Sociálny román J.D. Salingera: Hľadanie hodnôt v povojnovom svete

Jerome David Salinger, americký prozaik, sa narodil v New Yorku v obchodníckej rodine. Počas druhej svetovej vojny bojoval v radoch americkej armády na európskom západnom fronte. V povojnovom období sa venuje literárnej činnosti. Jeho diela sa zaoberajú témami dospievania, straty nevinnosti a psychologickými dopadmi traumatických udalostí. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí román Kto chytá v žite (The Catcher in the Rye). Jeho najväčší úspech však prišiel s románom Kto chytá v žite (The Catcher in the Rye) v roku 1951. Toto dielo bolo okamžite úspešné a Salingerovej postavám sa dostalo širokého ohlasu.

Generačná spoveď a hľadanie hodnôt

Salingerov román Kto chytá v žite je generačnou spoveďou, v ktorej sa stretáva svet reálnej skutočnosti s romantickým snom. Téma románu sa točí okolo hľadania a nachádzania ľudských hodnôt v spoločnosti poznačenej konformizmom a morálnym pokrytectvom. Hlavný hrdina, Holden Caulfield, je rozpoltená osobnosť, ktorá nevie, čo chce, má zo všetkého zmätok, neznáša školu, ľudí - celý svet. Pohŕda celou spoločnosťou, nedokáže sa zaradiť do normálneho života, nechce zarábať peniaze na úkor druhých. Je znechutený spolužiakmi aj riaditeľom.

Román Kto chytá v žite je celosvetový fenomén: od čias svojho vzniku bol preložený do takmer všetkých svetových jazykov. Každý rok sa z neho predá okolo 250 000 výtlačkov a doteraz sa predalo 65 miliónov kníh.

Priebeh deja a charakteristika hlavnej postavy

Príbeh sa odohráva počas dvoch predvianočných dní v neidentifikovateľnom roku na strednej škole v Pencey a v uliciach New Yorku. Dej rozpráva sám Holden retrospektívne zo sanatória, spomína tuberkulózu i psychoanalytika. Celý príbeh znie ako monológ psychoterapeutovi, rozpráva dej troch dní, ale premiešava a spomína kopu iných udalostí, na ktoré sa priebežne rozpomína. Začína vyhodením zo školy, ostáva ešte na internáte a balí sa.

Holden Caufield je 16-ročný študent, vysoký, chudý, od doktorov má predpísanú diétu, ktorú aktívne nedodržiava, od narodenia má niekoľko šedivých vlasov, ktoré využíva k tomu, aby mu predali alkohol. Vyhodili ho už z tretej strednej školy Pencey v Pennsylvánii. Prežíva vážnu fyzickú aj psychickú krízu. Nie je hlúpy, len sa mu nechce učiť. Je veľmi sčítaný, mierne filozofický a podobne nadaný ako D.B.(jeho brat). Vyniká veľkou fantáziou a rád ľudí namotáva, často si predstavuje dramatické scény ako z filmu, hrá súkromné divadlo Má veľmi rád tanec. Pochádza z bohatej rodiny, je štedrý. Veľa pije a fajčí. Má ešte dvoch súrodencov a mladšieho brata, ktorý zomrel na leukémiu.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Holden v čase pred Vianocami uteká z domu kvôli problémom v škole a kvôli hádkam s rodičmi. 3 dni sa túla predvianočným New Yorkom, stretáva rôznych ľudí, poznáva ich hodnoty z ktorých je sklamaný. Chce byť dospelým, ale nenávidí hodnoty dospelých.

Holdenov vzťah k deťom a spoločnosti

Citovo je pripútaný k malým deťom, ktoré chce chrániť pred nástrahami a zlobou. Nadovšetko miluje svoju sestričku Pheobe a mŕtveho bračeka Allieho, na ktorých neustále spomína počas celého deja. Spoločnosť nazýva ,,odpornou debilnou bandou“.

Holden má mladšiu sestru Phoebe, malé desaťročné dievčatko. Má rád rozhovory a tancovanie so sestrou. Phoebe je vtipná, píše romány, nie je spokojná so svojím stredným menom, a preto si stále vymýšľa nové. Sestra je preňho jedinečným, neskazeným človekom. Bezvýhradne ju miluje a ona miluje jeho. Smúti pre jeho neúspech. Nechce mu dovoliť, aby odišiel bez nej.

Detstvo a mladosť J.D. Salingera

Jerome David Salinger sa narodil v Manhattane v New Yourku v obchodníckej rodine. Jeho otec Solmon bol americký žid (pracoval pre dovozcu mäsa a syra), jeho matka bola írska katolíčka.(jeho matka si zmenila meno na Miriam a kvôli svadbe prešla k židovstvu.Selinger navštevoval verejnú školu na West Side, deviaty a desiaty ročník strávil na súkromnej škole McBurney a potom ho rodičia vyslali na vojenskú akadémiu Valley Forge v Pensylvánii, ktorá sa stala základom pre prípravu Pencey v knihe Kto chytá v žite. Začal študovať na New Yourk University, ale na jar štúdium ukončil a nejakú dobu pracoval na výletnej lodi.Pred zimou bol prehovorený, aby sa naučil biznis jeho otca, a tak odišiel pracovať do firmy vo Viedni, kde mal možnosť vylepšiť si svoju nemčinu a francúštinu. Opustil Viedeň asi mesiac predtým, ako Rakúsko prepadol na jar 1938 Hitler.

Vojnové skúsenosti a literárne začiatky

Za druhej svetovej vojny bojoval v radoch americkej armády na európskom západnom fronte. Neskôr nastúpil na Ursinus College v Pensylvánii, kde však vydržal len jeden semester.V roku 1939 navštevoval večerné kurzy písania na Columbia University, kde bol jeho učiteľom editor časopisu Story, Whit Burnett. Počas druhého kurzu semestru si Burnett všimol talent tohto mladého autora a na jar 1940 Salingerovi vyšla v Story prvá poviedka nazvaná "Mladí ľudia". Písaniu sa vážnejšie začal venovať v povojnovom období.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Tvorba J.D. Salingera

Je autorom psychologických poviedok a románov najviac ho preslávil román Kto chytá v žite, po jeho úspešnom vydaní sa presťahoval z New Yorku do hôr.

Medzi jeho diela patrí:

• Deväť poviedok - zbierka poviedok; zobrazuje vzájomné vzťahy medzi ľuďmi, túžbu po dokonalej spoločnosti; vykresľuje farbisté portréty detí i dospelých. Kniha obsahuje 9 poviedok.
• Franny a Zooey - novela pozostávajúca z dvoch častí venovaných hlavným postavám príbehu, súrodencom Franny a Zooey. V prvej časti diela sa ocitáme na romantickom stretnutí očarujúcej a živelnej Franny a jej sebavedomého, intelektuálne sebestačného priateľa Lanea.

Kompozícia románu Kto chytá v žite

Román sa skladá z 26 kapitol, v ktorých sa dej rozvíja chronologickým rozprávaním, v závere sa dozvedáme, že hlavná postava je v sanatóriu, kde sa lieči a svoj príbeh rozpráva s ročným odstupom. Rozprávač je priamy - je to rozprávanie v 1. os. j. č. Čas a miesto deja: NY počas 3 predvianočných dní, sanatórium, kde sa Holden lieči a s ročným odstupom rozpráva svoj príbeh.

Charakteristika diela a hlavné témy

Salinger konfrontuje svet detských ideálov so svetom dospelých; hlavný hrdina Holden sa búri proti spoločenskému konformizmu, morálnemu pokrytectvu (riaditeľ školy) a duchovnej prázdnote sveta dospelých. Sníva o tom, čo považuje za jedinú prácu, ktorú by chcel v živote robiť; sníva, že stojí chrbtom k hlbokej priepasti a čelom k žitnému poľu, kde sa hrajú deti. On im bráni v tom, aby spadli do priepasti.

Holdenove reakcie vychádzajú skôr z emotívnych ako intelektuálnych základov; jeho reč je živá, hovorová, s množstvom slangu, vulgarizmov. Autor používa hovorové a vulgárne slová, čím dielo pôsobí autenticky.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Dej románu podrobnejšie

Odohráva sa počas 3 predvianočných dní v New Yorku, keď Holdena vyhodia zo školy(Pencey v Agerstowne v štáte Pensylvánnia) kvôli zlému prospechu - z piatich predmetov zo štyroch prepadáva - jediné, čo mu ide je anglický jazyk, aj to len slohy. Dej rozpráva sám Holden retrospektívne zo sanatória, spomína tuberkulózu i psychoanalytika. Celý príbeh znie ako monológ psychoterapeutovi, rozpráva dej troch dní, ale premiešava a spomína kopu iných udalostí, na ktoré sa priebežne rozpomína. Začína vyhodením zo školy, ostáva ešte na internáte a balí sa.

Profesor Spencer mu posiela lístoček, aby sa za ním zastavil a keďže to bol asi jediný profesor na Pencey, ktorého Holden ako tak znášal, tak za ním prišiel. Spencer mu ale začne jemne vyhadzovať na oči jeho nie veľmi dobre napísanú prácu o Egypťanoch a radiť mu, tak Holden urýchlene odchádza s vymyslenou výhovorkou. Holden po dlhšom presviedčaní súhlasí, ale trápi ho, že čo bude Stradlater robiť s Jane. Sloh napíše o bassebalovej rukavici Allieho, ktorý si na ňu písal všetky básničky, čo ho zaujali. Keď sa Stradlater vráti, nechce ustarostenému a zvedavému Holdenovi prezradiť ako sa vyvíjalo rande a ešte mu navyše aj skritizuje sloh, lebo on chcel opis izby, alebo domu. To Holdena nahnevá, začne Stradlatera urážať a provokovať dovtedy, kým mu jednu nevrazí. Stradlater sa zľakne, keď vidí Holdena celého krvavého na zemi, ale ten nedá pokoja a stále rýpe. Rozčúlený Stradlater odchádza.

Tak si Holden zoberie svoje kufre a odchádza vlakom do N.Y., kde býva. Nechce ísť priamo domov a rodičom povedať, že ho vyhodili z ďalšej školy( jeho mama má načaté nervy od Allieho smrti a v ten deň Holden rozbíjal okná dovtedy, kým si nezlomil ruku). Holden má v tomto období dosť peňazí, ktoré mu prednedávnom poslala trošku vyšinutá stará mama.

V N.Y. sa ubytuje v lacnom hoteli, nechce sa mu spať, tak sa fláka po baroch. Tam stretne tri ženy. Tie však čoskoro odchádzajú a on za ne platí účet. Potom si len tak ide vyraziť niekam do mesta. Keď sa vracia do hotela, Maurice mu ponúka prostitútku - jedno číslo za 5, do obeda za 15 dolárov. Holden apaticky súhlasí, nie je si istý, či to naozaj chce, nemáveľké skúsenosti so ženami. Holden chce len jedno číslo, keď Sunny príde, rozmyslí si to a vraví jej, že sa s ňou bude len rozprávať(vymyslí si operáciu a že je na rekonvalescencii), ale normálne jej zaplatí. Jej sa to neveľmi pozdáva, ale čo iné jej zostáva? Po odchode ide Holden spať, ale potom tam spolu s Mauriceom vtrhne a obvinia ho, že cena bola 10 dolárov, tak nech zaplatí.

Na ďalší deň si dohodol rande so Sally, idú spolu do kina, ktoré on ako inak kritizuje, ale jej sa páči. V náhlom impulze ju presviedča, nech s ním ide do hôr, že tam budú spolu žiť a že on na nich zarobí. Ona mu dohovára, že to je hlúposť, nakoniec sa pohádajú a ona odchádza domov. Holden rozvíja sám túto myšlienku, chce ju naozaj uskutočniť, rozmýšľa, že sa bude správať ako hluchonemý, aby nemusel komunikovať s ľuďmi a že aj ženu si nájde takú.

V ten istý deň kúpil drahú platňu Phoebe a rozhodol sa, že ju potajomky navštívi. Večer sa však opije a platňu rozbije. Aj tak ide domov za Phoebe, šťastnou náhodou práve rodičia nie sú doma a dá jej aspoň rozbité kúsky. Ona sa za ne vážne poďakuje a schová si ich. Phoebe si domyslí, že Holdena vyhodili zo školy(lebo bola noc z nedele na pondelok a on mal prísť až v stredu) a urazí sa. Podarí sa mu ju udobriť, ale vtedy prichádzajú rodičia tak zuteká ku profesorovi Antolinimu, ktorému predtým z bytu volal. Ten ho uchýli, dáva mu všelijaké múdre rady do života a potom ho nechá prespať na gauči. Holden sa zobudí na to, ako ho Antolini hladká po vlasoch, vymyslí si výhovorku a zuteká od neho. Potom to oľutuje s tým, že možno tým Antolini nič nemyslel, možno len rád hladká ľudí po vlasoch.

Daľší deň(noc strávil na stanici železničnej so svojimi kuframi) sa rozhodne utiecť do hôr, ale najprv chce Phoebe vrátiť peniaze, ktoré si od nej večer predtým požičal. Phoebe ho však prekvapí, lebo prichádza s veľkým kufrom a oznamuje mu, že odchádza s ním. Holden to odmieta, ale Phoebe sa zatne, tak jej musí sľúbiť, že teda nikam neodíde a ešte ju aj vypýta zo školy a zoberie ju na kolotoče.

Symbolika žitného poľa a jazykové prostriedky

Idea románu je vyjadrená v Holdenovom sne: „Ja si v jednom kuse predstavujem, ako sa davy malých deciek hrajú na takom velikánskom žitnom poli. Tisíce malých deciek a široko ďaleko niet ani jedinkého dospelého, myslím teda okrem mňa. A ja ti stojím na kraji nejakej strašidelnej priepasti. A vieš čo musím robiť? Musím chytiť každého, kto sa priblíži k tej priepasti. Rozumieš, ak uteká a nedíva sa, kde beží, ja musím odniekiaľ vyliezť a chytiť ho. A toto by som robil od rána do večera. Chytal by som tie decká v žite."

Vysvetlenie symboliky žitného poľa: ŽITNÉ POLE = Amerika neskazená peniazmi; PRIEPASŤ = nebezpečenstvo; bezprostredný názov románu pochádza z básne: Keď raz človek niekde v žite stretne človeka.

Štylistické a jazykové prostriedky: Hrdina hovorí dobovým slangom, lyrické pasáže sa striedajú s grotesknými partiami a drsným čiernym humorom. Krátke vety sa striedajú s dlhými vetami, ale sú istým spôsobom stále holé. Žiadne zdĺhavé popisy, všetko znie len ako konštatovanie či len oboznamovanie s faktami, ktoré nám poskytuje hlavný hrdina.

Dielo ako generačný román

Generačný román - žáner, ktorý sleduje hrdinu na pozadí doby, pod vplyvom prostredia, spoločnosti, rodiny, školy a citových skúseností. Jeho hrdina má všetky znaky bežného človeka, čo čitateľom umožňuje sa s hrdinom identifikovať. Postava môže svojím správaním, konaním a názormi vyjadrovať typický životný postoj a city svojich rovesníkov.

tags: #socialny #roman #salinger