
Figovníky sa stávajú čoraz obľúbenejšími aj v našich záhradách. Tento článok vám poskytne komplexný návod, ako sa o figovník starať na jar, aby ste si zabezpečili bohatú úrodu chutných fíg.
Figovník (Ficus carica) je ker alebo menší strom s charakteristickými dlaňovito laločnatými listami a výrazným vzhľadom. Hoci ho poznáme najmä z dovoleniek v južných krajinách, úspešne ho môžeme pestovať aj u nás. V našich podmienkach sa pestuje najmä v mobilných nádobách alebo v záhrade na teplých a chránených miestach, najmä na juhu Slovenska. Dôležité je vybrať si odrodu, ktorá je vhodná pre naše klimatické podmienky. Väčšina figovníkov plodí bez opelenia, čo je v našich podmienkach výhodou.
Figovník obyčajný (Ficus carica) patrí do čeľade morušovité (Moraceae). Pôvodom pochádza zo subtropických oblastí východnej a západnej Ázie. Dnes sa pestuje aj v južnej Európe, severnej Afrike, Malej Ázii, na Strednom východe, v Pakistane a Afganistane. Nájdeme ho aj v Amerike, južnej Afrike, Austrálii a na Novom Zélande. Veľké plantáže figovníkov sa nachádzajú v Turecku, Grécku, južnom Taliansku a Španielsku. V oblasti Stredozemného mora je figovník súčasťou mnohých okrasných záhrad, kde plní funkciu tieniaceho a ozdobného prvku.
Figovník dorastá do výšky 3 až 5 metrov, v prirodzených podmienkach aj dvojnásobne. Má nepravidelnú korunu a kožovité, tmavozelené, trojlaločné listy. Kvety sú malé a nenápadné, ukryté v zelenom hruškovitom útvare s malým otvorom pre opeľovače. Kvitne od marca do júla. Väčšina figovníkov v našom pásme plodí partenokarpicky, teda bez oplodnenia. Plodom je figa, ktorá je súplodím. Plody divého figovníka sú chlpaté, zatiaľ čo plody domestifikovaných odrôd sú hladké a sladké, po dozretí fialovohnedé až čierne, prípadne žltozelené.
Nie každá odroda figovníka je vhodná pre naše klimatické podmienky. Pri výbere je potrebné zohľadniť mrazuvzdornosť a spôsob rodenia. Medzi najčastejšie pestované odrody u nás patria Brown Turkey, Peretta, Becane a Bornholm S Diamond.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Táto odroda je stredne vysoký ker dorastajúci do výšky 1-2 metre s opadavými listami. Strihá sa na jar a v lete. Mladšie rastliny odolávajú teplotám do -15 °C, staršie až do -20 °C. Je to jeden z najotužilejších figovníkov, ktorý v našich podmienkach bohato plodí. Plody sú tmavé, červenohnedé až fialovo-čierne, sladké a pri dostatočnom obsahu živín v pôde aj pomerne veľké. Tvoria sa bez opelenia. Zrelé plody sa ľahko odlomia a neronia mlieko (latex).
Odolnosť tejto odrody možno zvýšiť zakrytím konárov bublinkovou fóliou alebo polystyrénom počas najsilnejších mrazov. V prípade omrznutia nadzemnej časti figovníka vyženie na jar nové výhony zo zeme, na ktorých stihne ešte v ten istý rok plodiť.
Figovník nie je náročná rastlina. Potrebuje slnečné a dostatočne vyhriate stanovište chránené pred vetrom (najlepšie južná stena budovy alebo múru). Pôda by mala byť piesčito-hlinitá, mierne vápnitá a dostatočne humózna. Dospelý ker zvládne mrazy aj okolo -20 °C (podľa odrody). Zvláda i priame slnečné svetlo. Čo nezvláda, to je mrazivý vietor, vďaka ktorému dokáže vymrznúť až na koreň.
Ak chcete pestovať figovník v chladnejších oblastiach, je vhodnejšie pestovať ho v kontajneri. Takto ho môžete nechať prezimovať v chladnejšej a tmavšej miestnosti, ako je chodba, pivnica alebo garáž (plus mínus koncom septembra podľa aktuálnych klimatických podmienok). Koncom mája až začiatkom júna ho môžete opäť vyniesť von.
Plody môžete očakávať zhruba od polovice augusta a priebežne ďalšie zrejú asi 3 mesiace. Zber u nás začína koncom septembra a trvá až do prvých mrazov, kedy sa vývoj plodov zastaví a plody vonkajších stromkov zmrznú a opadajú.
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Kontajnerové rastliny prenesené v októbri do svetlejšej miestnosti s teplotou nad bodom mrazu nasadzujú nové plody, ktoré potom dozrievajú na jar a v lete budúceho roka.
Na jar, približne koncom marca, premiestnite figovník pestovaný v nádobe von a prihnojte ho. Ak ste figovník zazimovali v zemi, odhrňte prikrývku. Do voľnej pôdy sa figovník vysádza najlepšie v apríli až v máji, kedy je pôda už dostatočne zohriata. Sadia sa najlepšie trojročné rastliny aj s koreňovým balom.
Figovník môžete vysadiť aj o 10 až 20 cm hlbšie ako bol v kontajneri - bude tak ešte lepšie chránený pred silným mrazom. No aj tak ho nezabudnite pred zimou chrániť napríklad prikrývkou z čečiny, slamy alebo vrecovinou.
Ak začínate s pestovaním figovníka v črepníku (kontajneri), najvhodnejší je substrát zložený zo záhradnej pôdy, kompostu, piesku a rašeliny (v pomere 2:1:0,5:0,5) s neutrálnym pH. Po zasadení sa odporúča aj prihnojiť. Rastlinu z kvetináča nevysádzajte do vonkajších podmienok, kým nemá aspoň 3 roky.
Figovník nie je náročný na pôdu, nevyhovuje mu iba veľmi kyslá. Pôda bohatšia na živiny zabezpečí, že z figovníka môžete očakávať väčšiu úrodu.
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Na jar je dôležité figovník prihnojiť, aby mal dostatok živín pre rast a tvorbu plodov. Figovníku rastúcemu voľne v záhrade zapracujte maštaľný hnoj (5-10 kg) na dospelý ker. Rastlinám v kontajneri v období jar-leto pridávajte tekutú hnojivú zálievku približne každé 2 týždne (napríklad 0,2 %-ný roztok Harmavitu). Neskôr už nehnojte, aby drevo stihlo do zimy vyzrieť.
Figovník v záhrade zalievajte najmä počas tvorby plodov a to v prípade dlhšie trvajúceho suchého obdobia (inak opadajú). V prípade, že je pôda premočená po dlhšietrvajúcich a intenzívnych zrážkach, plody praskajú. Kontajnerový stromček si žiada častejšiu zálievku hlavne počas horúceho leta.
Figa znáša rez veľmi dobre, rýchlo sa rozkonáruje a nasadzuje veľa plodov. Nestrihané rastliny majú zbytočne dlhé a hlavne riedke prírastky. Preto je dobré už v prvom roku pestovania na jar skrátiť hlavný výhonok na 5-6 púčikov, aby sa vytvorili aj bočné konáriky. Tie na budúci rok opäť skrátime na 3-5 púčikov. Výhonky rastúce do vnútra tvarovanej koruny odrežeme. Po zbere môžete odrodené vetvy odrezať, čím podporíte tvorbu nových výhonov.
Pozor pri reze a ošetrovaní! Všetky figovníky ronia pri poranení mliečnu lepkavú tekutinu - latex. Ten pri kontakte nepríjemne dráždi pokožku a sliznice. Používajte záhradné rukavice.
Figovník sa úspešne pestuje aj v kvetináči, kedy sa neriskuje jeho vymrznutie. Po prezimovaní ho postačí na jar po odznení posledných mrazov premiestniť do záhrady (ale najprv do polotieňa, aby mu slnko hneď nespálilo listy). Aby vám kontajnerový figovník pekne zarodil, je potrebné ho vždy na jar v prvých troch rokoch presádzať. Staršie rastliny vydržia v nádobe aj 3-4 roky.
Pri presádzaní odrežte po obvode časť koreňov, doplňte čerstvý substrát a zasaďte figovník do väčšej nádoby, alebo prinajmenšom mu časť koreňov po obvode orežte (ak ho chcete vysadiť do tej istej nádoby). Počas vegetačného obdobia črepníkový figovník pravidelne hnojte (harmavit), približne raz za dva týždne, a polievajte - najlepšie až po miernom presušení povrchu pôdy.
V prvom roku figovník vyžaduje nádobu s objemom aspoň 3 l, v ďalšom roku ešte o 2 l väčšiu. Staršie rastliny sa vysádzajú minimálne do 10-litrovej nádoby.
Dobre zazimované figovníky na jar rýchlo rašia a prinášajú bohatú úrodu. Ak je zima suchá (bez zrážok), je potrebné figovník niekoľkokrát poliať, aby nevyschol. Ak figovník po zime nezačne pučať, dajte mu ešte šancu. Prekvapiť vás môže novými výhonkami pokojne aj začiatkom leta. Vymrznuté výhonky zrežte až na živé drevo a rany zatrite voskom alebo špeciálnym stromovým balzamom.
Figovníky sú u nás prakticky bezproblémové z hľadiska chorôb a škodcov. V skleníku ich môžu napadnúť molice. Ojedinele sa môžete stretnúť s hrdzou figovníkov (hnedočervené škvrny na listoch), ktorá sa objavuje v chladnom a vlhkom prostredí. Môže spôsobiť opadanie listov, oslabenie rastliny a malú úrodu. Najznámejší škodca figovníkov je listomôľka figovníková, ktorá vyžiera listy a pokrýva ich pavučinkami. Ďalšou chorobou je vírusová mozaika.
Zrelé figy sú mimoriadne sladké, šťavnaté a majú špecifickú arómu. Konzumujú sa čerstvé, ale možno ich sušiť, kompótovať, vyrábať z nich džemy či dokonca víno. Plody figy sú plné prospešných látok, ktoré pôsobia podporne pri srdcovocievnych ochoreniach a chudokrvnosti. Sú liekom proti únave. V mlieku sa z nich vyrába odvar, ktorý sa podáva pri bolestiach hrdla, angíne a prechladnutí. I listy fíg možno zúžitkovať.