Sociálny Terapeut Seniorov: Pracovná Náplň a Porovnanie s Sociálnym Pracovníkom

Sociálna práca je komplexná oblasť vyžadujúca si vysokoškolské vzdelanie a špecifické zručnosti. V rámci nej existujú rôzne profesie, vrátane sociálneho pracovníka a sociálneho terapeuta. Hoci sa tieto dve pozície často zamieňajú, majú odlišné zameranie, kompetencie a požiadavky na vzdelanie. Tento článok sa zameriava na porovnanie sociálneho terapeuta a sociálneho pracovníka, s dôrazom na rozdiely v ich vysokoškolskom vzdelaní a pracovných náplniach, a tiež na špecifické aspekty práce sociálneho terapeuta so seniormi.

Sociálna Práca a Legislatíva na Slovensku

Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny upravuje sociálnu prácu, podmienky na jej výkon a zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Tento zákon definuje sociálnu prácu ako odbornú činnosť vykonávanú sociálnym pracovníkom alebo asistentom sociálnej práce na účel ustanovený osobitným predpisom. Odborná činnosť je súbor pracovných činností, na vykonávanie ktorých sú potrebné vedomosti a zručnosti získané absolvovaním vysokoškolského vzdelania ustanoveného stupňa v študijnom odbore sociálna práca.

Kvalifikačné Predpoklady pre Sociálnu Prácu

Podmienkou na výkon sociálnej práce je odborná spôsobilosť, ktorá zahŕňa splnenie kvalifikačných predpokladov a sústavné vzdelávanie v sociálnej práci. Kvalifikačné predpoklady sa líšia v závislosti od pozície:

  • Sociálny pracovník: Vyžaduje sa vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.
  • Asistent sociálnej práce: Vyžaduje sa vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.

Sociálny pracovník: Vzdelanie, zručnosti a kompetencie

Sociálny pracovník s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa je kvalifikovaný na poskytovanie komplexnej sociálnej práce. Ich vzdelanie im umožňuje vykonávať širokú škálu činností, vrátane:

  • Odborné poradenstvo: Poskytovanie odborného poradenstva v oblasti dávok a príspevkov, náhradného výživného, dotácií na stravu a školské potreby, štátnych sociálnych dávok a poradenstvo občanom v nepriaznivej alebo krízovej sociálnej situácii.
  • Rozhodovanie v správnom konaní: Získavanie a spracovávanie podkladov na rozhodovanie v správnom konaní o pomoci v hmotnej núdzi, o náhradnom výživnom, o štátnych sociálnych dávkach, sociálnych dávkach a o poskytovaní dotácií. Vydávanie rozhodnutí v správnom konaní v prvom stupni, overovanie skutočností potrebných na posúdenie nároku na výplatu sociálnych dávok a vykonávanie kontrolnej činnosti hospodárnosti a účelnosti využívania poskytnutých dávok.
  • Spolupráca s inštitúciami: Úzka spolupráca so zahraničnými inštitúciami vo veci rodinných dávok a príspevkov poskytovaných podľa koordinačných nariadení EÚ, so súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní a verejnoprávnymi inštitúciami.
  • Kontrolná činnosť: Sledovanie hospodárnosti a účelnosti využívania poskytnutých dávok v hmotnej núdzi, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok, kontrola náležitostí dokladov nevyhnutných pre ich platnosť v rámci posudzovania štátnych dávok, vykonávanie kontrol poskytovaných služieb, vrátane kontrol priamo v teréne.
  • Administratívne činnosti: Spracovávanie, resp. vybavovanie korešpondencie a jej evidencia, vedenie požadovanej prevádzkovej dokumentácie, agend, evidencie, štatistík a pod., zabezpečovanie, príprava a zostavovanie podkladov, vzorov a pod.

Sociálny Terapeut: Špecializácia a Terapeutické Prístupy

Zatiaľ čo sociálny pracovník sa zameriava na poskytovanie sociálnej pomoci a poradenstva, sociálny terapeut sa špecializuje na poskytovanie terapeutickej intervencie jednotlivcom, rodinám a skupinám s cieľom zlepšiť ich psychické zdravie a sociálne fungovanie.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

Vzdelanie a Špecializácia

Sociálny terapeut zvyčajne začína ako sociálny pracovník s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v odbore sociálna práca. Následne získava ďalšie vzdelanie a výcvik v oblasti psychoterapie, aby sa mohol špecializovať na sociálnu terapiu. Toto ďalšie vzdelanie môže zahŕňať:

  • Špecializačné vzdelávacie programy: Absolvovanie akreditovaného špecializačného vzdelávacieho programu ustanoveného pre príslušný špecializovaný odbor sociálnej práce.
  • Psychoterapeutický výcvik: Absolvovanie komplexného psychoterapeutického výcviku v uznávanom terapeutickom smere (napr. kognitívno-behaviorálna terapia, psychodynamická terapia, systemická terapia).
  • Supervízia: Pravidelná supervízia s skúseným psychoterapeutom, aby sa zabezpečila kvalita poskytovanej terapie a etické štandardy.

Terapeutické Prístupy

Sociálni terapeuti využívajú rôzne terapeutické prístupy a techniky, aby pomohli klientom riešiť ich problémy. Medzi najčastejšie patria:

  • Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT): Zameriava sa na zmenu negatívnych myšlienok a správania.
  • Psychodynamická terapia: Skúma nevedomé procesy a minulé skúsenosti, ktoré ovplyvňujú súčasné fungovanie.
  • Systemická terapia: Zameriava sa na vzťahy a interakcie v rodine alebo iných systémoch.
  • Terapia zameraná na riešenie (Solution-Focused Therapy): Orientuje sa na identifikáciu cieľov a hľadanie riešení, namiesto zamerania sa na problémy.
  • Terapia realitou (Reality Therapy): Pomáha klientom prevziať zodpovednosť za svoje činy a rozhodnutia.

Špecifiká Práce Sociálneho Terapeuta so Seniormi

Práca so seniormi si vyžaduje špecifický prístup a znalosti. Sociálny terapeut pracujúci so seniormi by mal byť oboznámený s:

  • Gerontológiou: Náuka o starnutí a starobe.
  • Špecifickými problémami seniorov: Izolácia, osamelosť, strata blízkych, zdravotné problémy, finančné ťažkosti, problémy s bývaním, diskriminácia.
  • Psychickými poruchami u seniorov: Depresia, demencia, úzkosť, poruchy spánku.
  • Komunikačnými stratégiami pre prácu so seniormi: Trpezlivosť, empatia, rešpekt, jasná a zrozumiteľná komunikácia.
  • Etickými otázkami v práci so seniormi: Autonómia, dôstojnosť, ochrana pred zneužívaním a zanedbávaním.

Pracovná Náplň Sociálneho Terapeuta Seniorov

Pracovná náplň sociálneho terapeuta seniorov môže zahŕňať:

  • Individuálna terapia: Poskytovanie individuálnej terapie seniorom s cieľom riešiť ich psychické, emocionálne a sociálne problémy.
  • Skupinová terapia: Vedenie skupinovej terapie pre seniorov s podobnými problémami, napr. skupiny pre seniorov trpiacich osamelosťou, depresiou alebo demenciou.
  • Rodinná terapia: Poskytovanie rodinnej terapie seniorom a ich rodinám s cieľom zlepšiť vzťahy a riešiť konflikty.
  • Konzultácie a poradenstvo: Poskytovanie konzultácií a poradenstva rodinám a opatrovateľom seniorov o tom, ako sa starať o seniora s psychickými problémami.
  • Krízová intervencia: Poskytovanie krízovej intervencie seniorom v akútnej krízovej situácii, napr. po strate blízkeho alebo po pokuse o samovraždu.
  • Psychoedukácia: Vedenie psychoedukačných skupín pre seniorov a ich rodiny s cieľom zvýšiť ich informovanosť o psychických poruchách a možnostiach liečby.
  • Spolupráca s inými odborníkmi: Spolupráca s lekármi, zdravotnými sestrami, sociálnymi pracovníkmi a inými odborníkmi s cieľom zabezpečiť komplexnú starostlivosť o seniorov.
  • Vedenie dokumentácie: Vedenie dokumentácie o terapeutickom procese a pokroku klienta.
  • Účasť na supervízii: Účasť na pravidelnej supervízii s skúseným psychoterapeutom s cieľom zabezpečiť kvalitu poskytovanej terapie a etické štandardy.

Príklad z Praxe: Sociálny Terapeut v Domove Dôchodcov

Predstavme si sociálneho terapeuta, ktorý pracuje v domove dôchodcov. Jeho pracovná náplň môže vyzerať nasledovne:

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

  • Pondelok: Individuálne terapie so seniormi trpiacimi depresiou a úzkosťou. Konzultácia s rodinou seniora s demenciou o možnostiach zvládania jeho správania.
  • Utorok: Vedenie skupinovej terapie pre seniorov trpiacich osamelosťou. Príprava psychoedukačnej prednášky o demencii pre rodiny a opatrovateľov.
  • Streda: Účasť na supervízii s psychoterapeutom. Individuálna terapia so seniorom po strate manžela.
  • Štvrtok: Vedenie skupiny pre seniorov s Alzheimerovou chorobou, zamerané na stimuláciu kognitívnych funkcií. Spolupráca s lekárom pri nastavovaní liečby pre seniora s depresiou.
  • Piatok: Krízová intervencia so seniorom po pokuse o samovraždu. Vedenie dokumentácie o terapeutickom procese a pokroku klientov.

Sociálny pracovník v zdravotníctve

Sociálny pracovník zohráva v modernom zdravotníctve kľúčovú úlohu. Jeho práca presahuje rámec bežnej zdravotnej starostlivosti a zameriava sa na celostný prístup k pacientovi ako k bio-psycho-sociálno-spirituálnej bytosti. Cieľom sociálnej práce v zdravotníctve je poskytnúť oporu, podporu, sprevádzanie a pomoc pri zlepšovaní životných možností človeka, ktorý je pre svoju chorobu určitým spôsobom znevýhodnený.

Špecifiká sociálnej práce v zdravotníctve

Práve v zdravotníckom zariadení sa často odkrývajú latentné problémy, ako je týranie a zanedbávanie dieťaťa, nevyhovujúce sociálne prostredie alebo závislosť na alkohole a drogách. Sociálny pracovník v zdravotníctve má preto nezastupiteľné miesto a jeho činnosť máva spravidla charakter sociálnej agendy, sociálno-právneho poradenstva a sprostredkovania (žiadosti o umiestnenie do iných zariadení, kontaktovanie iných inštitúcií a pod.).

Podľa vzdelania a ďalšieho výcviku sociálneho pracovníka a tiež miestom v multidisciplinárnom tíme nemusí mať činnosť sociálneho pracovníka v nemocnici len administratívny charakter. Na psychiatrických oddeleniach môže sociálny pracovník s relevantným výcvikom v psychoterapii pôsobiť ako ko-terapeut, prípadne terapeut. Môže tiež koordinovať dobrovoľnícke aktivity v nemocnici, pôsobiť ako case manager a pod.

Legislatívny rámec

Nepriaznivý pre sociálnych pracovníkov v zdravotníctve je fakt, že pozícia sociálneho pracovníka doteraz nemá vytvorený právny status, chýba presné vymedzenie kompetencií sociálnych pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach a nie sú pre nich vytvorené miesta s príslušným platovým zaradením.

Kvalifikačné predpoklady

Profesionalizácia sociálnej práce je neodmysliteľnou súčasťou dobre a kvalitne fungujúceho sociálneho systému každej vyspelej krajiny. Sociálny pracovník by mal spĺňať určité kvalifikačné štandardy:

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

  • vysokoškolské vzdelanie magisterského stupňa, v odbore sociálna práca,
  • praktické skúsenosti aspoň v rámci praktickej prípravy študentov v procese vzdelávania.

Už od začiatku formovania sociálnej práce ako profesie je viditeľné úsilie o stanovenie kompetencií sociálnych pracovníkov. Byť kompetentným v sociálnej práci znamená, že sociálny pracovník disponuje určitými právomocami pre konkrétny okruh svojej pôsobnosti. Kompetentne konať znamená konať na základe a v zmysle týchto právomocí, so znalosťou problematiky a so zodpovednosťou za vlastné konanie. Zmyslom profesionálnej prípravy sociálnych pracovníkov (t.j. vzdelávania na všetkých stupňoch a vo všetkých formách), sa tak okrem odovzdania sumáru informácií študentom stáva aj ich príprava na čo najkvalitnejšie zvládnutie profesionálnych kompetencií viažucich sa k výkonu profesie sociálna práca.

Sociálny pracovník v zdravotníctve má nepochybne svoje nezastupiteľné miesto. Rieši špecifické úlohy podľa typu zdravotníckeho zariadenia, typu oddelenia, počtu pacientov atď. medicíny (základné odborné termíny, charakteristiky chorôb, význam psychologických, sociálnych a somatických faktorov), psychológie, psychoterapie, patopsychológie, psychiatrie, zdravotníckej etiky, sociológie, sociálnej a zdravotnej politiky, pedagogiky, andragogiky, ošetrovateľstva, práva a legislatívy, výpočtovej techniky, informačných technológií.

Osobnostné predpoklady

Sociálny pracovník je profesionál, ktorý pracuje s ľuďmi, je neustále v interakcii s človekom a jeho osobnosť by sa mala odvíjať od určitých osobnostných predpokladov, charakterových a povahových vlastností. Sociálnemu pracovníkovi nesmie byť cudzie to, čo je ľudské. Podstatou sociálnej práce je ľudský vzťah, predpokladom ktorého je optimálna komunikácia. Sociálny pracovník by mal mať primeranú dávku inteligencie, všeobecného prehľadu a pozitívne vlastnosti dobrého človeka ako: poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, čestnosť, dôvernosť, slušnosť, zodpovednosť, trpezlivosť a obetavosť. Jeho morálny postoj má byť príkladom pre druhých a vzorom pre klienta i spoločnosť, s ktorými prichádza neustále do kontaktu. Pri kontakte s klientom sa sociálny pracovník nezaobíde bez komunikácie a aktívneho počúvania, ktoré v podstatnej miere ovplyvňujú vzťah klient - sociálny pracovník. Schopnosti efektívne komunikovať sa nedá naučiť len pochopením teórie, ale predovšetkým neustálym komunikačným a tréningovým procesom. Sociálny pracovník v zdravotníctve využije skúsenosti s individuálnou, rodinnou a skupinovou prácou. Pri riešení problémov klienta/pacienta si musíme uvedomiť, že vzťah klienta k jeho chorobe nezávisí len od jeho osobnosti, ale aj od rodinného zázemia, a od etnických i kultúrnych tradícií.

Tímová práca je častokrát náročná a môže viesť ku konfliktom. Sociálny pracovník by mal mať schopnosti znášať konflikty a vedieť ich riešiť. V zdravotníctve všetci zainteresovaní vykonávajú svoju prácu v špecifických podmienkach ľudskej núdze, bolesti, utrpenia a odkázanosti na pomoc iných, preto hádam ani netreba zdôrazňovať, že práve tu stále viac vstupujú do popredia otázky ľudskej dôstojnosti, morálnych a etických princípov.

Sociálny pracovník nesie zodpovednosť za svojich klientov, má prístup k zdravotnej dokumentácii a je nutné aby vždy chránil dôvernosť všetkých informácii, ktoré o klientovi získal. S tým úzko súvisí skutočnosť, že okrem profesionálnych kompetencií získaných prostredníctvom rôznych foriem vzdelávania, sociálny pracovník musí disponovať komplexnou osobnostnou výbavou.

Osobnosť sociálneho pracovníka sa odvíja od:

  • kvalitného vzdelania,
  • sociálneho rozhľadu,
  • integrovaného súhrnu povahových čŕt (poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, vzbudzovanie dôvery u ľudí),
  • profesionálnych predpokladov a schopností,
  • schopnosti komunikácie s klientom, inštitúciami a spoločenskými organizáciami.

Postup práce sociálneho pracovníka v zdravotníctve

Sociálny pracovník dodržiava pri svojej práci určitý postup. Jednotlivé etapy popísala tzv.

  1. Prvý kontakt s klientom/pacientom (sociálna evidencia): Sociálny pracovník sa musí najskôr zoznámiť so zdravotnou dokumentáciou (chorobopisom) pacienta. Zistí, o aký zdravotný problém u pacienta ide, konzultuje s ošetrujúcim lekárom, dozvedá sa predpokladaný typ liečby, jej dopad a prognózu ochorenia. Sociálny pracovník nikdy nesmie dopustiť, aby k pacientovi pristupoval s predsudkami, pod vplyvom názorov iných ľudí (lekárov, sestier), svoj úsudok si o pacientovi vytvára sám. Pri prvom stretnutí sa sociálny pracovník pacientovi predstaví a vysvetlí mu, akú pomoc mu môže ponúknuť. Je dôležité, aby klient/pacient porozumel poslaniu sociálneho pracovníka, dôraz je kladený na rozhovor o predmete spolupráce, vrátane formálnej dohody o právach a povinnostiach zúčastnených, dôležité je získať si dôveru klienta/pacienta, pacienta je treba posudzovať ako súčasť jeho rodiny v celom doterajšom živote, nielen v čase rozvinutia choroby, dôležité je, za akých okolností došlo k vzájomnému stretnutiu (či z iniciatívy sociálneho pracovníka alebo od klienta, prípadne na odporučenie iného zdravotníckeho pracovníka). Metóda - individuálny rozhovor.

  2. Stanovenie sociálnej diagnózy: Sociálny pracovník štruktúrovaným rozhovorom zisťuje psychosociálnu anamnézu: kľúčové informácie o sociálnom probléme, od najzákladnejších vecí k zložitejším, témy musia mať hierarchickú postupnosť, používa otvorené otázky, správna anamnéza obsahuje dostatok informácií o klientovi, jeho osobnosti, rodine, školských, pracovných, partnerských úspechoch, problémoch, informácie o tom, ako choroba ovplyvnila život klienta a celej rodiny, ako ju prijali, kde hľadajú oporu, obsah najzákladnejších informácií - identifikačné údaje, dôvod k intervencii (zjavný, alebo skrytý problém), rodinné pozadie, telesný stav, stupeň uspokojenia fyziologických potrieb, hygiena, intelekt a dosiahnuté vzdelanie, emocionálne prejavy, správanie, schopnosť riešiť problémy, zamestnanie a ekonomická situácia klienta, bývanie a bytové podmienky, dopravné prostriedky, stravovanie, osobné bezpečie, príbuzní klienta, sociálna opora, celkový dojem z klienta, všímať si pohľad do budúcnosti. Pozor! hľadanie slovnej podpory, mlčanie, popieranie faktov, agresia, emotívne neúmerné správanie. Metódy - rozhovor, počúvanie, parafrázovanie, pozorovanie, prispôsobenie sa jazyku klienta, analýza existujúcich dokumentov.

  3. Návrh riešenia a plán sociálnej pomoci: V tejto etape si sociálny pracovník vypracuje plán, podľa ktorého bude pacientovi poskytovaná sociálna pomoc. Plán práce je rozdelený do niekoľkých krokov, mnohí klienti majú viac problémov naraz, brať do úvahy dôležitosť a naliehavosť problémov a podľa toho postupovať: naliehavé problémy - plán krátkodobej pomoci, menej naliehavé - plán dlhodobej. S plánom oboznámiť aj ostatných členov zdravotníckeho tímu a pripojiť ho k terapeutickému plánu, dohoda - kto, čo, za akých podmienok a dokedy, pozor na nespolupracujúceho alebo odporučeného klienta inou osobou, inštitúciou.

  4. Intervencia a sociálna pomoc: Poznáme dva druhy intervencií:

    • Bežná intervencia je určená klientovi, ktorého problém umožňuje postupné, pokojné riešenie, kedy sociálny pracovník s klientom pracuje počas pravidelných, dohodnutých stretnutí na základe vopred vypracovaného plánu.
    • Krízová intervencia je určená pre klienta v akútnej krízovej situácii. Tento typ intervencie sa poskytuje v čase, ktorý je potrebný pre klienta, teda bez vopred dohodnutého, či naplánovaného stretnutia.
  5. Ukončenie spolupráce: Kontrola účinnosti použitých metód SP, bilancovanie / úplné, čiastočné alebo nedostatočné vyriešenie problému, ukončenie spolupráce SP a klienta - pacienta, odporučenie k inému odborníkovi v spádovej oblasti.

Náplň práce sociálneho pracovníka v zdravotníctve

Sociálna práca v zdravotníctve je súčasťou ošetrovateľského a liečebného procesu a vychádza z holistického prístupu k človeku. Je zameraná na integráciu človeka do spoločnosti, prípadne zabezpečenie dôstojného prežitia zvyšku života, ak integrácia nie je možná.

Klientela sociálneho pracovníka sú prevažne osamelo žijúci starí ľudia, bezdomovci, ľudia z marginalizovaných komunít, obete domáceho násilia a zanedbávania, pacienti bez totožnosti, pod vplyvom návykových látok, ťažko zdravotne postihnutí, zanedbávané deti, deti so syndrómom týraného dieťaťa, nechcené deti určené na adopciu, deti z utajených pôrodov a pod.

Širokospektrálna činnosť sociálnej práce je flexibilná činnosť, ktorá závisí od charakteristiky klientov a podstaty problému. Sociálny pracovník v nemocnici rieši nepriaznivú sociálnu situáciu v rodine hospitalizovaného pacienta. Niektorí pacienti po prepustení z nemocnice nie sú schopní sa o seba postarať v domácom prostredí. Ak nepomôže rodina, situáciu rieši sociálny pracovník.

Pracovný deň sociálneho pracovníka

Sociálna práca v nemocnici sa nedá nalinajkovať, každý deň prináša nových klientov, problémy a výzvy. Dôležité je určiť si priority a nezabúdať na čas. Sociálna práca sa vykonáva prevažne na základe poradenskej paradigmy, čo znamená celodennú komunikáciu, kooperáciu, manažovanie, poznanie silných a slabých stránok klienta a vyhodnotenie rizík. Proces riešenia sociálneho problému Pacientovi - klientovi sociálny pracovník prostredníctvom sociálneho poradenstva pomáha krok za krokom vyriešiť jeho sociálny problém. Proces začína identifikáciou klienta, ktorého nahlásia lekári, sestry, alebo klient a jeho rodina. Štúdiom dokumentov, zdravotnej dokumentácie a rozhovorom sa zisťujú informácie o klientovi. Ak je to možné, komunikuje sa s pacientom priamo na oddelení.

Zabezpečenie starostlivosti po prepustení z nemocnice

Pri zabezpečení ďalšej starostlivosti po prepustení z hospitalizácie sa zhotovuje prepúšťací plán, ktorý zahŕňa ďalšie zariadenia a inštitúcie, ktoré poskytujú sociálne a zdravotné služby. Zabezpečuje sa umiestnenie pacientov na oddeleniach ODCH, v zariadeniach DOS, LDCH a v hospicoch, opatrovateľská služba, služba Agentúry domácej ošetrovateľskej služby, vybavuje sa opatrovateľský príspevok. Pre umiestnenie klienta v ZSS je potrebné skompletizovať zdravotnú dokumentáciu, vypracovať sociálny posudok a žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu. V prípade príspevku na opatrovanie a kompenzáciu ŤZP kompletizuje zdravotnú dokumentáciu a spolupracuje s ÚPSVaR. S ÚPSVaR spolupracuje pri vyplácaní dávok štátnej sociálnej podpory a pomoci. So Sociálnou poisťovňou rieši vybavovanie PN, dlhodobej OČR, zastupuje klientov pri vybavovaní invalidných, starobných a iných dávok zo systému sociálneho zabezpečenia. So zdravotnými poisťovňami spolupracuje pri zabezpečení zdravotníckych pomôcok. Spolupracuje s jednotlivými zariadeniami sociálnych služieb, či sú to zariadenia pre seniorov, špecializované zariadenia, domovy sociálnych služieb, útulky atď.

Prekvapenia a výzvy v práci

V práci sociálneho pracovníka neexistuje jeden rovnaký prípad a jeden rovnaký postup. Najčastejšie prekvapuje neochota alebo nezáujem kompetentných participovať na vyriešení problému. V nemocnici je práca limitovaná časom, zdravotnými poisťovňami a rodinou klienta, ktorá sa snaží napríklad seniora udržať na hospitalizácii čo najdlhšie. Tak ako lekárska alebo ošetrovateľská diagnóza, aj sociálna diagnóza je ovplyvňovaná mnohými faktormi. V sociálnej práci klient predstavuje bio-psycho-sociálno-spirituálnu jednotku, ktorá je v interakcii s prostredím.

Etické princípy a požiadavky

Sociálny pracovník ako profesionál disponujúci odbornými vedomosťami a všeobecným prehľadom v spoločenskom dianí, musí spĺňať aj osobnostné predpoklady.

  • Prospešnosť (beneficiencia) - predpokladá konať dobro pre konkrétneho človeka.
  • Neškodnosť (non-maleficiencia) - žiada vylúčenie akéhokoľvek úmyselného i neúmyselného poškodenia alebo ublíženia. Dodržiavať pravidlo: „Nihil nocere!“ - nikdy neškodiť
  • Autonómia (svojbytnosť) - rešpektovať rozhodnutie pacienta/klienta podľa vlastného presvedčenia (autonómni pacienti/klienti môžu podľa svojho uváženia presunúť zodpovednosť za rozhodovanie na inú osobu.

Etické požiadavky na zdravotnícky personál:

  • Telesne a duševne zdravý
  • Odborne a osobnostne zdatný:
    • Odborná úroveň - vedomosti
    • Prosociálnosť - poskytnúť pomoc bez rozdielu, prejaviť súcit, obetovať sa pre iných, nezávidieť úspechy iným
    • Empatia

tags: #sociálny #terapeut #seniorov #pracovná #náplň