Sociálny systém Fínska: Charakteristika a princípy

Fínsko, krajina s takmer rovnakým počtom obyvateľov ako Slovensko, ale s takmer sedemkrát väčším územím, si vybudovalo pozoruhodný sociálny systém, ktorý je založený na princípoch rovnosti, spravodlivosti a dostupnosti pre všetkých občanov. Vysoká úroveň vzdelania, zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia sú kľúčové prvky tohto systému, ktorý prispieva k vysokej kvalite života a konkurencieschopnosti krajiny.

Vzdelávanie ako základ prosperity

Vzdelávanie je vo Fínsku považované za významný zdroj prosperity krajiny. Svedčia o tom vysoké investície a prostriedky vkladané do školstva i do vzdelávania dospelých. Preto už niekoľko desiatok rokov prebieha vzdelávacia reforma. Hlavným princípom vzdelávacej reformy je zaviesť spravodlivosť a rovnosť prístupu občanov k vzdelávaniu, ktoré majú vyrovnávať sociálne rozdiely existujúce medzi skupinami obyvateľov vo Fínsku. Celý školský systém, univerzity a polytechnické (vysoké) školy sa snažia dodržiavať tieto ciele.

Úroveň vzdelávania vo Fínsku sa podstatne zvyšuje od roku 1960, kedy začala reforma vzdelávania. Vzrastá celková flexibilita a príležitosti pre individuálny výber.

Kvalitní učitelia: Kľúč k úspechu

Dobré školstvo samozrejme nemôže existovať bez dobrých učiteľov. A o učiteľov nemajú vo Fínsku núdzu. Jednou z výhod je získanie rovnakého uznávaného statusu, aký majú napríklad lekári alebo právnici. Zároveň však všetci učitelia musia mať vyštudovanú vysokú školu (aj tí v materských školách). Fínsko dokonca rieši opačný problém ako Slovensko - nádejných učiteľov je tam až príliš veľa. Napríklad v roku 2010 sa na 660 tréningových pozícii základných škôl hlásilo dohromady viac ako 6600 kandidátov. Vďaka tomuto prebytku väčšina učiteľov vo Fínsku počas štúdia patrila do prvej desiatky percent najlepších študentov.

Fínski učitelia trávia výučbou relatívne málo času, ich študenti napriek tomu dosahujú excelentné výsledky. Fínske deti z krajín OECD strávia týždenne riešením domácich úloh najmenej času - niečo menej ako tri hodiny. A okrem toho, že fínske deti nemajú domáce úlohy, nemusia sa ani stresovať písomkami a skúšaním. Okrem toho, že do škôl nastupujú až v siedmich rokoch, ďalších šesť rokov ich netestujú vôbec. Podobné celonárodné skúšanie, ako sú u nás písomné maturity alebo monitory deviatakov, Fíni absolvujú len raz vo veku 16 rokov.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Rovnosť a inklúzia vo vzdelávaní

Na rozdiel od nášho školského systému, v ktorom existujú pomocné základné školy alebo aj „výberové“ gymnáziá, takáto segregácia v tom fínskom nie je. Všetci žiaci, od najnadanejších po tých s väčšími ťažkosťami, sa učia v rovnakých triedach. Takýto prístup pomáha motivovať slabších žiakov a vďaka špeciálnemu prístupu učiteľov nie sú zvýhodnení ani tí nadaní. Viac ako štyridsať percent študentov totiž vďačí určitému typu mimoriadnej pomoci. V konečnom dôsledku tak má Fínsko jedny z najmenších rozdielov medzi slabými a silnými žiakmi na svete.

Veľká voľnosť: Aj kvôli individuálnemu priestoru na venovanie sa žiakom dostávajú fínski učitelia veľkú voľnosť, ako si výučbu zorganizovať. Preto pedagógov vo Fínsku žiadnym spôsobom netestujú, svoje schopnosti nemusia dokazovať. Avšak aj potom, čo sa stanú učiteľmi, tamojšia vláda investuje nemalé prostriedky do ich ďalšieho vzdelávania.

Neustále reformy pre lepšiu budúcnosť

Napriek tomu (a možno práve vďaka tomu), že má Fínsko jeden z najlepších vzdelávacích systémov na svete, s jeho reformami neprestáva. Posledná veľká reforma prebehla ešte v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa školstvo (aj to vysoké) otvorilo všetkým bezplatne, bez ohľadu na sociálne pozadie rodín. Súčasný systém výučby je stále postavený na základoch z okolia rokov 1900. Preto sa Fíni snažia školy reformovať a prispôsobiť požiadavkám dvadsiateho prvého storočia. Jedným z príkladov je, že od budúceho roka sa vo veľkom začne preferovať vyučovanie písania na počítači oproti tomu ručnému, informovala BBC.

Zásadnou reformou, ktorá sa momentálne testuje na niektorých školách a jej plošné zavedenie je plánované na rok 2020, je zrušenie vyučovania predmetov. Namiesto matematiky, jazykov či chémie sa budú žiaci učiť takzvané témy. Napríklad kurzy o Európskej únii budú spájať výučbu jazykov s geografiou, ale aj politickými reáliami a históriou. Alebo napríklad téma „kaviarenský servis“ bude spájať matematiku, jazyky (kvôli zahraničným hosťom) spolu s rozvojom organizačných a komunikačných schopností.

Charakteristiky fínskeho sociálneho systému

Fínsky sociálny systém sa vyznačuje niekoľkými kľúčovými charakteristikami:

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

• Univerzálnosť: Väčšina sociálnych služieb a dávok je dostupná pre všetkých občanov Fínska bez ohľadu na ich príjem alebo sociálny status.
• Komplexnosť: Systém pokrýva širokú škálu oblastí, vrátane zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, sociálneho zabezpečenia, bývania a služieb pre rodiny s deťmi.
• Vysoká úroveň dávok: Sociálne dávky sú relatívne vysoké v porovnaní s inými krajinami, čo zabezpečuje dôstojnú životnú úroveň pre všetkých občanov.
• Silná úloha štátu: Štát zohráva kľúčovú úlohu pri financovaní a poskytovaní sociálnych služieb.
• Dôraz na prevenciu: Systém sa zameriava na prevenciu sociálnych problémov a podporu aktívnej účasti občanov na spoločenskom živote.
• Sociálna a kultúrna homogénnosť: Sociálno-ekonomický status rodiča neovplyvňuje výber základnej školy pre dieťa. Všetky deti vo veku od 7 do 16 rokov navštevujú rovnaký typ všeobecnej základnej školy a približne 95 percent detí navštevuje materskú školu rok pred nástupom na povinnú školskú dochádzku. Rodičia dávajú deti do školy najbližšej k domovu. Škola poskytuje všetkých deťom vo veku od 6 do 18 -- 19 rokov -- teda aj počas strednej školy, zadarmo teplý obed. Aj deti so špeciálnymi potrebami sú zahrnuté do tohto hlavného prúdu vzdelávania.

Financovanie sociálneho systému

Školstvo je financované hlavne z verejných zdrojov. V rokoch 1995 -- 1999 prispievalo Fínsko na vzdelávanie od 6,3 do 5,8 percenta z hrubého domáceho produktu. Fínsko si uvedomuje, že toto všetko nie je zadarmo. Daňová zaťaženosť krajiny, ktorá ako jediná zo škandinávskych krajín je súčasne členom EÚ aj EMÚ, patrí medzi najvyššie na svete. V r. 2002 dosiahla 45,2 % HDP. Najväčším daňovým bremenom sú pritom zaťažené príjmy fyzických osôb.

Výzvy a budúcnosť fínskeho sociálneho systému

Napriek mnohým úspechom čelí fínsky sociálny systém aj niekoľkým výzvam:

• Starnutie populácie: Starnutie populácie zvyšuje tlak na sociálne služby a dôchodkový systém.
• Nezamestnanosť: Aj keď miera nezamestnanosti klesá, stále predstavuje problém, najmä medzi mladými ľuďmi a imigrantmi.
• Globálna konkurencia: Fínsko musí neustále zvyšovať svoju konkurencieschopnosť, aby si udržalo vysokú úroveň sociálneho zabezpečenia.
• Potreba reforiem: Vláda neustále hľadá spôsoby, ako zlepšiť efektívnosť a udržateľnosť sociálneho systému.
• Blížiace sa rozšírenie EÚ o ďalšie štáty, ktoré majú nižšie dane a ceny, či odlev vysokoškolsky vzdelaných mladých Fínov, ktorý sa v priebehu posledných troch rokov zdvojnásobil, alebo zdravotných sestier do Nórska, nemusí byť dobrou veštbou. Predmetom serióznych úvah začínajú byť aj premrštené ceny osobných automobilov a alkoholu, vrátane ich vysokej DPH.

Materský balíček ako podpora pre mladé rodiny

Fínsky sociálny systém pre budúcich rodičov pripravil tzv. materský balíček. Ten bol pôvodne určený iba rodičom v slabšej sociálnej situácii s nízkymi príjmami, teraz však má byť určený pre všetkých rodičov, ktorí čakajú dieťa alebo si ho adoptujú. Balíček pre rodičov obsahuje všetko, čo ich novorodenec po narodení potrebuje a je v ňom viac ako 50 rôznych vecí. Prvýkrát bol vo Fínsku podobný balíček predstavený takmer pred 80 rokmi, dnes, keď je situácia s počtom obyvateľstva nemenej vážna, pripravili jeho vylepšenú verziu, ktorá by sa do rúk rodičov mala dostať už koncom apríla 2017.

Štrajky proti reformám pracovného trhu

Vo Fínsku sa vo štvrtok začína štrajk zvolaný odbormi proti vládou navrhovaným reformám pracovného trhu, ktoré zahŕňajú aj zníženie sociálnych dávok. Na akcii sa očakáva účasť približne 300-tisíc.

Konzervatívna koaličná vláda premiéra Petteriho Orpa po novom navrhuje, že Fínsko potrebuje „model trhu práce orientovaný na vývoz“ s cieľom „zvýšiť dlhodobú konkurencieschopnosť“ krajiny. Tieto návrhy vyvolali ostrú kritiku zo strany odborov, ktoré prisľúbili paralyzovať krajinu a prinútiť tak vládu, aby svoje plány stiahla. Vládne reformy predpokladajú aj zmenu pravidiel v rámci rokovaní o kolektívnej zmluve.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

tags: #sociálny #systém #Fínsko #charakteristika