Sociálny rozvoj a jeho úrovne: Definícia a kontext

Sociálny rozvoj je komplexný proces, ktorý zahŕňa zmenu a rast v rôznych aspektoch spoločnosti. Táto zmena sa netýka len ekonomického rastu, ale aj zlepšenia kvality života ľudí, posilnenia sociálnej súdržnosti a podpory spravodlivosti a rovnosti. V tomto článku sa pozrieme na definíciu sociálneho rozvoja, jeho úrovne a kontext v rámci sociálnej práce.

Definícia sociálneho rozvoja

Sociálny rozvoj znamená stratégiu pre intervenovanie, pre dosiahnutie želaného cieľa a predstavuje aj politický rámec spolu s inými vedľajšími a hlavnými štruktúrami. Je zameraný na trvalo udržateľný rozvoj a zahŕňa holistické bio-psycho-sociálno-duchovné hodnotenie, ktoré presahuje mikro a makro delenie. Zahŕňa viacnásobné systémové úrovne, medzisektorovú a medziprofesijnú spoluprácu.

Podľa novej globálnej definície sociálnej práce, prijatej v roku 2014, je sociálna práca praktická profesia a vedecký odbor, ktorý podporuje sociálnu zmenu, sociálnu súdržnosť, práva a slobodu ľudí. Zásady sociálnej spravodlivosti, ľudských práv, kolektívnej zodpovednosti a rešpektovania rozdielností sú základom sociálnej práce. Sociálna práca uznáva vzájomnú závislosť historických, sociálno-ekonomických, kultúrnych, politických a osobných faktorov, ktoré predstavujú možnosti alebo sú prekážkou pre ľudské blaho a rozvoj.

Úrovne sociálneho rozvoja

Sociálny rozvoj sa realizuje na rôznych úrovniach, ktoré sú prepojené a navzájom sa ovplyvňujú. Tieto úrovne zahŕňajú:

• Mikroúroveň: Táto úroveň sa zameriava na jednotlivca a jeho bezprostredné okolie. Sociálna práca na mikroúrovni je zameraná na riešenie individuálnych sociálnych problémov klienta a rozvoj jeho silných stránok, ako i odhaľovanie zdrojov a možností pre klienta. Dôležitá je schopnosť optimálnej komunikácie, empatia, otvorenosť, budovanie profesionálneho vzťahu, určovanie a udržiavanie hraníc a partnerský prístup.

  Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

• Mezoúroveň: Táto úroveň sa týka práce s rodinami a malými skupinami. V tejto rovine je typický priamy kontakt sociálneho pracovníka s jeho klientmi. Dôležitá je flexibilita, disciplína, spontánnosť, citová otvorenosť, akceptácia a spravodlivosť.

• Makroúroveň: Táto úroveň sa realizuje na úrovni územnej komunity. Dôležitá je znalosť pomerov v komunite, schopnosť zaangažovať členov komunity do riešenia problémov, schopnosť osloviť a získať formálnych a neformálnych lídrov komunity, schopnosť odolávať tlaku a napätiu problémov a zručnosť pri riešení konfliktov.

• Metaúroveň (Globálna úroveň): S rozširovaním demokracie, posilňovaním ľudských práv a odstraňovaním rôznych bariér sa otvára nová úroveň sociálnej práce - metaúroveň alebo globálna úroveň sociálnej práce.

Sociálna práca a sociálny rozvoj

Sociálna práca zohráva kľúčovú úlohu v podpore sociálneho rozvoja. Jej poslanie zahrňuje podporu sociálnej zmeny, sociálneho rozvoja, sociálnej súdržnosti a posilnenia práv a slobôd ľudí. Sociálni pracovníci využívajú množstvo schopností, techník, stratégií, princípov a aktivít na rôznych systémových úrovniach s úmyslom stabilizácie systému, alebo so zámerom jeho zmeny.

Prax sociálnej práce obsahuje rad aktivít vrátane množstva foriem terapie a poradenstva, skupinovej práce a komunitnej práce, formulovanie politiky, analýz, podpory a politických intervencií. Z emancipačnej perspektívy táto definícia podporuje stratégie sociálnej práce, ktoré sú zamerané na posilnenie nádejí ľudí, sebaúcty a kreatívny potenciál na konfrontovanie a odstránenia utlačovania a zdrojov nespravodlivosti.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Sociálna práca je rovnako zaviazaná udržiavať sociálnu stabilitu, pokiaľ jestvujúca stabilita nie je využívaná pre marginalizáciu, vylúčenie a útlak, ktorejkoľvek skupiny osôb.

Princípy sociálneho rozvoja

Všeobecnou zásadou sociálnej práce je rešpektovanie neodobrateľnosti hodnôt a dôstojnosti ľudských bytostí, neškodenie, rešpektovanie odlišnosti a dodržiavanie ľudských práv a sociálnej spravodlivosti. Podpora a dodržiavanie ľudských práv a sociálnej spravodlivosti je motívom a dôvodom pôsobenia sociálnej práce. Profesia sociálnej práce uznáva potrebu, že ľudské práva musia byť v súlade s kolektívnou zodpovednosťou.

Sociálna práca rešpektuje vzájomnú závislosť medzi ľuďmi a životným prostredím a pokrýva prvú, druhú a tretiu generáciu ľudských práv. Prvá generácia sa týka občianskych a politických práv, druhá generácia sa týka sociálnych, ekonomických a kultúrnych práv a tretia generácia ľudských práv je zameraná na prírodný svet.

Poznanie v sociálnom rozvoji

Sociálna práca je medzidisciplinárna a aj naddisciplinárna a vychádza z množstva vedeckých teórií a z rozsiahleho výskumu. Využíva aj teórie iných humánnych vied vrátane komunitného rozvoja, sociálnej pedagogiky, administratívy, antropológie, ekológie, ekonomiky, vzdelávania, manažmentu, ošetrovania, psychiatrie, psychológie, verejného zdravia a sociológie. Unikátnosť výskumu a teórie sociálnej práce je v ich aplikovateľnosti a emancipatívnosti. Dôležité je aj poznanie pôvodného obyvateľstva a jeho prínos do vedy.

Globálny kontext a výzvy

Od 80. rokov 20. storočia globalizácia označuje súbor procesov prepojenia sveta a tým zoslabuje význam štátnych hraníc. Toto prepojenie sa realizuje v ekonomickej, informačnej, technologickej, surovinovej, energetickej, dopravnej, vojenskej, politickej, právnej, ekologickej, mediálnej, ale aj kultúrnej rovine. V tomto kontexte je dôležité budovanie kapacít a zameranie sa na cieľové skupiny, ktoré sú sociálne vylúčené.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Medzi cieľové skupiny patria napríklad dlhodobo nezamestnaní, obete skrytých a zjavných trestných činov, zemepisne izolované skupiny, závislí na alkohole/drogách, starí osamelí ľudia odkázaní na pomoc, segregované rómske osady, ľudia s príjmom pod hranicou chudoby, rizikové skupiny detí a mládeže, občania po výkone trestu, bezdomovci, migrujúci občania, zdravotne postihnutí.

Participácia a komunitný princíp

Participatívna metodológia, ktorá je podporovaná v sociálnej práci sa odráža v zapájaní ľudí a organizácií do riešenia problémov života alebo do zlepšenia života. Pokiaľ je to možné sociálna práca viac pracuje s ľuďmi než iba pre ľudí. Dôležitý je komunitný princíp, ktorý napomáha posilnenie komunity a dáva jej viac zodpovednosti za využívanie zdrojov pri celkovom zlepšovaní jej životných podmienok.

Rôzne definície sociálnej práce

Sociálna práca mala v každej krajine rozdielny vývoj, priebeh a preto neexistuje jednotná definícia sociálnej práce. Má toľko definícií, koľko má teoretikov. K prijatiu slovenskej definície Sociálnej práce prišlo na jar v roku 1998.

Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov poskytovaných spoločnosťou. Je činnosťou v prospech klienta (jednotlivca, rodiny, skupiny, komunity), ktorú je možné charakterizovať pojmami pomoc, podpora, sprevádzanie.

Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov na svojom Valnom zhromaždení v Montreale (Kanada) v júli 2000 prijala nasledovnú definíciu SP: "Profesia sociálnej práce podporuje sociálne zmeny, riešenie problémov v medziľudských vzťahoch, ich delegovanie na ľudí, aby sa oslobodili, a tak rástol ich blahobyt.

tags: #sociálny #rozvoj #a #jeho #úrovne #definícia