Sociálni pracovníci v zahraničí: príklady a legislatíva

Sociálna práca je profesia, ktorá si vyžaduje nielen odborné znalosti, ale aj empatiu a schopnosť pomáhať ľuďom v rôznych životných situáciách. Hoci sa často spája s prácou v domácom prostredí, existuje množstvo príležitostí pre sociálnych pracovníkov aj v zahraničí.

Tento článok sa zaoberá pôsobením sociálnych pracovníkov v zahraničí, pričom sa zameriava na legislatívu, dohody o sociálnom zabezpečení, príklady pracovných ponúk a inšpiratívne príbehy.

Príklad sociálneho pracovníka

Michal Oláh, sociálny pracovník a novinár, dlhodobo pomáha ľuďom bez domova, ťažko chorým, utečencom či ľuďom so závislosťami. „Je pre mňa dôležité byť im hlavne nablízku a poskytovať im podporu v ich situácii,“ vysvetľuje. Jeho cesta sa začala po Nežnej revolúcii, keď v Lamači vznikol jeden z prvých útulkov pre ľudí bez domova v Bratislave. Už ako pätnásťročný tajne nosil jedlo z nedeľných obedov týmto ľuďom. Túžbu pomáhať upevnila aj situácia, keď sa mu blízky člen rodiny predávkoval heroínom.

Oláh strávil rok medzi františkánmi v Trstenej na Orave, kde sa staral o ľudí chorých na tuberkulózu. Aby sa vyhol vyhoreniu, každých 5 až 7 rokov čiastočne mení formu sociálnej práce alebo skupinu, ktorej sa venuje. Spomína na svoju prvú klientku, sedemnásťročnú Šarlotku, ktorá zomrela na progresívnu svalovú dystrofiu. Odvtedy stál pri mnohých ťažko chorých alebo zomierajúcich ľuďoch.

Oláh hovorí, že je rozdiel pomáhať ľuďom, keď človek vidí perspektívu, a pracovať s tými, ktorých budúcnosť sa javí veľmi nejasná alebo ťažká. V takej práci nie je možné mať všetko pod kontrolou ani vyriešiť každý problém. Dôležité je byť im nablízku a poskytovať im podporu.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Oláh sa venuje sociálnym témam aj ako vysokoškolský pedagóg na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Myslí si, že sociálna práca sa nedá dôveryhodne učiť bez toho, aby ju človek prakticky vykonával.

Pandémia a vojna na Ukrajine podľa neho odhalili skutočné hodnoty, názory a postoje ľudí, vrátane (ne)schopnosti kritického myslenia. Šokovalo ho, že aj niektorí ľudia, ktorí sú na čele humanitárnych alebo sociálnych organizácií, majú proruské a protiukrajinské názory.

Oláh pôsobí aj v rozvojových krajinách, kde je to ešte náročnejšie. Naučil sa spoliehať sám na seba a zažiť pocit bezmocnosti v úplne inom rozmere. V Európe sme zvyknutí, že vždy máme poruke pomoc. V rozvojových krajinách sú sociálni pracovníci odkázaní len na svoje schopnosti.

Oláh odmieta byť len pasívnym pozorovateľom situácie. Nevie zabudnúť na štrnásťročného chlapca z Kambodže, ktorého stretol v detskom domove pre HIV pozitívne deti. Keď vidíte, že niekto tak mladý je nútený niesť zodpovednosť za svojich súrodencov, a zároveň sa vyrovnáva s ťažkou diagnózou, veľmi rýchlo to uprace vaše hodnoty a nastaví zrkadlo vašej chamtivosti, pažravosti, pýche, lakomstvu a závisti.

Oláh sa inšpiruje nemeckým modelom, kde si štát objednáva mnohé služby sociálnej práce napríklad od Červeného kríža, Armády spásy, Katolíckej charity či Evanjelickej diakonie. V Nemecku je spolupráca štátu, mimovládnych organizácií a cirkví na vysokej úrovni.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Legislatíva upravujúca pôsobenie sociálnych pracovníkov v zahraničí

Pôsobenie sociálnych pracovníkov v zahraničí je upravené rôznymi bilaterálnymi a multilaterálnymi dohodami o sociálnom zabezpečení. Tieto dohody majú za cieľ zabezpečiť, aby sociálni pracovníci, ktorí pracujú v zahraničí, boli poistení a mali nárok na sociálne dávky.

Slovenská republika má uzatvorené dohody o sociálnom zabezpečení s mnohými krajinami sveta.

Príklady dohôd o sociálnom zabezpečení:

• Austrália: Ak bol slovenský zamestnanec dočasne vyslaný zamestnávateľom do Austrálie, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR sa môže s príslušnou austrálskou inštitúciou vzájomne písomne dohodnúť na výnimkách z ustanovení o sociálnom zabezpečení.
• Bosna a Hercegovina: Slovenskí zamestnanci pracujúci v doprave, ktorí sú prechodne alebo trvale zamestnaní na území Bosny a Hercegoviny, podliehajú právnym predpisom tej zmluvnej strany, kde má zamestnávateľ svoje sídlo.
• Čierna Hora: Na základe spoločnej žiadosti zamestnanca a jeho zamestnávateľa, alebo na základe žiadosti SZČO, sa Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo zdravotníctva SR môžu s príslušnou inštitúciou Čiernej Hory dohodnúť na výnimkách z ustanovení o sociálnom zabezpečení.
• Izrael: Osoby zamestnané v štátnych službách, osoby im na roveň postavené a iné osoby, ktoré zamestnáva slovenská verejná inštitúcia, podliehajú právnym predpisom Slovenskej republiky.
• Japonsko: Ak slovenská SZČO, ktorá obvykle vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť na Slovensku, dočasne vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť aj v Japonsku, podlieha po dobu piatich rokov od začatia výkonu samostatnej zárobkovej činnosti v Japonsku len právnym predpisom Slovenska.
• Kanada: Ak osoba podliehajúca právnym predpisom Slovenska je vyslaná v priebehu zamestnania zamestnávateľom so sídlom na Slovensku vykonávať zamestnanie na územie Kanady, táto osoba bude, ak ide o toto zamestnanie, podliehať len právnym predpisom Slovenskej republiky.
• Kórejská republika: Osoba zamestnaná u zamestnávateľa so sídlom na území Slovenska, ktorá je vyslaná týmto zamestnávateľom do Kórejskej republiky, aby tam pre neho vykonávala prácu, naďalej povinne podlieha, pokiaľ ide o toto zamestnanie, počas prvých šesťdesiatich mesiacov právnym predpisom Slovenska.
• Quebec: SZČO s trvalým pobytom na území Slovenska, ktorá je samostatne zárobkovo činná na území Quebecu alebo na území jednej aj druhej zmluvnej strany, podlieha v súvislosti s touto činnosťou iba právnym predpisom v mieste svojho trvalého pobytu, t. j. slovenským právnym predpisom.
• Severné Macedónsko: Štátni zamestnanci a osoby im na roveň postavené podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, vyslané zo Slovenska na územie Severného Macedónska, podliehajú právnym predpisom Slovenskej republiky.
• Srbsko: Na zamestnanca sa vzťahujú právne predpisy tej zmluvnej strany, na ktorej území sa vykonáva zamestnanie. Ak zamestnávateľ so sídlom na území Slovenska vyšle zamestnanca podliehajúceho právnym predpisom Slovenska pracovať na územie Srbska, taký zamestnanec, pokiaľ ide o toto zamestnanie, podlieha iba právnym predpisom Slovenska.
• Turecko: Osoba, ktorá je zamestnaná pobočkou alebo stálym zastúpením, ktoré sa nachádzajú na území Slovenska a sídlo podniku je v Turecku, podlieha právnym predpisom Slovenskej republiky.
• USA: Ak zamestnanec, ktorý bežne pracuje pre zamestnávateľa na území Slovenska, tento zamestnávateľ vyšle na prechodné obdobie na územie USA, tento zamestnanec podlieha iba právnym predpisom Slovenska, tak akoby bol zamestnaný na území Slovenskej republiky za predpokladu, že obdobie zamestnania v USA nepresiahne päť rokov.
• Ukrajina: Ak zamestnávateľ so sídlom na Slovensku vyšle zamestnanca vykonávať zamestnanie na územie Ukrajiny, použijú sa odo dňa vyslania až do konca 24. mesiaca právne predpisy Slovenska.

Potvrdenia o uplatňovaní právnych predpisov

V prípade vyslania zamestnanca alebo SZČO do zahraničia je potrebné získať potvrdenie od Sociálnej poisťovne, že na danú osobu sa naďalej vzťahujú slovenské právne predpisy. Toto potvrdenie je dôležité preukázať v krajine výkonu práce, aby sa predišlo povinnosti platenia poistného v danej krajine.

Výnimky z pravidiel

V niektorých prípadoch je možné dohodnúť sa na výnimkách z pravidiel o uplatňovaní právnych predpisov. O výnimku je potrebné požiadať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré sa môže dohodnúť s príslušným úradom v zahraničí.

Špecifické prípady

• Zamestnanec na lodi alebo v lietadle: Zamestnanec v pracovnom pomere u zamestnávateľa na lodi alebo lietadle v medzinárodnej doprave, podlieha len právnym predpisom zmluvnej strany, na ktorej území má zamestnanec bydlisko, t. j. Slovenskej republiky.
• Cestujúci personál dopravného podniku alebo leteckej spoločnosti: Cestujúci personál dopravného podniku alebo leteckej spoločnosti, ktorý vykonáva činnosť na území oboch zmluvných strán, podlieha právnym predpisom zmluvnej strany, na území ktorej má sídlo jeho zamestnávateľ.
• Osoba zamestnaná na palube plavidla: Osoba, ktorá je zamestnaná na palube plavidla, ktoré sa plaví pod vlajkou zmluvnej strany, podlieha právnym predpisom tejto zmluvnej strany za predpokladu, že sídlo zamestnávateľa sa nachádza na území zmluvnej strany.

Príklady pracovných ponúk

Okrem sociálnej práce v užšom zmysle existujú aj pracovné ponuky súvisiace s opatrovaním a zdravotnou starostlivosťou. Napríklad:

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

• Práca ako opatrovateľ/ka seniorov v domácnosti v Írsku (Live-in Carer)
• Rehabilitácia pre nemeckých seniorov (na stálo aj brigáda)

Radikálna sociálna práca a jej význam

Reakciou na zhoršujúcu sa globálnu sociálnu situáciu vznikla radikálna sociálna práca. Usiluje sa o spoločenské zmeny umožňujúce predchádzaniu negatívnych sociálnych udalostí. Sociálni pracovníci majú možnosť spoločným úsilím dosiahnuť udržateľné pozitívne zmeny.

Súčasný sociálny svet je poznačený hodnotovou krízou, ktorú sprevádza vleklá finančná kríza v hospodárskom živote. Menia sa hlavní hráči (veľmoci) ovplyvňujúci chod sveta. Skoré dosiahnutie limitov klasických energetických zdrojov a strata dôvery v neustály hospodársky rast mení ekonomické základy sveta.

Sociálna práca čiastočne pochopila (predovšetkým v zahraničí), že nemôže čakať, ale musí sama v spolupráci s občianskou spoločnosťou začať aktívne konať v prospech obnovy spravodlivej spoločnosti.

Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj (ICSW)

V roku 1928 sa v Paríži zišla prvá Medzinárodná konferencia sociálnej práce (International Conference of Social Work (ICSW)). Toto stretnutie dalo základ rozvoja sociálnej práce na medzinárodnej úrovni. Priamym pokračovateľom tejto konferencie je súčasná Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj (ICSW), ktorá tak patrí k vôbec najstarším mimovládnym organizáciám s neprerušenou kontinuitou, zameraných na podporu sociálneho rozvoja, sociálnej spravodlivosti a sociálnej prosperity kdekoľvek vo svete.

Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj má zastúpenie pri Hospodárskej a sociálnej rade Organizácie Spojených národov v New Yorku, pri Medzinárodnej organizácii práce v Ženeve, pri Rade Európy v Štrasburgu, pri Európskej komisii (Sociálnej Platforme) ale aj inde.

Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj si dala za cieľ zlepšiť ľudské podmienky a život ľudí vo vzťahu ku sociálno-ekonomickým neistotám. Dôraz kladie medzinárodná sociálna práca a sociálny rozvoj.

Sociálna práca alebo rozvoj?

Od roku 1966 zmenila svoj štatút a názov „Medzinárodná konferencia sociálnej práce“ na „Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj (sociálne blaho)“ čo jej umožnilo ponechať si svoju predošlú skratku - ICSW. Zásadná zmena bola v náhrade „sociálnej práce“ („Social Work“) „sociálnym blahom“ („Social Welfare“).

ICSW dnes už nie je iba medzinárodným fórom pre diskusie sociálnych pracovníkov. Nový názov vyjadril narastajúcu diverzitu v jej aktivitách a vyššie politické zameranie tejto starej organizácie v novej dobe. ICSW je v súčasnosti globálnou, mimovládnou, apolitickou, nenáboženskou a neziskovou organizáciou. ICSW zastupuje záujmy širokého spektra národných a medzinárodných členských organizácií, ktoré sa usilujú o dosiahnutie pokroku v sociálnej spravodlivosti, v sociálnom rozvoji, v sociálnej práci a v sociálnej ochrane.

Odporúčanie MOP č. 202

Po roku 1948, keď vzniklo ľudské právo na sociálne zabezpečenie sa ľudstvo posunulo do inej roviny. Podpora sociálnej ochrany je ponímaná Medzinárodnou radou pre sociálny rozvoj ako jeden z pilierov sociálnej politiky zameranej na zabezpečenie univerzálneho prístupu k sociálnym službám. Finančné prostriedky vynaložené na sociálny rozvoj nie sú totiž vôbec žiadnou spotrebou ale nevyhnutnou investíciou pre ďalší život.

Nový impulz pre zvrátenie tohto trendu prinieslo „Odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce číslo 202 o garantovanom minime sociálnej ochrany“, ktoré bolo jednomyseľne prijaté počas Medzinárodnej konferencie práce na jej 101. rokovaní v roku 2012 aj slovenskou delegáciou.

Príprava spoločnosti, predovšetkým pomocou sociálneho investovania, je cestou na predchádzanie ťažkostí a je podmienkou ekonomického rastu. Existuje priama úmera medzi použitými finančnými prostriedkami na sociálne zabezpečenie a nárastom miery zamestnanosti.

tags: #socialny #pracovnici #v #zahranici #priklad