Sociálny štát v budúcnosti a EÚ: Výzvy a príležitosti

Európska únia prechádza dynamickým obdobím, ktoré so sebou prináša nielen príležitosti, ale aj komplexné výzvy pre sociálny štát. Tieto výzvy súvisia s technologickým pokrokom, demografickými zmenami, globalizáciou a novými formami práce. Slovensko, ako členský štát EÚ, musí reagovať na tieto zmeny a prispôsobiť svoju sociálnu politiku tak, aby zabezpečilo udržateľný rozvoj a sociálnu spravodlivosť pre všetkých občanov.

Slovensko v EÚ: Úspech s nedostatkami

Slovensko je už viac ako dve desaťročia súčasťou Európskej únie. Za tento čas krajina zaznamenala značný ekonomický rast, ku ktorému prispeli aj eurofondy. Avšak, podľa odbornej diskusie „21 rokov Slovenska v EÚ: sociálne štandardy, eurofondy a regióny - Výzvy do budúcnosti“, Slovensku chýba jasná vízia a stratégia pre budúci rozvoj.

Riaditeľka odboru stratégie a regionálneho rozvoja BSK Barbora Lukáčová upozornila, že Slovensko nemá plán, nemá stratégiu a už vôbec nie vyhodnocovanie dát - čím sa pripravuje o príležitosť posunúť sa dopredu. Kritizovala tiež nedostatok "európanstva v hlavách" a fakt, že Slovensko sa po 30 rokoch transformácie a 21 rokoch v EÚ stále nevidí ako plnohodnotná súčasť dvadsaťsedmičky.

Lukáčová zdôraznila, že Slovensko je krajina bez strategického plánu. „Čerpanie eurofondov sa u nás stalo fetišom - nikoho nezaujíma, čo z peňazí vznikne, dôležité je, že sa čerpá. Namiesto jasných sektorových stratégií funguje podľa nej Slovensko v rezortizme a náhodnosti. „Máme investičné plány, ktoré sú len zoznamom neuspokojených potrieb. Kontrastuje to s tým, ako fungujú samosprávy.

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR, Ľubomír Andrassy, upozornil, že korupcia a neefektívnosť sprevádzajú čerpanie eurofondov od samého začiatku. Ekonóm Anton Marcinčin dodal, že Slovensko trpí absenciou hospodárskej politiky. „Sme štát bez vízie, bez priemyselnej či sociálnej politiky.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Ján Košč z Konfederácie odborových zväzov SR poukázal na fakt, že Slovensko nevyužilo eurofondy na štrukturálnu zmenu ekonomiky. „Stavili sme na automobilky a zahraničný kapitál, ale nepremýšľali sme, ako diverzifikovať hospodárstvo.

Výzvy pre sociálny štát v EÚ

Sociálny štát v EÚ čelí viacerým výzvam, ktoré súvisia najmä s:

• Technologickým pokrokom a digitalizáciou: Automatizácia a digitalizácia menia charakter práce a vedú k zániku niektorých pracovných miest, najmä tých, ktoré vyžadujú rutinné úlohy. To si vyžaduje investície do vzdelávania a preškoľovania, aby sa ľudia mohli prispôsobiť novým požiadavkám trhu práce.
• Demografickými zmenami: Starnutie populácie a nízka pôrodnosť vedú k zvýšenému tlaku na dôchodkové systémy a zdravotníctvo. Je potrebné hľadať udržateľné riešenia financovania týchto systémov a podporovať aktívne starnutie a zdravý životný štýl.
• Globalizáciou: Globalizácia prináša so sebou zvýšenú konkurenciu a tlak na znižovanie nákladov. To môže viesť k znižovaniu sociálnych štandardov a prehlbovaniu nerovností. Je dôležité zabezpečiť, aby globalizácia prinášala výhody pre všetkých občanov a aby sa minimalizovali negatívne dopady na zamestnanosť a sociálnu ochranu.
• Novými formami práce: Rozvoj digitálnych technológií vedie k vzniku nových foriem práce, ako sú napríklad práca na platformách alebo práca na diaľku. Tieto formy práce prinášajú so sebou nové výzvy pre sociálnu ochranu a pracovné právo. Je potrebné prispôsobiť existujúce právne predpisy tak, aby zabezpečili primeranú ochranu pre všetkých pracovníkov, bez ohľadu na formu ich zamestnania.

Príležitosti pre sociálny štát v EÚ

Hoci sociálny štát v EÚ čelí mnohým výzvam, zároveň má aj množstvo príležitostí na zlepšenie a modernizáciu. Medzi najdôležitejšie príležitosti patria:

• Investície do vzdelávania a preškoľovania: Investície do vzdelávania a preškoľovania sú kľúčové pre zabezpečenie, aby ľudia mali zručnosti potrebné pre nové pracovné miesta, ktoré vznikajú v digitálnej ekonomike. EÚ ponúka rôzne programy a fondy na podporu vzdelávania a preškoľovania, ktoré by Slovensko malo aktívne využívať.
• Podpora inovácií a technologického rozvoja: Inovácie a technologický rozvoj môžu prispieť k zvýšeniu produktivity a konkurencieschopnosti ekonomiky. Je dôležité vytvárať priaznivé prostredie pre inovácie a podporovať výskum a vývoj.
• Zlepšenie sociálnej ochrany: Je potrebné zabezpečiť, aby mali všetci občania prístup k primeranej sociálnej ochrane, bez ohľadu na ich zamestnanecký status. To si vyžaduje modernizáciu systémov sociálneho zabezpečenia a prispôsobenie ich novým formám práce.
• Posilnenie sociálneho dialógu: Sociálny dialóg medzi zamestnávateľmi, zamestnancami a vládou je kľúčový pre dosiahnutie konsenzu a prijatie opatrení, ktoré sú v záujme všetkých strán. Je dôležité posilňovať sociálny dialóg a zabezpečiť, aby sa do rozhodovacích procesov zapájali všetky relevantné zainteresované strany.
• Využívanie eurofondov na strategické ciele: Slovensko by malo prestať vnímať čerpanie eurofondov ako cieľ samo o sebe a začať ich využívať na realizáciu strategických cieľov, ktoré prispejú k dlhodobému rozvoju krajiny. Je potrebné zamerať sa na investície do oblastí, ktoré majú najväčší potenciál pre rast a zamestnanosť, ako sú napríklad vzdelávanie, výskum a vývoj, inovácie a zelená ekonomika.

Odporúčania pre Slovensko

Na základe uvedených výziev a príležitostí je možné formulovať niekoľko odporúčaní pre Slovensko:

1. Vytvorenie jasnej vízie a stratégie pre budúci rozvoj: Slovensko potrebuje jasnú víziu, kam sa chce posunúť v budúcnosti, a stratégiu, ako tento cieľ dosiahnuť. Táto stratégia by mala zahŕňať konkrétne ciele a opatrenia v oblasti hospodárskej, sociálnej a environmentálnej politiky.
2. Zvýšenie efektívnosti čerpania eurofondov: Je potrebné zefektívniť proces čerpania eurofondov a zabezpečiť, aby sa tieto prostriedky využívali na projekty, ktoré majú reálny dopad na rozvoj krajiny. Je dôležité zamerať sa na kvalitné projekty s jasnými cieľmi a merateľnými výsledkami.
3. Investície do vzdelávania a preškoľovania: Investície do vzdelávania a preškoľovania sú kľúčové pre zabezpečenie, aby mali ľudia zručnosti potrebné pre nové pracovné miesta. Je potrebné modernizovať vzdelávací systém a prispôsobiť ho potrebám trhu práce.
4. Podpora inovácií a technologického rozvoja: Je potrebné vytvárať priaznivé prostredie pre inovácie a podporovať výskum a vývoj. To si vyžaduje investície do vedy a techniky, ako aj zjednodušenie administratívnych postupov pre podnikateľov.
5. Zlepšenie sociálnej ochrany: Je potrebné zabezpečiť, aby mali všetci občania prístup k primeranej sociálnej ochrane, bez ohľadu na ich zamestnanecký status. To si vyžaduje modernizáciu systémov sociálneho zabezpečenia a prispôsobenie ich novým formám práce.
6. Prenesenie kompetencií na regióny: Je potrebné preniesť časť kompetencií na regióny, aby mohli lepšie reagovať na špecifické potreby svojich obyvateľov. Regionálna samospráva by mala mať väčšiu zodpovednosť za regionálny rozvoj a tvorbu politík.
7. Dôsledná dátová analytika: Je potrebné využívať dáta na monitorovanie a hodnotenie dopadov politík a opatrení. Dátová analytika by mala byť súčasťou každého rozhodovacieho procesu.

Európska komisia a sociálna politika

Európska komisia aktívne pracuje na zlepšovaní sociálnej politiky v EÚ. V rámci programu v oblasti zručností pre Európu a vďaka finančným prostriedkom EÚ pripravuje pôdu na to, aby ľudia v Európe mohli získať lepšie zručnosti na všetkých úrovniach. Komisia tiež navrhla smernicu o transparentnejších a predvídateľnejších pracovných podmienkach, ktorá zahŕňa nové minimálne normy pre všetkých pracovníkov vrátane tých v neštandardných formách zamestnania. Návrhom odporúčania o prístupe k sociálnej ochrane podporuje členské štáty, aby poskytovali prístup k sociálnemu zabezpečeniu všetkým zamestnancom a samostatne zárobkovo činným osobám.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

tags: #sociálny #štát #v #budúcnosti #a #EÚ