Sociálny pracovník ako dôverník: Povinnosti a práva

Sociálny pracovník zohráva v živote mnohých ľudí dôležitú úlohu, a to najmä v kontexte poskytovania sociálnych služieb. Od 1. júla 2021 bol do zákona o sociálnych službách zakomponovaný inštitút dôverníka, ktorý posilňuje postavenie prijímateľa sociálnej služby a jeho práva. Tento článok sa zameriava na úlohu sociálneho pracovníka ako dôverníka, jeho povinnosti a práva, a to s cieľom prispieť k lepšiemu pochopeniu a akceptácii tohto inštitútu v praxi.

Vznik a význam inštitútu dôverníka

Inštitút dôverníka v sociálnych službách má svoje korene v potrebe posilniť ochranu práv a záujmov prijímateľov sociálnych služieb, najmä tých, ktorí sú odkázaní na pobytovú formu sociálnej služby. Inšpiráciou pre zavedenie tohto inštitútu bola aj Slovenská legislatíva pozná dôverníka v trestnom konaní, konkrétne v Trestnom poriadku (§ 48a, ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z.).

V medzinárodnej perspektíve Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (OSN, 2006) zdôrazňuje potrebu zabezpečiť osobám so zdravotným postihnutím rovnaké práva a príležitosti ako ostatným občanom, vrátane práva na slobodu a osobnú bezpečnosť, práva na vlastnenie majetku a spravovanie svojich finančných záležitostí. Dokument Svetovej zdravotníckej organizácie WHO QualityRights Tool Kit (WHO, 2012) uvádza štandard 3.3 podľa ktorého užívatelia služieb môžu uplatňovať spôsobilosť na právne úkony a je im poskytnutá podpora, ktorú môžu potrebovať pri spôsobilosti na právne úkony. 3.3.4.Užívatelia služieb môžu nominovať podpornú osobu alebo sieť (podporných) osôb podľa vlastného slobodného výberu a konzultovať s nimi svoje rozhodnutia o starostlivosti, liečbe, osobných, právnych, finančných a ďalších záležitostiach.

Právny rámec inštitútu dôverníka

Od 1. júla 2021 patria medzi práva prijímateľa sociálnej služby aj právo na určenie dôverníka (zákon č. 218/2021 Z. z.). Ustanovenia ohľadom dôverníka v sociálnych službách sú v nasledovnom paragrafovom znení zákona o sociálnych službách: § 6 ods. 3 písm. a), d), ods. 6; § 10 ods. 6 písm. b); § 74 ods. 15 písm. b), ods. 16 písm. b; § 94c ods. 1 písm. i), ods. 2 písm. l).

Z hľadiska zákona o sociálnych službách jestvujú tri podmienky pre dôverníka (§ 6 ods. 3. písm. Explicitne je v zákone uvedené, že „na určenie dôverníka sa nevyžaduje súhlas opatrovníka“ (podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka). To znamená, že v prípade, ak bol prijímateľ súdom zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony a má ustanoveného opatrovníka, opatrovník nemôže zasahovať do rozhodovania prijímateľa pri určení dôverníka. To znamená, že súhlas opatrovníka, ktorý má chrániť záujmy prijímateľa, sa na rozdiel od iných rozhodnutí a činností týkajúcich sa prijímateľa nevyžaduje pri určení dôverníka.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Pre prijímateľa sociálnej služby v súvislosti s určením dôverníka vyplývajú nasledovné povinnosti vzhľadom na poskytovateľa sociálnej služby (§ 6 ods. - oznámiť použitie prostriedkov obmedzenia bezodkladne a každý zápis obmedzenia prijímateľa sociálnej služby vrátane údajov uvedených v registri obmedzení do ôsmich dní po použití prostriedkov obmedzenia dôverníkovi prijímateľa sociálnej služby (§ 10 ods. 6 písm. - pri jednostrannom vypovedaní zmluvy podľa § 74 odseku 14 doručiť do vlastných rúk kópiu výpovede, s uvedením dôvodu výpovede, dôverníkovi (§ 74 ods. 15 písm. b) zákona o sociálnych službách); čo je jednou z podmienok jednostranného vypovedania zmluvy o poskytovaní sociálnej služby (§ 74 ods. 16 písm. - spracovať osobné údaje o dôverníkovi (§ 94c ods. ods. 2 písm. l; ods. 1 písm. i).

Úloha sociálneho pracovníka ako dôverníka

Sociálny pracovník môže zohrávať dôležitú úlohu pri podpore prijímateľa sociálnej služby pri výbere a určení dôverníka. Môže mu poskytnúť informácie o význame a úlohách dôverníka, pomôcť mu identifikovať vhodné osoby, ktoré by mohli túto funkciu vykonávať, a sprostredkovať kontakt s nimi. Dôležité je, aby sociálny pracovník rešpektoval autonómiu a slobodnú vôľu prijímateľa sociálnej služby pri výbere dôverníka a nezasahoval do jeho rozhodovania.

V súvislosti s kritériom 1.15 upozorňujeme na terminologické rozdiely medzi pôvodným anglickým textom a slovenským prekladom prijatým do zákona o sociálnych službách. 1. vybrať si jednu PODPORNÚ OSOBU (support person) alebo SIEŤ OSÔB (network of people). Táto prijímateľom sociálnej služby vybraná podporná osoba je v zákone o sociálnych službách (nie príliš adekvátne vzhľadom na preklad) nazvaná DÔVERNÍK a v štandardoch kvality DÔVERNÁ OSOBA. 2. 3. Štandard kvality preberá text s tým, že vynecháva prípady, keď prijímateľ sociálnej služby nemá vlastnú podpornú osobu (čo však neznamená, že poskytovateľ sociálnej služby mu nemá pomáhať pri hľadaná takejto vhodnej osoby, ak si to bude želať). 4. vzhľadom na predmet (obsah) podpory WHO QualityRights Tool Kit uvádza konzultovanie v rámci podpory pri rozhodovaní resp. - iné … Štandard kvality vynecháva oblasť liečby (čo však neznamená, že táto oblasť nemôže byť predmetom konzultácie s dôvernou osobou) a konkretizuje slobodné rozhodnutia o poskytovaní sociálnej služby.

Práva a povinnosti dôverníka

Dôverník má právo byť informovaný o dôležitých skutočnostiach týkajúcich sa prijímateľa sociálnej služby, najmä o použití prostriedkov obmedzenia a o jednostrannom vypovedaní zmluvy o poskytovaní sociálnej služby zo strany poskytovateľa. Jeho úlohou je podporovať prijímateľa sociálnej služby pri uplatňovaní jeho práv a záujmov, pomáhať mu pri komunikácii s poskytovateľom sociálnej služby a pri riešení prípadných problémov. Podľa zákona o sociálnych službách ide o právo, nie povinnosť.

Dôverník je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojej funkcie.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Na aké druhy a formy sociálnej služby sa vzťahuje inštitút dôverníka?

Právo na určenie dôverníka sa podľa § 6 ods. 3 zákona o sociálnych službách vzťahuje len na prijímateľa sociálnej služby v zariadení sociálnej služby, teda nevzťahuje sa na terénne sociálne služby. stredisko osobnej hygieny (§ 60).

Komunikácia s prijímateľmi sociálnej služby ohľadom práva na určenie dôverníka

Už pri komunikácii so žiadateľom o sociálnu službu je vhodné v rámci sociálneho poradenstva stručne informovať o práve na určenie dôvernej osoby. Táto komunikácia môže byť konkrétnejšia a podrobnejšia v rámci sociálneho poradenstva poskytovaného prijímateľom sociálnej služby v rámci ich adaptačného procesu. Zodpovednou osobou za komunikovanie práva na dôverníka by mal byť sociálny pracovník alebo asistent sociálnej práce, ktorý vykonáva sociálne poradenstvo. Vysvetlenie označenia „dôverník“ : Ide o klientom slobodne vybranú „dôvernú osobu“, teda blízku vzťahovú osobu, ktorá ho podporuje, ktorej dôveruje a s ktorou môže podľa potreby konzultovať osobné, finančné, právne záležitosti, ako aj záležitosti v spojitosti s poskytovaním sociálnej služby.

Kto všetko môže byť „dôverníkom“?

• môže ísť o rodiča (otec, matka), dieťa (syn, dcéra), manžela, manželku a ostatných príbuzných (vnuk, vnučka, strýko, teta, synovec, neter a pod.). Takáto osoba sa v praxi sociálnych služieb často nazýva „kontaktnou osobou“ , čím môže nastať aj prepojenie s právom prijímateľa sociálnej služby na utvorenie podmienok na zabezpečenie osobného kontaktu, telefonického kontaktu, písomného kontaktu alebo elektronického kontaktu s osobou, ktorú si sám určí, najmä na účel ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, nadväzovania a udržiavania sociálnych väzieb s rodinou a komunitou a udržiavania partnerských vzťahov (§ 6 ods. 3 písm.
• môže ísť o osobu, ktorá je zároveň súdom ustanoveným opatrovníkom u osôb s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.
• môže ísť o priateľa, známeho prijímateľa sociálnej služby alebo inú osobu, ktorej dôveruje, ktorá ho podporuje a bude s touto rolou súhlasiť.

Môže byť akákoľvek osoba dôverníkom?

- zákon o sociálnych službách vyžaduje, aby išlo o osobu spôsobilú na právne úkony a jej slobodné vyjadrenie súhlasu s určením za dôverníka. Iné osoby zákon výslovne nezakazuje. Potenciálnym konfliktom záujmov môžu byť prípady, ak by prijímateľ sociálnej služby oslovil zamestnanca poskytovateľa sociálnej služby, aby bol jeho dôverníkom (najmä v prípadoch, keď ide o dlhodobý pobyt v sociálnej službe). Konflikt záujmu zamestnanca môže byť najmä vzhľadom na lojalitu voči zamestnávateľovi vs. záujmom prijímateľa - tieto nemusia byť vždy v súlade, najmä v prípadoch jednostrannej výpovede zmluvy zo strany poskytovateľa, ďalej pri použití obmedzujúcich prostriedkoch, kde by sa mohol daný pracovník ocitnúť aj v roli osoby používajúcej obmedzenia a zároveň osoby, ktorá má byť oboznámená o použití obmedzenia; ďalej pri konfliktoch medzi viacerými prijímateľmi jestvuje nebezpečenstvo neobjektívneho stránenia jednej osobe a pod. V prípadoch, keď by prijímateľ chcel osloviť pracovníka, aby sa stal jeho dôverníkom, odporúčame skôr využitie role kľúčového pracovníka a komunikáciu s prijímateľom, že daný pracovník ho môže naďalej podporovať v roli kľúčového pracovníka.

Môže mať prijímateľ sociálnej služby viacej dôverníkov?

Prijímateľ môže mať viac podporných osôb podľa vlastného výberu a uváženia, avšak z hľadiska zákona o sociálnych službách sa „dôverníkom“ chápe jedna osoba vzhľadom na ktorú má poskytovateľ sociálnej služby osobité povinnosti. Preto by bolo vhodné, aby spomedzi jeho podporných osôb („kontaktných osôb“) požiadal jednu osobu, ktorá bude v roli dôverníka.

Čo sa vyžaduje a očakáva od dôverníka?

Okrem poskytnutia slobodného súhlasu a vybraných osobných údajov, v zásade dôverník nemá zákonom vymedzené povinností. podpora osobe, ktorej je dôverníkom, v rozhodovaní (napr. spolupráca s poskytovateľom sociálnej služby v osobitých prípadoch (napr. pri použití prostriedkov obmedzenia, pri jednostrannom vypovedaní zmluvy a pod.).

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Môže si prijímateľ zmeniť dôverníka? Môže dôverník „vziať späť“ súhlas s určením za dôverníka?

Áno, môže tak urobiť kedykoľvek. Nakoľko dal súhlas písomne, odporúčame aj v takomto prípade použiť písomnú formu. Prijímateľ sociálnej služby by nemal byť tlačený z časového hľadiska k voľbe dôverníka, avšak v prípade, ak na toto právo nereaguje, je vhodná opätovná komunikácia ohľadom určenia dôvernej osoby. Nakoľko Dohovor zdôrazňuje v rámci práva rovnosti pred zákonom umožniť aj osobám so zdravotným postihnutím prístup k pomoci, malo by ísť o povinnosť poskytovateľa sociálnej služby toto právo naplniť. Dôležité je, aby každá komunikácia ohľadom práva na určenie dôvernej osoby bola pre prijímateľa efektívna, zrozumiteľná a podporovaná. To môže v niektorých prípadoch znamenať aj podporovanie komunikácie s osobou, ktorú si prijímateľ chce zvoliť za dôverníka, vrátane podpory v oblastiach, ktoré sú podľa zákona o sociálnych službách povinnosťami prijímateľa, najmä ohľadom oznámenia osobných údajov dôverníka (pozri nižšie ohľadom formulára „súhlas dôverníka“). „kontaktnou osobou“ a dôverníkom (môže, ale nemusí ísť o tú istú osobu, napr. kontaktnou osobou je dcéra, ale dôverníkom partnerka).

Akú dokumentáciu viesť k dôverníkovi?

Právo na určenie dôvernej osoby resp. dôverníka môže byť súčasťou interného dokumentu, v ktorom poskytovateľ sociálnej služby deklaruje rešpektovanie ľudských práv a slobôd prijímateľov sociálnej služby (napr. internej smernice, procesu, domáceho poriadku a pod.). Samotné informovanie prijímateľa sociálnej služby o práve na určenie dôvernej osoby môže byť integrálnou súčasťou procesu sociálneho poradenstva v rámci poskytovania sociálnej služby (pozri kritérium 1.4 štandardov kvality). Alternatívou je stručný interný predpis alebo proces zameraný na inštitút dôverníka. Napriek tomu, že podľa zákona o sociálnych službách je povinnosťou prijímateľa sociálnej služby oznámiť osobné údaje ním vybraného dôverníka poskytovateľovi sociálnej služby, nápomocným mu môže byť jednoduchý písomný formulár, napr. „súhlas dôverníka“ alebo „súhlas fyzickej osoby s určením za dôverníka“, ktorého súčasťou budú aj zákonom požadované osobné údaje. 2Tento súhlas môže byť súčasťou osobného spisu klienta.

Akých chýb sa v súvislosti s dôverníkom vyvarovať?

formalizované informovanie o inštitúte dôverníka (napr. chýbajúci súhlas fyzickej osoby s určením za dôverníka.

Prínosy inštitútu dôverníka

Poskytuje mu pomoc a psychickú podporu. Podporuje ho pri efektívnom komunikovaní a realizácii vlastných rozhodnutí, teda napomáha k jeho podporovanému rozhodovaniu. Podporuje ho v uplatňovaní práva na spôsobilosť na právne úkony. Môže s ním konzultovať svoje rozhodnutia o starostlivosti, liečbe, osobných, právnych, finančných a ďalších záležitostiach. Môže s ním konzultovať vlastné rozhodnutia o poskytovaní sociálnej služby. Ako osoba mimo zariadenia sociálnych služieb napomáha k prevencii zlého zaobchádzania. Napomáha k prevencii neopodstatneného používania obmedzujúcich prostriedkov pri poskytovaní sociálnej služby. Ako slobodne zvolená osoba môže napomáhať v prevencii zneužívania role súdom ustanoveného opatrovníka. Napomáha k prevencii zneužívania jednostranného vypovedania zmluvy poskytovateľom sociálnej služby. Napomáha mu pri hľadaní primeranej sociálnej služby alebo podpory vypovedaní zmluvy poskytovateľom sociálnej služby v súlade so zákonom.

tags: #sociálny #pracovník #ako #dôverník #povinnosti #a