Sociálny pracovník a vzdelávanie rómskej komunity

Úvod

Rodina zohráva kľúčovú úlohu vo vývoji každého človeka a je základnou jednotkou spoločnosti. Toto platí obzvlášť pre deti z rómskych komunít, kde sú rodinné väzby a kultúrne špecifiká veľmi dôležité. Sociálny pedagóg, ktorý pracuje s rómskymi deťmi, by mal mať preto znalosti o vývinových zvláštnostiach dieťaťa, ale aj o kultúre, zvykoch a tradíciách rómskej rodiny. Len tak môže efektívne poskytovať pomoc a podporu všetkým členom rodiny.

Špecifiká rómskej rodiny

Rómske rodiny sa v mnohých ohľadoch líšia od rodín v majoritnej spoločnosti. Medzi tieto rozdiely patrí skorší nástup sexuálnych vzťahov, neskoršie uzatváranie manželstiev a nižšia rozvodovosť. Typickým znakom je aj vyšší počet detí v rodine. Rómska žena rodí priemerne 4,2 detí, čo je trikrát viac ako u ostatných matiek. V zaostalých osadách môže tento priemer dosahovať až 7,8 detí na jednu rodinu. Tento jav je často pripisovaný tomu, že u Rómov nie je plánovanie rodiny bežné. Existujú aj názory, že táto tendencia sa mení v dôsledku socializácie Rómov a ich integrácie do spoločnosti. Usadlí Rómovia, ktorí si plnia svoje povinnosti voči štátu a spoločnosti, si dokážu lepšie plánovať svoje rodičovstvo.

Rómska rodina má tradične patriarchálny charakter, kde otec zohráva dominantnú úlohu a matka je zodpovedná za chod domácnosti a výchovu detí. Výchova detí sa tiež líši od výchovy v majoritnej spoločnosti. Matka sa s dieťaťom nerozpráva o veciach, ktoré ho zaujímajú, nečíta mu rozprávky a neučí ho spoznávať okolitý svet, všetko necháva na prirodzený priebeh. Deťom chýba denný režim, neefektívne využívajú svoj voľný čas a neplnia si svoje povinnosti. Napriek tomu sú citové väzby medzi súrodencami a medzi deťmi a rodičmi veľmi silné.

V súčasnosti sa v rómskych rodinách čoraz častejšie vyskytuje násilie na deťoch, ich zanedbávanie, opustenie dieťaťa krátko po narodení či dokonca incest, čo boli v minulosti pre rómske obyvateľstvo neprijateľné javy. Na druhej strane, rodina odovzdáva dieťaťu svoje rómske hodnoty a vystupuje voči svojmu okoliu jednotne ako celok. Chyba jedného člena rodiny sa tak považuje za chybu celej rodiny, zatiaľ čo čin hodný úcty posilňuje jej prestíž.

Špecifikom je aj postoj rómskych rodičov k škole. Ak je ich dieťa v škole karhané a trestané, rodičia sa o školu nezaujímajú. Ak je dieťa chválené, prejavujú veľký záujem. Dieťa má pritom v rómskej rodine vysokú hodnotu, rodičia si však viac želajú synov ako dcéry. Výchova je často pedocentrická, deti dostanú všetko, čo si zažiadajú. Hoci je dieťa vychovávané v kolektíve, ťažisko výchovy spočíva na matke, ktorá ho učí hovoriť, uspokojuje jeho potreby a učí ho zvyklostiam rómskej rodiny. Poradie narodenia dieťaťa má veľký vplyv na jeho postavenie v rodine. Rodičia si želajú, aby prvorodené dieťa bol syn, pretože tým rastie prestíž celej rodiny a zároveň podľa nich syn nemôže spôsobiť rodine takú hanbu ako dcéra. Najstarší syn má pri výchove mladších súrodencov rovnaké právomoci ako rodičia. Ak prvorodeným dieťaťom bola dcéra, radosť mala hlavne matka, pretože ju vnímala ako pomocníčku a pestúnku pre svoje ďalšie deti.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Vzdelávanie a rómska rodina

Základné vzťahy a postoje detí k vzdelávaniu ovplyvňujú predovšetkým ich rodičia. Pre väčšinu rómskych rodín však vzdelanie nemá veľkú hodnotu. Postoj rómskych rodičov k škole je skôr negatívny až nepriateľský, čoho výsledkom je nezáujem rómskych detí o školu, nepripravenosť na vyučovanie a časté absencie. Skúsenosti z programu nadácie Open Society Fund Praha „Začít spolu“ však ukazujú, že spolupráca školy s rómskou rodinou je významným faktorom úspešnosti rómskych detí v škole. V rámci tohto programu bola zriadená funkcia tzv. rodinného koordinátora, ktorý pôsobí na škole a zabezpečuje komunikáciu medzi školou a rodinami. Jeho hlavnou úlohou je budovať dôveru rodín voči škole a zainteresovať ich do vyučovacie procesu.

Metódy práce s rómskou rodinou

Pri práci s rómskou rodinou sa využívajú rôzne metódy, ktoré možno rozdeliť do troch základných skupín:

• Prípadová metóda: Má individuálny charakter a zameriava sa na riešenie konkrétnych problémov jednotlivých členov rodiny. Sociálny pedagóg stanovuje sociálnu diagnózu, navrhuje sociálnu terapiu, prípadne aj intervencie.
• Skupinová metóda: Má kolektívny charakter a pôsobí na jedinca prostredníctvom malej skupiny. Cieľom je psychosociálne pôsobiť na rodinu.
• Komunitná metóda: Má komplexný charakter a jej cieľom je uspokojiť potreby jedinca prostredníctvom inštitúcií a spoločenských organizácií v najbližšom prostredí. Metóda zahŕňa opatrenia a činnosti, ktoré sú zamerané na pozitívne ovplyvňovanie sociálneho prostredia. Cieľom metódy je zdravotne, výchovne pôsobiť na občanov, viesť ich k zodpovednému manželstvu a rodičovstvu, v boji proti týraniu a zanedbávaniu detí. Dieťa si sebarealizáciou potvrdzuje svoju identitu, autonómiu, je vedené k samostatnosti.
• Preventívne metódy: Sociálny pedagóg môže vykonávať hlavne primárnu a sekundárnu prevenciu, či už formou osvety, prednášok alebo rôznych besied, na ktoré môže pozývať aj odborníkov z iných oblastí.

Sociálny pedagóg sa pri svojej práci stretáva s množstvom rôznych metód, z ktorých podľa závažnosti problému a typológie klienta vyberá a volí tú najvhodnejšiu.

Oblasti pôsobenia sociálneho pedagóga

Sociálny pedagóg sa pri svojej práci nezameriava len na pomoc jednotlivcom či konkrétnej rodine, jeho pomoc je potrebná v rámci celej rómskej komunity. Medzi hlavné oblasti pôsobenia patrí:

• Zlepšenie dochádzky detí do školy: Vzbudiť u detí záujem o štúdium, túžbu po nových poznatkov.
• Nadobúdanie zručností vedenia domácnosti: Mnohé rómske dievčatá sa už v mladom veku stávajú matkami, a často nevedia ešte ani variť, starať sa o domácnosť.

Jednou z ďalších možností, ako môže práca sociálneho pedagóga prispieť k zlepšeniu kvality života rómskych rodín, je samotná výchova, respektíve prevýchova dospelých Rómov. Je potrebný pozitívny vplyv rodičov na ich deti. Preto sa odporúča sústavná a systematická sociálno-výchovná práca s rómskou rodinou a navrhuje zriadiť klubové stretnutia odborníkov s rómskymi rodičmi, pričom daní odborníci majú byť hlavne z oblasti sociálnej práce, pedagogiky, psychológie, lekárstva, práva a ekonomiky. Takýmto spôsobom by sa mohli rómske rodiny naučiť zmysluplne a rozumne zaobchádzať s peniazmi, pretože v súčasnosti sa ešte vyskytujú prípady, keď rodina minie všetky peniaze v deň, keď ich dostane.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Školský sociálny pracovník

V zahraničí má sociálna činnosť v školách dlhoročnú tradíciu. Rozšírená je najmä v USA, kde školský sociálny pracovník existuje vyše 100 rokov. Na Slovensku nie je oficiálne zavedená do praxe disciplína akou je školská sociálna práca, preto je cieľom poukázať na dôvody, prečo vytvoriť priestor pre profesiu školského sociálneho pracovníka, ktorý by pre dieťa, resp. rodiča predstavoval prvý kontakt v riešení ich problémov v škole. Snahou základných škôl je v posledných rokoch zaviesť profesiu tohto pracovníka do praxe. Profesia sociálneho pedagóga sa zaraďuje medzi pomáhajúce, ich rozvoj odporúčala OECD v transformujúcich sa štátoch už v roku 1994 pre prudký nárast spoločensky nežiaducich a sociálno-patologických javov. Na Slovensku patrí sociálny pedagóg medzi zložky systému výchovného poradenstva a prevencie a jeho pôsobenie v školách je legislatívne umožnené od roku 2008. V zmysle zákona č. 245/2008 Z. z. Ďalšie odborné činnosti sociálneho pedagóga konkretizuje zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Medzi kompetencie sociálneho pedagóga odborníci zaraďujú kompetenciu prevencie, poradenstva, prevýchovy, manažmentu a edukačnú kompetenciu. Najvýznamnejšou činnosťou sociálneho pedagóga v škole je z pohľadu prevencia sociálno-patologických javov, ktorú je potrebné stručne objasniť.

Sociálno-patologické javy v škole existujú už dlho. Sú potláčané niekedy menej, inokedy viac. Pod vplyvom rozvoja spoločnosti niektoré z týchto javov vystupujú do popredia výraznejšie, iné menej výrazne. Dá sa domnievať, že v súčasnosti neexistuje škola, kde by sa drogy, šikanovanie, záškoláctvo, násilie a iné nevyskytli v akejkoľvek forme. Tento nárast v existencii by sa dal pripísať nedostatočnej pozornosti rodičov týkajúcej sa výchovy svojich detí, malému množstvu voľnočasových aktivít, ktoré deti navštevujú, ale aj poklesom autority učiteľov v školách. V škole sociálny pedagóg spolupracuje s pedagogickými zamestnancami, koordinátorom prevencie, výchovným poradcom, školským psychológom. Vzhľadom na to, že špecializované činnosti - výchovné poradenstvo, kariérové poradenstvo, koordináciu prevencie môže podľa § 33 zákona č. 317/2009 Z. z. vykonávať aj odborný zamestnanec, považuje sa za vhodné, aby preventívnu činnosť v škole koordinoval a zabezpečoval sociálny pedagóg, pretože vykonáva odborné činnosti v prevencii, intervencii a poradenstve.(§ 24, zákon č. 317/2009 Z. Keďže v školách v súčasnosti pôsobí iba malý počet sociálnych pedagógov, uvedené špecializované činnosti vykonávajú pedagogickí zamestnanci, prípadne školský psychológ, ktorý čiastočne nahrádza sociálneho pedagóga. Hoci náplň práce sociálneho pedagóga a školského psychológa sa môžu v praxi prelínať, v zákone č. 317/2009 Z. z. sú odlišnosti v ich činnosti explicitne naznačené. Je nevyhnutné, aby prevenciu vykonával niekto, kto je odborne pripravený v otázkach prevencie a využíval v dôsledku metodického usmerňovania účinné stratégie na dosiahnutie preventívnej práce. Tu sa otvára ideálny priestor pre funkciu koordinátora takejto prevencie realizovanej školským sociálnym pracovníkom v školách, ktorá je potom vysoko efektívna v tom zmysle, že ide o pracovníka, ktorý je odborne erudovaný v oblasti vedomostí o sociálne-patologických javoch. Sociálno-pedagogická prevencia predstavuje koncepčné, vedecky podložené, zámerné, cieľavedomé, systematické, plánovité a koordinované pôsobenie na potenciálne alebo reálne príčiny a podmienky sociálno-výchovných problémov, porúch správania, sociálno-patologických javov s cieľom odstrániť ich, alebo ich sčasti eliminovať, prípadne obmedziť ich negatívne symptómy a paralelne podporovať vytváranie priaznivých prospoločenských podmienok pre intaktný a bio-psycho-sociálny a duchovný vývin jednotlivca. Preventívna činnosť sa považuje za ťažiskovú náplň činnosti sociálneho pedagóga. V školskom prostredí sociálny pedagóg zameriava svoju činnosť predovšetkým na primárnu prevenciu, počas ktorej realizuje jednorazové aktivity, krátkodobé a dlhodobé programy zamerané na predchádzanie vzniku sociálno-patologických javov. Počas praxe sme zistili, že do popredia vstupuje otázka integrácie jednotlivých žiakov, či už ide o zdravotne postihnutých alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vyučovacími potrebami, pričom je nevyhnutná spolupráca špeciálneho pedagóga, resp. liečebného pedagóga so sociálnym pracovníkom v škole. Tento je nápomocný v integrácii, a to nielen pri zabezpečovaní osobnej asistencie, ale aj v začleňovaní žiaka do kolektívu a poskytovaním poradenstva. Poradenské zariadenia a školský sociálny pracovník sa v systéme prevencie aj v budúcnosti opiera o päť základných bodov. (Látalová, Kopťárová 2008, s. získavanie finančných prostriedkov. Podľa školského zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní §2, ods. p definuje sociálne znevýhodnené prostredie ako prostredie, o ktorom hovoríme vtedy, ak sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecujú rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností človeka. Ide o prostredie, ktoré neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti. Školský zákon, konkrétne § 107 definuje výchovu a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorá sa uskutočňuje v školách podľa tohto zákona s využitím špecifických metód a foriem. d) využitie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania. Podľa Rosinského a Kleina je veľmi ťažké definovať a špecifikovať pojem čo je to sociálne znevýhodnené prostredie. Je to prostredie, ktoré vzhľadom na sociálne a jazykové podmienky nedostatočne stimuluje rozvoj mentálnych, vôľových a emocionálnych vlastností jednotlivca, nepodporuje jeho efektívnu socializáciu a neposkytuje dostatok primeraných podnetov pre rozvoj osobnosti. nedostatočné vzdelanie rodičov, príp. sociálna exklúzia. Myslíme si na základe našej praxe, že školský sociálny pracovník je odborník, ktorý pôsobí priamo v prostredí školy, dostatočne dobre pozná školské prostredie (jeho klímu), pozná problémy, s ktorými sa stretávajú nielen žiaci a ich rodičia, ale aj pedagogickí a iní zamestnanci školy. Nie je to učiteľ, ktorý by žiakov známkoval, hodnotil apod. Nedáva im domáce úlohy ani iné povinnosti. Na škole je preto, aby sa venoval tým žiakom, ktorí majú problémy. Problémy pritom sociálny pracovník pokladá za normálnu, teda bežnú vec. Hlavne je v škole preto, aby deťom, mládeži a im rodinám s problémami pomohol. Svojimi pracovnými aktivitami a úlohami tak môže pôsobiť na vnímanie školy jej žiakmi. Spolu s ostatnými (učiteľmi, žiakmi, rodičmi ap.) sa pokúša vytvárať v škole priateľskú atmosféru a tým znižovať výskyt takých javov akými sú záškoláctvo, agresivita, šikanovanie atď. V praxi sa nám osvedčilo, že školský sociálny pracovník je aj možnosť, ako robiť kvalitnú sociálnu prevenciu zameranú na rozvoj správneho vzťahu k vlastnému vzdelávaniu, ku škole, ale aj k sebe samému a svojmu okoliu. Musíme si uvedomiť, že škola má len dotvárať celý výchovný proces, ktorým dieťa prechádza. Ak na niektorom stupni výchovy niečo zlyhá, nie je v silách samotnej školy a školského prostredia, aby tento článok doplnili, prípadne adekvátne nahradili. Vo väčšine prípadov, keď má dieťa problém, je učiteľ na poslednom mieste, ktorý si tento problém všimne, nie že by nemal záujem, ale je zavalený prácou, ktorá neznesie odklad. Hlavne v dnešnej dobe reforiem školstva máme pocit, že žiak je až na poslednom mieste čo sa týka reformy. Najprv sa musí učiteľ popasovať s papierovou byrokraciou, ktorá na neho čaká a potom azda, pokiaľ učiteľ ešte vládze, je tu žiak, ktorý má problém. Ale na rovinu, je učiteľ ten správny, fundovaný odborník, ktorý vie prípadný problém žiaka riešiť? Všetka česť učiteľom, ale nemyslíme si, že sú odborníci v oblasti školskej sociálnej práce. V školskom prostredí je dôležité dôsledne riešiť i menej závažné problémy v správaní žiakov, pretože ich prehliadanie či podceňovanie môže viesť u žiakov k závažnejším formám správania. Považujme za vhodné, aby sociálny pedagóg v školách zastával funkciu koordinátora prevencie sociálno-patologických javov.

Podľa Petra Lengyela, ktorý pôsobil ako školský sociálny pracovník v ZŠ a lektor, sa školská sociálna práca na Slovensku stala realitou v dvoch slovenských mestách a zameraná bola na prevenciu sociálno-patol… Nepriaznivá situácia obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít viedla k vzniku pilotného projektu Rozvojové tímy - I. fáza, projektu strategického významu (NP RT I.), ktorý podporuje vzájomné učenie sa, desegregáciu a súdržnosť celej sídelnej komunity. Naša obec je jednou zo 60 zapojených obcí, kde sa NP RT I. realizuje. Rozvojové tímy sú koordinované a metodicky usmerňované Úradom splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Realizácia projektu zahŕňa mäkké aktivity (najmä oblasť vzdelávania, bývania, zamestnanosti, boja s proti rómskym rasizmom) a rovnako tvrdé aktivity spojené s nevyhnutným infraštruktúrnymi investíciami (napr. výstavba a rekonštrukcia vodovodov, výdajných stojanov, vodných zdrojov a pod., budovanie stokových sietí a ČOV, budovanie infraštruktúry pre odpadové hospodárstvo).

V rámci NP RT I. nám záleží na tom, aby sme vytvorili podmienky pre obsadenie pracovných pozícii najmä miestnymi obyvateľmi z radov Rómov a nerómov. Pri výbere uchádzača na vybrané obsadzované pracovné pozície financované z NP RT I. (konkrétne pracovné pozície: Nene, Nenementorka, Rozvojový pracovník pre bývanie, Rozvojový pracovník pre mládež a Sociálny pracovník) sa aplikujú pravidlá preferenčného zamestnávania rómskych uchádzačov a uchádzačiek o túto pracovnú pozíciu.

Za hlavný cieľ projektu si kladieme integrovaný komplexný prístup so zameraním na zlepšovanie životných podmienok s dôrazom na charakter potrieb a špecifických problémov cieľovej skupiny v našej obci.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Za týmto účelom aj v našej obci vzniklo Centrum rozvojového tímu (CRT), ktoré pozostáva z týchto členov rozvojových tímov (RT):

• Rozvojový pracovník plánovania: Kľúčový člen RT, ktorý organizuje komunitné stretnutia tzv. komunitné fóra s cieľom identifikácie potrieb a problémov celej sídelnej komunity a pomenovanie priorít, ktoré sa budú v obci riešiť. Komunitné fóra budú prebiehať minimálne dvakrát do roka. Takisto realizuje malé projekty v spolupráci s ostatnými RT na základe potrieb identifikovaných v rámci komunitných fór. S aktérmi miestnej samosprávy a členmi sídelnej komunity sa podieľa na vytvorení Rozvojového plánu komunity, v ktorom sa pomenujú oblasti zamerané na odstránenie identifikovaných problémov.
• Nene: Pozícia Nene v sebe zahŕňa tak odborné skúsenosti ako aj znalosť života a obyvateľov v danej komunite. Hlavnou úlohou Nene je podpora zdravého vývinu detí a zvyšovanie rodičovských zručností. Nene navštevuje rodiny a pomáha rodičom a deťom so starostlivosťou a s výchovou s cieľom zabezpečiť pripravenosť dieťaťa na škôlku, resp. školu najmä prostredníctvom hier a aktivít stimulujúcich rozvoj dieťaťa.
• Nenementorka: Každá Nene má svoju Nenementorku. Jej hlavnou činnosťou je podpora a usmerňovanie Nene pri práci s deťmi, rodičmi a rodinami. Okrem podpory a usmernení dáva spätnú väzbu Nene v jej práci s deťmi, rodičmi a rodinami. Konzultuje problémové situácie s príslušnými odborníkmi a spolupracuje s Nene pri kontaktovaní odborníkov podľa potreby (pediater, logopéd, psychológ, odborné a špeciálne lekárstvo a pod.).
• Rozvojový pracovník pre bývanie: Má na starosti zmapovanie a analýzu aktuálnej bytovej situácie a problémy súvisiace s politikou bývania sídelnej komunity pre potreby nastavenie plánu činnosti a poskytovaných intervencií v oblasti bývania. Analyzuje sociálnu situáciu a možnosti človeka a individuálne plánovanie riešenia bytovej situácie. Zároveň motivuje k udržaniu bývania resp. štandardného bývania prostredníctvom platobnej disciplíny.
• Rozvojový pracovník pre mládež: Predovšetkým mapuje aktuálne potreby a problémy v živote mladých ľudí sídelnej komunity. Zistené údaje analyzuje a snaží sa zapájať mladých ľudí do verejného života. Spolupracuje s učiteľmi základných a stredných škôl, ktoré navštevujú „jeho deti a mládež“. Pomáha a podporuje mladých ľudí pri dokončení základného vzdelania pre mládež bez ukončeného vzdelania s cieľom ukončiť základné vzdelanie v 9. ročníku. Takisto podporuje študentov stredných škôl k ukončeniu štúdia. Zároveň sa podieľa na príprave budúceho povolania.
• Rozvojový pracovník pre pracovné poradenstvo: Sprostredkováva možnosti na zvyšovanie kvalifikácie a dosiahnutého stupňa vzdelania (napr. rekvalifikačné kurzy, ukončenie základného vzdelania, výučný list a pod.). Aktivizuje a podporuje rozvoj zručností, ktoré klient potrebuje na získanie zamestnania (napr. odpoveď na inzerát, telefonický kontakt so zamestnávateľom, zostavenie životopisu). Rovnako pomáha klientom pri prekonávaní prekážok, ktoré bránia (opätovnému) vstupu na trh práce (napr. zadlženosť a prebiehajúce exekúcie, rodinná situácia, psychologické dôsledky dlhodobej nezamestnanosti - nízke sebavedomie, úzkosť zo zmeny, nízka motivácia a pod.).
• Sociálny pracovník: Jeho prioritnou úlohou je poskytovanie sociálnej pomoci pre jednotlivcov a rodín, ktorí sa dostali do nepriaznivej životnej situácie. Aktívne vyhľadáva a kontaktuje jednotlivcov a rodiny so sociálnymi problémami v rámci marginalizovaných rómskych komunít a ostatným obyvateľov. Poskytuje základné informácií v krízových situáciách a podporuje pri zabezpečovaní sociálnej služby.

Rozvojový pracovník pre mládež (ďalej RPM) je povinným členom RT a je zamestnanec obce. Cieľom zavedenia pozície RPM v projekte je podporiť neformálne vzdelávania v oblasti práce s mládežou a voľnočasových aktivít prostredníctvom:

• zvyšovania vedomostí, zručností a kompetencií mládeže celej sídelnej komunity pri príprave na jej aktívne občianstvo a pracovný život prostredníctvom systematickej práce s ňou,
• posilnenia postavenia mládeže v spoločnosti,
• poskytovania informačných a poradenských služieb pre mládež,
• podpory neformálneho vzdelávania a voľnočasových aktivít ako dôležitý nástroj osobnostného rozvoja mladých ľudí a ako nástroj lepšieho uplatnenia na trhu práce v ich živote.

Rozvojový pracovník pre mládež vykonáva najmä činnosti:

• mapuje aktuálne potreby a problémy v živote mladých ľudí sídelnej komunity,
• analyzuje zistené údaje a informácie o mládeži v obci,
• zapája mladých ľudí do verejného života a podpora ich participácie na ňom,
• podporuje mládež v jej osobnom rozvoji a rozvoji jej vedomostí, zručností a kompetencií,
• pripravuje a organizuje podujatia alebo programy pre mládež,
• spolupracuje s učiteľmi základných a stredných škôl, ktoré navštevujú „jeho deti a mládež“,
• podporuje možnosti ďalšieho vzdelávania v rodinách detí a mládeže,
• spolupracuje s kľúčovými partnermi v oblasti vzdelávania a práce s deťmi a mládežou zo sociálne vylúčeného prostredia,
• poskytuje pomoc a podporu mladým ľuďom pri dokončení základného vzdelania pre mládež bez ukončeného vzdelania s cieľom ukončiť základné vzdelanie v 9. ročníku, prípravy na povolanie,
• spolupracuje s Rozvojovým pracovníkom pre pracovné poradenstvo ohľadom pomoci pri získaní zamestnania pre mládež,
• poskytuje pomoc a podporu mladým ľuďom pri dennom štúdiu na strednej odbornej škole s cieľom ukončiť štúdium min. s výučným listom alebo maturitou,
• v rámci realizácie doškoľovacích aktivít spolupracuje s dobrovoľníkmi napr. študenti vysokých škôl, rehoľné a mníšske rady, miestni študenti, a pod.,
• podporuje k dobrovoľníctvu miestnych mladých ľudí,
• poskytuje pomoc a podporu mladým ľuďom pri prihlásení sa na štúdium na VŠ,
• pripravuje študentov na prijímacie skúšky na začatie vzdelávania na SŠ a študentov na dokončenie ZŠ,
• organizuje kariérne poradenstvo aj za účasti rodičov, exkurzie v stredných školách,
• pravidelne organizuje mimoškolské aktivity a kluby,
• poskytuje podporu pri zabezpečovaní sociálnych a prospechových štipendijných programov,
• poskytuje podporu moderného zdravého životného štýlu prostredníctvom preventívnych aktivít v spolupráci s členmi cestujúceho tímu a to najmä rozvojovým konzultantom pre rodinu, rozvojovým mediátorom, konzultant pre dlhové poradenstvo a inými odborníkmi podľa potreby,
• podporuje spoluúčasť mládeže a jej aktívne zapojenie v procese plánovania, rozhodovania a uskutočnenia podujatí a projektov v oblasti spoločenského a hospodárskeho života,
• buduje kapacity a personálne kompetencie mladých lídrov v obci, ktorí budú schopní pôsobiť v komunitách a pracovať s inými mladými ľuďmi,
• v spolupráci s Rozvojovým pracovníkom pre plánovanie spracováva malé komunitné projekty podľa zadefinovaných potrieb mládeže na mimoškolské aktivity a následne ich zrealizovať.

Kvalifikačné požiadavky:

• minimálne úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie v zmysle školského zákona, a súčasne
• min. 1 rok praxe v niektorej z uvedených oblasti: vzdelávania, práce s mládežou, v oblasti sociálnych služieb, prevencie alebo inklúzie.

Obec (oprávnený užívateľ) je povinná pri výbere uchádzača na obsadzovanú pracovnú pozíciu zabezpečiť aplikovanie pravidiel preferenčného zamestnávania rómskych uchádzačov o pracovnú pozíciu Rozvojový pracovník pre mládež.

Pomoc, podpora a sebarealizácia sú aspekty, ktoré sa budú v NP rozvíjať a mládež získa určité poznatky, zručnosti a vedomosti, ktoré môžu byť nápomocné v ďalšom živote a uplatnení sa na trhu práce.

Národný Projekt Rozvojové tímy I. Mladí ľudia sú súčasťou našej spoločnosti, je to zraniteľná skupina, a preto je dôležité ich podporiť, usmerniť a ukázať správny smer. Je ako burácajúci tok vody, ktorého živelnosť je tak prospešná ako môže skončiť v mŕtvom ramene klamu. Young people are part of our society, they are a vulnerable group, and therefore it is important to protect them, guide them and point them in the right direction. It is like a roaring stream of water, the elemental nature of which is as beneficial as it can end up in the dead arm of delusion.

tags: #sociálny #pracovník #vzdelávanie #rómskej #komunity