
Hernia, známa aj ako prietrž alebo pruh, predstavuje vyklenutie pobrušnice cez oslabenú brušnú stenu. Najčastejšie sa vyskytuje v oblasti slabín (inguinálna hernia) alebo pupka (umbilikálna hernia), ale môže sa objaviť aj v iných lokalitách, ako je ventrálna hernia alebo Spiegelova hernia. Jediným riešením je operačná liečba. Hernia sa odstraňuje klasickou otvorenou alebo laparoskopickou operáciou. Výber operačnej techniky závisí od chirurga, pričom sa vždy zvažuje lokálny nález a umiestnenie hernie.
Samotná hernia zvyčajne spôsobuje len minimálne ťažkosti, ako je bolesť alebo zápal. Pacientovi prekáža predovšetkým samotné vyklenutie. Vzniká otvor v brušnej stene, najčastejšie v miestach, kde z brušnej steny vystupujú rôzne štruktúry, alebo ide o vývojový pozostatok. Princípom je vytlačenie brušnej výstelky (peritonea) a v nej obsiahnutých štruktúr do podkožia. Príčinou vzniku hernie je náhle zvýšenie vnútrobrušného tlaku, napríklad v dôsledku intenzívneho kašľa, zápchy, väčšej fyzickej námahy, intenzívneho cvičenia či posilňovania, a veľmi často u žien v tehotenstve.
Nebezpečenstvo hernie spočíva v možnej komplikácii priškrípnutia brušných útrob do bránky, čo vedie k opuchu, zápalu a perforácii. Tieto stavy môžu spôsobiť vážne zdravotné ťažkosti a ohroziť život pacienta. Jediným riešením je operačná liečba.
Klasická otvorená operácia hernie trvá približne 30 minút a môže sa vykonávať v lokálnej alebo celkovej anestézii. Je vhodná pre každý nález. Výhodou je, že lekár nemusí zasahovať do brušnej dutiny, ktorá tak môže zostať intaktná. Komplikácie sa liečia ľahko, pretože rana je smerom von. Nevýhodou je väčšia bolestivosť po zákroku a väčšia jazva, ktorá sa väčšinou nachádza v oblasti slabiny a je skrytá v spodnom prádle.
Laparoskopická operácia hernie trvá približne 30-45 minút a vykonáva sa výlučne v celkovej anestézii. Pri tomto výkone sa na uzatvorenie hernie musí použiť cudzorodý materiál - sieťka, ktorá sa musí zakryť, aby nebola v priamom kontakte s črevami. Existujú riziká spojené s tým, že ide o operáciu brušnej dutiny. V jej vnútri môže vzniknúť zápal, hnisanie, perforácia čreva atď.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Po klasickej otvorenej operácii hernie sa odporúča pacientom približne 14 dní oddychový režim a zároveň byť PN. Hojenie rán po operácii môže byť bezproblémové, no nie vždy je to tak. Mnohí pacienti sa často po zákroku, ktorého súčasťou je aj rana, stretávajú s komplikáciami, ktoré môžu byť miernejšie, ale aj zložitejšie.
Každá operačná rana je jedinečná, preto sa nedá presne určiť univerzálna doba hojenia. Vo všeobecnosti platí, že menšie rany sa môžu zahojiť už za dva až tri týždne, zatiaľ čo rozsiahlejší chirurgický zákrok si môže vyžadovať aj niekoľko mesačnú starostlivosť.
Medzi dôležité faktory ovplyvňujúce hojenie patria:
Proces hojenia rany prebieha v troch fázach:
Hoci sa väčšina pooperačných rán hojí bez väčších ťažkostí, niekedy sa môžu vyskytnúť komplikácie. Je vhodné vyhľadať odbornú pomoc, ak spozorujete nasledovné príznaky:
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Zlé hojenie rán po operácii môže mať nepríjemné následky, ktoré výrazne ovplyvnia celkový zdravotný stav a dĺžku liečby. Jedným z hlavných rizík je vznik lokálnych infekcií, ktoré môžu prerásť až do závažných komplikácií.
Základným krokom pri podpore hojenia je vhodná starostlivosť o samotnú ranu. Patrí sem pravidelné čistenie a dezinfekcia, ktorá zabraňuje vzniku infekcie. Nevyhnutné je tiež dodržiavanie pokynov lekára pri výmene obväzov či použití špeciálnych náplastí.
Hoci správna lokálna starostlivosť hrá hlavnú úlohu, proces hojenia je ovplyvnený aj vnútorným stavom organizmu. Preto je vhodné udržiavať zdravý životný štýl, ktorý zahŕňa primeraný odpočinok, dostatok kvalitného spánku a vyváženú stravu.
Operácia pruhu slúži na identifikovanie prietrže a jej rekonštrukciu. Otvor sa buď zašije (v súčasnosti to nie je úplne bežné) alebo sa (oveľa častejšie) otvor prekryje chirurgickou sieťkou, ktorá sa zafixuje. Sieťka pôsobí ako lešenie, cez ktoré prerastie vlastné tkanivo, aby spevnilo oslabenú oblasť bez napätia na okolité tkanivá. V prípade laparoskopickej operácie pruhu sa chirurg pozerá na otvor z vnútornej strany brucha a umiestni sieťku, ktorá vytvorí akúsi záplatu.
Výber techniky na rekonštrukciu hernie do značnej miery závisí od celkového zdravotného stavu (starší ľudia alebo ľudia s viacerými ochoreniami), od druhu a umiestnenia prietrže a jej veľkosti a od skúseností chirurga.
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Systematické sledovanie 754 nórskych pacientov ukázalo, že otvorená oprava so sieťkou bola spojená s výrazne nižšou recidívou v porovnaní s otvorenou rekonštrukciou bez sieťky a s laparoskopickou operáciou so sieťkou. Medzi skupinami neboli pozorované žiadne rozdiely v pooperačnej bolesti. Aj pooperačné komplikácie (okrem serómu) a funkčný stav po operácii boli porovnateľné.
Rozhodujúca je správna fixácia, ktorá ovplyvňuje tak pooperačnú bolesť, ako aj krátkodobú a dlhodobú recidívu hernie. Možné je použitie vstrebateľných alebo nevstrebateľných svoriek, alebo fibrínového lepidla. Talianska štúdia zaznamenala malý nárast včasnej pooperačnej bolesti súvisiacej s nevstrebateľnými fixačnými pomôckami, zatiaľ čo bol zaznamenaný významný rozdiel v miere recidív v porovnaní vstrebateľných a neabsorbovateľných lepidiel.
Talianske smernice pre laparoskopickú ventrálnu incíznu herniu odporúčajú minimálnu veľkosť prekrytia 3 cm, zatiaľ čo niektorí odborníci navrhujú prekrytie 5 cm, najmä pri väčších defektoch.
Pruh sa môže vyvinúť v dôsledku akéhokoľvek faktora, ktorý oslabuje tkanivá brušnej steny (napr. dedičnosť, pribúdajúci vek, fajčenie, zvýšený tlak v bruchu vplyvom dlhodobého kašľa, trvalé zdvíhanie ťažkých bremien apod.). Zvyčajne je vývoj hernie kombináciou týchto faktorov.
Prietrž je jednoducho diera v brušnej stene, cez ktorú sa môže vydúvať obsah brušnej dutiny. Niekedy, ale nie vždy, sa môže vyskytnúť pocit nepohodlia - nie je to však neznesiteľná bolesť. Vždy je tu možnosť nerobiť nič. Môže to byť vhodné pre dlhotrvajúce hernie, ktoré nespôsobujú žiadne príznaky a vyskytujú sa u pacientov s mnohými inými zdravotnými problémami. Väčšina hernií sa však postupom času zväčší a je stále nepríjemnejšia, bez ohľadu na opatrnosť.
Výskumníci zistili, že 75 % zúčastnených chirurgov súhlasí s pooperačne zníženou aktivitou po laparoskopii po dobu 2 týždňov alebo menej. Väčšina nemocníc neuvádzala dĺžku odporúčanej práceneschopnosti a tretina nemocníc uviedla práceneschopnosť bez ohľadu na laparotómiu (otvorenú operáciu) alebo laparoskopiu.
Z biomechanického hľadiska sa zdá, že nárast vnútrobrušného tlaku spojený s fyzickou aktivitou alebo zdvíhaním je kritickým faktorom, pretože priamo zvyšuje napätie brušnej steny. Ukázalo sa, že zvýšenie intraabdominálneho tlaku závisí od veľkosti hmotnosti a spôsobu jej zdvíhania. Ukázalo sa však aj to, že pomalé zdvíhanie závaží do 50 kg viedlo len k zanedbateľnému zvýšeniu vnútrobrušného tlaku. Naopak, podstatné zvýšenie intraabdominálneho tlaku bolo zaznamenané pri akciách ako kašeľ, vylučovanie stolice a vracanie. Jemným tlakom na ranu pomocou ruky alebo malého vankúša možno zmierniť nepríjemné pocity pri kašľaní, kýchaní a pri sadaní si a vstánaní.