Sociálny pracovník ako obhajca práva klientov: Inštitút dôverníka v sociálnych službách

Sociálny pracovník zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní dodržiavania práv klientov, najmä v kontexte poskytovania sociálnych služieb. Jedným z nástrojov, ktorý má posilniť postavenie prijímateľov sociálnych služieb, je inštitút dôverníka. Do zákona o sociálnych službách bol zakomponovaný 1. júla 2021. Od novembra 2022 bol inštitút dôverníka posilnený aj cez štandardy kvality poskytovanej sociálnej služby, nakoľko sa tento stal jedným z kritérií procedurálnych štandardov kvality poskytovanej sociálnej služby, konkrétne ho nájdeme v kritériu 1.15. Hoci tento inštitút vyvolal u poskytovateľov sociálnych služieb počiatočné obavy a skepticizmus, jeho potenciál pre zlepšenie kvality života prijímateľov je nepopierateľný. Tento článok sa zameriava na podrobnejšie preskúmanie inštitútu dôverníka v sociálnych službách, jeho právny základ, význam a praktické aspekty.

Pôvod a inšpirácia inštitútu dôverníka

Myšlienka dôverníka nie je v slovenskom právnom systéme nová. Inšpiráciu možno nájsť v Trestnom poriadku (§ 48a, ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z.), kde má poškodená osoba právo na prítomnosť dôverníka počas úkonov trestného konania. Táto osoba, ktorú si poškodený slobodne zvolí, mu poskytuje pomoc a psychickú podporu. Dôverník v trestnom konaní nemôže byť sudca, prokurátor, obvinený, obhajca, svedok, znalec alebo tlmočník. O skutočnostiach, o ktorých sa dôverník dozvedel v priebehu trestného konania, je dôverník povinný zachovávať mlčanlivosť.

V medzinárodnom kontexte sa o podpore rozhodovania hovorí v Dohovore o právach osôb so zdravotným postihnutím (OSN, 2006) a v dokumente Svetovej zdravotníckej organizácie WHO QualityRights Tool Kit (WHO, 2012), ktorý uvádza, že užívatelia služieb môžu uplatňovať spôsobilosť na právne úkony a je im poskytnutá podpora, ktorú môžu potrebovať pri spôsobilosti na právne úkony. Užívatelia služieb môžu nominovať podpornú osobu alebo sieť (podporných) osôb podľa vlastného slobodného výberu a konzultovať s nimi svoje rozhodnutia o starostlivosti, liečbe, osobných, právnych, finančných a ďalších záležitostiach. Slovenský zákonodarca sa týmito dokumentmi inšpiroval pri zakotvení inštitútu dôverníka do zákona o sociálnych službách.

Právny rámec dôverníka v sociálnych službách

Právo na určenie dôverníka je zakotvené v zákone č. 218/2021 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2021. Ustanovenia ohľadom dôverníka v sociálnych službách sú v nasledovnom paragrafovom znení zákona o sociálnych službách: § 6 ods. 3 písm. a), d), ods. 6; § 10 ods. 6 písm. b); § 74 ods. 15 písm. b), ods. 16 písm. b; § 94c ods. 1 písm. i), ods. 2 písm. l).

Z hľadiska zákona o sociálnych službách jestvujú tri podmienky pre dôverníka (§ 6 ods. 3. písm. Explicitne je v zákone uvedené, že „na určenie dôverníka sa nevyžaduje súhlas opatrovníka“ (podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka). To znamená, že v prípade, ak bol prijímateľ súdom zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony a má ustanoveného opatrovníka, opatrovník nemôže zasahovať do rozhodovania prijímateľa pri určení dôverníka. To znamená, že súhlas opatrovníka, ktorý má chrániť záujmy prijímateľa, sa na rozdiel od iných rozhodnutí a činností týkajúcich sa prijímateľa nevyžaduje pri určení dôverníka. Pre prijímateľa sociálnej služby v súvislosti s určením dôverníka vyplývajú nasledovné povinnosti vzhľadom na poskytovateľa sociálnej služby (§ 6 ods.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Povinnosti poskytovateľa sociálnej služby vo vzťahu k dôverníkovi

Poskytovateľ sociálnej služby má voči dôverníkovi určité povinnosti, ktoré súvisia s ochranou práv prijímateľa. Medzi tieto povinnosti patrí:

• oznámiť použitie prostriedkov obmedzenia bezodkladne a každý zápis obmedzenia prijímateľa sociálnej služby vrátane údajov uvedených v registri obmedzení do ôsmich dní po použití prostriedkov obmedzenia dôverníkovi prijímateľa sociálnej služby (§ 10 ods. 6 písm.
• pri jednostrannom vypovedaní zmluvy podľa § 74 odseku 14 doručiť do vlastných rúk kópiu výpovede, s uvedením dôvodu výpovede, dôverníkovi (§ 74 ods. 15 písm. b) zákona o sociálnych službách); čo je jednou z podmienok jednostranného vypovedania zmluvy o poskytovaní sociálnej služby (§ 74 ods. 16 písm.
• spracovať osobné údaje o dôverníkovi (§ 94c ods. ods. 2 písm. l; ods. 1 písm. i).

Rozdiel medzi „slovenským dôverníkom“ a „podpornou osobou“ podľa WHO

Východiskom pre aktuálne platné štandardy kvality boli práve štandardy WHO QualityRights Tool Kitu. V súvislosti s kritériom 1.15 upozorňujeme na terminologické rozdiely medzi pôvodným anglickým textom a slovenským prekladom prijatým do zákona o sociálnych službách.

1. vybrať si jednu PODPORNÚ OSOBU (support person) alebo SIEŤ OSÔB (network of people). Táto prijímateľom sociálnej služby vybraná podporná osoba je v zákone o sociálnych službách (nie príliš adekvátne vzhľadom na preklad) nazvaná DÔVERNÍK a v štandardoch kvality DÔVERNÁ OSOBA.
2. Štandard kvality preberá text s tým, že vynecháva prípady, keď prijímateľ sociálnej služby nemá vlastnú podpornú osobu (čo však neznamená, že poskytovateľ sociálnej služby mu nemá pomáhať pri hľadaná takejto vhodnej osoby, ak si to bude želať).
3. vzhľadom na predmet (obsah) podpory WHO QualityRights Tool Kit uvádza konzultovanie v rámci podpory pri rozhodovaní resp. - iné … Štandard kvality vynecháva oblasť liečby (čo však neznamená, že táto oblasť nemôže byť predmetom konzultácie s dôvernou osobou) a konkretizuje slobodné rozhodnutia o poskytovaní sociálnej služby.

Oblasti pôsobenia dôverníka

Dôverník môže zohrávať dôležitú úlohu v rôznych situáciách, ktoré môžu nastať pri poskytovaní sociálnej služby, napríklad:

• zneužívanie funkcie opatrovníka
• konflikt záujmov
• zariadenia uzatvárali v mene prijímateľov sociálnych služieb životné poistenie, ktoré malo byť po ich smrti vyplatené im alebo v mene prijímateľa sociálnych služieb podpisovali zmluvy sami so sebou (súdom ustanovený opatrovník nezriedka nebola osoba slobodne vybraná prijímateľom sociálnej služby, k tomu pozri § 6 ods. 3. písm.
• zvyšujúci sa počet osôb odkázaných na pobytovú sociálnu službu prináša „trhový tlak" na uvoľnenie miest, následné vypovedanie zmluvy prijímateľovi sociálnej služby z dôvodu „hrubého porušovania dobrých mravov“ s cieľom „zbaviť sa prijímateľa sociálnych služieb, uvoľnenia miesta pre iných“ (pozri § 74 ods. 15 písm. b), ods. 16 písm.
• neopodstatnené používanie obmedzujúcich prostriedkov (pozri § 10 ods. 6 písm.
• zabraňovanie kontaktov prijímateľa s rodinou.

Rozsah pôsobnosti inštitútu dôverníka

Právo na určenie dôverníka sa podľa § 6 ods. 3 zákona o sociálnych službách vzťahuje len na prijímateľa sociálnej služby v zariadení sociálnej služby, teda nevzťahuje sa na terénne sociálne služby. Patria sem napríklad:

• stredisko osobnej hygieny (§ 60).

Komunikácia s prijímateľmi sociálnej služby

Už pri komunikácii so žiadateľom o sociálnu službu je vhodné v rámci sociálneho poradenstva stručne informovať o práve na určenie dôvernej osoby. Táto komunikácia môže byť konkrétnejšia a podrobnejšia v rámci sociálneho poradenstva poskytovaného prijímateľom sociálnej služby v rámci ich adaptačného procesu. Zodpovednou osobou za komunikovanie práva na dôverníka by mal byť sociálny pracovník alebo asistent sociálnej práce, ktorý vykonáva sociálne poradenstvo.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Vysvetlenie označenia „dôverník“

Ide o klientom slobodne vybranú „dôvernú osobu“, teda blízku vzťahovú osobu, ktorá ho podporuje, ktorej dôveruje a s ktorou môže podľa potreby konzultovať osobné, finančné, právne záležitosti, ako aj záležitosti v spojitosti s poskytovaním sociálnej služby.

Kto môže byť dôverníkom?

Dôverníkom môže byť v podstate ktokoľvek, komu prijímateľ sociálnej služby dôveruje a kto spĺňa zákonné podmienky. Môže ísť o:

• rodiča (otec, matka), dieťa (syn, dcéra), manžela, manželku a ostatných príbuzných (vnuk, vnučka, strýko, teta, synovec, neter a pod.). Takáto osoba sa v praxi sociálnych služieb často nazýva „kontaktnou osobou“ , čím môže nastať aj prepojenie s právom prijímateľa sociálnej služby na utvorenie podmienok na zabezpečenie osobného kontaktu, telefonického kontaktu, písomného kontaktu alebo elektronického kontaktu s osobou, ktorú si sám určí, najmä na účel ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, nadväzovania a udržiavania sociálnych väzieb s rodinou a komunitou a udržiavania partnerských vzťahov (§ 6 ods. 3 písm.
• osobu, ktorá je zároveň súdom ustanoveným opatrovníkom u osôb s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony.
• priateľa, známeho prijímateľa sociálnej služby alebo inú osobu, ktorej dôveruje, ktorá ho podporuje a bude s touto rolou súhlasiť.

Kto nemôže byť dôverníkom?

Zákon o sociálnych službách vyžaduje, aby išlo o osobu spôsobilú na právne úkony a jej slobodné vyjadrenie súhlasu s určením za dôverníka. Iné osoby zákon výslovne nezakazuje. Potenciálnym konfliktom záujmov môžu byť prípady, ak by prijímateľ sociálnej služby oslovil zamestnanca poskytovateľa sociálnej služby, aby bol jeho dôverníkom (najmä v prípadoch, keď ide o dlhodobý pobyt v sociálnej službe). Konflikt záujmu zamestnanca môže byť najmä vzhľadom na lojalitu voči zamestnávateľovi vs. záujmom prijímateľa - tieto nemusia byť vždy v súlade, najmä v prípadoch jednostrannej výpovede zmluvy zo strany poskytovateľa, ďalej pri použití obmedzujúcich prostriedkoch, kde by sa mohol daný pracovník ocitnúť aj v roli osoby používajúcej obmedzenia a zároveň osoby, ktorá má byť oboznámená o použití obmedzenia; ďalej pri konfliktoch medzi viacerými prijímateľmi jestvuje nebezpečenstvo neobjektívneho stránenia jednej osobe a pod. V prípadoch, keď by prijímateľ chcel osloviť pracovníka, aby sa stal jeho dôverníkom, odporúčame skôr využitie role kľúčového pracovníka a komunikáciu s prijímateľom, že daný pracovník ho môže naďalej podporovať v roli kľúčového pracovníka.

Viacero dôverníkov?

Prijímateľ môže mať viac podporných osôb podľa vlastného výberu a uváženia, avšak z hľadiska zákona o sociálnych službách sa „dôverníkom“ chápe jedna osoba vzhľadom na ktorú má poskytovateľ sociálnej služby osobité povinnosti. Preto by bolo vhodné, aby spomedzi jeho podporných osôb („kontaktných osôb“) požiadal jednu osobu, ktorá bude v roli dôverníka.

Čo sa vyžaduje a očakáva od dôverníka?

Okrem poskytnutia slobodného súhlasu a vybraných osobných údajov, v zásade dôverník nemá zákonom vymedzené povinností. Podľa zákona o sociálnych službách ide o právo, nie povinnosť. Dôverník by mal predovšetkým:

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

• podporovať osobu, ktorej je dôverníkom, v rozhodovaní (napr. spolupráca s poskytovateľom sociálnej služby v osobitých prípadoch (napr. pri použití prostriedkov obmedzenia, pri jednostrannom vypovedaní zmluvy a pod.).

Zmena dôverníka a odvolanie súhlasu

Prijímateľ si môže zmeniť dôverníka kedykoľvek. Aj dôverník môže „vziať späť“ súhlas s určením za dôverníka. Nakoľko dal súhlas písomne, odporúčame aj v takomto prípade použiť písomnú formu. Prijímateľ sociálnej služby by nemal byť tlačený z časového hľadiska k voľbe dôverníka, avšak v prípade, ak na toto právo nereaguje, je vhodná opätovná komunikácia ohľadom určenia dôvernej osoby. Nakoľko Dohovor zdôrazňuje v rámci práva rovnosti pred zákonom umožniť aj osobám so zdravotným postihnutím prístup k pomoci, malo by ísť o povinnosť poskytovateľa sociálnej služby toto právo naplniť. Dôležité je, aby každá komunikácia ohľadom práva na určenie dôvernej osoby bola pre prijímateľa efektívna, zrozumiteľná a podporovaná. To môže v niektorých prípadoch znamenať aj podporovanie komunikácie s osobou, ktorú si prijímateľ chce zvoliť za dôverníka, vrátane podpory v oblastiach, ktoré sú podľa zákona o sociálnych službách povinnosťami prijímateľa, najmä ohľadom oznámenia osobných údajov dôverníka (pozri nižšie ohľadom formulára „súhlas dôverníka“). Je dôležité rozlišovať medzi „kontaktnou osobou“ a dôverníkom (môže, ale nemusí ísť o tú istú osobu, napr. kontaktnou osobou je dcéra, ale dôverníkom partnerka).

Dokumentácia týkajúca sa dôverníka

Právo na určenie dôvernej osoby resp. dôverníka môže byť súčasťou interného dokumentu, v ktorom poskytovateľ sociálnej služby deklaruje rešpektovanie ľudských práv a slobôd prijímateľov sociálnej služby (napr. internej smernice, procesu, domáceho poriadku a pod.). Samotné informovanie prijímateľa sociálnej služby o práve na určenie dôvernej osoby môže byť integrálnou súčasťou procesu sociálneho poradenstva v rámci poskytovania sociálnej služby (pozri kritérium 1.4 štandardov kvality). Alternatívou je stručný interný predpis alebo proces zameraný na inštitút dôverníka. Napriek tomu, že podľa zákona o sociálnych službách je povinnosťou prijímateľa sociálnej služby oznámiť osobné údaje ním vybraného dôverníka poskytovateľovi sociálnej služby, nápomocným mu môže byť jednoduchý písomný formulár, napr. „súhlas dôverníka“ alebo „súhlas fyzickej osoby s určením za dôverníka“, ktorého súčasťou budú aj zákonom požadované osobné údaje. 2Tento súhlas môže byť súčasťou osobného spisu klienta.

Chyby, ktorým sa treba vyhnúť

Pri implementácii inštitútu dôverníka je dôležité vyvarovať sa formalizmu a zabezpečiť, aby bol tento inštitút reálne využívaný v prospech prijímateľov sociálnych služieb. Medzi časté chyby patrí:

• formalizované informovanie o inštitúte dôverníka
• chýbajúci súhlas fyzickej osoby s určením za dôverníka.

Význam dôverníka pre prijímateľa sociálnej služby

Dôverník zohráva významnú úlohu v živote prijímateľa sociálnej služby. Poskytuje mu pomoc a psychickú podporu. Podporuje ho pri efektívnom komunikovaní a realizácii vlastných rozhodnutí, teda napomáha k jeho podporovanému rozhodovaniu. Podporuje ho v uplatňovaní práva na spôsobilosť na právne úkony. Môže s ním konzultovať svoje rozhodnutia o starostlivosti, liečbe, osobných, právnych, finančných a ďalších záležitostiach. Môže s ním konzultovať vlastné rozhodnutia o poskytovaní sociálnej služby. Ako osoba mimo zariadenia sociálnych služieb napomáha k prevencii zlého zaobchádzania. Napomáha k prevencii neopodstatneného používania obmedzujúcich prostriedkov pri poskytovaní sociálnej služby. Ako slobodne zvolená osoba môže napomáhať v prevencii zneužívania role súdom ustanoveného opatrovníka. Napomáha k prevencii zneužívania jednostranného vypovedania zmluvy poskytovateľom sociálnej služby. Napomáha mu pri hľadaní primeranej sociálnej služby alebo podpory vypovedaní zmluvy poskytovateľom sociálnej služby v súlade so zákonom.

Etické aspekty práce sociálneho pracovníka

Etika sociálnej práce je komplexná oblasť, ktorá si vyžaduje od sociálneho pracovníka vysokú mieru profesionality a zodpovednosti. Podľa Radoslava Goldmanna a Martiny Cichej (2004) je ťažké vymedziť etiku sociálnej práce kvôli veľkej zložitosti vzťahov sociálneho pracovníka a klienta. Princípmi práce s klientom sa v 50.rokoch venoval Felix Biestek (Nečasová, 2010). Etickými princípmi v práci s klientom sa zaoberajú viacerí autori, avšak väčšinou ide o modifikáciu Biestekových princípov (Banks, 2006).

Základné etické princípy

Medzi základné etické princípy, ktoré by mal sociálny pracovník dodržiavať, patria:

• Prospešnosť (beneficiencia): Predpokladá konanie maximálne v prospech klienta.
• Neškodnosť (non-maleficiencia): Vyjadruje požiadavku, aby sociálny pracovník obmedzil a predchádzal možným rizikám v procese pomoci, t.j. žiada vylúčenie akéhokoľvek úmyselného i neúmyselného poškodenia alebo ublíženia.
• Autonómia (svojbytnosť): Rešpektovať rozhodnutie klienta podľa vlastného presvedčenia. Autonómni klienti môžu podľa svojho uváženia presunúť zodpovednosť za rozhodovanie na inú osobu.
• Spravodlivosť (justice): Princíp vyžadujúci rovnaké zaobchádzanie s ľuďmi, ktorí sú v podobnej situácii, nerobiť rozdiely medzi klientmi, poskytovať potrebnú starostlivosť každému, kto ju potrebuje, bez diskriminácie.
• Diskrétnosť: Ide o zachovávanie dôverných informácií v tajnosti.
• Ohľaduplnosť: Je morálnou kvalitou, ktorá si vyžaduje, aby mal sociálny pracovník záujem o potreby sociálnych klientov ako aj o ich želania a požiadavky.
• Zodpovednosť: Výrazom zodpovednosti je napríklad aj dodržanie sľubov a dohôd.

Na základe týchto princípov etiky sociálnej práce je postavený Etický kódex sociálnych pracovníkov Slovenskej republiky, ktorý bol prijatý Valným zhromaždením Asociácie sociálnych pracovníkov na Slovensku 31.mája 1997. Výhodou Etického kódexu sociálnych pracovníkov Českej republiky, na rozdiel napr. od Etického kódexu amerických sociálnych pracovníkov je, že ľudské práva sú tu výslovne pomenované, a tak je zrejmé ich úzke spojenie so sociálnou prácou. V Kódexe sú ľudské práva chápané jednak ako východisko, jednak ako kritérium pre eticky správne konanie. Prvý typ dokumentuje čl. 1.1 „Sociálna práca je založená na hodnotách demokracie, ľudských práv a sociálnej spravodlivosti,“ druhý napr. čl.

Hodnoty v sociálnej práci

Hodnota je všeobecný pojem pre všetko, čo si ceníme, vážime, čo považujeme za dôležité a významné pre človeka. Podľa Matouška (2003) hodnoty vychádzajú z morálky a možno ich definovať ako všetko, čo považujeme za významné a dôležité. Sú to mravné štandardy, ktoré majú vplyv na naše rozhodnutie pre jednu z možných alternatív konania. Niektoré hodnoty rešpektuje celá spoločnosť vo svojej časovej a priestorovej dimenzii, iné takúto platnosť nemajú a sú len hodnotami určitej skupiny alebo jednotlivca. V živote každého človeka ovplyvňuje prienik rôznych systémov hodnôt, s ktorými sa bežne stretávame. Osobné hodnoty vstupujú do riešenia etického problému ako prvé východisko, z ktorého by človek v ideálnej situácii daný problém sám za seba riešil. Osobnou hodnotou môže byť dôvera v človeka, primárna snaha pomôcť skôr než odmietnuť, snaha o to nenechať za sebou nevyriešenú úlohu, ochota k obetovaniu a iné. Inde naopak pôjde o prirodzenú lenivosť, o opatrnosť k riskovaniu, starosť o vlastnú bezpečnosť, či o slabosť pre určitý druh klientov. Každodenný život spravidla neumožňuje odstup od spoločenského diania. Spoločenské hodnoty sa prejavia napr. v individuálnej práci s klientami alebo v legislatíve, v zmluvách, profesijných kódexoch či strategických plánoch jednotlivých organizácií. Právo a legislatíva sú hodnotovou rovinou, ktorú možno pozitívne identifikovať vďaka systému zákonov. Kódexy nemávajú záväznosť právneho charakteru, avšak profesijné organizácie (napr. ASVSP) môžu mať určitú možnosť výkon profesie konkrétneho pracovníka alebo inštitúcie komentovať a ovplyvniť. Ich zmyslom je predovšetkým chrániť ako klienta, tak napr. sociálneho pracovníka tým, že stanoví hranice, v ktorých pracovník svoju profesiu vykonáva. Mátel (2012) upozorňuje na kľúčové profesijné hodnoty, ktorých výber je v rámci jednotlivých profesií pomerne zložitý a závisia od množstva faktorov. Bývajú ťažiskom profesijného etického kódexu v danej krajine alebo inštitúcii. Viktor E. Odlišným spôsobom zhrnul základné hodnoty L. C. Clark (In Matoušek, 2003) a vyvodil tzv. Nečasová (2010) považuje hodnoty v sociálnej práci za veľmi dôležité, čo zdôvodňuje tým, že určujú nielen povahu samotnej sociálnej práce, povahu vzťahu medzi sociálnym pracovníkom a všetkými ďalšími zúčastnenými v procese pomáhania (kolegovia, spoločnosť a pod.), ale zároveň sú dôležité pri riešení etických dilem. Skúmaniu hodnôt v sociálnej práci, resp. v pomáhajúcich profesiách sa v súčasnosti venujú viacerí odborníci, ako americký profesor F. Reamer (2008), britskí špecialisti S. Banksová (2006), L. Parrot (2010), v Čechách M. Munzarová (2005), H. Haškovcová (2001), v SR M. Dávideková (2008), A.

Orientácie v sociálnej práci

• Paternalistická orientácia: Založená na predpoklade, že verejným poslaním je pozdvihnúť charakter klientov, umožniť im viesť čestný, prospešný a zárobkovo činný život.
• Klinická orientácia: Objavila sa v súvislosti s etickými dilemami, ktoré sa vynorili v priamej (klinickej) práci s jednotlivcami, rodinami a skupinami (Informovaný súhlas, paternalizmus, komunikovanie pravdy, konflikt záujmov, súlad so zákonmi a smernicami).
• Defenzívna orientácia: Primárne zameriava pozornosť na riziká práce a ochranu pracovníkov.

Možno súhlasiť s Brnulom (2011), ktorý k týmto hodnotám pridal hodnotu prosociálnosti, resp. lásky k blížnemu. Keďže súčasná doba v niektorých prípadoch práve s touto hodnotou ostro kontrastuje, považuje za potrebné zdôrazniť prosociálnosť sociálneho pracovníka. Kišš (2006) sa k tejto téme vyjadril takto: „poskytovanie sociálnych služieb nemožno oddeliť od lásky. Možno sú iné povolania, ktoré natoľko lásku k blížnemu nevyžadujú. Dajú sa robiť aj zo sebeckých motívov a čisto zištne. Každopádne, vzťah sociálneho pracovníka ku klientovi (tiež jeho blízkym a kolegom) je podmienený jeho osobnými hodnotami, hodnotami profesie a hodnotami danej spoločnosti. „Do profesionálnej práce sa premieta celý pracovníkov prístup k životu a ľuďom.“ Ide o to poukázať na to, ako hlboko sme vo svojej práci ovplyvnení tým, čo si myslíme o svete a ľuďoch.

tags: #sociálny #pracovník #ako #obhajca #práva #klientov