Sociálny status detí so zdravotným znevýhodnením: Výskum a realita na Slovensku

Úvod

Ako sa žije ľuďom, ktorí sa vymykajú z noriem na Slovensku? Čo spája rodiny s deťmi so zdravotným znevýhodnením? Táto otázka otvára dôležitú diskusiu o živote detí so zdravotným znevýhodnením a ich rodín. Cieľom tohto článku je preskúmať sociálny status týchto detí, s dôrazom na výzvy, ktorým čelia, a na podporu, ktorú potrebujú. Článok sa opiera o výskumné zistenia a reálne skúsenosti rodín na Slovensku, aby poskytol komplexný pohľad na túto problematiku.

Spoločné problémy rodín s deťmi so zdravotným znevýhodnením

Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením, ktorá funguje už takmer desať rokov, priniesla cenné poznatky o spoločných problémoch, ktorým čelia rodiny s deťmi s rôznymi znevýhodneniami. Medzi najčastejšie patrí necitlivé oznamovanie diagnózy, nedostatok služieb na podporu vývinu detí a nedostatočná podpora pre samotných rodičov.

Necitlivé oznamovanie diagnózy

Väčšinou sa nedeje podporujúco, nedostaneme dosť informácií ani kontakty na niekoho, kto by nás v tejto náročnej situácii sprevádzal. Rodičia často nedostanú dostatok informácií ani kontaktov na odborníkov, ktorí by ich v tejto náročnej situácii sprevádzali.

Nedostatočná podpora vývinu detí

Rodiny často nemajú prístup k adekvátnej fyzioterapii, zrakovej terapii a iným potrebným službám. Mnohé z nich sú tak nútené vyhľadávať súkromné služby, ktoré ich priemerne ročne stoja 5 000 eur.

Nedostatočná podpora pre rodičov

Centrá včasnej intervencie dokážu podporiť len malý zlomok rodín, zatiaľ sa nedá hovoriť o celospoločenskom systémovom riešení. Nie všetky centrá sú schopné poskytovať aj psychickú podporu rodičom.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením

Nájdenie škôlky a školy pre dieťa s akýmkoľvek zdravotným znevýhodnením je náročné. Aj keď ich škola prijme, neraz sú z nej časom vymanévrované na nedobrovoľné domáce vzdelávanie. Rodiny sú tak často ponechané samé na seba, bez komplexných informácií a podpory.

Inkluzívne vs. špeciálne školstvo

Súčasná situácia vo vzdelávaní detí so znevýhodnením na Slovensku je komplexná. Problémy sa vyskytujú nielen v inkluzívnom vzdelávaní, kde by bežná regionálna spádová škola mala prijať a kvalitne vzdelávať aj dieťa so znevýhodním, ale aj v špeciálnom školstve. Kapacity v špeciálnom školstve sú obmedzené a ani niektoré špeciálne školy nedokážu vytvoriť vhodné podmienky pre vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením.

Systémová diskriminácia

Deti, ktoré majú mentálne znevýhodnenie, skončením základnej školy nedosiahnu úplné základné vzdelanie, len na základe diagnózy, bez ďalšieho skúmania ich reálnych schopností, čo im znemožňuje študovať na bežnej strednej škole.

Pozitívne zmeny a pretrvávajúce výzvy

Od školského roku 2022/23 úspešne absolvovalo externé testovania alebo komisionálnu skúšku 342 mladých ľudí, ktorí si tým zlepšili vyhliadky na pracovné uplatnenie a môžu sa hlásiť na bežnú strednú školu. Návrh novely školského zákona, podľa ktorého aj žiaci s ľahkým mentálnym znevýhodnením, ktorí naplnia tzv. minimálny učebný výstup, už získajú úplné základné vzdelanie na konci 9. ročníka tak ako všetci ich spolužiaci, je krokom vpred. Aj zavedenie podporných opatrení, ako napríklad podpora asistenta v triede alebo odstraňovanie bariér, je pozitívny vývoj. V realite je však táto podpora pre žiakov často nedostupná, nedostatočná a nevymožiteľná.

Finančná záťaž a dostupnosť terapií

Niektoré rehabilitačné pobyty v súkromných zariadeniach stoja dokonca viac ako 5 000 eur na dva týždne, čo sa nedá financovať ani z rozpočtu rodiny z bežnej strednej triedy. Nastupuje naháňačka po charitatívnych peniazoch, organizovanie zbierok a rodičia majú o to menej času byť rodičmi. Je potrebné zlepšiť dostupnosť fyzioterapií, aj pobytových, aj ambulantných, ktoré sú zdarma.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Peer poradenstvo ako forma podpory

Aby rodiny prekonali náročné situácie, môžu sa vzájomne podporovať. Tí, ktorí už nejakú cestu prešli, môžu podporovať tých, ktorí sú na začiatku. Mať pri sebe niekoho, kto je na podobnej ceste, je dôležité pre psychické zdravie nielen rodiča, ale celej rodiny. Platforma rodín sa rozhodla vybudovať sieť peer poradcov po Slovensku, ktorí budú bezpeční v poradenstve pre iných rodičov. Ročne takto peer poradenstvom podporia zdarma 1 200 rodín.

Snaha o zmenu systému

Na základe vypočutých príbehov rodín si Platforma rodín uvedomila, že je potrebné meniť systém a pokúsiť sa, aby legislatíva rešpektovala práva týchto rodín a dostupnosť služieb pre ne. Rozhodli sa zbierať všetky informácie o potrebách, problémoch, ktoré rodiny riešia, do anonymizovanej databázy a na jej základe vyhodnocujú a prioritizujú témy, ktoré presadzujú voči jednotlivým ministerstvám.

Problémy v systéme a prekážky inklúzie

Vnímajú záujem ministerstiev a regionálnych inštitúcií počúvať, ale nato, aby sa systém reálne zmenil, potrebujú aj peniaze. Zároveň to z dlhodobého hľadiska prinesie štátu úsporu v podobe menej hospitalizácií, pomôcok a podobne. Je to o politickom rozhodnutí investovať financie do začleňovania nielen detí a dospelých so znevýhodnením do spoločnosti, ale aj ich rodinných príslušníkov.

Nevymožiteľnosť práva na vzdelávanie

Stáva sa, že deti sú vymanévrované na dve hodiny vzdelávania v špeciálnej škole alebo na nedobrovoľný homeschooling. Na vzdelávanie detí so znevýhodnením nie sú pripravovaní učitelia ešte počas svojho univerzitného štúdia, navyše majú často zlé skúsenosti zo živelnej integrácie, keď mali v triede dieťa bez asistenta a nedalo sa to zvládať. Nové deti, ktoré by aj mohli získať asistenta a byť v triede s ním, tak narazia na to, že učiteľ alebo riaditeľ školy ich tam nechce.

Sociálne rozdiely a spoločenská objednávka

Slovensko žije vo veľkých sociálnych rozdieloch, veľa ľudí je v ohrození finančnej istoty. Máme tu 900-tisíc obyvateľov v riziku chudoby, kde má každý problém s vlastným prežitím. Spoločnosť nevládze riešiť záujmy ohrozených skupín, lebo veľa ľudí je doslova zomletých systémom. Funguje Maslowova hierarchia potrieb: najprv mať naplnené základné vlastné potreby, kam patrí aj možnosť nerátať každé euro, až potom vieme byť solidárni, poskytovať podporu, realizovať sa aktívne v starostlivosti o iných. Aj toto nám bráni v záujme o iných.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Možnosti pomoci a inklúzie na individuálnej úrovni

Každý svojou troškou môže pomôcť rodine, ktorú pozná vo svojom okolí, opýtať sa, čo by im pomohlo. Netreba sa báť spýtať, hoci nás v minulosti neučili, ako sa týmto rodinám priblížiť. Sú veci, ktoré nie sú o peniazoch, to vidím aj v škole, kam chodí syn. Niektoré drobnosti sa dajú urobiť jednoducho, ale vedenie školy alebo aj učitelia takto nerozmýšľajú.

Kreativita a individualizácia

Inklúzia sa definuje ako obrovská dávka kreativity a hľadanie riešení, ako sa veci dajú prispôsobiť individuálnym potrebám dieťaťa. Každé dieťa je iné, neexistujú rovnaké vzorce pre dve deti, hoci aj s rovnakou diagnózou. Pre jedno dieťa môže niečo platiť a niečo nie a nato, aby sme boli schopní rozpoznať to, potrebujeme mať ľahkosť bytia, ochotu prijímať nový systém, byť kreatívni, brainstormovať, radiť sa s tým, kto pozná dieťa, napríklad s rodičom alebo s poradňou. Vychádzať zo svojho stereotypu, hlavne komunikovať.

Poddimenzované sociálne služby

Podobne aj sociálne služby sú poddimenzované, opatrovatelia v domovoch sociálnych služieb nemajú niekedy ani čas ísť sa naraňajkovať alebo na toaletu, nieto ešte, aby hľadali kreatívne riešenia, ako klientovi spríjemniť život. My môžeme urobiť to, že na individuálnej úrovni im budeme opakovane tú príležitosť prinášať a neprestaneme slušne klásť otázky.

Vyhorenie rodičov a dôležitosť starostlivosti o seba

Čím dlhšie sme v systéme, tým sme frustrovanejší a vyčerpanejší. Keď je diagnóza čerstvá, je to náročné prijať, ale rodičia bývajú plní energie a nápadov - toto skúsime, toto vymyslíme, takto pomôžeme. Potom sa ukáže, že sa stretávame na každom fronte s prekážkami. A teraz, keď máme deti v pubertálnom veku, sme rezignovaní. Súvisí to aj s tým, že v tomto veku našich detí sa začíname ešte viac uzatvárať doma. Už nevládzeme, čo sme zvládali pred desiatimi rokmi. To je veľká téma, o ktorej treba nahlas hovoriť.

Priorita: Starostlivosť o seba

Platí to ako v lietadle. Mama sa musí starať o seba, o svoje duševné zdravie, o svoje zdroje, aby mala dostatočnú podporu priateľov, rodiny, odborníkov, peers okolo seba, prípadne využívala, keď je veriaca, duchovné zdroje. Primárne musí vládať ona a jej zdroje sa musia obnovovať. Lenže my sa často prepneme do roly mamy dieťaťa so zdravotným znevýhodnením, berie nám to veľa času, veľa síl, aj psychických. Veci nefungujú, ako by mali, a nás to frustruje. Niekedy by sme mali uprednostniť seba pred dieťaťom - no sú rodiny, kde mama nemá komu dať dieťa postrážiť ani na chvíľu. Celé to potom smeruje k vyhoreniu.

Odkaz pre rodičov

Nech hľadajú zdroje a nech sa starajú o seba, lebo keď sa my dostaneme do lepšej psychickej aj fyzickej kondície, budeme mať oveľa lepšie nápady na riešenie našej situácie. S vyspatým mozgom a s väčšou pohodou na duši prídem na viac riešení a budem vládať lepšie organizovať program pre dieťa, alebo ho vzdelávať a posúvať. Mnohé z nás spejeme k vyhoreniu, sme vyčerpané, prestávame sa stretávať s ľuďmi a disociujeme, až sa jedného dňa úplne zavrieme. Neraz sa nám rozpadnú vzťahy, lebo nevenujeme partnerstvám dostatok priestoru, zdraví súrodenci detí so znevýhodnením nám vyčítajú, že sme na nich zabudli. Na toto si musíme dávať veľký pozor. Mali by sme to mať zvnútornené. My samy sa musíme riadne zamyslieť nad tým, či si vážime samy seba natoľko, aby sme sa kvôli nám samým rozhodli vyčleniť si čas na seba a napríklad porozprávať sa s partnerom, či dieťa nepostráži, hoci to doteraz možno niekoľko rokov neurobil. Toto rozhodnutie neurobí nikto za nás, my si musíme uvedomiť, že máme dostatočnú hodnotu a právo byť aj chvíľu samy, niekedy sa aj vyspať a niekedy dobiť baterky napríklad kávou s kamarátkami.

Vnútorná hodnota a sebaúcta

Na Slovensku mnoho ľudí vyrastá v submisívnej pozícii. Svoju hodnotu staviame na tom, čo hovoria ostatní, na výkone, ktorý podávame, a potom je veľmi ťažké povedať si, že som dosť hodnotná, aj keď nepracujem v zamestnaní osem hodín denne, a aj ja mám právo sa vyspať. Je to aj o dozretí do ozajstnej dospelosti. Máme to aj z domu, rodičia nám kladú latku vysoko a potom nikdy nie sme dosť dobré manželky, dosť dobré mamy a toto nás prenasleduje. Áno, potrebujeme aj aktívne mamy, ale len ak to samy tak cítia. Zároveň, ak sa rozhodneme a dáme sa na to, platí aj pre nás to, čo hovorím pre všetky mamy - musíme si strážiť svoje hranice.

Príklad dobrej praxe: Domáca opatrovateľská služba

Jednou z mála na Slovensku, ktorá má pre syna pani opatrovateľku v rámci domácej opatrovateľskej služby. Poskytuje nám ju obec a ja iba doplácam nejakú čiastku na hodinu. Je s ním na celý úväzok doma a vie sa o neho plnohodnotne postarať. Vie mu zapnúť počítač na očné ovládanie, vie zabezpečiť hygienu, nakŕmiť ho, ísť s ním na prechádzku. Toto nám veľmi pomáha aj ako rodine. Vytvára mi to priestor na aspoň krátky čas strávený s dcérou. Dáva mi to iný pohľad, ako keby som bola 24 hodín denne s ním.

Vplyv socioekonomického statusu rodiny na vývin dieťaťa

V rámci rodinného prostredia existuje celý rad činiteľov, ktoré ovplyvňujú vývin detskej osobnosti, jeho súčasný i budúci životný štandard. V štúdii objasňujeme vplyv socioekonomického statusu rodiny na dieťa (z hľadiska jeho fyzického i duševného rozvoja), ako jedného z možných determinantov jeho rozvoja. Je všeobecne známe a nespochybniteľné, že rodina je najdôležitejším faktorom pôsobiacim na dieťa, podieľajúcim sa výraznou mierou na utváraní jeho osobnosti. V podstate väčšina vlastností, názorov a koniec koncov i životný štýl sú ovplyvnené rodinou a rodinnou výchovou. Súhlasíme s E. Frýdkovou (2013, s. 81) podľa ktorej „je dieťa produktom rodiny, ktorá sa odráža v jeho vlastnostiach, správaní, v hodnotách“. Rodinné prostredie sa všeobecne považuje za primárne prostredie socializácie a edukácie dieťaťa a za najdôležitejší činiteľ formovania správania človeka. So svojimi determinantmi výrazne ovplyvňuje rozvoj osobnosti dieťaťa. Máme na mysli: vzťahy v rámci rodiny, kultúru jej členov, akým vzorom sú pre svoje deti, aká je ich starostlivosť o deti, aké sú prejavy vzájomnej úcty, ako sa stavajú k riešeniu problémov, aké majú hodnoty, ako sa správajú k iným ľuďom, k majetku svojmu a k cudziemu, aký je ich postoj k svojmu okoliu atď. Vplyv orientačnej rodiny je primárny, každodenný a veľmi široký, natrvalo kladne alebo záporne poznačuje život dieťaťa.

Faktory ovplyvňujúce rodinné prostredie

Na základe prác autorov Z. Bakošová (1994), Hroncová, J. (1996), S. vnútornú stabilitu rodiny ako základňu emocionálnej atmosféry rodinného prostredia, spôsob života rodiny, v ktorom sa odráža vzťah rodiny k rôznym otázkam spoločenského života, vzťah k práci, k povolaniu, k obliekaniu, bývaniu, ako sa členovia rodiny správajú doma, aký majú vzťah k sebe, k vlastnému rozvoju, vplyv techniky a technických prostriedkov na život rodiny, materiálne podmienky pre záujmovú činnosť, pre prípravu detí do školy a pod.

Socioekonomický status a jeho vplyv

Rodinné prostredie, determinované vyššie uvedenými podmienkami, môže zásadným spôsobom ovplyvniť ďalšie smerovanie detí, či už pozitívne alebo negatívne a natrvalo poznačiť ich život. Socioekonomický status významne koreluje s radom ukazovateľov osobnosti, výkonu, kariérneho sebapresadzovania a životnej úspešnosti (aj školskej). Jeho základ tvorí sociálna vrstva, ku ktorej jedinec patrí, a to najmä na základe prestíže svojho povolania, príjmu (bohatstva), vzdelania (Helus, Z., 2007, s. 167). Postavenie človeka v ekonomickej a sociálnej štruktúre spoločnosti určuje jeho ekonomické zdroje, sociálny status, životný štýl, ako aj vzdelávaciu dráhu jedinca (Průcha, J. a kol., 1995, s. 167).

Kultúrny, ekonomický a sociálny kapitál rodiny

Na rozdiely v kvalite rodinného prostredia - v jeho kultúrnej úrovni, majetkových pomeroch či v sociálnom kapitále rodiny poukazuje sociológ I. Možný (2006, s. 103-104), ktorý uvádza tri dôležité rodinné faktory ovplyvňujúce životné šance jednotlivcov. V prvom rade je to kultúrny kapitál rodiny (vzdelanie a kultivovanosť rodičov), ktorý sa prejavuje v schopnosti rodičov stimulovať a podporovať deti pri príprave do školy a v celkovom rozvoji ich schopností. Druhým je ekonomický kapitál, spočívajúci v tom, že bohatá rodina má možnosť kúpiť deťom stimulujúce hračky, dopraje mu zaujímavé a obzor rozširujúce prázdniny a trávenie voľného času, poskytne mu kvalitnejšie stravovacie návyky (a tým i základ pre lepšie zdravie), lepšie podmienky bývania a prostredie na štúdium. Posledným faktorom je sociálny kapitál, ktorý pozostáva z kontaktov, známostí či priateľstiev, teda zdrojov, ktoré má rodina uložené vo svojich konexiách a stykoch, resp.

Teória kultúrneho kapitálu P.F. Bourdieu

S problematikou sociálneho a kultúrneho kapitálu rodiny korešponduje teória kultúrneho kapitálu, ktorú sformuloval francúzsky sociológ P. F. Bourdieu. Podľa neho kultúrny kapitál predstavujú súbory kultúrnych vedomostí a jazykových zručností jedincov, ktoré získali v rámci príslušnosti k určitej sociálnej vrstve, čiže aj k rodine. Bourdieu zavádza aj pojem sociálny kapitál, ktorým označuje súhrn sociálnych kontaktov a známostí. Tie čiastočne pramenia z postavenia rodiny v spoločenskej štruktúre a umožňujú dosiahnuť hmotný úspech, bohatstvo, či úspech nehmotný, t.j. uznanie, prestíž (Kopecký, M., 2002).

Jazykový kód a sociálna vrstva

Zaujímavo vyznieva teória o vplyve príslušnosti rodiny k istej sociálnej vrstve na rozvoj osobnosti dieťaťa. Podľa koncepcie anglického sociológa a sociolingvistu B.B. Bernsteina rodina vytvára tzv. jazykový kód, ktorý si jedinec z rodiny do života odnáša ako určité dedičstvo, čím autor naznačuje, že sa spôsoby komunikácie v rôznych sociálnych vrstvách do istej miery líšia. Príslušnosť rodiny k sociálnej vrstve uľahčuje alebo naopak sťažuje predpoklady pre školskú úspešnosť žiaka a pre jeho adaptáciu (Kozma, B., 2001). Bernstein sa snaží vysvetliť procesy, v ktorých sa sociálne rozvrstvenie spoločnosti premieta do prostredia inštitucionálnej výchovy a vzdelávania v škole, a tým samozrejme i do školských výsledkov jednotlivca. S jeho názorom korešpondujú výsledky rozsiahlej štúdie, realizovanej na Novom Zélande, podľa ktorej ovládanie materinského jazyka je predpokladom lepšieho výkonu v škole. Potvrdilo sa, že deti z anglicky hovoriaceho rodinného prostredia dosahovali lepšie výsledky v školách, kde sa používala angličtina ako komunikačný nástroj (Biddulph, F., Biddulph, J., Biddulph, Ch., 2003).

Nerovnosť vzdelávacích šancí

Aj keď Bernsteinova teória aj teória P. Bourdieho vznikla ešte v 70. rokoch 20. storočia, ide stále o živú tému rozporov medzi prostredím rodiny a školy, medzi rovnosťou a nerovnosťou vzdelávacích šancí. I keď v súvislosti s oboma teóriami môžeme naraziť v literatúre na rôzne pripomienky a protesty, oba fenomény, jazykový kód aj kultúrny a sociálny kapitál, musíme chápať ako významné a špecifické determinanty školskej úspešnosti žiaka.

Chudoba a jej dôsledky

V Slovenskej republike po spoločensko-politických zmenách v 90. rokoch 20. storočia došlo i k zmenám v ekonomických podmienkach mnohých rodín. To, že dochádza k tzv. otváraniu nožníc v príjmoch rodín, môžeme vidieť i v škole, kde je možné rozpoznať deti z bohatších a deti z chudobnejších rodín. Môžeme povedať, že sa v súčasnej dobe stále viac začínajú prejavovať majetkové rozdiely medzi jednotlivými rodinami a tým i medzi jednotlivými žiakmi v školskom prostredí. V súvislosti so socioekonomickým statusom rodiny sa hlavným problémom javí chudoba. Jej zdrojom je vo všeobecnosti nezamestnanosť, nízky príjem zo zamestnania, nízke vzdelanie a nedostatočná úroveň vlastnených zdrojov. Rizikové faktory môžu byť prítomné už pred narodením dieťaťa. Matky z chudobnejších štvrtí majú horšiu zdravotnú starostlivosť, častejší je u nich výskyt fajčenia a alkoholizmu, stiesnené bytové podmienky zvyšujú riziko stresu a interpersonálnych konfliktov. Podľa zdravotných štatistík majú ich deti nižšiu pôrodnú hmotnosť. V chudobnejších rodinách je vyšší výskyt osamelých, mladistvých matiek, s nižším vzdelaním, ktoré otehotneli neplánovane, ostali bez pomoci a podpory partnera, v horšom prípade bez pomoci orientačnej rodiny. V dôsledku absencie citovej a sociálnej opory počas tehotenstva nie sú často schopné primeranej starostlivosti o dieťa, dôsledkom je často odmietanie vlastného dieťaťa. Osobitným problémom v chudobnejších rodinách sú stravovacie návyky, resp. absencia niektorých zložiek stravy (napr. bielkovín, ovocia). Popri materiálnom nedostatku je závažným problémom kaloricky nezdravé stravovanie (napr. v zariadeniach rýchleho stravovania).

Výchovné postupy a emocionálna klíma

Výchovné postupy rodičov z marginálnych subkultúr sú menej priaznivé pre rozvoj osobnosti dieťaťa (v porovnaní s rodinami zo stredných vrstiev). Rodičia sú menej citliví na špeciálne schopnosti svojich detí, pokladajú za menej dôležité podporovať ich v ich rozvíjaní (aj keď objektívne podmienky nie sú vždy vhodné). V oblasti výchovy detí je častejší výskyt konformizmu a autoritatívnej výchovy, rodiny sú častejšie hierarchicky usporiadané (v porovnaní s rodinami s vyšším socioekonomickým statusom). Častý je citový chlad rodičov, tradičné rolové rozdelenie úloh, vyšší výskyt trestov a citovej deprivácie. Podobné zistenia uvádzajú O. Matoušek - H. Pazlarová (2010), podľa ktorých chudoba prináša deťom zvýšené riziká nielen z hľadiska ich telesného a duševného vývoja, ale tiež z hľadiska ich budúceho zaradenia do spoločnosti. Na základe zahraničných zdrojov autori poukazujú na riziká v oblasti fyzického zdravia.

Neúplné rodiny a životná úroveň

Na ekonomickú situáciu rodiny má často vplyv i tá skutočnosť, že chýba jeden z rodičov. Zvyšovanie podielu neúplných rodín so závislými deťmi, resp. jednorodičovských rodín prináša so sebou nutnosť riešiť problematiku ich životnej úrovne. Ako upozorňuje Tydlitátová (2011), výdavky týchto rodín sú hradené z jedného príjmu a spravidla ide o príjem žien, ktoré majú v priemere nižšie pracovné príjmy v porovnaní s mužmi. Nezriedka tiež býva zanedbávaná vyživovacia povinnosť zo strany bývalého partnera (najčastejšie muža) voči svojim deťom.

Socioekonomický status a vzdelanostná dráha

Empirické zistenia potvrdzujú, že životné šance dieťaťa nie sú nezávislé od jeho sociálneho (sociokultúrneho) pôvodu. Jedna zo základných otázok teda znie: ako pôsobí socioekonomický status orientačnej rodiny na vzdelanostnú dráhu dieťaťa? Socioekonomické faktory pozitívne korelujú s rodičovskými investíciami do budúcnosti detí. Existuje vyššia pravdepodobnosť, že rodiny s vyšším socioekonomickým statusom investujú do svojich detí viac času, peňazí, energie, budú klásť vyššie nároky na akademický úspech svojich detí, vytvoria podnetne bohatšie prostredie, ktoré sa pozitívne odrazí v školskej úspešnosti dieťaťa, vo výške dosiahnutého vzdelania (Conger, R.- Donnellan, M. B, 2007, In Bomba, L. - Zemančíková, V., 2011). Podľa novozélandskej štúdie (Biddulph, F., Biddulph, J., Biddulph, Ch., 2003) rodiny s vyššou úrovňou vzdelávacích očakávaní majú najpozitívnejší vplyv na výkon detí na druhom stupni ZŠ. Deti z rodín s nižším socioekonomickým statusom, navštevujúce školy s prevládajúcim počtom žiakov s vyšším socioekonomickým statusom, dosiahli výsledky na vyššej úrovni ako keby navštevovali školu vo svojom okolí (s prislúchajúcim socioekonomickým statusom).

Korelácia medzi socioekonomickým statusom a školskou úspešnosťou

Podľa mnohých výskumov existuje vysoká korelácia medzi socioekonomickým statusom rodiny a školskou úspešnosťou dieťaťa. Socioekonomický status rodiny a vzdelanie rodičov má veľmi významný vplyv na úspechy detí v škole. Tie deti, ktoré sa narodia do chudobnejšej rodiny, majú nižšiu šancu dosiahnuť vyššie vzdelanie, a teda i vyššie príjmy. „Dôležité je, či rodičia vnímajú vzdelanie ako dôležité a ako veľmi svoje deti podporujú v jeho získavaní - a to častejšie robia práve tí, ktorí už sami vyššie vzdelanie majú. V mnohých krajinách sveta hrá rolu i finančná situácia rodiny, ktorá ovplyvňuje, na aké kvalitné školy môže dieťa chodiť, k akým technológiám a knihám bude mať prístup, či ho niekto bude doučovať v prípade problémov atd.“ (Burns, J., 2011).

Vzdelanie rodičov a kvalita času s dieťaťom

Vzdelanie rodičov ovplyvňuje aj kvalitu času stráveného s dieťaťom. Podľa autorov M. S. Hilla a W. J. Yeunga (2000) rodičia s vyšším vzdelaním trávia viac času s deťmi pri aktivitách, ktoré ich rozvíjajú, pretože si uvedomujú ich vývinové potreby. Ich výskum však preukázal len malý vplyv spoločne tráveného času na dieťa. Napriek tomu, interakcia medzi rodičmi a deťmi zohráva významnejšiu úlohu v školskom výkone ako napr. etnická príslušnosť, zamestnanie, príjem a úroveň vzdelania rodičov. Vo všeobecnosti platí, že deti z rodín s vyšším príjmom majú doma viac podporné prostredie pre učenie sa ako deti z nízkopríjmových rodín. Ale ak má dieťa z takejto rodiny (s nízkym statusom) emocionálne podporné rodinné prostredie orientované na školskú úspešnosť, tak sa významne zlepšuje jeho akademický výkon.

Vplyv príjmu na školský výkon

T. Nechyba a kol. (1999) uvádzajú, že príjem rodičov často koreluje s výsledkami dieťaťa v škole. Potvrdilo sa, že nižší výkon detí z rodín s nízkym statusom je zjavný na začiatku školskej dochádzky, čo môže následne ovplyvniť ich školský výkon v priebehu celého vzdelávania. Taktiež je dokázané, že deti s dobrými učebnými predpokladmi, z rodín s nízkym socioekonomickým statusom, ktoré dosahovali v piatich rokoch úroveň detí so stredným alebo vysokým statusom, skĺzli z dobrých výkonov do horších do ôsmeho roku života.

Rodinné faktory a školská úspešnosť

Možno konštatovať, že socioekonomický status vysoko ovplyvňuje výsledky žiaka, aj keď iné rodinné faktory (emocionálna klíma, interakcie v rodine, skúsenosti a gramotnosť) môžu významne ovplyvňovať jeho výsledky v škole. Podľa štúdie príjem môže zohrávať úlohu len v podmienkach extrémnej chudoby, za špeciálnych podmienok a v útlom veku dieťaťa.

#

tags: #sociálny #status #detí #so #zdravotným #znevýhodnením