
Sociálna práca je disciplína, ktorá sa zaoberá riešením a zmierňovaním sociálnych problémov v spoločnosti. Aby sme pochopili úlohu sociálnej práce, je nevyhnutné najprv definovať, čo presne sociálny problém je. Tento článok sa zameriava na definíciu sociálneho problému v sociálnej práci, jeho kontext a súvisiace koncepty.
Sociálny problém je situácia, ktorú jednotlivec, skupina, rodina alebo komunita vníma ako ťažkú, ťažko zvládnuteľnú alebo dokonca neriešiteľnú. Táto situácia vzniká, keď nemôžu uspokojiť potreby, ktoré spoločnosť akceptuje, ako sú bývanie, strava, vzdelanie a zamestnanie. Inými slovami, sociálny problém je spoločensky uznávaná alebo vnímaná záťažová situácia, ktorú spoločnosť považuje za ťažkú a nežiaducu.
Spoločnosť si uvedomuje, že sociálne problémy si vyžadujú nápravné a kompenzačné opatrenia, ktoré by mala spoločnosť prijať. Hranice medzi normálnou situáciou a sociálnym problémom závisia od rozvoja spoločnosti, sociálnych noriem a legislatívy v danej spoločnosti.
Príčiny sociálnych problémov môžu byť rôzne a možno ich rozdeliť do dvoch hlavných kategórií:
Sociálna práca je v podstate spoločenská odpoveď na sociálne problémy. Definuje sociálne problémy, teoreticky sa nimi zaoberá a navrhuje riešenia. Vyberá stratégie a inštitúcie, ktoré budú realizovať konkrétne sociálne opatrenia.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Sociálna práca sa zameriava na:
Sociálny konflikt je nesúlad, nezhoda, rozpor alebo zrážka medzi dvoma aktérmi, či už ide o jednotlivcov alebo jednotlivca a prostredie. Z pohľadu sociálnej práce možno sociálny konflikt vnímať ako "protirečenia" medzi dvoma alebo viacerými sociálnymi subjektmi. Konflikt je vždy zameraný proti cieľom alebo hodnotám niekoho alebo niečoho. Typickým príkladom je generačný konflikt, ktorý vyplýva z odlišnej hodnotovej orientácie generácií žijúcich v úzkych rodinných vzťahoch.
Sociálny prípad vzniká, keď človek nedokáže vlastnými silami prekonať prekážky v živote. Môže to byť spôsobené vonkajším zásahom, ktorý narušil pravidelný život jednotlivca alebo rodiny, alebo neschopnosťou človeka čeliť tomuto zásahu vlastnými silami.
Krakošová rozlišuje pri vzniku sociálneho prípadu:
Sociálny prípad postihuje rôzne druhy fyzickej, mentálnej alebo spoločenskej handikepovanosti (deviácie), ktoré spôsobujú zlyhanie človeka pri plnení svojich ľudských funkcií a úloh.
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Jednotlivec, skupina alebo komunita v širšom sociokultúrnom prostredí tvoria sociálnu situáciu, ktorá má svoju dynamiku a je ovplyvňovaná pozitívnymi alebo negatívnymi spoločenskými a inými faktormi. Konkrétna sociálna situácia súvisí s fungovaním osobnosti ako otvoreného systému v neustálej interakcii s vonkajším prostredím.
Sociálna kompetencia je efektívne, konzistentné a rešpektujúce správanie sa jednotlivca, ktoré mu umožňuje dosahovať životné ciele a plniť životné úlohy. Rozvíjanie sociálne kompetentného správania predpokladá zlepšovanie sebareflexie, reflexie sociálnych procesov, reflexie subjektívneho zmyslu a interpretácií správania a trénovanie sociálnych spôsobilostí.
Sociálna kontrola môže byť:
Sociálna politika má niekoľko funkcií:
Sociálna diagnostika je proces, ktorý sociálni pracovníci používajú na pochopenie a posúdenie situácie klienta. Zahŕňa zhromažďovanie informácií o klientovi, jeho prostredí a problémoch, s ktorými sa stretáva. Cieľom sociálnej diagnostiky je stanoviť adekvátne formy pomoci klientovi a určiť mieru tejto pomoci. Sociálna diagnóza sa formuje od prvého kontaktu s klientom a dopĺňa sa počas celého kontaktu.
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Krakošová - Došková pokladala za potrebné v procese stanovenia sociálnej diagnózy venovať pozornosť nasledovným otázkam:
Do sociálnej diagnózy je zahrnutý vývojový proces a životná história klienta. Tieto poznatky sociálny pracovník využíva pri stanovení cieľov a plánu sociálnej intervencie. Sociálna diagnostika je zameraná na osobnosť klienta v jeho bio-psycho-sociálnej jednote a jeho sociálne prostredie, ktorého je súčasťou.
Sociálna oblasť a sociálna sféra ovplyvňujú činnosť subjektov sociálnej sféry (štátna sféra, verejná sféra, súkromná sféra), ktoré prerozdeľujú sociálne blaho (dobro) v spoločnosti podľa určitého dohodnutého mechanizmu sociálne odkázaným jednotlivcom.
V poslednom období sme svedkami významných zmien, ktoré ovplyvnili sociálnu realitu. Spolu so zmenami spoločnosti sa objavujú nové, doteraz nepoznané spoločenské fenomény a problémy, ktoré majú negatívny vplyv na občanov. Preto je dôležité rozvíjať rôzne formy vzdelávania sociálnych pracovníkov. Štúdium sociálnej práce vytvára predpoklady pre prípravu odborníkov, ktorí sú priamo podmienení súčasnými spoločenskými potrebami a pripravuje pracovníkov na činnosť v teréne, v špeciálnych organizáciách a inštitúciách, ako aj pre výskumné aktivity.
Niekoľko rokov sa pripravujú študenti pre prax a zostavuje sa študijný program sociálnej práce tak, aby sa mohli plne rozvinúť vedomosti a zručnosti budúcich sociálnych pracovníkov. Mandát profesie sociálnej práce stále rastie a rozvíja sa, ako aj jej študijný program. Je snaha kvalitne vyučovať a študenti majú snahu učiť sa viaceré teoreticko-praktické modely. Je to výzva pomôcť študentom porozumieť konceptom teórie a taktiež im pomôcť túto teóriu používať ako pomôcku pri zhodnotení, určení cieľa a plánovaní intervencie. Tento proces je multidimenzionálny a zahŕňa integráciu na mnohých úrovniach.
Počas ponovembrového rozvoja sociálnej práce na Slovensku existoval konflikt, aký jazyk sa má používať k opisu sociálneho pracovníka a klienta. Vo Freudovom modeli bol klient chápaný ako pacient a terapeut ako lekár. Niektorí sociálni pracovníci sa dnes považujú za terapeutov, iní sú poradcovia, supervízori, konzultanti, tréneri, učitelia, sprievodcovia a dokonca administrátori. V niektorých prostrediach sú klienti nazvaní stránkami, inde pacientmi. Jazyk, ktorý opisuje účastníkov v pomáhajúcom vzťahu, je často odrazom použitého teoretického pohľadu (psychoterapeutického, holistického, pragmatického, somatického a pod.).