Starostlivosť o dieťa pred rozvodom: Právne aspekty

Rozvod manželstva je náročný proces, ktorý so sebou prináša nielen emocionálne, ale aj právne otázky. Jednou z najdôležitejších je úprava starostlivosti o maloleté deti. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na právne aspekty starostlivosti o dieťa pred rozvodom na Slovensku.

Úvod

Rozvod manželstva predstavuje jeden z najnáročnejších životných momentov, ktorý v sebe spája hlboké osobné, sociálne a psychologické aspekty s presne definovaným právnym procesom. Hoci je vnímaný ako ukončenie jedného životného obdobia, z právneho hľadiska ide o formálny akt, ktorým sa zväzok dvoch živých partnerov definitívne zrušuje. Ide o zložitý proces, ktorý zahŕňa nielen emocionálne, ale aj právne aspekty. Rozvodové konanie je náročné nielen emocionálne, ale aj právne.

Zánik manželstva na Slovensku

Zánik manželstva je na Slovensku možný len dvoma spôsobmi: smrťou jedného z manželov alebo právoplatným rozhodnutím súdu o rozvode. Právnu úpravu, ktorá definuje podmienky a vzťahy v rodine, obsahuje predovšetkým zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine, zatiaľ čo procesné postupy súdov v rozvodovom konaní upravuje zákon č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok.

Mnohí ľudia sa mylne domnievajú, že rozvod sa dá na Slovensku vykonať tzv. dohodou. Je dôležité zdôrazniť, že na rozdiel od právnych systémov v iných krajinách, slovenský právny poriadok nepozná inštitút rozvodu na základe výlučnej dohody manželov. Manželstvo môže ukončiť jedine súd. Napriek tomu, ak sa manželia dokážu dohodnúť na podstatných otázkach, akými sú starostlivosť o deti a majetkové vyporiadanie, proces sa môže výrazne zrýchliť a zjednodušiť.

Podmienky rozvodu

Základnou podmienkou, ktorú súd musí posúdiť pred vydaním rozsudku o rozvode, je zistenie "vážneho a trvalého rozvratu" vzťahov medzi manželmi. Podľa ustanovenia § 23 Zákona o rodine môže súd rozviesť manželstvo len vtedy, ak vzťahy medzi manželmi sú tak hlboko narušené a ich spolužitie nemôže plniť svoj účel, pričom nemožno očakávať jeho obnovenie. Nejde len o formálne konštatovanie, že manželia už nežijú spolu; súd musí preskúmať konkrétne príčiny, ktoré viedli k tomuto stavu.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Súd v rámci svojej posudzovacej činnosti prihliada na porušenie manželských povinností zakotvených v § 18 a 19 Zákona o rodine, ktoré zahŕňajú povinnosť žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a spoločne sa starať o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Preukazovanie rozvratu spočíva v dokazovaní, či manželia skutočne tvoria rodinu. Súd zisťuje, či spolu trávia čas, akým spôsobom hospodária, či vedú spoločný intímny život a či spoločne vychovávajú deti. Tieto skutočnosti musia preukázať žalujúci manželia. Súd v rámci zásady materiálnej pravdy postupuje z úradnej povinnosti, aby zistil skutočný stav veci, a môže vykonať všetky potrebné dôkazy aj bez návrhu účastníkov.

Rozhodovacia prax súdov ukazuje, že v prípade, ak manželia už dlhodobo žijú oddelene a ich vzťahy sú natoľko narušené, že akékoľvek pokusy o ich obnovu sú neúspešné, súd manželstvo rozvedie aj napriek nesúhlasu jedného z partnerov. Príkladom je rozhodnutie Krajského súdu v Trnave (sp. zn. 24CoP/63/2017-92), ktoré zdôraznilo, že ak manželstvo ako dobrovoľný a slobodný zväzok prestane plniť svoj účel, nie je v záujme spoločnosti jeho formálne udržiavanie. Takéto rozhodnutia naznačujú, že súdna prax vníma rozvod nielen ako mechanické uplatnenie zákona, ale aj ako zohľadnenie ľudského faktora a skutočného stavu vzťahov, čím sa minimalizuje formalizmus a súd sa zameriava na spravodlivé usporiadanie vzťahov v danej veci.

Návrh na rozvod

Samotné rozvodové konanie sa začína podaním návrhu na rozvod manželstva, ktorý musí byť spracovaný individuálne, pretože na Slovensku neexistuje žiadne predpísané tlačivo. Návrh na rozvod podáva jeden z manželov (navrhovateľ) a je dôležité, aby bol vypracovaný s právnou presnosťou, keďže akékoľvek nedostatky môžu viesť k predĺženiu konania. Návrh musí spĺňať všeobecné aj osobitné náležitosti, aby bol súdom prijatý.

Je nevyhnutné uviesť presné údaje o navrhovateľovi a odporcovi (meno, priezvisko, dátum narodenia, trvalé bydlisko a štátna príslušnosť). Kľúčovým prvkom je podrobné opísanie príčin rozvratu manželstva a dôvodov, prečo je vzťah vážne a trvalo rozvrátený. Nepostačuje iba všeobecné konštatovanie. Návrh sa podáva na miestne príslušný okresný súd, ktorým je súd, v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v ňom má aspoň jeden z nich stále bydlisko. Ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu. Ak nie je ani taký súd, návrh sa podáva na všeobecnom súde navrhovateľa.

Písomný návrh sa podáva v dvoch vyhotoveniach, ak manželia nemajú maloleté deti, a v troch vyhotoveniach, ak sú v manželstve maloleté deti. K návrhu sa prikladajú potrebné prílohy, ako sú kópia sobášneho listu a rodných listov detí.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Po podaní a doručení návrhu súd stanoví termín pojednávania. Na pojednávaní sa súd najskôr pokúsi o zmier medzi manželmi a preverí, či nie je možná obnova manželstva. Hoci súdna prax nepripúšťa skončenie rozvodového konania súdnym zmierom, snaha o zmierenie je zákonnou povinnosťou súdu a jeho opomenutie sa považuje za vážne pochybenie. Po pokuse o zmier súd vypočuje navrhovateľa a následne odporcu, pričom v prípade maloletých detí vypočuje aj kolízneho opatrovníka.

Manželstvo nezaniká dňom vyhlásenia rozsudku, ako sa mnohí klienti mylne domnievajú. Súdne rozhodnutie sa považuje za právoplatné a manželstvo zaniká až uplynutím 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Ak sa účastníci vzdajú práva na odvolanie priamo do zápisnice na pojednávaní, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia rozhodnutia poslednému z nich, čo výrazne skráti dĺžku konania.

Starostlivosť o maloleté deti

Ak majú rozvádzajúci sa manželia maloleté deti, súd nemôže rozhodnúť len o rozvode manželstva, ale musí súčasne a komplexne upraviť výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Toto konanie je spojené s konaním o rozvode a zahŕňa rozhodnutie o osobnej starostlivosti o dieťa, úpravu styku s ním, a určenie vyživovacej povinnosti. V tomto konaní súd z úradnej povinnosti ustanoví kolízneho opatrovníka, ktorým je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, aby zastupoval záujmy dieťaťa a chránil jeho práva.

V rodičovskej dohode či v rozhodnutí súdu vo veci výkonu rodičovských práv a povinností a/alebo v rozsudku o rozvode by mali byť upravené 4 základné aspekty výkonu tzv. rodičovských práv a povinností:

1. Osobná starostlivosť o dieťa
2. Zastupovanie dieťaťa a správa jeho majetku
3. Výživné na maloleté dieťa
4. Styk rodiča s maloletým dieťaťom

Starostlivosť o maloleté deti je teda iba jednou zo 4 súčastí alebo aspektov rodičovských práv a povinností.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Formy osobnej starostlivosti

Donedávna existovali iba dve formy starostlivosti o maloleté deti: osobná starostlivosť jedného z rodičov a striedavá osobná starostlivosť. Je potrebné zdôrazniť, že všetky 3 formy osobnej starostlivosti o dieťa sú rovnocenné. Rozhodujúcim kritériom je záujem dieťaťa.

• Osobná starostlivosť jedného z rodičov: Súd zverí dieťa do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov.
• Striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov: Súd zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov - či už na základe dohody, alebo tak môže rozhodnúť autoritatívne sám. V oboch prípadoch však musí mať za preukázané, že je toto riešenie záujme dieťaťa. Tento model umožňuje, aby dieťa trávilo približne rovnaký čas s oboma rodičmi. Hoci to nemusí byť presný pomer 50:50, striedavá starostlivosť je považovaná za najlepší záujem dieťaťa a je preferovaným modelom v súdnej praxi, najmä ak to pomery v rodine dovoľujú.
• Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov: Súd zverí dieťa do spoločnej starostlivosti oboch rodičov iba na základe ich dohody, avšak musí mať za preukázané, že je toto riešenie záujme dieťaťa. Táto možnosť bola do slovenského práva zavedená od 1. januára 2023. Znamená to, že zodpovednosť rodičov za dieťa zostáva nezmenená, podobne ako pred rozvodom, bez ohľadu na to, či žijú v jednej domácnosti. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a ich postavenie je rovnocenné. Obaja rodičia musia mať záujem o výchovu dieťaťa a musia byť na to plne spôsobilí. Pri oboch formách musí byť táto forma v záujme dieťaťa, musia tak byť zaistené potreby dieťaťa. Musia byť splnené praktické podmienky na výchovu - dostupné bydliská rodičov, dostupnosť školy, zdravotnej starostlivosti, zachovanie väzieb, záujmov dieťaťa, podobnosť prístupov rodičov k výchove a pod. So spoločnou starostlivosťou musia obaja rodičia súhlasiť, inak súd nemôže sám určiť rodičom túto formu starostlivosti. Súd nemôže autoritatívne rozhodnúť a ponechať neupravené presné dni striedania.

Nová právna úprava reflektuje moderný prístup, ktorý kladie dôraz na to, aby dieťa po rozvode nestratilo ani jedného rodiča, ale naopak, aby si s oboma zachovalo rovnocenný vzťah. Súd pritom vždy rozhoduje s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom.

Výživné na dieťa

Dôležitou súčasťou rozhodnutia o deťoch je určenie výživného. Zákon o rodine stanovuje, že obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu dovtedy, kým nie je schopné živiť sa samé. Výška výživného sa určuje na základe príjmov, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov, s cieľom zabezpečiť dieťaťu podiel na životnej úrovni jeho rodičov. Zvyčajne ho hradí ten rodič, ktorý dieťa nemá zverené do starostlivosti, resp. ktorý má vyšší životný štandard (v prípade striedavej starostlivosti).

Pri spoločnej starostlivosti nemusí byť upravené ani výživné, ani nič iné. O výživnom zákon uvádza, že buď bude určené dohodou rodičov, alebo nebude určené vôbec. Každý z rodičov má rovnaké postavenie a nároky na dieťa.

Styk rodiča s dieťaťom

Zvyčajne je právo kontaktu s dieťaťom určené vyslovene tomu rodičovi ktorý dieťa nemá zverené do starostlivosti. Určenie styku nie je povinné, pretože vyplýva priamo zo zákona. Možno tiež požiadať ponechať styk neurčený.

Ďalšie aspekty

Sú aj ďalšie špecifické aspekty, ktoré možno podľa okolností zahrnúť do rodičovskej dohody či súdneho rozhodnutia, napr. ďalšie aspekty ako zastupovanie dieťaťa, správa jeho majetku či výživné. Nemusia byť upravené ani žiadne ďalšie aspekty ako zastupovanie dieťaťa, správa jeho majetku či výživné. Rozsudok bude krátky.

Rodičovská dohoda

Po rozchode rodičov je potrebné vyriešiť otázky starostlivosti o spoločné maloleté deti. Pokiaľ partneri rozumne komunikujú a spolupracujú v otázkach týkajúcich sa detí, nie je potrebné nič spisovať, žiadny písomný dokument - rodičovskú dohodu. Ak sa partneri dohodnúť nedokážu alebo vznikajú medzi nimi konflikty, hádky, prekážajú jeden druhému v kontakte s deťmi, či pristupujú k otázkam starostlivosti o deti nezodpovedne, a tým sú ohrozené záujmy detí, potom je namieste riešiť starostlivosť o deti rodičovskou dohodou alebo podaním návrhu na súdne konanie.

Rodičovskú dohodu Zákon o rodine vždy uprednostňuje. Dohodu si partneri môžu spísať podľa seba a nemusia ju nechať schváliť súdu. Rozdiel medzi rodičovskou dohodu a súdnym určením je najmä ten, že podmienky dohody si vyrokujú sami rodičia medzi sebou, prípade s odbornou pomocou a nemusia podávať ani návrh na súd (s výnimkou rozvodového konania), ak túto dohodu budú dodržiavať. Ak dohoda nie je súdom schválená, v prípade jej porušenia dohody však nemajú možnosti ako jej dodržiavanie vymôcť - napr. nemožno podať návrh na exekúciu, ak rodič neuhradí výživné podľa rodičovskej dohody, ktorá nie je súdom schválená. Rodičovskú dohodu možno nechať schváliť súdom i neskôr. Ak dohodu niektorý rodič nedodržiava, druhý z rodičov môže požiadať súd o jej schválenie. Súdne určenie využívajú rodičia, ktorí sa nedohodli, jeden z nich podá návrh na súd a dokazovanie sa bude vykonávať v súdnom konaní a súd rozhodne autoritatívne podľa výsledkov dokazovania. Aj v priebehu súdneho konania však môžu rodičia uzavrieť rodičovskú dohodu a predísť tak ďalším nákladom, dlhému trvaniu konania, úhrade poplatku za znalecké dokazovanie a stresu s tým spojeným. Súd dohodu schváli ak je v súlade so záujmom maloletého.

Aj pri spoločnej starostlivosti rodičia môžu spísať dokument - rodičovskú dohodu, no táto nebude prenesená do výrokov rozhodnutia súdu. Túto dohodu si môžu časom sami meniť, prispôsobovať sa okolnostiam. Nemusia mať písomne špecifikované dokonca vôbec nič, dôležité je, že sa vedia jeden druhému prispôsobiť a spolupracovať. Dôležitá je istá miera stability, aby dieťa vedelo ako bude fungovať.

Výhodou je, že rodičia si môžu podmienky starostlivosti o deti prispôsobovať a meniť. V prípade, že medzi rodičmi vznikne konflikt, nebude možné vymáhať plnenie dohody, lebo v súdnom rozhodnutí nebude vymáhateľná špecifikácia. Ak napr. otec neuhradí výživné alebo matka neumožní otcovi prázdniny s dieťaťom, nebude možné podať návrh na exekúciu či návrh na súdny výkon rozhodnutia. Táto forma starostlivosti má najprísnejšie kritériá, pretože dohoda rodičov a priaznivé podmienky spolupráce rodičov (absencia konfliktov) sú nevyhnutnosťou.

Vplyv formy starostlivosti na dávky a bonusy

Skutočnosť zverenia dieťaťa do niektorej z foriem osobnej starostlivosti o dieťa vplýva aj na nárok na vyplácanie dávok či na uplatnenie daňového bonusu. V prípade zverenia dieťaťa jednému z rodičov tomuto budú patriť i nároky. Rodičovský príspevok (do dovŕšenia 3.roku veku dieťaťa alebo 6.

Podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa platí: „Ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, prídavok a príplatok k prídavku sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Zároveň zákon uvádza, že sa začne vyplácať tomu rodičovi, ktorý má určený väčší rozsah striedavej osobnej starostlivosti. Rodičia sa teda môžu dohodnúť, ktorý z nich bude poberať rodinné prídavky a súd to následne uvedie i v rozsudku. Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov je daňový bonus suma daňového zvýhodnenia na vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti. Daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov, ak títo žijú spolu.

Úloha znalca v konaní o rozvode

Aj keď zodpovednosť rodičov za osudy detí nie je možné presunúť ani na súd, ale ani na znalca, znalec má nezastupiteľnú úlohu v konaní o rozvode, súčasťou ktorého je aj úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. V časopriestore rozvodu je mnoho emočne nabitých síl, ako láska a nenávisť, konštruktívnosť a deštruktívnosť, nevyrovnanosť, ľahostajnosť.

Roly dieťaťa v rozvodovom konaní

• Dieťa obeť: Dieťa v predškolskom veku je zvyčajne pasívne a bráni sa prijať realitu rozvodu. Problém tkvie v tom, že, dieťa nechápe, prečo tí dvaja, ktorých má rado, sa radi nemajú.
• Dieťa aktívny spojenec: Je angažované častejšie v prospech matky. Má jednostranný pohľad na situáciu v rodine, nemá konflikt dvoch lások, nie je obeťou, ale stotožňuje sa a kalkuluje. U druhého rodiča vzniká pocit zrady.
• Dieťa ako nástroj: Ide o obeť konfliktu rodičov. Dieťa tu však nie je pasívne, trpí a napriek tomu ho rodičia používajú ako štít alebo zbraň. Dieťa je hlavný argument, ide o jeho blaho.
• Dieťa ako sprostredkovateľ: Je veľmi náročná rola, keď je dieťa angažovaný účastník konfliktu rodičov, pričom dieťa ako sprostredkovateľ štylizuje a odovzdáva­va správy a cíti sa ako vinník. Ak ohovára jeden z rodičov druhého, dieťa ho bráni. Zvyčajne ide o deti s vysokou sociálnou inteligenciou.
• Dieťa ako pôvodca: Je rola, do ktorej sa dieťa dostáva najmä v mladých manželstvách, pre ktoré je narodenie dieťaťa veľká radosť, ale zároveň aj veľká záťaž. Ak sa narodí dieťa postihnuté, vyžaduje to mobilizáciu všetkých síl obidvoch manželov. Hľadá sa vina, všade vládne úzkosť.
• Dieťa ako arbiter: Je posledná rola, ktorá predsta­vuje pomerne veľké a rafinované vtiahnutie dieťaťa do rozvodu.

Popudzovanie je ďalšia manipulácia deťmi od tých, ktorý by ich mali milovať. Jednak rodičia, ale často aj starí rodičia popudzujú dieťa pri eskalácii konfliktov v rodine, avšak popudzovanie je markantné najmä po rozvode pri realizácii styku s druhým rodičom. Podľa Bakalářa je popudzovaním také ovplyvňovanie dieťaťa, kde hlavným cieľom je zníženie hodnoty druhého rodiča.

Vyšetrenie a testy

Pri vypracovaní znaleckého posudku je potrebné detailné psychiatrické vyšetrenie a používa sa batéria testov tak pre rodičov, ako aj pre dieťa. Skúma a podrobne sa rozoberá interakcia dieťaťa s každým rodičom osobitne a interakcia dieťaťa s obidvomi rodičmi. Podľa Pavlovského v mimoriadne vyhrotených rozvodových a porozvodových bojoch pri žiadosti o zmenu úpravy styku to však často nie je možné. Pri vyšetrovaní rodičov sa používajú inteligenčné, projekčné testy a testy výchovných postojov. Test môže ozrejmiť výchovné postupy rodičov, emočné tlaky a upozorniť na možné ovplyvňovanie. Znalci zvažujú najmä výchovné predpoklady rodičov, na ktoré dostá­vajú často priame otázky zo súdu.

Príklady zo súdnej praxe

• Príklad 1: Maloletý bol vyšetrený na základe uznesenia súdu súdnym znalcom. Rodičia rozvedení, rozsudkom obvodného súdu bol otcovi zakázaný styk s dieťaťom pre duševnú chorobu. Otec v písomnom návrhu žiadal úpravu styku so synom vzhľadom na to, že sa jeho zdravotný stav upravil. Otec v prípade remisie a zodpovedného užívania liekov sa môže s dieťaťom stýkať v prítomnosti matky bez toho, aby došlo k ohrozeniu duševného zdravia maloletého. Počas fázy maniodepresívnej psychózy, pod vplyvom psychotických zmien, ktoré menia jeho úsudok, správanie a konanie, bude opäť nutné styk s dieťaťom prerušiť. Obidvaja rodičia majú dieťa radi. Chlapec si je toho vedomý, ale udáva, že si s otcom až tak nerozumie. Citový vzťah k otcovi je omnoho povrchnejší, čo je samozrejmé, pretože od útleho detstva nežije s otcom v dennom kontakte. Vzťahy medzi rodičmi sú vysoko rozporuplné. Otec si želá obnovu manželstva, matka sa z touto predstavou definitívne rozlúčila. Matka však vychováva chlapca v úcte k otcovi, jeho nevhodné správanie ospravedlňuje chorobou. Žiadnym spôsobom dieťa proti otcovi nepopudzuje. Chlapec si želá žiť s matkou. Zároveň by si želal, aby si matka našla trvalého partnera, lebo by chcel mať otca. Svojho biologického otca by chcel mať úplne zdravého. Za danej situácie je ochotný vídať sa s otcom, ale iba v prítomnosti matky. Harmonický vývoj osobnosti. Intelektové schopnosti v pásme dobrého priemeru až ľahkého nadpriemeru. Po porade s obidvomi znalcami matka súhlasí s jednodenným stykom s vlastným otcom jedenkrát za mesiac v jej prítomnosti. Návšteva by vždy prebiehala v indiferentnom prostredí, napríklad ako návšteva kina, ZOO, výstavy, obed v reštaurácii, aby sa predišlo možnosti konfliktov, ktoré prebiehali doma. Znalci odporúčajú namiesto zákazu styku jeho úpravu na bežnú formu, pretože z psychiatrického hľadiska ide o zvláštny prípad. Zároveň upozorňujú na to, že akákoľvek zmena bude závisieť od psychického stavu otca, intenzity a spôsobu psychiatrickej liečby a od otcovej vlastnej zodpovednosti.
• Príklad 2: Rodina vysokoškolákov: dcéra má šestnásť rokov, študentka gymnázia, syn, trinásťročný, školák je dyslektik. Otec tyranizuje celú rodinu a chce rozvod pre údajnú neveru matky, ktorú matka popiera a objektívne nikdy nebola preukázaná. Otec systematicky ovplyvňuje chlapca a popudzuje ho proti matke („vieš, nedám jej peniaze, pretože ti kúpim super lyže“ a podobne). Podobne sa snaží ovplyvniť aj dcéru, ktorá sa však snaží pozerať na situáciu aj vďaka veku objektívne. Otec ju zavrhne. Chlapec sa začal správať k matke s nenávisťou, prekračuje zákazy, je neposlušný, všetko za tichej podpory otca. Napokon sa objavuje cha­rakteristická porucha správania F 90.1 vo vzťahu k rodine, systematicky všetko matke ničí, kričí na ňu, že ju nenávidí, pretože je pobehlica a podobne. Sestru má rád, dá sa od nej na chvíľu uspokojiť. Často plače, tvrdí, že mamu má rád, ale že jej nemôže odpustiť, čo urobila otcovi, a tým zradila aj jeho. Matka pristupuje na rozvod s tým, že chce obe deti. Otec nesúhlasí. Pri vyšetrení sa chlapec vyhráža samovraždou, pokiaľ nebude zverený do starostlivosti otca. Najväčšmi ho hnevá, že sestra nechce ísť k otcovi. Na otázku znalca sestra potvrdzuje, že nebezpečenstvo suicídia brata vidí ako vysoké pre jeho impulzivitu. Po celý rozvodový, dramaticky konfliktný čas pomáha bratovi v škole. Po sformulovaní záveru posudku si znalci znovu pozvali celú rodinu a oboznámili ju, že je veľké nebezpečenstvo suicidiál­neho konania syna a že bude odporučené ambulantné pedopsychiatrické vedenie, eventuálna liečba. Zdrvená matka s rozvodom súhlasí. Otec triumfálne konštatuje, že vďaka tomuto faktu určite dostane syna do svojej starostlivosti.
• Súrodenci: Zo súdnej praxe možno urobiť záver, že súdy zásadne zverujú súrodencov spoločne jednému rodičovi. Táto zásada však nemôže byť uplatňovaná automaticky. Rovnako aj znalci v otázke rozdelenia súrodencov zastávajú názor, že súrodenci by sa spravidla nemali rozdeľovať. Existujú však individuálne prípady, keď znalci rozdelenie súrodencov odporúčajú, aj keď s ve­domím, že dieťa stráca rodičov a zároveň aj súrodenca, teda ďalší emočne silný vzťah.

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM)

Rozvodom manželstva automaticky zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), ale majetok v ňom zahrnutý je potrebné vyporiadať. Do BSM patrí všetok majetok, ktorý jeden z manželov nadobudol počas trvania manželstva, s výnimkou majetku získaného dedičstvom alebo darom. Do BSM nepatria ani veci, ktoré slúžia výlučne na osobnú potrebu jedného z manželov alebo na výkon jeho povolania.

Právna úprava BSM má svoje nuansy. Napríklad, ak boli spoločné prostriedky použité na zlepšenie majetku jedného z manželov (napríklad rekonštrukcia domu, ktorý bol vo výlučnom vlastníctve jedného z nich pred manželstvom), druhá strana má nárok na vrátenie jednej polovice týchto vložených finančných prostriedkov. Takisto, obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý bol nadobudnutý počas manželstva zo spoločných prostriedkov, môže byť súčasťou BSM, čo ukazuje, že vysporiadanie majetku nie je jednoduchým rozdelením na polovicu, ale vyžaduje podrobnú analýzu finančných tokov a majetkových pomerov.

Existujú tri spôsoby vyporiadania BSM:

• Dohoda: Ide o najefektívnejší a najmenej nákladný spôsob. Dohoda musí byť písomná a v prípade, že sa týka nehnuteľnosti, musí byť notársky overená, aby sa mohla zapísať do katastra.
• Súdne rozhodnutie: Ak sa manželia nedokážu dohodnúť, musia podať návrh na súdne vyporiadanie. Súd pri svojom rozhodovaní vychádza zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké, pričom môže zohľadniť aj starostlivosť o deti a o spoločnú domácnosť. Súdne konanie o vyporiadaní BSM je známe svojou dĺžkou a náročnosťou, pričom sa môže pretiahnuť na 4 až 7 rokov.
• Zákonná fikcia: Ak BSM nie je vyporiadané do 3 rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode a nebol podaný návrh na súd, nastáva tzv. zákonná fikcia vyporiadania. V takom prípade platí, že hnuteľné veci pripadnú tomu z manželov, ktorý ich používa pre vlastnú potrebu, a nehnuteľnosti a ostatné majetkové práva sa stávajú podielovým spoluvlastníctvom s rovnakými podielmi pre oboch.

Finančné náklady rozvodu

S rozvodovým konaním sú spojené aj finančné náklady, ktoré je dôležité zvážiť. Hlavným nákladom je súdny poplatok za podanie návrhu na rozvod manželstva. Vzhľadom na nedávne legislatívne zmeny, ktoré nadobudli účinnosť, je aktuálny súdny poplatok za podanie návrhu na rozvod 100 EUR. Ak sa návrh a všetky jeho prílohy podávajú v elektronickej podobe, poplatok je znížený o polovicu, teda na 50 EUR. Staršie údaje o poplatkoch vo výške 66 EUR už nie sú platné, a preto je dôležité mať vždy aktuálne informácie.

Cena za právne zastúpenie je individuálna a závisí od zložitosti prípadu, počtu a dĺžky pojednávaní a rozsahu poskytovaných služieb. Odmena advokáta sa stanovuje na základe dohody, pričom môže ísť o hodinovú, paušálnu alebo tarifnú odmenu. Náklady na vypracovanie samotného návrhu na rozvod sa môžu pohybovať od 50 EUR.

tags: #starostlivosť #o #dieťa #pred #rozvodom #právne