
Rozvod je traumatizujúca záležitosť, najmä pre deti. Deti väčšinou nedokážu pochopiť, prečo už nechcú žiť spolu ľudia, ktorých ľúbi a rozsype sa im svet istoty, mnohé dávajú vinu sebe. Popri čo najcivilizovanejšom rozvode je podľa odborníkov ideálne, aby sa deti stretávali aj naďalej s obidvomi rodičmi čo najviac a čo najbližšie „normálnej“ situácii a aby sa nestal z jedného rodiča iba akýsi víkendový zabávač.
K normálnej situácii sa v tomto prípade najviac blíži takzvaná striedavá starostlivosť o dieťa - dieťa žije určité obdobie s jedným rodičom a potom s druhým. V niektorých krajinách (najviac v Škandinávii a USA) sa tento model uplatňuje už takmer 40 rokov a podľa obsiahlych dlhotrvajúcich štúdií dosahuje veľmi dobré výsledky. Striedavú starostlivosť pozná z našich susedov Rakúsko i Česká republika - teda krajiny s historicky aj kultúrne veľmi podobnými podmienkami ako na Slovensku. Ak sa totiž rodičia pri rozchode nedokážu dohodnúť o tom, kto sa bude starať o dieťa, rozhodujú súdy.
Mnohí otcovia sa pritom chcú so svojím dieťaťom stretávať častejšie ako raz za dva týždne. Napríklad podľa českého psychológa a znalca Jiřího Tyla prakticky všetky štúdie zistili významne lepšie socializačné podmienky a výsledky u detí, ktoré sa nachádzajú v striedavej/spoločnej starostlivosti oboch rodičov. Podľa tohto materiálu sú deti v striedavej starostlivosti významne lepšie adaptované v oblasti telesného a duševného zdravia, v rodinných vzťahoch, v oblasti sebaúcty, behaviorálnej a citovej adaptácie, ako deti v starostlivosti jedného rodiča. Podľa znalcov sa nedá v žiadnom prípade tvrdiť, že by striedavá starostlivosť bola pre deti záťažou. Záležitosti technicko-organizačného charakteru ako iné trvalé bydlisko rodičov, zmena prostredia, dochádzanie, sú pre deti len vonkajšími okolnosťami, ktoré sú oproti vzťahu s oboma rodičmi zanedbateľné. Striedavá starostlivosť je pre ne pokračovaním rodiny, teda tých podmienok, ktoré utvárali ich pocit bezpečia a istoty.
Prax na Slovensku aj v Čechách však hovorí, že ak sa rodičia nevedia dohodnúť o tom, ako sa usporiada starostlivosť o dieťa po rozvode a rozhodujú súdy, deti sú veľmi často zverené do starostlivosti matiek. Toto riešenie však prináša pre dieťa riziko ďalšej traumatizácie. Aj na Slovensku sa preto posilňuje postavenie modelu striedavej starostlivosti - od 1. Júla 2010 má vstúpiť do platnosti novela zákona o rodine, ktorý túto otázku rieši. Nový odsek tohto zákona hovorí: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa okrem iného píše: „Otcovia v Slovenskej republike majú záujem o porozvodovú starostlivosť o dieťa. Prax súdov v Slovenskej republike je žiaľ taká, že rodič, ktorému nie je dieťa zverené do starostlivosti (v drvivej väčšine otec), sa môže s dieťaťom stýkať, na základe súdneho rozhodnutia, väčšinou 2x do mesiaca cez víkend. Otcovia nesúhlasia s tým, aby boli práva ich detí a rodičovské práva a povinnosti otcov zdeformované na pár dní do mesiaca za situácie, že dieťa je zverené do osobnej starostlivosti matky. Stretávanie sa otca s dieťaťom 2x do mesiaca cez víkend je iba o tom, aby dieťa úplne na otca nezabudlo a aby mal otec aspoň minimálnu motiváciu platiť na dieťa výživné - tu sa v žiadnom prípade nedá hovoriť o tom, že by takýto otec mal možnosť dieťa vychovávať.
Prečítajte si tiež: Sprievodca zrušením PZP
Zákon 36/2005 Z.z. o rodine a súvisiaca legislatíva, vrátane medzinárodných dohovorov o právach detí, skloňujú slovné spojenie „záujem dieťaťa“. Definícia pojmu záujem dieťaťa neexistuje. V Zákone o rodine je definované, čo je to rodina, manželstvo, rodičia, rodičovstvo… Manželstvu je venovaných 27 paragrafov, v ktorých je ošetrený celý proces manželstva až po rozvod. Záujmu dieťaťa nie je venovaný ani jeden paragraf. Záujem dieťaťa je v Zákone o rodine spomínaný v rôznych súvislostiach, ale kde sa dočítame, čo to vlastne je ten „záujem dieťaťa“?
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze PL. …Jedným z definičných princípov právneho štátu je právna istota. …Jednou z nevyhnutných súčastí obsahu princípu právneho štátu je požiadavka právnej istoty. § 24, odsek (4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd sa rozhodne, že kvalitnejším kritériom je to, keď sa zameria na to, ktorý rodič je akého pohlavia a tým vymaže celý tento jeden odsek - definícia záujmu dieťaťa je tým vybavená. Na zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom stačí v 90% detí styk s otcom 2x do mesiaca cez víkend od soboty do nedele (tzv. párnovíkendovstvo). Párnovíkendovstvo je však v rozpore so záujmom dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. Neexistuje na svete matka, alebo otec, ktorí by za dva víkendy do mesiaca dokázali dieťa vychovávať, alebo sa dieťa starať.
Pri schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom zlyháva väčšina opatrovníckych súdov. Súd zverí dieťa matke, matka sa rozhodne dieťa používať ako zbraň proti otcovi a súd sa tvári, že je všetko v poriadku. Opakované bránenie v styku otca s dieťaťom je bežnou praxou takýchto matiek. Dieťa vždy ochorie presne vtedy, keď má byť s otcom, presne v termíne styku má zrazu dieťa mimoškolské aktivity… Fantázia takýchto matiek je nevyčerpateľná.
V Zákone o rodine v § 25, odsek (4): „Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.“ Za celé obdobie existencie tohto znenia zákona ani jeden súd nezmenil rozhodnutie o osobnej starostlivosti tým, že by rozhodol podľa tohto paragrafu. Aktuálny Zákon o rodine je platný od januára 2005 a za šesť rokov nebol § 25, odsek (4) súdmi ani raz aplikovaný v praxi.
Prečítajte si tiež: Judikáty: Rozvod, Odvolanie, Späťvzatie
Ústavný súd v ČR v náleze I.ÚS 618/05 úplne jasne a zrozumiteľne formuloval, čo je pre dieťa veľmi dôležité, ak hovoríme o styku dieťaťa s rodičom a to už aj počas obdobia, než súd vynesie rozsudok: „Predbežné opatrenie upravujúce styk rodičov s deťmi musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť rodičovi, ktorý s dieťaťom trvalo nežije, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom možno realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchova prítomnosťou, či príkladom, ktorá, ako je všeobecne známe, je tou najúčinnejšou výchovnou metódou.“
Pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do opatery otca (teda právo otca na dieťa), tak na dieťa máte rovnaké právo ako matka. Právo otca na dieťa je rovnaké ako právo matky na dieťa. Obaja rodičia sú rovnocenní. Často sa otcovia vzdajú skôr, ako začnú o dieťa bojovať. Po prijatí striedavej starostlivosti do nášho právneho poriadku sa postavenie otcov zlepšilo. Pokúste sa o zverení dieťaťa dohodnúť s bývalou priateľkou najskôr mimosúdne.
Ak by súd rozhodoval v minulosti o tom, že dieťa bude zverené matke, potom zverenie dieťaťa do opatery otca rozhodnutím súdu by bolo možné iba v prípade, ak by bola zmena pomerov podstatná. Súd vtedy zisťuje aj stanovisko matky. To, či súd zverí dieťa otcovi alebo matke závisí od množstva okolností, ktoré existovali aj pred samotným rozhodovaním súdu a v jeho čase. Zverenie dieťaťa do opatery otca nie je zasa až také jednoduché a často sa na Slovensku stretávame s tým, že dieťa je skôr zverené matke ako otcovi. Pramení to z histórie na Slovensku. Vo Vašom prípade môžete podať návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a žiadať zveriť dieťa do opatery otca. Bude to však veľmi problematické.
Dôležité je aj to, kedy naposledy súd rozhodoval a kde vtedy matka s dieťaťom žila a či už vtedy mala problémy s rodičmi a najmä aká zmena pomerov odvtedy nastala. Myslím si však, že ak je situácia na strane matky pre dieťa nevyhovujúca, je to dôvod na to, aby sa pôvodné rozhodnutie zmenilo. Pokiaľ sa prostredie pre dieťa u Vašej bývalej priateľky nezlepší, môže byť dieťa s Vami. Riešenie, ktoré by pripadalo do úvahy vo Vašej veci je podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a súčasne podanie návrhu na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností (ak už súd vo veci zverenia dieťaťa do opatery rodiča rozhodoval).
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Prečítajte si tiež: Podrobný sprievodca späťvzatím návrhu na rozvod
Pre rozhodnutie v otázke zverenia do osobnej starostlivosti teda súd vychádza najmä z kritérií, ktorými sú záujem dieťaťa, citové väzby, vývinové potreby, stabilita budúceho výchovného prostredia.
Základným kritériom pre zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov je záujem maloletého dieťaťa. Súd bude skúmať všetky rozhodujúce aspekty, medzi ktoré patria najmä: citové väzby dieťaťa, zabezpečenie materiálnych podmienok, schopnosť rodiča ovplyvňovať orientáciu detského myslenia a konania vo vzťahu k základným zásadám ľudskosti a morálky, stabilitu výchovného prostredia resp. aj schopnosť rodičov dohodnúť sa a kooperovať pri výchove dieťaťa. V každom prípade pri zverení dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, musí súd rešpektovať právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného a rovnocenného osobného styku s druhým rodičom.
Ak súd zistí, že matka dieťaťa má lepšie zabezpečené podmienky pre osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, súd zverí dieťa do jej starostlivosti. Ak je situácia na strane matky pre dieťa nevyhovujúca, je to dôvod na to, aby sa pôvodné rozhodnutie zmenilo. Pokiaľ sa prostredie pre dieťa u Vašej bývalej priateľky nezlepší, môže byť dieťa s Vami.
Ak otec maloletého dieťaťa pije alkohol a nijakým spôsobom neumožňuje matke prístup k dcére, môže sa matka na príslušnom súde domáhať ochrany aj prostredníctvom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením by sa mohla domáhať určeniu styku so svojim maloletým dieťaťom. Súd by jej aspoň dočasne v určitom rozsahu umožnil styk s maloletým dieťaťom, pričom otec dieťaťa by bol povinný toto súdne rozhodnutie rešpektovať.
Ak je matka psychicky labilná a agresívna, nemá stabilné bývanie a nemá príjem, doteraz sa o dieťa nezaujímala, jeho šance na získanie dieťaťa do osobnej starostlivosti sú podľa doterajšej judikatúry a praxe slovenských súdov veľmi nízke.
Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti súd prihliada na vek dieťaťa a jeho potreby. Keď je dieťa dojčené, tak je logicky preferovaná matka pred otcom a tak je to správne. Ako náhle dieťa už nie je dojčené, tak by mal byť v praxi realizovaný program rozširovania styku dieťaťa a s otcom. Rozširovanie styku dieťaťa s otcom je konanie presne v záujme dieťaťa, aby si dieťa vybudovalo čo najväčšiu citovú väzbu na otca.
Súd bude vždy prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, pričom od 9 rokov už súd berie do úvahy aj názor dieťaťa, a od 12 rokov je povinný ho vypočuť, ak to dieťa chce. Ak dcérka súdu povie, že chce bývať s Vami, je to veľmi dôležitý argument.