
Sociálne podniky predstavujú inovatívny prístup k riešeniu spoločenských problémov, kombinujúc podnikateľské aktivity s cieľom dosiahnuť merateľný pozitívny sociálny vplyv. V tomto článku sa pozrieme na definíciu sociálneho podniku, jeho význam pre spoločnosť, príklady zo Slovenska a sveta, ako aj na možnosti podpory a financovania.
Sociálny podnik je forma podnikania, ktorej hlavným cieľom nie je maximalizácia zisku, ale dosahovanie merateľného spoločenského alebo environmentálneho prínosu. Ide o hybrid medzi neziskovou a komerčnou formou, ktorý reinvestuje prípadný zisk na napĺňanie svojej misie. Hlavným zámerom sociálneho podniku je pomoc komunite a ľuďom, ktorí to majú ťažšie, snaží sa vyriešiť problémy, ktoré nás všetkých trápia. Príkladmi takých problémov sú starnutie obyvateľstva, potravinová nedostatočnosť, začleňovanie do spoločnosti, ochrana životného prostredia, dostupnosť bývania pre rôzne skupiny ľudí a podobne.
Sociálne podniky sú kľúčovým prvkom v súčasnej aj budúcej spoločnosti, pretože kombinujú podnikateľské aktivity s cieľom dosiahnuť pozitívny sociálny vplyv. Svojimi aktivitami sociálne podniky často prispievajú k miestnemu rozvoju a zvyšovaniu kvality života tak v mestských, ako i vidieckych oblastiach.
Sociálne podniky môžu mať rôzne právne štruktúry v závislosti od jurisdikcie: občianske združenia s hospodárskou činnosťou, spoločnosti s ručením obmedzeným s misijným dodatkom, družstvá, nadácie s podnikateľskou jednotkou alebo špecifické legislatívne formy ako social enterprise company. Výber formy ovplyvňuje riadenie, možnosti financovania, zodpovednosť a spôsob reinvestície zisku.
Hodnotový návrh sociálneho podniku musí jasne spájať spoločenský problém, ktorý rieši, s konkrétnym obchodným modelom. Príklad: trh práce pre ľudí s hendikepom rieši sociálny problém (nezamestnanosť), pričom podnik poskytuje služby alebo vyrába produkty, ktorých predaj financuje programy integrácie. Kvalitné riadenie zabezpečuje, že misia zostáva jadrom rozhodnutí. Mechanizmy ochrany misie zahŕňajú misijný dodatok v stanovách, špeciálne práva zakladateľov, percentuálne limity na vyplácanie dividend a radu dozornej alebo misijnej rady so stakeholdermi (beneficienti, komunita, experti).
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Meranie dopadu je kľúčové pre dôveryhodnosť a škálovanie. Metodiky: SROI, theory of change, results chain, RCT či quasi-experimentalné dizajny pre robustné hodnotenie kauzality. Sociálny podnik by mal pravidelne reportovať nielen finančné ukazovatele, ale aj metriky dopadu. Transparentnosť zahŕňa zverejnenie metodiky merania, predpokladov, výsledkov a pokroku voči cieľom. Úspešné sociálne podniky aktívne zapájajú beneficientov a komunitu do navrhovania služieb (co-design), rozhodovania a hodnotenia. Tento participatívny prístup zvyšuje relevanciu služieb a posilňuje lokálnu legitímnosť.
Riešeniu rôznych spoločenských problémov sa na Slovensku venuje množstvo sociálnych podnikov. Zameriavajú sa na sociálne služby, pracovnú intergráciu, lokálny rozvoj aj ochranu životného prostredia.
V roku 2008 vstúpil do platnosti zákon o sociálnych službách 448/2008 Z. z., ktorý sociálne podnikanie uznal za legitímny nástroj aktívnej politiky trhu práce. Ďalším dôležitým zákonom bol zákon č. 112/2018 Z.z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Vďaka novoprijatému zákonu o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2018, vznikla na Slovensku ucelená regulácia fungovania a podpory sociálnych podnikov. Zákon prináša pojem sociálny podnik v oveľa širšom kontexte ako doteraz platná legislatíva. Tá pôvodne vymedzovala pojem sociálny podnik len ako nástroj podpory pracovnej integrácie. Po novom môže sociálny podnik napĺňať množstvo iných spoločensky prospešných cieľov, vysoko nad rámec pracovnej integrácie či riešenia otázok zamestnanosti.
Od 1. januára 2019 sa zavádza uplatňovanie zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty vo výške 10 % zo základu dane pre registrované sociálne podniky, a to na tovary a služby dodávané registrovanými sociálnymi podnikmi, ak je to v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci. Ide o nepriamu podporu registrovaných sociálnych podnikov.
Novelizované znenie § 27 ods. 2 zákona o DPH odvolávkou „6ad)“ odkazuje na § 3 zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, kde je vymedzený pojem sociálna ekonomika ako súhrn aktivít, ktoré do nej spadajú. V § 3 zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch sa špecifikuje, že ide o aktivity vykonávané nezávisle od štátnych orgánov - zmyslom je vyjadriť, že sociálna ekonomika nie je súčasťou štátneho sektora. Toto ustanovenie špecifikuje aj samotnú podstatu sociálnej ekonomiky - jedná sa o aktivity, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu. Subjektom sociálnej ekonomiky je občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia, účelové zariadenie cirkvi, obchodná spoločnosť, družstvo alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá je zamestnávateľom, ktorí nie sú väčšinovo riadení štátnym orgánom, štátny orgán ich z väčšej časti nefinancuje, nevymenúva ani nevolí štatutárny orgán ani viac ako polovicu jeho členov a nevymenúva ani nevolí viac ako polovicu členov riadiaceho orgánu alebo dozorného orgánu. Okrem vyššie uvedeného je potrebné splniť zároveň aj nasledovné kritériá. Novelizovaný zákon o DPH taktiež obsahuje pojem „registrovaný sociálny podnik“, na ktorý odkazuje odvolávka „6ae)“. Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch v § 5 vymedzuje pojem sociálny podnik, ktorého definícia je inšpirovaná článkom 2 nariadenia (EÚ) č.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Na Slovensku existuje niekoľko možností získania dotácií pre sociálne podniky, ktoré môžu využiť na svoju prevádzku a rozvoj. Tu sú niektoré z nich:
Okrem toho, regulačné prostredie ovplyvňuje fungovanie sociálnych podnikov - dane, dotácie, verejné obstarávanie a špeciálne režimy pre sociálne podnikanie. Niektoré krajiny ponúkajú daňové úľavy, grantové programy alebo prístup k preferenčným verejným zmluvám pre certifikované sociálne podniky.
Podľa portálu socialnepodnikanie.sk je za kolísku rozvoja sociálnej ekonomiky považované Francúzsko, v ktorom sociálne podniky tvoria približne 10% všetkých zamestnancov v hospodárstve. Rôzne formy sociálnych podnikov však môžeme nájsť po celom svete. Významné rozdiely nájdeme najmä v legislatíve, dostupnosti, efektívnosti, a to aj v rámci krajín Európskej únie.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve