Sociálny podnik v obci: Podmienky a možnosti rozvoja

Sociálne podnikanie sa stáva čoraz populárnejšou formou podnikania na Slovensku, pričom spája podnikateľské aktivity s riešením spoločenských problémov. Sociálne podniky sú hlavným nástrojom sociálneho podnikania a sociálnej ekonomiky. Predstavujú modernú formu podnikania a patria do priestoru sociálnej ekonomiky. Aj keď sa hovorí o podnikaní, nie je táto činnosť primárne orientovaná na dosahovanie zisku, ale je zameraná na dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu. V kontexte obcí predstavujú sociálne podniky inovatívny prístup k regionálnemu rozvoju, zvyšovaniu zamestnanosti a zlepšovaniu kvality života obyvateľov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach fungovania sociálnych podnikov v obciach, ich výhodách, formách podpory a praktických aspektoch ich zakladania a prevádzky.

Čo je sociálny podnik?

Sociálny podnik je subjekt sociálnej ekonomiky, ktorý vykonáva aspoň jednu z aktivít v rámci sociálnej ekonomiky. Podľa zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, sociálny podnik je činnosť založená prioritne na neziskovom princípe, vytváraní spoločenských hodnôt na základe spolupráce s ľuďmi prevažne zo znevýhodneného prostredia a s organizáciami občianskej spoločnosti. Predmetné podnikanie nie je primárne orientované na dosahovanie zisku. Sociálny podnik musí prispievať tiež tovarom alebo službou, ktoré vyrába, distribuuje, poskytuje, dodáva alebo aspoň prispieva k spôsobu ich výroby a poskytovania. V prípade hospodárskeho zisku investuje po jeho zdanení aspoň 50 % zisku do svojho cieľa, teda merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.

Často je sociálne podnikanie označované za inovatívny spôsob podnikania, ktorého cieľom je eliminovať nezamestnanosť, chudobu, ekologické problémy, podporovať zamestnanosť sociálne znevýhodnených skupín a zraniteľných osôb.

Funkcie sociálneho podniku

Hlavnou funkciou sociálneho podniku je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu a vykonávanie hospodárskej činnosti. Sociálny podnik ako subjekt sociálnej ekonomiky musí napĺňať aj ďalšie funkcie:

• Príspevok k pozitívnemu sociálnemu vplyvu: Podnik musí prispievať tovarom alebo službou, ktoré vyrába, distribuuje, poskytuje, dodáva, alebo aspoň prispieva k spôsobu ich výroby a poskytovania.
• Investovanie zisku do sociálneho cieľa: V prípade hospodárskeho zisku, investuje po jeho zdanení, aspoň 50% zisku do svojho hlavného cieľa, teda merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu.
• Zapájanie zainteresovaných osôb: Zapájanie zainteresovaných osôb do hospodárskej činnosti, pričom svoje poslanie a aktivity podriaďuje práve záujmu a úžitku týchto osôb. Kto sú zainteresované osoby? Zamestnanec podniku, spotrebiteľ tovaru alebo služby, obyvateľ obce, kde sa nachádza sociálny podnik, fyzická osoba, ktorá v uplynulom období vykonala pre sociálny podnik dobrovoľnícku činnosť.

Druhy sociálnych podnikov

Z hľadiska hlavného cieľa sociálnych podnikov, teda dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu, zákon o sociálnych podnikoch ich člení na podniky s napĺňaním verejného záujmu (prínosné pre spoločnosť ako celok) a podniky s napĺňaním komunitného záujmu.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Podľa zákona o sociálnych podnikoch verejnoprospešné podniky poskytujú spoločensky prospešné služby pre spoločnosť ako celok. Spoločensky prospešnú službu zákon o sociálnych podnikoch vymedzuje nasledovne:

• zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti,
• poskytovanie sociálnej a humanitárnej pomoci,
• tvorba a rozvoj duchovných a kultúrnych hodnôt,
• ochrana ľudských práv a základných ľudských slobôd,
• edukácia a rozvoj telesnej kultúry,
• výskum a vývoj vedecko-technických služieb a informačných služieb,
• ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva,
• regionálny rozvoj a podpora zamestnanosti,
• zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu.

Sociálny podnik možno rozlišovať podľa hlavného cieľa, t. j. Sociálne podniky na základe zákona č. 112/2018 Z. z.

• Integračný podnik: Ide o verejnoprospešný podnik, ktorý svojou činnosťou napĺňa spoločensky prospešnú službu, ktorého cieľom je podpora regionálneho rozvoja a zamestnanosti. Podmienkou fungovania tohto druhu sociálneho podniku je zamestnávanie najmenej 30 % znevýhodnených alebo zraniteľných osôb v pracovnom pomere, ktorého minimálny rozsah je uvedený v zákone č. 112/2018 Z.
• Sociálny podnik bývania: Patrí tiež verejnoprospešným podnikom, ktorého úlohou je zabezpečovať bývanie, správu, údržbu a obnovu bytového fondu.
• Iný registrovaný sociálny podnik: Vykonáva akúkoľvek verejnoprospešnú činnosť, na ktorú sa nekladú zvýšené nároky (zdravotná starostlivost, kultúra, vzdelávanie, výchova, ekológia).

Registrácia sociálneho podniku

Registrácia sociálneho podniku je vstupenkou do sveta podnikania, ktorého prioritou je nielen zisk, ale najmä pozitívny vplyv na spoločnosť a prírodu.

Kto môže byť sociálny podnik?

Registrovaným sociálnym podnikom môže byť občianske združenie, nadácia, nezisková organizácia, účelové zariadenie cirkvi, obchodná spoločnosť, družstvo, alebo fyzická osoba - podnikateľ. Rozhodujúce je, že podnik vykonáva (alebo plánuje vykonávať) činnosť, ktorá má cieľ napĺňať verejnoprospešný alebo komunitno-prospešný záujem, teda riešiť reálny spoločenský problém.

Výhody registrácie sociálneho podniku

Získanie štatútu registrovaného sociálneho podniku umožňuje čerpať rôzne formy podpory zo strany štátu, krajov aj obcí. Podnik má výhody v oblasti verejného obstarávania, môže získať investičnú pomoc, začleniť sa do katalógu sociálnych podnikov a uplatniť si daňové úľavy či servisné poukážky. Navyše, práve status registrovaného sociálneho podniku zvyšuje dôveryhodnosť voči zákazníkom, partnerom i donorom.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Príprava na registráciu

Pred podaním žiadosti je vhodné vypracovať si podnikateľský plán, pripraviť základný dokument (napríklad stanovy, spoločenskú zmluvu, štatút alebo zakladateľské listiny) s jasne opisovaným sociálnym cieľom, spôsobom merania vplyvu a pravidlami rozdeľovania zisku. Dôležité je preveriť si aj bezúhonnosť a záväzky voči štátu (nesmú byť nedoplatky na daniach ani poistení).

Postup registrácie krok za krokom

1. Podanie žiadosti: Elektronicky cez portál Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
2. Výber typu podniku: Vo formulári sa určí, o aký druh sociálneho podniku máte záujem (integračný, podnik bývania, všeobecný), či jeho prínos je pre verejnosť alebo komunitu.
3. Priloženie povinných príloh: Napríklad výpis z registra trestov, základný dokument, podnikateľský plán/projekt činnosti, potvrdenia o bezúhonnosti a splatených záväzkoch. Ak žiadate ako integračný podnik, treba doložiť zamestnaneckú štruktúru.
4. Posúdenie žiadosti: Ministerstvo skontroluje kompletnosť, splnenie všetkých podmienok a môže vykonať aj kontrolnú návštevu v podniku.
5. Zapísanie do registra: Po úspešnom schválení je podnik zapísaný do verejne dostupného registra a získava štatút bez časového obmedzenia.

Povinné prílohy k registrácii

• Základný dokument podniku podľa typu právnej formy.
• Podnikateľský plán (alebo projekt činnosti).
• Výpis z registra trestov (nie starší ako 3 mesiace).
• Potvrdenia o bezúhonnosti a dôveryhodnosti (čestné vyhlásenie).
• Potvrdenie o zamestnávaní stanoveného počtu znevýhodnených/zraniteľných osôb (pri integračnom podniku).
• Ďalšie špecifické dokumenty podľa právnej formy a typu činnosti.

Čo nasleduje po registrácii

Registrovaný sociálny podnik musí naďalej napĺňať stanovené podmienky, pravidelne preukazovať dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu, uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo „r.s.p.“ pri názve a dodržiavať transparentnosť používania zisku. V prípade nesplnenia zákonných povinností môže byť štatút podniku odobratý.

Najčastejšie chyby pri registrácii

• Neúplnosť alebo nesprávnosť predkladaných dokumentov.
• Nedostatočne formulovaný podnikateľský plán či nedoloženie merateľného pozitívneho vplyvu.
• Neuvedenie všetkých povinných príloh.
• Nevysporiadané záväzky voči štátu alebo nedodržanie štruktúry zamestnancov podľa požiadaviek zákona.
• Nesprávne zapísaný cieľ v základnom dokumente alebo nepripravená štruktúra riadenia podniku (poradný výbor, demokratická správa).

Podpora sociálnych podnikov na Slovensku

Sociálna ekonomika na Slovensku stojí na troch pilieroch: legislatívne prostredie, poradenská infraštruktúra a finančná podpora. Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch (zákon č. 112/2018 Z. z.) upravuje priamu a nepriamu formu podpory. Rozhodujúca je registrácia sociálneho podniku, ktorá umožňuje plné využitie finančných a nefinančných nástrojov.

Formy podpory sociálnym podnikom

Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch upravuje tieto formy podpory:

• Priama podpora: investičná a kompenzačná pomoc.
• Nepriama podpora: daňové opatrenia (úľava na dani z príjmov, znížená sadzba DPH), prevod nehnuteľností (zo strany štátu, obcí a VÚC), verejné obstarávanie (uplatňovanie sociálneho hľadiska, vyhradené zákazky) a podpora dopytu (servisné poukážky).

Priama forma podpory

Investičná pomoc

Investičná pomoc, upravená v § 17 zákona, je určená na podporu investícií alebo prípravy projektov a poradenských služieb. Môže byť poskytnutá aj pre neregistrované sociálne podniky. Medzi investičné náklady patria obstarávanie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku, mzdové náklady na pracovné miesta vytvorené v súvislosti s investičným projektom a prevádzkové náklady spojené s projektom.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Formy investičnej pomoci:

• Finančný nástroj (návratná forma: úver, pôžička).
• Finančný nástroj (kombinácia návratnej a nenávratnej formy: odpustenie záručných poplatkov).
• Podmienečne vratný finančný príspevok (podmienečný grant).
• Nenávratný finančný príspevok (príspevok z európskych fondov).
• Dotácie pre registrovaný sociálny podnik.

Poskytovanie nenávratnej finančnej podpory je podmienené získaním návratnej formy. Ak chce sociálny podnik získať dotáciu, musí mať najprv schválený úver. Investičná pomoc (návratná zložka) od finančného sprostredkovateľa (napr.

Kompenzačná pomoc

Kompenzačná pomoc, upravená v § 19, je určená subjektom sociálnej ekonomiky, ktoré sú znevýhodnené oproti bežným podnikateľom v dôsledku dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu. Potreba kompenzácie môže súvisieť napríklad so zníženou produktivitou v sociálnych podnikoch. Na rozdiel od investičnej pomoci, v prípade kompenzačnej pomoci vo forme nenávratného finančného príspevku alebo dotácie nie je potrebné schválenie návratnej zložky.

Nepriama forma podpory

Daňové úľavy a podpora od obcí a VÚC

Registrované sociálne podniky môžu uplatniť zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty vo výške 10 % zo základu dane, ak 100 % zo zisku po zdanení použijú na dosiahnutie svojho hlavného cieľa (socializácia zisku). Môžu tiež využiť úľavu na dani z príjmu v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ak si neuplatňujú úľavu na dani pre príjemcov investičnej pomoci, stimulov, alebo odpočet výdavkov na výskum a vývoj. Zákon umožňuje registrovaným sociálnym podnikom využiť podporu zo strany štátu, obcí a VÚC formou predaja alebo nájmu nehnuteľností za nižšiu cenu.

Vyhradené zákazky

Ďalším nepriamym nástrojom sú vyhradené zákazky vo verejnom obstarávaní, ktoré podporujú integračné sociálne podniky. Verejný obstarávateľ môže vyhradiť právo vo verejnom obstarávaní pre registrované integračné podniky, chránené dielne, fyzické osoby so zdravotným postihnutím, ktoré prevádzkujú alebo vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo realizáciu zákazky v rámci programov chránených pracovných miest. Podmienkou je, že aspoň 30 % zamestnancov tvoria osoby so zdravotným postihnutím alebo inak znevýhodnené osoby.

Verejní obstarávatelia, ktorí realizovali alebo začali realizovať v kalendárnom roku najmenej desať verejných obstarávaní (okrem zákaziek s nízkou hodnotou), musia najmenej 6 % z týchto verejných obstarávaní použiť sociálne hľadisko. Sociálnym hľadiskom sa rozumie účel predmetu zákaziek, ktorý má viesť k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu, najmä k vytvoreniu alebo podpore tvorby pracovných príležitostí, ako aj k začleneniu znevýhodnených, ohrozených alebo vylúčených osôb do spoločenských vzťahov.

Zadávaním vyhradených zákaziek je možné nahrádzať plnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

Podpora dopytu formou servisnej poukážky

V širšom priestore sociálnej ekonomiky je možná podpora dopytu formou servisnej poukážky. Prijímateľ podpory môže získať servisnú poukážku za zvýhodnenú sumu a registrované sociálne podniky môžu servisnú poukážku predať štátu, obci, mestu alebo VÚC. Servisná poukážka má charakter ceniny a vydáva ju Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR) v hodnote 10 eur. Poukážka je určená na platbu za službu starostlivosti o domácnosť a záhradu, ktorú poskytuje prijímateľovi registrovaný sociálny podnik.

MPSVaR poskytne servisné poukážky oprávneným subjektom (ÚPSVaR, obec alebo VÚC), od ktorých si občan/spotrebiteľ kúpi servisnú poukážku a použije ju na platbu za službu od registrovaného sociálneho podniku (napr. pranie, žehlenie, kosenie).

Servisná poukážka sa vydáva v dvoch farbách:

• Modrá: pre bežných občanov (cena 10 eur).
• Ružová: pre odkázané osoby (cena 5 eur).

Podpora integračných sociálnych podnikov prostredníctvom umiestňovacieho a vyrovnávacieho príspevku

Zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch novelizoval aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Registrované integračné sociálne podniky, ktorých cieľom je podpora zamestnanosti znevýhodnených alebo zraniteľných osôb, môžu byť podporené prostredníctvom umiestňovacieho a vyrovnávacieho príspevku, upravených v § 53f a §53 g zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. O príspevky môžu integračné podniky požiadať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Umiestňovací príspevok

Umiestňovací príspevok je poskytovaný integračnému podniku za to, že umiestnil znevýhodnenú osobu na otvorený trh práce. Podľa § 53 f zákona o službách zamestnanosti je poskytovaný integračnému podniku, ktorý oň požiadal a ktorý dohodou ukončí pracovný pomer so zamestnancom, ktorý bol znevýhodnenou osobou, najneskôr do dvoch rokov od vzniku tohto pracovného pomeru. Podmienkou je, aby odo dňa skončenia pracovného pomeru v integračnom podniku vznikol cieľovej skupine (znevýhodnenej osobe) pracovný pomer u zamestnávateľa, ktorý nie je iným integračným sociálnym podnikom ani chránenou dielňou. Dôležitou podmienkou je aj to, aby zamestnávateľ, ktorý príjme do zamestnania cieľovú osobu, nepoberal na toto pracovné miesto iný príspevok poskytovaný na mzdové náklady, ktorý upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody, ktorá je uzatvorená medzi úradom práce sociálnych vecí a rodiny (v ktorého územnom obvode má integračný podnik sídlo) a integračným podnikom počas trvania pracovného pomeru, najdlhšie 12 kalendárnych mesiacov odo dňa ukončenia pracovného pomeru.

Vyrovnávací príspevok

Vyrovnávací príspevok prispieva k podpore zamestnávania znevýhodnených osôb, ako aj značne znevýhodnených osôb a zraniteľných osôb v registrovaných integračných sociálnych podnikoch. Príspevok je poskytovaný tým podnikom, ktoré o ne písomne požiadajú a prideľuje sa podľa § 53 g na mzdové náklady spojené so zamestnávaním znevýhodnených alebo zraniteľných osôb.

Vyrovnávací príspevok sa ďalej poskytuje aj na dodatočné náklady spojené so zamestnávaním znevýhodnených osôb z dôvodu ich zdravotného stavu. Podľa zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch ide o osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sú uznané za invalidné. Ale môže ísť aj o osoby, ktoré nie sú uznané za invalidné. V takom prípade ide o ľudí, ktorí majú dlhodobé zdravotné postihnutie znižujúce ich schopnosti a ktoré bránia plnohodnotnému zapojeniu sa do pracovného prostredia v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Vyrovnávací príspevok je taktiež poskytovaný na náklady vynaložené na pomoc zamestnaným znevýhodneným osobám. Príspevok však nie je poskytovaný na pomoc zamestnaným zdravotne znevýhodneným osobám.

Obecný sociálny podnik

Obecný sociálny podnik je sociálny podnik založený obcou v súlade s požiadavkami Zákona 112/2018 Z.z. Sociálny podnik vykonáva aspoň jednu zo svojich činností v rámci aktivít sociálnej ekonomiky, teda hlavným cieľom tejto činnosti je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu.

Prečo by mala mať každá obec vlastný sociálny podnik?

V prvom rade ide o zjednodušenú administratívu pri obstarávaní verejných prác. Ak obce obstarávajú práce, ktoré dokáže vykonať ich vlastný sociálny podnik (t. j. spoločnosť 100% kontrolovaná obcou a plniaca z 80% úlohy zadané obcou), môžu tieto zákazky zadať priamo tomuto podniku. A k tomu aj ušetria. Zákon totiž pre výkony dodané registrovanými sociálnymi podnikmi ustanovuje zníženú sadzbu dane z pridanej hodnoty 10%. Pri zákazke v cene 100 000 eur plus DPH tak obec len na dani ušetrí 10 000 eur. A nakoniec je tu sociálne hľadisko. Skrze vlastný sociálny podnik môžu totiž obce do pracovného procesu zapojiť občanov, ktorí by si možno prácu hľadali len ťažko. Teda pomôcť im stať sa opäť produktívnymi členmi spoločnosti. Práve tento benefit - hoci možno ťažko vyjadriteľný v peniazoch - má z hľadiska úloh a spoločenských funkcií obcí najväčší význam.

Samozrejme, zriadenie sociálneho podniku vyžaduje určité úsilie a určite uňho nebude možné obstarať všetko, čo obec potrebuje.

Otázky, ktoré si treba položiť pred založením obecného sociálneho podniku

• Aký problém chcete riešiť? Aké sú jeho príčiny a následky?
• Aké riešenie ponúkate a čo sa zmení realizáciou vášho riešenia?
• Aké potreby chcete uspokojiť? Ako ste sa o nich dozvedeli? Čoho má obec nedostatok?
• Aké pozitívne prínosy očakávajú vaši občania, vaše okolie? Aký bude život ľudí v obci, keď problémy vyriešite a potreby uspokojíte o 5, 10 resp. 20 rokov?
• Ktoré služby nemusíte nakupovať, ale viete si prácu urobiť cez obecný podnik?
• Čo môže podnik robiť tak, aby neohrozil podnikanie miestnych firiem?
• Aké zdroje v obci (prírodné, materiálne, ľudské, finančné, priestorové…) môže obecný sociálny podnik využiť v podnikateľskej činnosti?
• Ako môže podnik využiť znalosti a zručnosti miestneho obyvateľstva, geografickú polohu obce, jej kultúru a tradície?
• Čo môže podnik ponúknuť a nemajú to iné obce? Čím sa viete odlíšiť od iných obcí? Čo chcete, aby o vás hovorili iní?
• Čo môžete robiť spoločne s iným sociálnym podnikom? S akými subjektmi môžete spolupracovať?
• Aká je perspektíva dlhodobej udržateľnosti obecného sociálneho podniku?

Výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní pre sociálne podniky

Oblasť verejného obstarávania je upravená zákonom č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“). Predmetná legislatíva upravuje pravidlá a postupy na zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na poskytnutie služieb alebo zákaziek na uskutočnenie stavebných prác a iné. Zákon o verejnom obstarávaní okrem súboru pravidiel a postupov pri zadávaní zákaziek obsahuje tiež zoznam tzv. výnimiek, v rámci ktorých sa pri zadávaní zákaziek neuplatňujú pravidlá a postupy podľa uvedeného zákona. Uplatňovanie týchto výnimiek však musí byť použité iba výnimočne, a to len v prípadoch, ak je naplnený a preukázaný dôvod ich použitia.

Výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní sa vzťahujú tiež na sociálne podniky podľa § 1 ods. 13 písm. Použitie výnimiek zo zákona o verejnom obstarávaní určené pre verejných obstarávateľov (napr.

Príklady úspešných projektov a kritika systému

Miroslav Beblavý založil investičný fond CB ESPRI Impact One na podporu sociálnej ekonomiky na Slovensku. Fond investuje do projektov so sociálnymi dopadmi v oblastiach ako zdravotníctvo, sociálne veci, životné prostredie, kultúra, vzdelávanie, ochrana ľudských práv, regionálna zamestnanosť či bývanie. Medzi príklady patrí zamestnávanie nízkokvalifikovaných ľudí z osady, zdravotnícky startup, inovatívne školy či firmy v oblasti elektromobility.

Fond ponúka flexibilný a nebyrokratický prístup, rýchlosť a možnosť podpory aj sezónnych projektov. Investície majú podobu rizikového kapitálu, ekvity a kvázi-ekvity.

Na druhej strane, systém sociálnych podnikov čelí aj kritike. Strana SaS upozorňuje na zneužívanie statusu sociálnych podnikov a predražené zákazky.

tags: #sociálny #podnik #v #obci #podmienky