
Spoluvlastníctvo je právny inštitút, ktorý upravuje vzťahy medzi viacerými osobami, ktoré majú vlastnícke právo k jednej veci. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na spoluvlastnícky podiel, s dôrazom na jeho právne aspekty a implikácie. Cieľom je objasniť túto problematiku pre široké spektrum čitateľov, od študentov práva až po odborníkov z praxe.
Spoluvlastnícky podiel predstavuje ideálnu časť celku, ktorá vyjadruje mieru účasti jednotlivého spoluvlastníka na právach a povinnostiach spojených so spoločnou vecou. Nie je to fyzicky oddelená časť veci, ale kvantitatívne vyjadrenie rozsahu spoluvlastníckeho práva.
Spoluvlastníctvo môže vznikať rôznymi spôsobmi, napríklad:
Spoluvlastníci majú vo vzťahu k spoločnej veci určité práva a povinnosti, ktoré sú definované zákonom a môžu byť upravené aj dohodou spoluvlastníkov. Medzi základné práva patrí:
Medzi základné povinnosti patrí:
Prečítajte si tiež: Narábanie so spoluvlastníckym podielom pod B1
O správe spoločnej veci rozhodujú spoluvlastníci spoločne. Na prijatie rozhodnutia je potrebný súhlas väčšiny spoluvlastníkov, pričom sa prihliada na veľkosť ich spoluvlastníckych podielov. Ak sa nedosiahne dohoda, môže o správe veci rozhodnúť súd.
Spoluvlastníctvo môže byť zrušené dohodou spoluvlastníkov alebo rozhodnutím súdu. V prípade zrušenia spoluvlastníctva sa vykoná vyporiadanie, pri ktorom sa určí, ako sa spoločná vec rozdelí medzi spoluvlastníkov. Spôsob vyporiadania môže byť rôzny, napríklad:
Spoluvlastníctvo môže mať významný vplyv na podnikanie. Napríklad, ak sú viacerí spoločníci spoluvlastníkmi majetku používaného na podnikanie, ich vzájomné vzťahy a rozhodovanie o spoločnom majetku môžu ovplyvniť chod podniku. V prípade investovania iba jedným zo spoluvlastníkov pri neexistencii zodpovedajúceho zvýšenia podielu za úkor druhého (nečinného) spoluvlastníka, resp. pri neexistencii paralelnej súčinnosti zo strany druhého spoluvlastníka je to možné zabezpečiť iba tak, že sa investorovi ponúkne odmena vopred na úkor spoluvlastníka, ktorá bude vyplatená priamo investorovi nezávisle od jeho vlastníckeho postavenia ešte pred riadnym L 307/94 vyplatením podielov na zisku obom spoluvlastníkom a ktorá prislúcha iba investorovi. Where the investment is made by only one joint owner and there is no proportional increase in shares at the expense of the other (inactive) joint owners or the other joint owners fail to make a corresponding and proportional parallel contribution, this can be achieved only by opting for an advance remuneration at the expense of all joint owners, paid direct to the L 307/94 investor, independently of his owner status and for his sole benefit, before the regular dividends.
Európske právo sa dotýka problematiky spoluvlastníctva v rôznych oblastiach, napríklad v oblasti ochrany hospodárskej súťaže alebo v oblasti voľného pohybu kapitálu. Článok 56 ES sa má vykladať v tom zmysle, že odporuje ustanoveniu vnútroštátneho práva, akým je článok 2449 občianskeho zákonníka, podľa ktorého stanovy akciovej spoločnosti môžu udeliť štátu alebo verejnoprávnemu subjektu vlastniacemu kapitálový podiel v tejto spoločnosti právo priamo menovať jedného alebo viacerých členov predstavenstva, ktoré samostatne, alebo, ako v spore vo veci samej, v spojení s ustanovením, akým je článok 4 zákonného dekrétu č. 332 z 31. mája 1994, ktorý bol po zmenách a doplneniach schválený ako zákon č. 474 z 30. júla 1994, zmenený a doplnený zákonom č. 350 z 24. decembra 2003, ktoré tomuto štátu alebo subjektu priznáva právo účasti na voľbe členov predstavenstva prostredníctvom hlasovania o kandidátnych listinách, ktorých priamo nemenovalo, umožňuje tomuto štátu alebo subjektu disponovať nadmernými právomocami vzhľadom k svojmu kapitálovému podielu v tejto spoločnosti. Article 56 EC must be interpreted as precluding a national provision, such as Article 2449 of the Italian Civil Code, under which the Articles of association of a company limited by shares may confer on the State or a public body with a shareholding in that company the power to appoint directly one or more directors which, on its own or, as in the main proceedings, in conjunction with a provision such as Article 4 of Decree Law No 332 of 31 May 1994, which became, after amendment, Law No 474 of 30 July 1994, as amended by Law No 350 of 24 December 2003, which grants that State or public body the right to participate in the election on the basis of lists of the directors it has not appointed directly, is such as to enable that State or public body to obtain a power of control which is disproportionate to its shareholding in that company. Za okolností, ktoré nastali v prípade vo veci samej, za ktorých materská spoločnosť vlastniaca v dcérskej spoločnosti nerezidentovi podiel, na základe ktorého má určitý vplyv na rozhodnutia tejto zahraničnej dcérskej spoločnosti a má možnosť určovať činnosti tejto dcérskej spoločnosti, odporuje článku 52 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 43 ES) a článku 58 Zmluvy ES (teraz článok 48 ES) právna úprava členského štátu, ktorá obmedzuje možnosti materskej spoločnosti usadenej v tomto štáte vykonať daňový odpočet strát, ktoré tejto spoločnosti vznikli z dôvodu odpisov hodnoty jej podielov v dcérskych spoločnostiach usadených v iných členských štátoch. In circumstances such as those of the main proceedings, in which a parent company holds shares in a non-resident subsidiary which give it a definite influence over the decisions of that foreign subsidiary and allow it to determine its activities, Article 52 of the EC Treaty (now, after amendment, Article 43 EC) and Article 58 of the EC Treaty (now Article 48 EC) preclude legislation of a Member State which restricts the right of a parent company which is resident in that State to deduct for tax purposes losses incurred by that company in respect of write-downs to the book value of its shareholdings in subsidiaries established in other Member States. Článok 56 ES sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej právnej úprave členského štátu, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej zisk dosiahnutý z prevodu obchodných podielov v kapitálovej spoločnosti usadenej v inom členskom štáte podlieha v roku 2001 zdaneniu už vtedy, ak mal prevádzateľ počas predchádzajúcich piatich rokov na imaní tejto spoločnosti priamo alebo nepriamo podiel vo výške najmenej 1 %, zatiaľ čo zisk z prevodu, za rovnakých podmienok, obchodných podielov v kapitálovej spoločnosti usadenej v prvom uvedenom členskom štáte, ktorá podlieha neobmedzenej daňovej povinnosti v prípade dane z príjmov právnických osôb, podliehal v roku 2001 zdaneniu až v prípade významného podielu vo výške najmenej 10 %. Article 56 EC is to be interpreted as precluding the legislation of a Member State, such as that at issue in the main proceedings, by which the profits from a sale of shares in 2001 in a limited company established in another Member State are immediately taxable where the seller had held, either directly or indirectly, a share of at least 1 % of the company's capital within the previous five years, whereas the profits from the sale of shares in 2001, in the same circumstances, in a limited company established in that first Member State subject to unlimited corporation tax were subject to tax only in the case of a substantial shareholding of at least 10 %.
V súčasnosti sa spoluvlastníctvo stáva čoraz aktuálnejšou témou, najmä v súvislosti s problematikou bytového spoluvlastníctva a správy bytových domov. Dôležitou výzvou je zabezpečiť efektívnu správu spoločného majetku a predchádzať sporom medzi spoluvlastníkmi.
Prečítajte si tiež: Aspekty darovania spoluvlastníckeho podielu
Súdne konanie v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti väzby musí poskytovať určité garancie procesnej povahy, ktoré sú vyjadrené v čl. 6 dohovoru. So zreteľom na to, že čl. 6 dohovoru sa nevzťahuje na konanie a rozhodovanie o väzbe, procesné záruky tu uvedené nemožno bez ďalšieho uplatniť aj v prípade čl. 5 ods. 4 dohovoru, no určité základné procesné záruky sa musia poskytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru, i keď nemusia byť nutne rovnaké ako tie, ktoré vyplývajú z čl. 6 (mutatis mutandis napr. I. ÚS 100/04). V súvislosti s problematikou práva na preklad písomností, resp. na pre. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vyplýva, že väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz „speedily“ a francúzsky výraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade „urýchlene“) jasne indikuje, čo musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu. Aké časové obdobia budú akceptovateľné a aké nie, bude zrejme závisieť od konkrétnych okolností (Bezichieri z roku 1989, A-164, § 21, Neumeister z roku 1968, A-8, § 24 a Sanchez - Reisse z roku 1986, A-107, § 55). Konanie o návrhu prokurátora na vzatie sťažovateľa do väzby trvajúce päť týždňov je neústavné s následkom porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. Podľa názoru ústavného súdu treba považovať výklad § 240 ods. 1 OSP, ktorý zastáva najvyšší súd, za neudržateľný z hľadiska ústavného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení so skutočnosťou, že podľa čl. 1 ods. 1 ústavy je Slovenská republika právnym štátom. Keďže súčasťou princípov právneho štátu podľa čl. 1 ods. 1 ústavy je aj oprávnené očakávanie subjektov práv, že príslušné orgány štátu budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov a že tieto budú správne vykladať a aplikovať, nie je z ústavného hľadiska udržateľné, aby dobromyseľný účastník dovolac.
Materiálnymi predpokladmi pre nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75 ods. 2 O. s. p. sú osvedčenie ohrozeného nároku, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a preukázanie potreby nariadenia predbežného opatrenia. Pred nariadením predbežného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená potreba dočasne upraviť pomery účastníkov, resp. či je osvedčená obava z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia. Zákon výslovne nerieši situáciu, keď bola síce povinnosť platiť preddavok na trovy konania uložená obom účastníkom konania, avšak pre uloženie tejto povinnosti neboli splnené predpoklady uvedené v § 141a ods. 1 O. s. p. Priečilo by sa zásadám spravodlivého súdneho procesu, ak by v prípade, že nie je možné zastaviť konanie pre nezaplatenie preddavku na trovy konania žalobcom, nakoľko nedošlo k naplneniu všetkých predpokladov § 141a ods. 1 O. s. p. pre vznik povinnosti platiť preddavok na trovy konania, nebol žalovanému vrátený ním uhradený preddavok na trovy konania. V takom prí. Pri meritórnych rozhodnutiach v občianskom súdnom konaní, ktoré sa nevyhlasujú, a teda účastník konania objektívne nemá možnosť dozvedieť sa o skutočnosti zakladajúcej plynutie lehoty na vyčíslenie prisúdených trov konania, je povinnosťou konajúceho súdu vyzvať účastníka konania, ktorý má právo na náhradu trov konania, na vyčíslenie prisúdených trov. Len takýmto postupom možno zabezpečiť v procesnej fáze rozhodovania o náhrade trov konania rovnosť účastníkov konania, v ktorom sa meritórne rozhodnutie vyhlasuje, a účastníkov konania, v ktorom sa rozhodnutie vo veci nevyhlasuje. Ústavný súd sa v tomto ohľade nestotožňuje s vyjadreným právnym názorom všeobecných súdov, v zmysle ktorého osobnou prítomnosťou sťažovateľa mal zaniknúť dôvod povinnej obhajoby. V prípade, ak je obvinenému z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v § 37 ods. 1 až 3 Trestného poriadku a § 38 ods. 1 a 2 Trestného poriadku ustanovený obhajca podľa § 40 ods. Mimoriadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiam prokurátorov a policajtov v prípravnom konaní je zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého generálny prokurátor môže zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému predchádzalo, bol porušený zákon. Trestný poriadok využitie tohto mimoriadneho postupu generálneho prokurátora limituje tým, že podľa § 364 ods. 1 písm. a) a b) Trestného poriadku návrh na tento postup môže obvinený vo svoj prospech a v jeho v prospech osoby. Vyhláseniu rozhodnutia podľa § 172 ods. 3 Trestného poriadku nasleduje jeho písomné vyhotovenie s tým, že toto písomné vyhotovenie podpisuje predseda senátu a ten, kto ho vypracoval. Podľa § 173 ods. 1 Trestného poriadku sa však stranám nedoručuje písomné vyhotovenie, ale rovnopis uznesenia. (…) K tomu treba uviesť, že súdne rozhodnutie, či už ide o rozsudok, alebo o uznesenie, je právnou konštrukciou, ktorú nemožno stotožniť s jeho vyhotovením alebo rovnopisom. Súdne rozhodnutie je vo svojej podstate vôľový akt rozhodujúceho subjektu, ktorý sa vyhlasuje a ktorého obsah sa zachytáva v písomn.
Hlavným cieľom Európskej únie, na základe ktorého členské štáty stanovia svoje národné ciele, je znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na našej konečnej spotrebe energie na 20 % a smerovať k tomu, aby sa energetická účinnosť zvýšila o 20 %; v súlade so svojou podmienenou ponukou je Únia odhodlaná prijať rozhodnutie o znížení o 30 % do roku 2020 v porovnaní s úrovňami v roku 1990 v záujme dosiahnutia globálnej a komplexnej dohody na obdobie po roku 2012 a to za predpokladu, že ostatné rozvinuté krajiny sa zaviažu k porovnateľným obmedzeniam emisií a rozvojové krajiny prispejú primerane a v súlade so svojimi povinnosťami a príslušnými kapacitami. The European Union headline target, on the basis of which Member States will set their national targets, is to reduce by 2020 greenhouse gas emissions by 20 % compared to 1990 levels; to increase the share of renewable energy sources in our final energy consumption to 20 %; and moving towards a 20 % increase in energy efficiency; the Union is committed to take a decision to move to a 30 % reduction by 2020 compared to 1990 levels as its conditional offer with a view to a global and comprehensive agreement for the period beyond 2012, provided that other developed countries commit themselves to comparable emission reductions and developing countries contribute adequately according to their responsibilities and respective capabilities. V týchto plánoch sa stanovia národné ciele členského štátu pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov spotrebovanej v doprave a pri výrobe elektrickej energie, tepla a chladu v roku 2020, pričom sa zohľadnia vplyvy iných opatrení politík súvisiacich s energetickou účinnosťou na konečnú spotrebu energie a primerané opatrenia, ktoré sa majú prijať v záujme dosiahnutia týchto celkových národných cieľov vrátane spolupráce medzi miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi, plánovaných štatistických prenosov alebo spoločných projektov, vnútroštátnych politík zameraných na rozvoj biomasy a využívanie nových zdrojov biomasy na rôzne použitia, ako aj opatrenia, ktoré sa majú prijať na účely splnenia požiadaviek uvedených v článkoch 13 až 19 smernice 2009/28/ES. These plans are to set out Member States’ national targets for the share of energy from renewable sources consumed in transport, electricity and heating and cooling in 2020, taking into account the effects of other policy measures relating to energy efficiency on final consumption of energy, and adequate measures to be taken to achieve those national overall targets, including cooperation between local, regional and national authorities, planned statistical transfers or joint projects, national policies to develop existing biomass resources and mobilise new biomass resources for different uses, and the measures to be taken to fulfil the requirements of Articles 13 to 19 of Directive 2009/28/EC. Európska rada schválila v roku 2007 ambiciózne ciele v oblasti energetiky a zmeny klímy do roku 2020 - znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % s možnosťou zvýšenia tohto záväzku na 30 %, ak na to budú vhodné podmienky2 , zvýšiť podiel obnoviteľnej energie na 20 % a dosiahnuť 20 % zlepšenie energetickej efektívnosti. The European Council adopted in 2007 ambitious energy and climate change objectives for 2020 - to reduce greenhouse gas emissions by 20%, rising to 30% if the conditions are right2 , to increase the share of renewable energy to 20% and to make a 20% improvement in energy efficiency.
Úroveň dovozu elektrickej energie do Českej republiky dosahuje o niečo viac ako 11 % z celkového dopytu (9 ), ktorá je síce vyššia ako podiel dovozu elektrickej energie do Poľska, ale dosahuje menej ako polovicu podielu v prípade Rakúska (10)(11 ). The level of electricity imports into the Czech Republic amounts to slightly more than 11 % of its total demand (9 ), which, while higher than the share of electricity imports into Poland, reaches less than half of the share in the case of Austria (10 )(11 ).
Prečítajte si tiež: Postupy pri prevode spoluvlastníckeho podielu
tags: #spoluvlastnícky #podiel #anglický #preklad