Sociálny pracovník v zdravotníctve: Náplň práce, kvalifikácia a etické aspekty

Sociálny pracovník zohráva v modernom zdravotníctve kľúčovú úlohu. Jeho práca presahuje rámec bežnej zdravotnej starostlivosti a zameriava sa na celostný prístup k pacientovi ako k bio-psycho-sociálno-spirituálnej bytosti. Cieľom sociálnej práce v zdravotníctve je poskytnúť oporu, podporu, sprevádzanie a pomoc pri zlepšovaní životných možností človeka, ktorý je pre svoju chorobu určitým spôsobom znevýhodnený.

Špecifiká sociálnej práce v zdravotníctve

Práve v zdravotníckom zariadení sa často odkrývajú latentné problémy, ako je týranie a zanedbávanie dieťaťa, nevyhovujúce sociálne prostredie alebo závislosť na alkohole a drogách. Sociálny pracovník v zdravotníctve má preto nezastupiteľné miesto a jeho činnosť máva spravidla charakter sociálnej agendy, sociálno-právneho poradenstva a sprostredkovania (žiadosti o umiestnenie do iných zariadení, kontaktovanie iných inštitúcií a pod.).

Podľa vzdelania a ďalšieho výcviku sociálneho pracovníka a tiež miestom v multidisciplinárnom tíme nemusí mať činnosť sociálneho pracovníka v nemocnici len administratívny charakter. Na psychiatrických oddeleniach môže sociálny pracovník s relevantným výcvikom v psychoterapii pôsobiť ako ko-terapeut, prípadne terapeut. Môže tiež koordinovať dobrovoľnícke aktivity v nemocnici, pôsobiť ako case manager a pod.

Legislatívny rámec

Nepriaznivý pre sociálnych pracovníkov v zdravotníctve je fakt, že pozícia sociálneho pracovníka doteraz nemá vytvorený právny status, chýba presné vymedzenie kompetencií sociálnych pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach a nie sú pre nich vytvorené miesta s príslušným platovým zaradením. Pre doriešenie právneho postavenia sociálneho pracovníka v zdravotníctve je nutné formulovať právne začlenenie pracovnej pozície zdravotne sociálneho pracovníka (sociálny pracovník v zdravotníctve) do kategórie iných zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním novelizáciou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a taktiež legislatívne zadefinovať sociálnu starostlivosť o pacienta ako súčasť multidisciplinárneho prístupu k chorému alebo ranenému pacientovi a ich dôsledkami na sociálne prostredie.

Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

• Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

Na výkon tohto zamestnania sa neodporúča žiaden certifikát, ani písomné osvedčenie. Na výkon tohto zamestnania sa odborná prax vyžaduje právnym predpisom v období 12 mesiacov. Na výkon samostatnej praxe sa vyžaduje 3 ročná prax v oblasti sociálnej práce.

Kvalifikačné predpoklady

Profesionalizácia sociálnej práce je neodmysliteľnou súčasťou dobre a kvalitne fungujúceho sociálneho systému každej vyspelej krajiny. Sociálny pracovník by mal spĺňať určité kvalifikačné štandardy:

• vysokoškolské vzdelanie magisterského stupňa, v odbore sociálna práca,
• praktické skúsenosti aspoň v rámci praktickej prípravy študentov v procese vzdelávania.

Už od začiatku formovania sociálnej práce ako profesie je viditeľné úsilie o stanovenie kompetencií sociálnych pracovníkov. Byť kompetentným v sociálnej práci znamená, že sociálny pracovník disponuje určitými právomocami pre konkrétny okruh svojej pôsobnosti. Kompetentne konať znamená konať na základe a v zmysle týchto právomocí, so znalosťou problematiky a so zodpovednosťou za vlastné konanie. Zmyslom profesionálnej prípravy sociálnych pracovníkov (t.j. vzdelávania na všetkých stupňoch a vo všetkých formách), sa tak okrem odovzdania sumáru informácií študentom stáva aj ich príprava na čo najkvalitnejšie zvládnutie profesionálnych kompetencií viažucich sa k výkonu profesie sociálna práca.

Sociálny pracovník v zdravotníctve má nepochybne svoje nezastupiteľné miesto. Rieši špecifické úlohy podľa typu zdravotníckeho zariadenia, typu oddelenia, počtu pacientov atď. medicíny (základné odborné termíny, charakteristiky chorôb, význam psychologických, sociálnych a somatických faktorov), psychológie, psychoterapie, patopsychológie, psychiatrie, zdravotníckej etiky, sociológie, sociálnej a zdravotnej politiky, pedagogiky, andragogiky, ošetrovateľstva, práva a legislatívy, výpočtovej techniky, informačných technológií.

Osobnostné predpoklady

Sociálny pracovník je profesionál, ktorý pracuje s ľuďmi, je neustále v interakcii s človekom a jeho osobnosť by sa mala odvíjať od určitých osobnostných predpokladov, charakterových a povahových vlastností. Sociálnemu pracovníkovi nesmie byť cudzie to, čo je ľudské. Podstatou sociálnej práce je ľudský vzťah, predpokladom ktorého je optimálna komunikácia. Sociálny pracovník by mal mať primeranú dávku inteligencie, všeobecného prehľadu a pozitívne vlastnosti dobrého človeka ako: poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, čestnosť, dôvernosť, slušnosť, zodpovednosť, trpezlivosť a obetavosť. Jeho morálny postoj má byť príkladom pre druhých a vzorom pre klienta i spoločnosť, s ktorými prichádza neustále do kontaktu. Sociálny pracovník by mal mať vlastnosti zrelej osobnosti, medzi ktoré patrí citová stabilita, životný optimizmus a životné skúsenosti, ktoré mu pomáhajú reagovať, zvládať a prekonávať zaťaženie prameniace z náročnosti povolania.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Pri kontakte s klientom sa sociálny pracovník nezaobíde bez komunikácie a aktívneho počúvania, ktoré v podstatnej miere ovplyvňujú vzťah klient - sociálny pracovník. Schopnosti efektívne komunikovať sa nedá naučiť len pochopením teórie, ale predovšetkým neustálym komunikačným a tréningovým procesom. Sociálny pracovník v zdravotníctve využije skúsenosti s individuálnou, rodinnou a skupinovou prácou. Pri riešení problémov klienta/pacienta si musíme uvedomiť, že vzťah klienta k jeho chorobe nezávisí len od jeho osobnosti, ale aj od rodinného zázemia, a od etnických i kultúrnych tradícií.

Tímová práca je častokrát náročná a môže viesť ku konfliktom. Sociálny pracovník by mal mať schopnosti znášať konflikty a vedieť ich riešiť. V zdravotníctve všetci zainteresovaní vykonávajú svoju prácu v špecifických podmienkach ľudskej núdze, bolesti, utrpenia a odkázanosti na pomoc iných, preto hádam ani netreba zdôrazňovať, že práve tu stále viac vstupujú do popredia otázky ľudskej dôstojnosti, morálnych a etických princípov.

Sociálny pracovník nesie zodpovednosť za svojich klientov, má prístup k zdravotnej dokumentácii a je nutné aby vždy chránil dôvernosť všetkých informácii, ktoré o klientovi získal. S tým úzko súvisí skutočnosť, že okrem profesionálnych kompetencií získaných prostredníctvom rôznych foriem vzdelávania, sociálny pracovník musí disponovať komplexnou osobnostnou výbavou.

Osobnosť sociálneho pracovníka sa odvíja od:

• kvalitného vzdelania,
• sociálneho rozhľadu,
• integrovaného súhrnu povahových čŕt (poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, vzbudzovanie dôvery u ľudí),
• profesionálnych predpokladov a schopností,
• schopnosti komunikácie s klientom, inštitúciami a spoločenskými organizáciami.

Etapy práce sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník dodržiava pri svojej práci určitý postup. Jednotlivé etapy popísala tzv. americká škola:

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

1. Prvý kontakt s klientom/pacientom (sociálna evidencia): Sociálny pracovník sa musí najskôr zoznámiť so zdravotnou dokumentáciou (chorobopisom) pacienta. Zistí, o aký zdravotný problém u pacienta ide, konzultuje s ošetrujúcim lekárom, dozvedá sa predpokladaný typ liečby, jej dopad a prognózu ochorenia. Sociálny pracovník nikdy nesmie dopustiť, aby k pacientovi pristupoval s predsudkami, pod vplyvom názorov iných ľudí (lekárov, sestier), svoj úsudok si o pacientovi vytvára sám. Pri prvom stretnutí sa sociálny pracovník pacientovi predstaví a vysvetlí mu, akú pomoc mu môže ponúknuť. Je dôležité, aby klient/pacient porozumel poslaniu sociálneho pracovníka, dôraz je kladený na rozhovor o predmete spolupráce, vrátane formálnej dohody o právach a povinnostiach zúčastnených, dôležité je získať si dôveru klienta/pacienta, pacienta je treba posudzovať ako súčasť jeho rodiny v celom doterajšom živote, nielen v čase rozvinutia choroby, dôležité je, za akých okolností došlo k vzájomnému stretnutiu (či z iniciatívy sociálneho pracovníka alebo od klienta, prípadne na odporučenie iného zdravotníckeho pracovníka). Metóda - individuálny rozhovor.

2. Stanovenie sociálnej diagnózy: Sociálny pracovník štruktúrovaným rozhovorom zisťuje psychosociálnu anamnézu: kľúčové informácie o sociálnom probléme, od najzákladnejších vecí k zložitejším, témy musia mať hierarchickú postupnosť, používa otvorené otázky, správna anamnéza obsahuje dostatok informácií o klientovi, jeho osobnosti, rodine, školských, pracovných, partnerských úspechoch, problémoch, informácie o tom, ako choroba ovplyvnila život klienta a celej rodiny, ako ju prijali, kde hľadajú oporu, obsah najzákladnejších informácií - identifikačné údaje, dôvod k intervencii (zjavný, alebo skrytý problém), rodinné pozadie, telesný stav, stupeň uspokojenia fyziologických potrieb, hygiena, intelekt a dosiahnuté vzdelanie, emocionálne prejavy, správanie, schopnosť riešiť problémy, zamestnanie a ekonomická situácia klienta, bývanie a bytové podmienky, dopravné prostriedky, stravovanie, osobné bezpečie, príbuzní klienta, sociálna opora, celkový dojem z klienta, všímať si pohľad do budúcnosti. Pozor! hľadanie slovnej podpory, mlčanie, popieranie faktov, agresia, emotívne neúmerné správanie. Metódy - rozhovor, počúvanie, parafrázovanie, pozorovanie, prispôsobenie sa jazyku klienta, analýza existujúcich dokumentov.

3. Návrh riešenia a plán sociálnej pomoci: V tejto etape si sociálny pracovník vypracuje plán, podľa ktorého bude pacientovi poskytovaná sociálna pomoc. Plán práce je rozdelený do niekoľkých krokov, mnohí klienti majú viac problémov naraz, brať do úvahy dôležitosť a naliehavosť problémov a podľa toho postupovať: naliehavé problémy - plán krátkodobej pomoci, menej naliehavé - plán dlhodobej. S plánom oboznámiť aj ostatných členov zdravotníckeho tímu a pripojiť ho k terapeutickému plánu, dohoda - kto, čo, za akých podmienok a dokedy, pozor na nespolupracujúceho alebo odporučeného klienta inou osobou, inštitúciou.

4. Intervencia a sociálna pomoc: Poznáme dva druhy intervencií:

   • Bežná intervencia je určená klientovi, ktorého problém umožňuje postupné, pokojné riešenie, kedy sociálny pracovník s klientom pracuje počas pravidelných, dohodnutých stretnutí na základe vopred vypracovaného plánu.
   • Krízová intervencia je určená pre klienta v akútnej krízovej situácii. Tento typ intervencie sa poskytuje v čase, ktorý je potrebný pre klienta, teda bez vopred dohodnutého, či naplánovaného stretnutia.

5. Ukončenie spolupráce: Kontrola účinnosti použitých metód SP, bilancovanie / úplné, čiastočné alebo nedostatočné vyriešenie problému, ukončenie spolupráce SP a klienta - pacienta, odporučenie k inému odborníkovi v spádovej oblasti.

Náplň práce sociálneho pracovníka v zdravotníctve

Sociálna práca v zdravotníctve je súčasťou ošetrovateľského a liečebného procesu a vychádza z holistického prístupu k človeku. Je zameraná na integráciu človeka do spoločnosti, prípadne zabezpečenie dôstojného prežitia zvyšku života, ak integrácia nie je možná.

Klientela sociálneho pracovníka

Klientmi sú prevažne osamelo žijúci starí ľudia, bezdomovci, ľudia z marginalizovaných komunít, obete domáceho násilia a zanedbávania, pacienti bez totožnosti, pod vplyvom návykových látok, ťažko zdravotne postihnutí, zanedbávané deti, deti so syndrómom týraného dieťaťa, nechcené deti určené na adopciu, deti z utajených pôrodov a pod.

Širokospektrálna činnosť sociálnej práce je flexibilná činnosť, ktorá závisí od charakteristiky klientov a podstaty problému. Sociálny pracovník v nemocnici rieši nepriaznivú sociálnu situáciu v rodine hospitalizovaného pacienta. Niektorí pacienti po prepustení z nemocnice nie sú schopní sa o seba postarať v domácom prostredí. Ak nepomôže rodina, situáciu rieši sociálny pracovník.

Pracovný deň sociálneho pracovníka

Sociálna práca v nemocnici sa nedá nalinajkovať, každý deň prináša nových klientov, problémy a výzvy. Dôležité je určiť si priority a nezabúdať na čas. Sociálna práca sa vykonáva prevažne na základe poradenskej paradigmy, čo znamená celodennú komunikáciu, kooperáciu, manažovanie, poznanie silných a slabých stránok klienta a vyhodnotenie rizík. Proces riešenia sociálneho problému Pacientovi - klientovi sociálny pracovník prostredníctvom sociálneho poradenstva pomáha krok za krokom vyriešiť jeho sociálny problém. Proces začína identifikáciou klienta, ktorého nahlásia lekári, sestry, alebo klient a jeho rodina. Štúdiom dokumentov, zdravotnej dokumentácie a rozhovorom sa zisťujú informácie o klientovi. Ak je to možné, komunikuje sa s pacientom priamo na oddelení.

Zabezpečenie starostlivosti po prepustení z nemocnice

Pri zabezpečení ďalšej starostlivosti po prepustení z hospitalizácie sa zhotovuje prepúšťací plán, ktorý zahŕňa ďalšie zariadenia a inštitúcie, ktoré poskytujú sociálne a zdravotné služby. Zabezpečuje sa umiestnenie pacientov na oddeleniach ODCH, v zariadeniach DOS, LDCH a v hospicoch, opatrovateľská služba, služba Agentúry domácej ošetrovateľskej služby, vybavuje sa opatrovateľský príspevok. Pre umiestnenie klienta v ZSS je potrebné skompletizovať zdravotnú dokumentáciu, vypracovať sociálny posudok a žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu. V prípade príspevku na opatrovanie a kompenzáciu ŤZP kompletizuje zdravotnú dokumentáciu a spolupracuje s ÚPSVaR. S ÚPSVaR spolupracuje pri vyplácaní dávok štátnej sociálnej podpory a pomoci. So Sociálnou poisťovňou rieši vybavovanie PN, dlhodobej OČR, zastupuje klientov pri vybavovaní invalidných, starobných a iných dávok zo systému sociálneho zabezpečenia. So zdravotnými poisťovňami spolupracuje pri zabezpečení zdravotníckych pomôcok. Spolupracuje s jednotlivými zariadeniami sociálnych služieb, či sú to zariadenia pre seniorov, špecializované zariadenia, domovy sociálnych služieb, útulky atď.

Prekvapenia a výzvy v práci

V práci sociálneho pracovníka neexistuje jeden rovnaký prípad a jeden rovnaký postup. Najčastejšie prekvapuje neochota alebo nezáujem kompetentných participovať na vyriešení problému. V nemocnici je práca limitovaná časom, zdravotnými poisťovňami a rodinou klienta, ktorá sa snaží napríklad seniora udržať na hospitalizácii čo najdlhšie. Tak ako lekárska alebo ošetrovateľská diagnóza, aj sociálna diagnóza je ovplyvňovaná mnohými faktormi. V sociálnej práci klient predstavuje bio-psycho-sociálno-spirituálnu jednotku, ktorá je v interakcii s prostredím.

Etické princípy a požiadavky

Sociálny pracovník ako profesionál disponujúci odbornými vedomosťami a všeobecným prehľadom v spoločenskom dianí, musí spĺňať aj osobnostné predpoklady.

• Prospešnosť (beneficiencia) - predpokladá konať dobro pre konkrétneho človeka.
• Neškodnosť (non-maleficiencia) - žiada vylúčenie akéhokoľvek úmyselného i neúmyselného poškodenia alebo ublíženia. Dodržiavať pravidlo: „Nihil nocere!“ - nikdy neškodiť
• Autonómia (svojbytnosť) - rešpektovať rozhodnutie pacienta/klienta podľa vlastného presvedčenia (autonómni pacienti/klienti môžu podľa svojho uváženia presunúť zodpovednosť za rozhodovanie na inú osobu.

Etické požiadavky na zdravotnícky personál:

• Telesne a duševne zdravý
• Odborne a osobnostne zdatný:
  • Odborná úroveň - vedomosti
  • Prosociálnosť - poskytnúť pomoc bez rozdielu, prejaviť súcit, obetovať sa pre iných, nezávidieť úspechy iným
  • Empatia - schopnosť vcítiť sa do problémov iných
  • Solidárnosť
  • Svedomie
  • Sebavedomie
  • Komunikatívnosť - vzbudzuje dôveru
  • Sympatia - celkový zjav, oblečenie, správanie sa atď.
  • Stavovské cnosti - bezúhonnosť, česť, mlčanlivosť, pravdovravnosť, poctivosť, ochota, usilovnosť, nezištnosť, veľkorysosť, dochvíľnosť, trpezlivosť, vľúdnosť, obetavosť.

Uplatňovaním sociálnej práce v praxi poskytujú zdravotnícki pracovníci účinný nástroj k zvládaniu komplexnej problematiky zdravia a choroby. Pri výkone pomáhajúcich profesií sa pracovníci pridržiavajú etických kódexov, ktoré sa líšia podľa zamerania jednotlivých povolaní.

Kto je sociálny pracovník?

Sociálny pracovník je samostatný odborný pracovník, ktorý disponuje znalosťami a zručnosťami z oblasti sociálnej prevencie aj intervencie, z oblasti riadenia sociálnych klientov aj sociálnych procesov. V rámci výkonu samostatnej odbornej činnosti vykonáva sociálnu prevenciu aj intervenciu tak s jednotlivcom, ako aj skupinou a komunitou. V rámci svojej odbornej intervencie disponuje širokým arzenálom metód a techník sociálnej práce, ktoré erudovane aplikuje v rámci sociálnej prevencie, sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, krízovej intervencie. Po zaškolení môže vykonávať sociálnu posudkovú činnosť. Sociálny pracovník spolupracuje s asistentom sociálnej práce a koordinuje procesy vyhľadávania a motivovania klientov, posudzuje životnú situáciu klientov, dokáže určiť mieru ohrozenia dieťaťa a jeho rodiny, riadi prijímacie a adaptačné procesy klientov do rôznych sociálnych programov a podieľa sa na zabezpečovaní poskytovania komplexnej starostlivosti.

Oblasti záujmu a špecifikácie

Sociálna práca sa zameriava na rôzne oblasti a cieľové skupiny, medzi ktoré patria:

• Etapy transformácie sociálnej sféry v Slovenskej republike, aktuálna sociálna politika v legislatívnom zázemí Slovenskej republiky, systém sociálneho zabezpečenia (sociálne poistenie, sociálna pomoc, sociálna podpora).
• Cieľové skupiny výkonu sociálnej práce a špecifiká sociálnej práce s cieľovými skupinami, špecifiká cieľových skupín sociálnej práce - rodiny s deťmi, zanedbávané, týrané a zneužívané deti; týraní a zneužívaní dospelí ľudia; opustené deti, dysfunkčné rodiny; deti a mladí ľudia s poruchami správania, s delikventným správaním, páchajúcei trestnú činnosť; ľudia, ktorí sa stali obeťami trestného činu; nezamestnaní ľudia; ľudia bez domova; utečenci a migranti, ľudia odlišnej kultúrnej príslušnosti; osoby pracujúce v pouličnom sexbiznise; ľudia po výkone trestu odňatia slobody; nízkopríjmové skupiny obyvateľstva resp. chudobní ľudia; ľudia s obmedzenou schopnosťou samostatne fungovať; opustení ľudia; osoby z marginalizovaných komunít resp. etnických minorít; umierajúci ľudia a ich rodiny, ľudia, ktorí stratili svojich blízkych v dôsledku úmrtia, ľudia s rôznymi zdravotnými problémami (v stave po ťažkom úraze, s ťažkým zdravotným postihnutím, s rôznymi psychiatrickými diagnózami, trpiaci látkovou i nelátkovou závislosťou a s ďalšími zdravotnými problémami, ktoré sú ovplyvnené, príp. ktoré ovplyvňujú ich sociálne fungovanie) a i.
• Teórie sociálnej práce, postavenie sociálnej práce v kontexte iných vedných odborov; sociálno-filozofické a etické základy sociálnej práce; sociologické základy sociálnej práce; psychologické základy sociálnej práce; právne základy sociálnej práce; ekonomické základy sociálnej práce a základné znalosti z odboru štatistiky, demografie, potrebné pre uskutočňovanie úloh sociálnej práce; sociálno-pedagogické a sociálno-andragogické základy sociálnej práce; politologické základy sociálnej práce a i.
• Aplikovaná sociálna politika, teória a prax, objekty a subjekty sociálnej politiky, modely sociálnej politiky, nástroje sociálnej politiky, sociálna politika na medzinárodnej úrovni, typológie a funkcie sociálneho štátu, vplyv demografického vývoja na sociálnu politiku, typy rodinnej politiky a motivačné nástroje populačnej politiky; zdravotná politika v legislatívnom ukotvení (choroba, invalidita, pracovná neschopnosť, kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia), riešenie chudoby v legislatíve (hmotná núdza, životné minimum); aktuálne trendy sociálnej politiky vo vzdelávaní (inteligenčný rast, potreba duálneho vzdelávania); politika zamestnanosti a politika trhu práce (aktívne a pasívne nástroje v riešení nezamestnanosti); komunálna sociálna politika; financovanie sociálnej politiky, mimovládny sektor a jeho funkcie v systéme sociálnej politiky; participácia a účasť v sociálnej politike (sociálne partnerstvo, tripartizmus, kolektívne vyjednávanie a kolektívne zmluvy).
• Cieľ a zameranie supervízie v sociálnej práci, typy supervízie, formy supervízie, štruktúra supervízie, techniky používané pri supervízii.
• Potreba a využitie výskumu v praxi sociálnej práce, výskum vs. prieskum, prax založená na dôkazoch, základné typy výskumov v sociálnej práci, výskumný projekt, výskumný problém (súčasný stav poznania problému, teoretické východiská skúmanej problematiky), metodológia výskumu, výskumné otázky (hlavná, čiastkové), výskumná stratégia, hypotézy, výskumná vzorka (objekt výskumu, výber respondentov), metódy zberu výskumných dát, validita a reliabilita metód získavania údajov, časový harmonogram výskumu, metódy analýzy výskumných dát, štatistické spracovanie výskumných dát, zobrazovacie techniky výskumných dát, interpretácia údajov, závery výskumu a návrhy opatrení, zostavenie záverečnej správy z výskumu, etika vo výskumnej práci.
• Charakteristika, podstata a význam manažmentu v sociálnej práci, strategické plánovanie, manažérske rozhodovanie, vedenie ľudí, bežné riadenie verzus projektové riadenie, základy projektovej práce.
• Úvod do problematiky inklúzie, ľudsko-právny prístup, medzinárodné právne akty a právne akty záväzné pre našu republiku v oblasti inklúzie; individuálne plánovanie, budovanie podporných sietí, sieťovanie a multidisciplinárna spolupráca; princípy zmocňovania; možnosti sociálneho pracovníka pri tvorení inkluzívneho prostredia.
• Hlavné prístupy v sociálnej práci; životná situácia a sociálne fungovanie; základné princípy sociálnej práce; metódy sociálnej práce s jednotlivcom, rodinou, skupinou a komunitou; metódy používané vo všetkých spoločensko-vedných disciplínach - analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, ďalej diagnostické metódy, metódy hodnotenia a ďalšie.

Ďalšie činnosti

• Analyzovanie individuálnych alebo skupinových potrieb klientov sociálnej starostlivosti.
• Organizovanie a realizácia prieskumov a výskumov v oblasti svojej pôsobnosti.
• Napr. krízová intervencia, terénna práca, resocializácia, vyjednávanie a zastupovanie klienta, pomoc občanom v hmotnej a sociálnej núdzi a pod.
• Vedenie sociálnej dokumentácie klientov, zaznamenávanie sociálnych intervencií.
• Poskytovanie krízovej intervencie, sociálneho poradenstva a podpory zameranej na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie.

Sociálny pracovník v zariadeniach pre seniorov

Sociálny pracovník je v každodennom kontakte s obyvateľmi, poskytuje im informácie, rady a pomáha prekonávať náročné situácie. Získava a spracúva informácie o ich sociálnej situácii, zdravotných ťažkostiach a rodinných pomeroch. Spoločne s občanom sa snaží nájsť čo najlepšie riešenie jeho situácie. Ak je umiestnenie do zariadenia pre seniorov najvhodnejšie, sociálny pracovník pokračuje v priebežnom získavaní údajov o obyvateľovi a v spolupráci s ostatnými zamestnancami pre neho vytvára čo najideálnejší program, aktivity a stanovuje individuálny plán rozvoja jeho osobnosti.

Sociálna práca je dôležitá najmä v období adaptácie, kedy si obyvateľ zvyká na nové prostredie a nových ľudí. Pomáha mu prekonať pocit vylúčenia z aktívneho života, pocit nepotrebnosti a straty zmyslu života.

Individuálna a skupinová práca

• Individuálna práca: Založená na individuálnom prístupe ku každému obyvateľovi. Prostredníctvom sociálnej diagnostiky a rediagnostiky zisťuje individuálne schopnosti, možnosti, potreby a záujmy každého obyvateľa a na základe týchto informácií stanovuje individuálny plán rozvoja osobnosti obyvateľa. Vždy berie ohľad na jeho zdravotný stav, sociálne a intelektové možnosti.
• Skupinová práca: Udržiava vzájomnú súdržnosť, podporuje schopnosť kooperácie, vzájomnej komunikácie a tolerancie rozdielnosti. Zároveň rozvíja ich tvorivé myslenie a zmysluplne napĺňa voľný čas. Podieľa sa na organizovaní kultúrno-spoločenských akcií pre obyvateľov a odvádza pozornosť od melanchólie a skepsy (spoločenské a športové hry, vedomostné súťaže, hádanky, tanečné zábavy).

Požadované schopnosti a kompetencie

• Schopnosť pracovať v tíme a spolupracovať s produktívnymi členmi skupiny.
• Schopnosť využívať samého seba ako pracovný nástroj (sebainštrumentalizácia).
• Schopnosť zaangažovať sa do problémov klientov, mať široké spektrum skúseností, flexibilitu a otvorenosť.
• Kognitívna sebadištancia - schopnosť reflektovať vlastné city, myslenie a konanie.
• Vedieť iniciovať klienta k spolupráci a viesť ho k samostatnosti.
• Komunikovať a kooperovať.
• Schopnosť nezaujatého a objektívneho hodnotenia informácií.
• Reflexívna kompetencia - schopnosť zachytiť a porozumieť procesu myslenia a emočným stavom klienta.
• Sociálna kompetencia - schopnosť porozumieť vzniku a vývoju sociálnych situácií.
• Aktívna orientácia na vlastný odborný rast.

tags: #sociálny #pracovník #práca #zdravotníctvo #a #sociálna