Sociálny rozvoj chudobných programov: Analýza a výzvy

Spojené štáty americké, často vnímané ako bašta kapitalizmu, paradoxne predstavujú zaujímavý príklad zlyhania sociálneho štátu. Napriek rozsiahlemu sociálnemu systému sa im od vyhlásenia "vojny proti chudobe" v roku 1964 nepodarilo výrazne znížiť mieru chudoby. Tento článok analyzuje zložky amerického sociálneho štátu, príčiny jeho zlyhania, dôsledky pre súčasnosť a budúcnosť USA, a to všetko v kontexte historického vývoja krajiny.

Spojené štáty ako dieťa kapitalizmu

Spojené štáty sa stali "dieťaťom kapitalizmu" vďaka kombinácii faktorov. Od počiatkov, kedy vznikli z protestu proti daniam, cez vrodenú nedôveru voči štátu ako arbitrovi morálky, až po ústavu s minimálnymi právomocami federálnej vlády a Základnú listinu práv, ktorá definovala neodňateľné práva občanov. Raný kapitalizmus 19. storočia, podporený priemyselnou revolúciou, priniesol významný rozvoj v doprave, komunikácií a výstavbe. Viedol k efektívnemu využívaniu elektrickej energie, rozvoju osvetlenia, klimatizácie a základov moderných nákupných centier.

Kapitalizmus tiež prispel k udržaniu konštitučnej republiky a rozvoju demokracie. S priemernou mierou migrácie milión ľudí ročne sa Spojené štáty stali lídrom v príjme priamych zahraničných investícií, čo viedlo k vzniku globálnych centier ako Silicon Valley, Wall Street a Hollywood. Práve moderný kapitalizmus umožnil vybudovať zo Spojených štátov svetovú veľmoc, hoci tvorili len 5 percent globálnej populácie. Malá britská kolónia s piatimi miliónmi obyvateľov v roku 1800 sa vďaka kapitalizmu zmenila na mocnosť s 328 miliónmi obyvateľov v roku 2019.

Zrod sociálneho štátu v USA

Zrod sociálneho štátu v Spojených štátoch sa datuje do roku 1933, kedy prezident Franklin Delano Roosevelt spustil program New Deal (Nový údel) ako reakciu na hospodárske a sociálne dôsledky hospodárskej krízy. Ešte pred krízou žilo v USA približne 18 miliónov ľudí pod hranicou chudoby, o ktorých sa starali charity alebo lokálne inštitúcie.

Veľká hospodárska kríza spôsobila nárast nezamestnanosti z 3 percent na 25 percent. Roosevelt zaviedol bankové prázdniny, zakázal vývoz zlata a striebra a devalvoval dolár. Následne zaviedol systém Social Security, ktorý zahŕňal sociálne poistenie starobných dôchodkov, poistenie v nezamestnanosti a dávky pre postihnutých a neúplné rodiny. Federálna vláda sa tiež aktívne zapojila do vytvárania pracovných príležitostí a riadenia vzťahov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Druhou fázou rozvoja sociálneho štátu bola iniciatíva "Vojna proti chudobe" prezidenta Lyndona B. Johnsona v roku 1964. Zákon Economic Opportunity Act vytvoril komunitné pracovné programy a iné organizácie na zvýšenie vzdelávania a zamestnanosti mladých ľudí. Cieľom bolo odhaliť, minimalizovať a predchádzať chudobe. Tieto zmeny viedli k výraznému rozmachu sociálneho štátu.

Kríza sociálneho štátu

Expanzia kompetencií a zasahovania federálnej vlády do životnej úrovne obyvateľstva viedla ku kríze sociálneho štátu. Prvým problémom bol nekontrolovateľný rast počtu sociálnych programov. Výdavky na tieto programy stúpli z 10,6 miliardy dolárov v roku 1964 na 1,1 bilióna dolárov v roku 2016. Desať najväčších programov pre pomoc chudobným zdvojnásobilo svoj podiel na celkových federálnych výdavkoch a zaznamenalo nárast výdavkov o 378 percent pri zohľadnení inflácie.

Podobný nárast bol zaznamenaný v systéme zdravotnej podpory pre chudobných Medicaid, kde náklady rástli 13-násobne. Výdavky na programy pre chudobných v podobe peňažných benefitov, potravinovej pomoci a programov podpory bývania vzrástli 10-násobne. Tieto výdavky rástli aj v pomere k HDP. Zatiaľ čo koncom druhej svetovej vojny tvorili len 0,6 percenta HDP, v roku 1964 boli na úrovni 1,6 percenta HDP. Koncom sedemdesiatych rokov narástli na 3,6 percenta HDP a v súčasnosti dosahujú úroveň 6 percent HDP. Celková suma výdavkov na program "Vojna proti chudobe" bola za 50 rokov 27,8 bilióna dolárov.

Dôsledky rozsiahleho sociálneho systému

Vysoké náklady na sociálny systém majú ďalší dopad: armádu ľudí závislých od tohto systému. Napríklad, potravinové kupóny v roku 2013 poberalo 48 miliónov Američanov, teda jeden zo šiestich obyvateľov. Táto závislosť spôsobuje, že politici sú náchylní k navyšovaniu sľubov v rámci politických kampaní.

Miera výdavkov odrádza od zamestnania sa a od zakladania stabilných rodín. K materiálnej chudobe sa pridáva aj "behaviorálna chudoba". Sociálny systém podrýva pracovnú morálku, štruktúru rodín a sociálnu štruktúru viacerých segmentov americkej spoločnosti, čo vedie k vytvoreniu triedy obyvateľov závislých od sociálneho štátu. Na druhej strane vzniká aj trieda byrokratov, ktorých kariéra závisí od existencie chudobných.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Spojené štáty sa za posledné polstoročie zmenili zo žiarivého príkladu kapitalizmu na systém spleti sociálnych programov, ktoré nedokážu znížiť mieru chudoby. Odčerpávaním zdrojov z produktívnej časti ekonomiky znižujú jej výkonnosť a obmedzujú prosperitu Američanov. To vedie k problémom, s ktorými sa musí systém vysporiadať, a mení myslenie obyvateľov, ktorí sú náchylnejší veriť sľubom silného sociálneho štátu. Je preto potrebné upozorňovať na masívnosť amerického sociálneho systému a vysvetľovať pozitíva voľného trhu.

Generačná chudoba: Komplexný problém

Generačná chudoba je komplexný problém, ktorý sa prenáša z jednej generácie na druhú. Je výsledkom interakcie viacerých faktorov, vrátane nedostatku vzdelania a zručností, nedostatočných ekonomických príležitostí a rodinných a sociálnych faktorov.

• Nedostatok vzdelania a zručností: Ľudia vyrastajúci v chudobných podmienkach majú často obmedzený prístup ku kvalitnému vzdelaniu. Rodiny nemajú dostatok finančných prostriedkov na doučovanie, technológie alebo školské potreby. V znevýhodnených regiónoch dochádza ku koncentrácii znevýhodnení, ako je nízka občianska vybavenosť a nedostatočná zdravotná starostlivosť. Deti z rodín s nižšími príjmami majú nižšiu šancu na úspešné dokončenie strednej školy.

• Nedostatok ekonomických príležitostí: Chudobné komunity trpia nižšou dostupnosťou pracovných miest. Aj keď sa jednotlivci snažia zlepšiť svoju finančnú situáciu, nemajú dostatok možností na získanie dobre platených zamestnaní. V Európskej únii žije značné percento detí v domácnostiach s nízkymi príjmami.

• Rodinné a sociálne faktory: Rodičia v chudobných rodinách sa často musia sústrediť na prežitie, čo znamená, že nemajú čas ani prostriedky na podporu detí v ich vzdelávacích a kariérnych cieľoch. V chudobných domácnostiach je častejšie prítomné psychické alebo fyzické násilie.

  Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Existuje množstvo príkladov, ako sa cyklus generačnej chudoby prenáša z jednej generácie na druhú. V mnohých regiónoch Slovenska žijú rodiny v dlhodobej chudobe, kde sa deti rodia do podmienok, ktoré im neumožňujú plne rozvinúť ich potenciál. Podobne v USA sa hovorí o "poverty trap" (pasci chudoby), kde deti vyrastajúce v chudobe majú obmedzený prístup ku kvalitnému vzdelaniu a čelia náročným životným podmienkam.

Riešenia generačnej chudoby

Prelomenie cyklu generačnej chudoby si vyžaduje systémový prístup, ktorý zahŕňa:

• Zvýšenie prístupu ku kvalitnému vzdelaniu: Školy v chudobných oblastiach by mali mať prístup k moderným učebným pomôckam a technológiám.

• Vytváranie ekonomických príležitostí: Je potrebné vytvárať pracovné miesta a podporovať podnikanie v chudobných regiónoch.

• Podpora rodín: Rodinné programy, ktoré ponúkajú podporu rodičom v oblasti zamestnania, bývania a mentálnej podpory, môžu mať zásadný dopad.

Chudoba a ľudské práva

Chudoba rodín so sebou prináša ohrozenie viacerých ľudských práv. Týka sa nedostatočnej výživy, obmedzenia prístupu ku vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, neschopnosti začleniť sa do školského kolektívu, ako aj absencie kultúrneho života. Organizácie pomáhajúce rodinám v núdzi by sa mali zamerať na podporu ohrozených ľudských práv a ľudskej dôstojnosti rodín v núdzi.

Pri sociálnej exklúzii dochádza k vylúčeniu zo spoločnosti v rovine obmedzenia prístupu jednotlivca či skupiny k možnostiam a zdrojom a tiež inštitúciám bežne dostupným členom spoločnosti. Medzi príčiny sociálnej exklúzie patrí chudoba, nízky príjem, diskriminácia, nízka miera vzdelanosti, zdevastované životné prostredie a etnická príslušnosť.

Chudobu je možné deliť na generačnú a situačnú. Meranie chudoby závisí od voľby konceptu chudoby a definície chudoby. Medzi často používané koncepty merania chudoby patria absolútny a relatívny koncept, objektívny a subjektívny koncept.

Zdroje pre prekonávanie chudoby

Pre prekonávanie chudoby sú dôležité rôzne zdroje:

• Finančné zdroje: Príjem, úspory a majetok.

• Emocionálne zdroje: Vytrvalosť, húževnatosť a uskutočňovanie volieb.

• Mentálne zdroje: Duševné vlohy a nadobudnuté schopnosti.

• Duchovné zdroje: Vnímanie seba samého a svojej hodnoty.

• Podporné systémy: Rodina a priatelia.

• Vzťahy a životné vzory: Kontakt s vhodnými dospelými.

• Znalosť nepísaných pravidiel: Typické zásady jednotlivých spoločenských vrstiev.

• Techniky prekonávania ťažkostí: Schopnosť vnútornej reči a premýšľania o veciach.

Pre zlyhávajúce rodiny by mala v štáte fungovať záchranná sociálna sieť, ktorú tvorí legislatíva garantujúca všetkým občanom minimálnu úroveň pomoci v núdzových situáciách. S týmto súvisia pojmy hmotná núdza a životné minimum. Neúplné rodiny patria do kategórie rodín, ktoré sú najviac ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením. Veľký podiel chudobných rodín tvoria osamelé matky s maloletými deťmi. Chudoba sa dotýka aj seniorov, ktorí sú odkázaní na dôchodok.

Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj (ICSW)

Medzinárodná rada pre sociálny rozvoj (ICSW) je jednou z najstarších mimovládnych organizácií zameraných na podporu sociálneho rozvoja, sociálnej spravodlivosti a sociálnej prosperity vo svete. ICSW je úzko prepojená so sociálnou prácou, sociálnou praxou a snaží sa zlepšiť ľudské podmienky a život ľudí vo vzťahu ku sociálno-ekonomickým neistotám.

Hlavné ciele činnosti ICSW sú: podporovať všetky formy sociálneho a ekonomického rozvoja zamerané na zníženie chudoby, usilovať o uznanie a realizáciu základných práv, posilňovať rovnosť príležitostí, podporovať politiky a programy, ktoré vytvárajú rovnováhu medzi sociálnymi a hospodárskymi cieľmi. ICSW má poradné postavenie pri Hospodárskej a sociálnej rade OSN (UN ECOSOC), pri Medzinárodnej organizácii práce a u iných agentúr OSN.

tags: #sociálny #rozvoj #chudobných #programy