Sociálny Status: Definícia a Význam v Občianskej Náuke

Sociálny status je kľúčovým konceptom v občianskej náuke, ktorý nám pomáha pochopiť, ako sú jednotlivci umiestnení v spoločenskej štruktúre a aké práva a povinnosti z toho vyplývajú. Tento článok sa zaoberá definíciou sociálneho statusu, jeho typmi, vzťahom k sociálnej role a mechanizmami sociálnej kontroly.

Definícia Sociálneho Statusu

Sociálny status je trvalá pozícia, ktorú človek zaujíma v spoločnosti. Táto pozícia je založená na rôznych faktoroch, ako sú schopnosti, rešpekt, obľúbenosť, ale aj neobľúbenosť. S každým statusom sú spojené určité práva a povinnosti. Veľký sociologický slovník charakterizuje sociálny status ako sociálne postavenie, tiež sociálne spoločenské postavenie. Je to nepresne ohraničený pojem používaný v prostredí v zmysle miesta, polohy jedinca v štruktúre istej soc. skupiny či organizácie, kde sa používa aj zástupný termín sociálna pozícia., niekedy aj sociálna rola. V najobecnejšom chápaní sa tento termín používa ako súhrnné vyjadrenie sociálnej pozície človeka v určitej spoločnosti, resp. v skupine spojené s určitou mierou ocenenia zo strany druhých. Na každý sociálny status sa viaže istý súbor práv a povinností. Toto vymedzenie sociálneho statusu podal R. Linton v polovici 30.r.

Sociálny status je sociálna pozícia v skupine, spoločnosti spojená s istými právami a povinnosťami. Každý človek zastáva v spoločnosti i v rôznych sociálnych skupinách množstvo sociálnych pozícií. Napríklad žena môže byť manželkou, matkou, učiteľkou, členkou politickej strany, vodičkou osobného auta… Každá z týchto sociálnych pozícií, ktoré spoločnosť spája s istými právami a povinnosťami, je sociálny status. Každý človek zastáva množstvo sociálnych statusov, jeden z nich však býva kľúčový, rozhodujúci, a to ten, ktorý rozhodujúcim spôsobom určuje sociálne postavenie človeka v spoločnosti, sociálne ho definuje. Napríklad Róm môže byť manželom, otcom, stavebným robotníkom atď., jeho sociálny status v našej spoločnosti však určuje najmä jeho príslušnosť k rómskemu etniku.

K vyjadreniu súhrnu, prelínaniu všetkých pozícii, ktoré jedinec zaujíma vo všetkých skupinách sa používa termín sociálny status, zahŕňa ho aj sociálna prestíž. Všetky použité termíny sa aj v cudzojazyčnej literatúre obsahovo silno prelínajú a bývajú používané k vyjadreniu toho samého. V tejto terminológii ide o istý proces, kde sociálna pozícia situuje sociálny subjekt v jednom sociálnom priestore v relácii k iným subjektom rovnakého radu, sociálna rola zatiaľ vyjadruje očakávania, ktoré sa k tomuto umiestneniu viažu. Status je potom spojený predovšetkým s výslednými možnosťami a právami subjektu, vyplývajúcimi z jeho všetkých pozícií vo všetkých sociálnych priestoroch. V tomto prípade miera priznanej prestíže závisí od postoja sociálneho okolia, resp. sociálnej verejnosti a tento postoj môže byť ovplyvnený situačnými premenami a masovými efektmi - v tomto prípade sa pojem sociálna pozícia pomerne výrazne odchyľuje od prostého významu pozície a role. Premenlivosť sociálnej pozície súvisí s mierou otvorenosti, či uzavretosti mobilitného priestoru. V období výraznej sociálnej zmeny sa rýchlo a silno mení sociálna pozícia, nová sociálna pozícia však nemusí mať dlhé trvanie.

Sociálny status je teda úzko spojený s právami a povinnosťami, ktoré s ním prichádzajú. Tieto práva a povinnosti definujú, ako sa má človek správať a čo sa od neho očakáva.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Typy Sociálnych Statusov

Existujú rôzne typy sociálnych statusov, ktoré môžeme rozdeliť do troch hlavných kategórií:

1. Vrodený status: Tento status je daný pri narodení a jednotlivec ho nemôže ovplyvniť. Príkladom je pohlavie, rasa alebo etnický pôvod. Vrodený status má vplyv na sociálnu mobilitu jednotlivca, pretože môže obmedzovať alebo uľahčovať prístup k určitým príležitostiam. Umožňuje malú, alebo dokonca žiadnu sociálnu mobilitu.

2. Získaný status: Tento status jednotlivec získava vlastným úsilím, prácou a schopnosťami. Príkladom je dosiahnuté vzdelanie, povolanie alebo spoločenské uznanie. Získaný status je prejavom sociálnej mobility a umožňuje jednotlivcovi zlepšiť svoje postavenie v spoločnosti. Človek ho nadobúda vlastným úsilím, prácou a schopnosťami, napríklad: dosiahnuté vzdelanie, povolanie, spoločenské uznanie.

3. Nanútený status: Tento status je jednotlivcovi pridelený spoločnosťou bez ohľadu na jeho vôľu alebo úsilie. Príkladom je zdravotné postihnutie, strata zamestnania alebo nútená chudoba. Vnútne­ný (vnútený) status - vzniká bez vlastnej vôle človeka, teda nie je zapríčinený jeho konaním, napríklad: zdravotné postihnutie, strata zamestnania, nútená chudoba.

Ľudia často svoj status zdôrazňujú alebo prezentujú navonok prostredníctvom tzv. statusových symbolov. Snaha zviditeľniť status vedie k používaniu tzv. statusových symbolov.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Sociálna Rola

Sociálna rola je správanie, ktoré sa očakáva od jednotlivca na základe jeho sociálneho statusu. Sociálna rola je určitý vzor správania jedinca, aký sa očakáva od jeho postavenia (jeho sociálneho statusu). Každý človek zastáva v spoločnosti i v rôznych sociálnych skupinách množstvo sociálnych pozícií.

Veľký sociologický slovník charakterizuje tento pojem ako očakávaný spôsob chovania viazaný na určitý sociálny status. (R. Linton, 1936) V sociologickom zmysle je to predom určené chovanie a v soc. psychológii sú to prijaté pravidlá jednania. Sprostredkovaná rola je vzťah medzi skutočnými reálnymi činnosťami jedinca a ich vymedzenými nadindivid. platnými normami. Rolu možno taktiež chápať v rozmedzí trojjedinosti sociologického neosobného aspektu soc. pozície, soc. - psych. štruktúrneho aspektu soc. interakcie a individuálneho psychologického aspektu osobne prežívanej činnosti. Role sa zostavujú v súbežnej normatívnej špecializácii, prebiehajúcej v spločnosti a soc. generalizácii prevádzanej každým jej členom (H. Popitz). Sú základom odindividualizovaní a prednosťou noriem. Teória rolí je kritizovaná za to, že v tomto nejednotne definovanom a možno redundantnom pojme vyjadruje presociolizované pojatie jedinca, odtrhuje ho od spoločnosti alebo naopak stotožňuje realitu role s osobnou realitou. Teória role chápe jej výkon ako hru, pripúšťajúcu iba jedinú stratégiu a propaguje tak konformitu, reifikáciu a fatalizmus. Sociologická analýza role predpokladá predom existujúci koncenzsu zúčastnených v definovaní každej z nich. Role sú často spojené so sociálnymi typmi chovania a vzormi individuality. Tie však na rozdiel od roly pripúšťajú istú charakteristiku ich výkonov, nemusia mať presne vymedzené normy a byť viazaný na určité postavenie.

Sociálnu rolu môžeme voľne a zjednodušene charakterizovať ako vzor správania určený skupinovými alebo spoločenskými očakávaniami, spojenými so sociálnym statusom. V spoločnosti i v sociálnych skupinách sa ľudia stýkajú ako nositelia sociálnych pozícií, povedzme otec so synom, učiteľ so žiakom, robotník s majstrom atď., z ktorých pre nich vyplývajú rozličné práva a povinnosti, teda vzory a normy týkajúce sa ich správania. V spoločnosti aj v skupinách existujú všeobecné očakávania , že sa ľudia budú správať zaužívaným, štandardným spôsobom, spájaným s ich sociálnym statusom. Sociálna rola je teda štandardné správanie, aké od nositeľa určitého statusu očakávajú ostatní členovia spoločnosti, prípadne sociálnej skupiny. Spoločnosť i sociálne skupiny prostredníctvom rolového správania regulujú i socializujú svojich členov, a tak si zároveň zabezpečujú svoje pretváranie. Aby ľudia mohli spoluexistovať v sociálnych skupinách i v spoločnosti, musia sa správať tak, ako to od nich očakávajú ostatní. Zároveň sami od iných očakávajú, že sa takisto budú správať štandardným spôsobom. Jednotlivci teda v procese socializácie preberajú a osvojujú si sociálne roly spojené so sociálnymi statusmi, ktoré postupne nadobúdajú. Učením a preberaním sociálnych rolí sa učia žiť v spoločnosti a začleňujú sa do nej. Tak spoznávajú spoločnosť, svoje miesto v nej a stávajú sa sociálnymi bytosťami. Pritom si formujú vlastnú osobnosť, individualitu, lebo osvojovani si sociálnych rolí nie je iba jednosmerným pôsobením spoločnosti či sociálnych skupín na jednotlivcov. Mnohé sociálne roly možno vykonávať rozličnými spôsobmi. Aktéri (vykonávatelia) rolí teda môžu byť ich spolutvorcami, ale môžu ich aj odmietať, meniť, či pretvárať. Preto sociológovia rozlišujú predpísanú rolu - očakávané správanie spojené s určitým sociálnym statusom - výkon roly - skut.

Príklad: učiteľ má učiť, hodnotiť, byť vzorom, lekár má liečiť a rešpektovať etické zásady, rodič má chrániť, vychovávať a viesť dieťa.

Vzťah medzi statusom a rolou:

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

• status vyjadruje „kto“ človek je v spoločnosti,
• rola vyjadruje „čo“ sa od neho očakáva, teda ako sa má správať.

Každý človek zastáva v živote viacero rolí - napríklad je zároveň dieťaťom, študentom, priateľom, zamestnancom, rodičom či manželom.

Typy sociálnych rolí:

• konvergentné roly - také, s ktorými sa jednotlivec stotožňuje a cíti sa v nich prirodzene (napr. učiteľ, ktorý miluje svoju prácu),
• divergentné roly - roly, ktoré človeku nevyhovujú alebo s nimi vnútorne nesúhlasí, no navonok sa tvári, že ich prijíma.

Konflikt sociálnych rolí:

Ku konfliktom dochádza vtedy, keď človek vykonáva viacero rolí súčasne a požiadavky týchto rolí sa dostávajú do rozporu. Príklad: otec, ktorý je zároveň manažérom - musí si deliť čas medzi prácu a rodinu. Nedostatok času, stres a protichodné očakávania môžu vyvolávať vnútorné napätie a psychickú záťaž.

V súvislosti s výkonom sociálnych rol môže dôjsť k rolovým konfliktom, ktoré delíme na interpersonálne (konflikt medzi dvoma či viacerými rolami, ktorý vychádza z konfliktu záujmov- je ťažké byť zároveň napr. otcom i manažérom) a intrapersonálne (konflikt osobnosti a roly, odmietanie roly, konflikt vo vnútri roly- napr.

Sociálna Kontrola

Sociálna kontrola je mechanizmus, ktorý spoločnosť používa na zabezpečenie poriadku a stability. Ako sociálnu kontrolu môžeme označiť všetky spoločné mechanizmy, pomocou ktorých spoločnosť zabezpečí poriadok a stabilitu. Je to úsilie spoločnosti o sebareguláciu-proces vynucovania konformity (poslušnosti, súhlasu, prispôsobenia sa normám) spoločnosťou. Väčšina členov spoločnosti, nakoľko prechádza procesom socializácie, sa správa konformne v súlade so spoločenskými normami, preto nie je nutná ich kontrola zo strany štátu, v ich prípade stačí sebakontrola.

Okrem sebakontrol existujú 2 základné typy kontroly v spoločnosti:

1. Neformálna sociálna kontrola: Ide o neoficiálny sociálny nátlak, kde sú členovia spoločnosti nútení správať sa v súlade s normami na základe odmien, ocenení alebo pochvál. Ak by tomu tak nebolo, nasledoval by výsmech, pokarhanie, zahanbenie (v dedine napríklad medzi susedmi). Ide im o verejnú mienku.

2. Formálna sociálna kontrola: Ide o oficiálne mechanizmy, ako sú zákony, políca a súdy, ktoré zabezpečujú dodržiavanie noriem a trestajú ich porušovanie.

Socializácia jednotlivca - sociálny status, sociálna rola.

Socializácia je určitý proces sociálneho učenia, v ktorom si jednotlivec osvojuje kultúru v spoločnosti a formuje sa ako sociálna a individuálna bytosť. Človek vyrastá v spoločnosti. Proces začleňovania sa jednotlivca ako biologickej bytosti a jeho pretváranie sa deje vplyvom sociálnych kontaktov. Pretvára sa tak na bytosť sociálnu a individuálnu. Človek socializáciou nadobúda zručnosti, osvojuje si normy, hodnoty správania, ktoré mu umožňujú začleniť sa do spoločnosti.

Niektoré socializačné etapy sú v podstate nezastupiteľné a ak sa neodohrajú v danom vekovom období, nemožno ich už takmer nikdy dohnať (rečové schopnosti, vznik empatie a dôvery).

Funkcie socializácie:

1. personalizácia - socializácia napomáha formovaniu osobnosti - človek sa stáva bytosť spoločenská i individuálna
2. hromadenie kultúry a jej odovzdávanie ďalším generáciám, nadväzuje na staré tradície, ale vytvára i novú kultúru
3. ľahšie prežívanie - uľahčuje prácu a umožňuje telesný a duchovný vývin osobnosti

Fázy socializácie:

1. primárna fáza = anticipačná - obdobie detstva a (pred)školského veku a dospievania. Táto fáza jedinca učí základným sociálnym návykom, zručnostiam a umožňuje tak premenu jedinca z biologickej bytosti na spoločenskú sociálnu bytosť (individuálnu bytosť) - dieťa sa učí čítať, písať, obliekať, … Dieťa sa najviac podieľa na premene svojej osobnosti, osvojuje si vzory správania, učí sa mnohým sociálnym rolám - napr. matka vedúca v práci, …
2. sekundárna fáza - produktívny a postproduktívny vek. Prebieha celý život až do smrti, pretože tu prebieha resocializácia - človek neustále preberá a mení sociálne role. Socializačné činitele sekundárnej fázy sú rodina, pracovný kolektív, okruh známych, priateľov, susedské, mesto/dedina, …

Sociálny status - je sociálna pozícia ( v skupine, v spoločnosti ) spojená s istými právami a povinnosťami, jeden zo statusov je kľúčový, rozhodujúcim spôsobom určuje postavenie jednotlivca v spoločnosti (napr.

Hierarchia a Spoločenské Uznanie

Sociálne statusy majú v spoločnosti hierarchickú štruktúru - niektoré pozície sú spoločensky cenené viac (napr. lekár, vedec) a iné menej (napr. nezamestnaný). Táto hierarchia ovplyvňuje prístup k zdrojom a príležitostiam v spoločnosti.

tags: #sociálny #status #občianska #náuka #definícia