
Sociálna práca je komplexná oblasť vyžadujúca si vysokoškolské vzdelanie a špecifické zručnosti. V rámci nej existujú rôzne profesie, vrátane sociálneho pracovníka a sociálneho terapeuta. Hoci sa tieto dve pozície často zamieňajú, majú odlišné zameranie, kompetencie a požiadavky na vzdelanie. Tento článok sa zameriava na porovnanie sociálneho terapeuta a sociálneho pracovníka, s dôrazom na rozdiely v ich vysokoškolskom vzdelaní a pracovných náplniach, a tiež na špecifické aspekty práce sociálneho terapeuta so seniormi.
Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny upravuje sociálnu prácu, podmienky na jej výkon a zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce. Tento zákon definuje sociálnu prácu ako odbornú činnosť vykonávanú sociálnym pracovníkom alebo asistentom sociálnej práce na účel ustanovený osobitným predpisom. Odborná činnosť je súbor pracovných činností, na vykonávanie ktorých sú potrebné vedomosti a zručnosti získané absolvovaním vysokoškolského vzdelania ustanoveného stupňa v študijnom odbore sociálna práca.
Podmienkou na výkon sociálnej práce je odborná spôsobilosť, ktorá zahŕňa splnenie kvalifikačných predpokladov a sústavné vzdelávanie v sociálnej práci. Kvalifikačné predpoklady sa líšia v závislosti od pozície:
Sociálny pracovník s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa je kvalifikovaný na poskytovanie komplexnej sociálnej práce. Ich vzdelanie im umožňuje vykonávať širokú škálu činností, vrátane:
Zatiaľ čo sociálny pracovník sa zameriava na poskytovanie sociálnej pomoci a poradenstva, sociálny terapeut sa špecializuje na poskytovanie terapeutickej intervencie jednotlivcom, rodinám a skupinám s cieľom zlepšiť ich psychické zdravie a sociálne fungovanie.
Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov
Sociálny terapeut zvyčajne začína ako sociálny pracovník s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v odbore sociálna práca. Následne získava ďalšie vzdelanie a výcvik v oblasti psychoterapie, aby sa mohol špecializovať na sociálnu terapiu. Toto ďalšie vzdelanie môže zahŕňať:
Sociálni terapeuti využívajú rôzne terapeutické prístupy a techniky, aby pomohli klientom riešiť ich problémy. Medzi najčastejšie patria:
Práca so seniormi si vyžaduje špecifický prístup a znalosti. Sociálny terapeut pracujúci so seniormi by mal byť oboznámený s:
Pracovná náplň sociálneho terapeuta seniorov môže zahŕňať:
Predstavme si sociálneho terapeuta, ktorý pracuje v domove dôchodcov. Jeho pracovná náplň môže vyzerať nasledovne:
Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS
Sociálny pracovník zohráva v modernom zdravotníctve kľúčovú úlohu. Jeho práca presahuje rámec bežnej zdravotnej starostlivosti a zameriava sa na celostný prístup k pacientovi ako k bio-psycho-sociálno-spirituálnej bytosti. Cieľom sociálnej práce v zdravotníctve je poskytnúť oporu, podporu, sprevádzanie a pomoc pri zlepšovaní životných možností človeka, ktorý je pre svoju chorobu určitým spôsobom znevýhodnený.
Práve v zdravotníckom zariadení sa často odkrývajú latentné problémy, ako je týranie a zanedbávanie dieťaťa, nevyhovujúce sociálne prostredie alebo závislosť na alkohole a drogách. Sociálny pracovník v zdravotníctve má preto nezastupiteľné miesto a jeho činnosť máva spravidla charakter sociálnej agendy, sociálno-právneho poradenstva a sprostredkovania (žiadosti o umiestnenie do iných zariadení, kontaktovanie iných inštitúcií a pod.).
Podľa vzdelania a ďalšieho výcviku sociálneho pracovníka a tiež miestom v multidisciplinárnom tíme nemusí mať činnosť sociálneho pracovníka v nemocnici len administratívny charakter. Na psychiatrických oddeleniach môže sociálny pracovník s relevantným výcvikom v psychoterapii pôsobiť ako ko-terapeut, prípadne terapeut. Môže tiež koordinovať dobrovoľnícke aktivity v nemocnici, pôsobiť ako case manager a pod.
Nepriaznivý pre sociálnych pracovníkov v zdravotníctve je fakt, že pozícia sociálneho pracovníka doteraz nemá vytvorený právny status, chýba presné vymedzenie kompetencií sociálnych pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach a nie sú pre nich vytvorené miesta s príslušným platovým zaradením.
Profesionalizácia sociálnej práce je neodmysliteľnou súčasťou dobre a kvalitne fungujúceho sociálneho systému každej vyspelej krajiny. Sociálny pracovník by mal spĺňať určité kvalifikačné štandardy:
Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve
Už od začiatku formovania sociálnej práce ako profesie je viditeľné úsilie o stanovenie kompetencií sociálnych pracovníkov. Byť kompetentným v sociálnej práci znamená, že sociálny pracovník disponuje určitými právomocami pre konkrétny okruh svojej pôsobnosti. Kompetentne konať znamená konať na základe a v zmysle týchto právomocí, so znalosťou problematiky a so zodpovednosťou za vlastné konanie. Zmyslom profesionálnej prípravy sociálnych pracovníkov (t.j. vzdelávania na všetkých stupňoch a vo všetkých formách), sa tak okrem odovzdania sumáru informácií študentom stáva aj ich príprava na čo najkvalitnejšie zvládnutie profesionálnych kompetencií viažucich sa k výkonu profesie sociálna práca.
Sociálny pracovník v zdravotníctve má nepochybne svoje nezastupiteľné miesto. Rieši špecifické úlohy podľa typu zdravotníckeho zariadenia, typu oddelenia, počtu pacientov atď. medicíny (základné odborné termíny, charakteristiky chorôb, význam psychologických, sociálnych a somatických faktorov), psychológie, psychoterapie, patopsychológie, psychiatrie, zdravotníckej etiky, sociológie, sociálnej a zdravotnej politiky, pedagogiky, andragogiky, ošetrovateľstva, práva a legislatívy, výpočtovej techniky, informačných technológií.
Sociálny pracovník je profesionál, ktorý pracuje s ľuďmi, je neustále v interakcii s človekom a jeho osobnosť by sa mala odvíjať od určitých osobnostných predpokladov, charakterových a povahových vlastností. Sociálnemu pracovníkovi nesmie byť cudzie to, čo je ľudské. Podstatou sociálnej práce je ľudský vzťah, predpokladom ktorého je optimálna komunikácia. Sociálny pracovník by mal mať primeranú dávku inteligencie, všeobecného prehľadu a pozitívne vlastnosti dobrého človeka ako: poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, čestnosť, dôvernosť, slušnosť, zodpovednosť, trpezlivosť a obetavosť. Jeho morálny postoj má byť príkladom pre druhých a vzorom pre klienta i spoločnosť, s ktorými prichádza neustále do kontaktu. Pri kontakte s klientom sa sociálny pracovník nezaobíde bez komunikácie a aktívneho počúvania, ktoré v podstatnej miere ovplyvňujú vzťah klient - sociálny pracovník. Schopnosti efektívne komunikovať sa nedá naučiť len pochopením teórie, ale predovšetkým neustálym komunikačným a tréningovým procesom. Sociálny pracovník v zdravotníctve využije skúsenosti s individuálnou, rodinnou a skupinovou prácou. Pri riešení problémov klienta/pacienta si musíme uvedomiť, že vzťah klienta k jeho chorobe nezávisí len od jeho osobnosti, ale aj od rodinného zázemia, a od etnických i kultúrnych tradícií.
Tímová práca je častokrát náročná a môže viesť ku konfliktom. Sociálny pracovník by mal mať schopnosti znášať konflikty a vedieť ich riešiť. V zdravotníctve všetci zainteresovaní vykonávajú svoju prácu v špecifických podmienkach ľudskej núdze, bolesti, utrpenia a odkázanosti na pomoc iných, preto hádam ani netreba zdôrazňovať, že práve tu stále viac vstupujú do popredia otázky ľudskej dôstojnosti, morálnych a etických princípov.
Sociálny pracovník nesie zodpovednosť za svojich klientov, má prístup k zdravotnej dokumentácii a je nutné aby vždy chránil dôvernosť všetkých informácii, ktoré o klientovi získal. S tým úzko súvisí skutočnosť, že okrem profesionálnych kompetencií získaných prostredníctvom rôznych foriem vzdelávania, sociálny pracovník musí disponovať komplexnou osobnostnou výbavou.
Osobnosť sociálneho pracovníka sa odvíja od:
Sociálny pracovník dodržiava pri svojej práci určitý postup. Jednotlivé etapy popísala tzv.
Prvý kontakt s klientom/pacientom (sociálna evidencia): Sociálny pracovník sa musí najskôr zoznámiť so zdravotnou dokumentáciou (chorobopisom) pacienta. Zistí, o aký zdravotný problém u pacienta ide, konzultuje s ošetrujúcim lekárom, dozvedá sa predpokladaný typ liečby, jej dopad a prognózu ochorenia. Sociálny pracovník nikdy nesmie dopustiť, aby k pacientovi pristupoval s predsudkami, pod vplyvom názorov iných ľudí (lekárov, sestier), svoj úsudok si o pacientovi vytvára sám. Pri prvom stretnutí sa sociálny pracovník pacientovi predstaví a vysvetlí mu, akú pomoc mu môže ponúknuť. Je dôležité, aby klient/pacient porozumel poslaniu sociálneho pracovníka, dôraz je kladený na rozhovor o predmete spolupráce, vrátane formálnej dohody o právach a povinnostiach zúčastnených, dôležité je získať si dôveru klienta/pacienta, pacienta je treba posudzovať ako súčasť jeho rodiny v celom doterajšom živote, nielen v čase rozvinutia choroby, dôležité je, za akých okolností došlo k vzájomnému stretnutiu (či z iniciatívy sociálneho pracovníka alebo od klienta, prípadne na odporučenie iného zdravotníckeho pracovníka). Metóda - individuálny rozhovor.
Stanovenie sociálnej diagnózy: Sociálny pracovník štruktúrovaným rozhovorom zisťuje psychosociálnu anamnézu: kľúčové informácie o sociálnom probléme, od najzákladnejších vecí k zložitejším, témy musia mať hierarchickú postupnosť, používa otvorené otázky, správna anamnéza obsahuje dostatok informácií o klientovi, jeho osobnosti, rodine, školských, pracovných, partnerských úspechoch, problémoch, informácie o tom, ako choroba ovplyvnila život klienta a celej rodiny, ako ju prijali, kde hľadajú oporu, obsah najzákladnejších informácií - identifikačné údaje, dôvod k intervencii (zjavný, alebo skrytý problém), rodinné pozadie, telesný stav, stupeň uspokojenia fyziologických potrieb, hygiena, intelekt a dosiahnuté vzdelanie, emocionálne prejavy, správanie, schopnosť riešiť problémy, zamestnanie a ekonomická situácia klienta, bývanie a bytové podmienky, dopravné prostriedky, stravovanie, osobné bezpečie, príbuzní klienta, sociálna opora, celkový dojem z klienta, všímať si pohľad do budúcnosti. Pozor! hľadanie slovnej podpory, mlčanie, popieranie faktov, agresia, emotívne neúmerné správanie. Metódy - rozhovor, počúvanie, parafrázovanie, pozorovanie, prispôsobenie sa jazyku klienta, analýza existujúcich dokumentov.
Návrh riešenia a plán sociálnej pomoci: V tejto etape si sociálny pracovník vypracuje plán, podľa ktorého bude pacientovi poskytovaná sociálna pomoc. Plán práce je rozdelený do niekoľkých krokov, mnohí klienti majú viac problémov naraz, brať do úvahy dôležitosť a naliehavosť problémov a podľa toho postupovať: naliehavé problémy - plán krátkodobej pomoci, menej naliehavé - plán dlhodobej. S plánom oboznámiť aj ostatných členov zdravotníckeho tímu a pripojiť ho k terapeutickému plánu, dohoda - kto, čo, za akých podmienok a dokedy, pozor na nespolupracujúceho alebo odporučeného klienta inou osobou, inštitúciou.
Intervencia a sociálna pomoc: Poznáme dva druhy intervencií:
Ukončenie spolupráce: Kontrola účinnosti použitých metód SP, bilancovanie / úplné, čiastočné alebo nedostatočné vyriešenie problému, ukončenie spolupráce SP a klienta - pacienta, odporučenie k inému odborníkovi v spádovej oblasti.
Sociálna práca v zdravotníctve je súčasťou ošetrovateľského a liečebného procesu a vychádza z holistického prístupu k človeku. Je zameraná na integráciu človeka do spoločnosti, prípadne zabezpečenie dôstojného prežitia zvyšku života, ak integrácia nie je možná.
Klientela sociálneho pracovníka sú prevažne osamelo žijúci starí ľudia, bezdomovci, ľudia z marginalizovaných komunít, obete domáceho násilia a zanedbávania, pacienti bez totožnosti, pod vplyvom návykových látok, ťažko zdravotne postihnutí, zanedbávané deti, deti so syndrómom týraného dieťaťa, nechcené deti určené na adopciu, deti z utajených pôrodov a pod.
Širokospektrálna činnosť sociálnej práce je flexibilná činnosť, ktorá závisí od charakteristiky klientov a podstaty problému. Sociálny pracovník v nemocnici rieši nepriaznivú sociálnu situáciu v rodine hospitalizovaného pacienta. Niektorí pacienti po prepustení z nemocnice nie sú schopní sa o seba postarať v domácom prostredí. Ak nepomôže rodina, situáciu rieši sociálny pracovník.
Sociálna práca v nemocnici sa nedá nalinajkovať, každý deň prináša nových klientov, problémy a výzvy. Dôležité je určiť si priority a nezabúdať na čas. Sociálna práca sa vykonáva prevažne na základe poradenskej paradigmy, čo znamená celodennú komunikáciu, kooperáciu, manažovanie, poznanie silných a slabých stránok klienta a vyhodnotenie rizík. Proces riešenia sociálneho problému Pacientovi - klientovi sociálny pracovník prostredníctvom sociálneho poradenstva pomáha krok za krokom vyriešiť jeho sociálny problém. Proces začína identifikáciou klienta, ktorého nahlásia lekári, sestry, alebo klient a jeho rodina. Štúdiom dokumentov, zdravotnej dokumentácie a rozhovorom sa zisťujú informácie o klientovi. Ak je to možné, komunikuje sa s pacientom priamo na oddelení.
Pri zabezpečení ďalšej starostlivosti po prepustení z hospitalizácie sa zhotovuje prepúšťací plán, ktorý zahŕňa ďalšie zariadenia a inštitúcie, ktoré poskytujú sociálne a zdravotné služby. Zabezpečuje sa umiestnenie pacientov na oddeleniach ODCH, v zariadeniach DOS, LDCH a v hospicoch, opatrovateľská služba, služba Agentúry domácej ošetrovateľskej služby, vybavuje sa opatrovateľský príspevok. Pre umiestnenie klienta v ZSS je potrebné skompletizovať zdravotnú dokumentáciu, vypracovať sociálny posudok a žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu. V prípade príspevku na opatrovanie a kompenzáciu ŤZP kompletizuje zdravotnú dokumentáciu a spolupracuje s ÚPSVaR. S ÚPSVaR spolupracuje pri vyplácaní dávok štátnej sociálnej podpory a pomoci. So Sociálnou poisťovňou rieši vybavovanie PN, dlhodobej OČR, zastupuje klientov pri vybavovaní invalidných, starobných a iných dávok zo systému sociálneho zabezpečenia. So zdravotnými poisťovňami spolupracuje pri zabezpečení zdravotníckych pomôcok. Spolupracuje s jednotlivými zariadeniami sociálnych služieb, či sú to zariadenia pre seniorov, špecializované zariadenia, domovy sociálnych služieb, útulky atď.
V práci sociálneho pracovníka neexistuje jeden rovnaký prípad a jeden rovnaký postup. Najčastejšie prekvapuje neochota alebo nezáujem kompetentných participovať na vyriešení problému. V nemocnici je práca limitovaná časom, zdravotnými poisťovňami a rodinou klienta, ktorá sa snaží napríklad seniora udržať na hospitalizácii čo najdlhšie. Tak ako lekárska alebo ošetrovateľská diagnóza, aj sociálna diagnóza je ovplyvňovaná mnohými faktormi. V sociálnej práci klient predstavuje bio-psycho-sociálno-spirituálnu jednotku, ktorá je v interakcii s prostredím.
Sociálny pracovník ako profesionál disponujúci odbornými vedomosťami a všeobecným prehľadom v spoločenskom dianí, musí spĺňať aj osobnostné predpoklady.
Etické požiadavky na zdravotnícky personál: