Starostlivosť o pleť v praveku: Od prírodných štiav po prvé kozmetické prípravky

Kto by nechcel vyzerať krásne a sviežo po celý deň? Pre príťažlivý vzhľad je okrem dostatku spánku a zdravého stravovania dôležitá správna starostlivosť o pleť. Počiatky kozmetiky siahajú až do praveku. Už vtedy sa ľudia mazali rôznymi šťavami, rastlinnými výťažkami či tukom, aby sa chránili pred hmyzom alebo chladom. Z tej doby pochádzajú aj najstaršie holiace nástroje.

Počiatky starostlivosti o pleť v praveku

V praveku, keď človek žil v rodových skupinách, sa začali formovať prvé snahy o krášlenie a odlíšenie sa. Ľudia sa snažili zapáčiť, odlíšiť a upozorniť na seba druhé pohlavie. Za týmto účelom používali rôzne prírodné látky, ktoré okrem krášlenia mali neraz aj ochranný účinok. Išlo o obdobie, kedy hygiena a skrášľovanie nemali pre ľudí zásadný význam, keďže ich hlavnou prioritou bolo prežiť medzi divou zverou a zabezpečiť si potravu.

Pravekí ľudia žili, spali, jedli a lovili v tlupách. Oblečenie slúžilo len na ochranu tela pred chladom a bolo vyrobené zo zvieracích koží, ktoré boli zošité kúskami kostí. Pokrok nastal až v dobe bronzovej, kedy sa ľudia začali zaujímať o spracovanie textílií, konkrétne o tkanie z ľanu a vlny.

Prvé kozmetické prípravky a ich využitie

Už od praveku ženy používali rôzne ovocné šťavy, rastlinné výťažky a tuky na ochranu svojej pokožky pred prírodnými živlami a starnutím. Tieto prírodné látky mali okrem krášliaceho účinku aj ochranný účinok.

• Rastlinné výťažky a tuky: Slúžili ako prvé hydratačné a ochranné prostriedky.
• Ovocné šťavy: Používali sa na zjemnenie a rozjasnenie pokožky.
• Prírodné farbivá: Rastlinka pochádza z Afriky a Ázie, kde sa tradične používa aj na maľovanie na telo. U nás si našla obľubu predovšetkých ako prírodné farbivo na vlasy. Hena prášok sa vyrába z lístkov rastliny, listy sa najskôr sušia na tmavom a tienistom mieste. Hena vo farbách pôsobí na vlasoch ako kabát. Indigo je pravdepodobne najstarší známy rastlinný pigment, ktorý sa používal už v staroveku.

Starostlivosť o chrup v praveku

Prvé dôkazy o tom, že človek sa snažil starať o svoj chrup, pochádzajú z doby okolo roku 3 500 p.n.l. Čistenie zubov je základným krokom hygieny. Túžite poznať pocit dokonale hladkých a dokonale vyčistených zubov? Správne čistenie je dôležité pre zdravie vašich zubov, ďasien a celej ústnej dutiny. Výsledkom budú krásne biele zuby a oslnivý úsmev.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Mydlo v praveku

Z doby okolo roku 2 800 p.n.l. pochádzajú hlinené nádoby s obsahom podobným mydlu. Vznikol varením popola a tuku, čo je postup/princíp výroby mydla, ale jeho výsledok bol používaný k inému účelu.

Kadidlo v praveku

V dobe okolo roku 2 000 p.n.l., sa počas náboženských obradov používalo kadidlo.

Starostlivosť o pleť v staroveku

Starostlivosť o telo v období staroveku, nazývanom aj antika, bola už o čomsi inom. Ľudia sa v tom čase začali zaujímať nielen o hygienu, ale aj o svoj výzor. A čo je ešte zaujímavejšie, čo sa týka starostlivosti o telo v období staroveku, muži predbehli aj ženy!

Kúpele v staroveku

Tá bola pre ľudí v antike najdôležitejšia. Veď práve z tohto obdobia sa zachovali a boli objavené zvyšky stavieb. Archeológovia objavili niekdajšie kúpele najmä na území Grécka, na Kréte, v Ríme, v Egypte, či v Oriente. Keďže starovek bol obdobím patriarchátu, najmä muži venovali svojmu telu mimoriadnu pozornosť. Boli schopní umývať a kúpať sa aj niekoľko krát denne! Ak si myslíte, že tak robili len v nejakých veľkých kadiach, mýlite sa. V spomenutých krajinách boli totiž vybudované dômyselné systémy kanalizácií, verejných kúpeľov a niektorí ľudia mali dokonca kúpeľne a toalety aj v domoch. Verejné kúpele neslúžili len na očistu. Muži stretnutia v nich považovali za čosi ako kultúrnu udalosť a preberali tu rôzne záležitosti. Nahé telo v tomto období nebolo tabu, preto boli verejné kúpele dokonca obľúbenejšie, ako kúpanie vo vlastnom dome.

Masáže a oleje v staroveku

Aj v tejto oblasti sa má starovek čím popýšiť. Po obľúbených kúpeľoch bolo pravidlom dopriať si aj masáže, ktoré zahŕňali natieranie rôznych olejov na telo. Tie boli obľúbené najmä na území Grécka a za ten najlepší sa považoval olivový olej. Slúžil aj ako ochrana pokožky pred silným slnkom. Oleje však slúžili aj na výrobu klasických olejových parfumov, ktoré si muži i ženy vtierali do pokožky. Poznali už dokonca aj rôzne masti ako napríklad sezamová masť, či krémy, ktoré sa vyrábali z tuku zvierat. Gréci boli tiež milovníkmi olejčekov do kúpeľa.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Starostlivosť o vlasy v staroveku

Už v staroveku ľudia vedeli, že nesmú zabúdať ani na svoje vlasy. Bohužiaľ to často s rôznymi prípravkami preháňali, čo malo za následok práve vypadávanie vlasov. Takto to bolo najmä v Grécku, kde si muži i ženy pravidelne natierali hlavu agresívnymi mastičkami, ktoré vlasom skôr škodili. Zachrániť ich sa snažili lotosovým výluhom a ružovou vodou. Ak sa im to nepodarilo, nosili rôzne príčesky a parochne. Keďže vlasy mali za úlohu určovať aj spoločenské postavenie, nebolo prípustné chodiť s holou hlavou. Takto totiž vyzerali len otroci. Pokiaľ ide o staroveký Egypt, tam bola situácia odlišná. Ženy totiž používali prírodnú hennu, ktorou si farbili vlasy a zároveň ich vyživovali. Niet divu, že Egypťanky mali krásne dlhé a husté vlasy. Ako vidno, už ľudia v staroveku vedeli, čo je dobré! Rastlinné oleje boli totiž základom všetkých kozmetických produktov.

Starostlivosť o pleť v starovekom Egypte

• sa začala písať história mejkapu. Pre tvár vznešených Egypťanov (žien aj mužov) boli okrem iných znakov typické aj zelenou medenkou natreté viečka a tmavočierne linky okolo očí. Minerálna zmes s uhlíkovým základom - kajal, mala hneď niekoľko funkcií. Jej sýtočierna farba ochraňovala ľudské oko pred nepriaznivými účinkami ostrého afrického slnka a zároveň mala aj dezinfekčné účinky. Sami Egypťania verili, že kajal má zázračné liečivé schopnosti. Mysleli si, že dokáže zlepšiť slabý zrak a zabraňovať očným infekciám.
• Egypťanky si farbili si aj prsty, dlane, chodidlá, nechty a vlasy, k čomu používali aj hnedo-žltú šťavu henna z listov a bobúľ kríkalavzónie farbiarskej. Egypťanky preferovali pri farbení vlasov čiernu farbu s nádychom do červena alebo modra. Líčenie pleti a pier nebolo bežné.
• si dvorné dámy pri zvláštnych príležitostiach upravovali účesy do špičky pomocou parochní, ktoré boli vyrobené z mastí, navoňaných byliniek a korenia. Masť sa rozpúšťala, takže ich vlasy po chvíľke sladko voňali, no boli aj poriadne mastné. Parochne boli vyrábané z ľudských vlasov alebo z ovčej vlny. Doma ich mávali bohatí Egypťania uložené vo zvláštnych škatuliach či na stojanoch.
• Egypťania sa kúpavali pravidelne. Do vody pridávali zmes živočíšnych a rastlinných olejov s alkalickými soľami, ktoré mali umývať a zároveň chrániť/liečiť kúpajúcich pred kožnými chorobami. Egyptskí faraóni si kúpeľ dopriali niekedy aj trikrát za deň.
• oleje používali Egypťania aj ako ochranu pred horúcim slnkom a natierali si nimi celé telo.
• bola na stene tébskeho chrámu zasväteného kráľovnej Hatšepsovet vytvorená maľba, ktorú historici pokladajú za prvú zmienku o parfémoch. Zobrazuje egyptskú flotilu, ktorá vyplávala asi pred 3 500 rokmi, aby priviezla myrhu a iné exotické aromatické látky z krajiny Punt (kadidlo a myrha boli hlavnými plodinami starovekého voňavkárstva a pestovali sa iba v južnej Arábii a Somálsku). ďalšie parfémové ingrediencie, napríklad zázvor, korenie a santalové drevo, dovážali Egypťania z Indie.
• kňazi, hlavne z hygienických dôvodov, nosili vyholené hlavy. Tí čo vlasy mali, používali hrebene vyrobené z dreva a kosti.
• omamné vône starovekého Egypta preslávili dve faraónky: Kleopatra, ktorá neváhala pred stretnutím s Markom Auréliom navoňať aj lodné plachty a Nefertiti, údajne najkratšia žena staroveku, manželka faraóna Achnatona. Známa egyptská panovníčka Kleopatra nebola zďaleka taká krásna, ako sa traduje. V histórii kozmetiky však zaujíma čestné miesto najmä preto, že napísala rad učených traktátov o kozmetických prípravkoch, líčení a kaderníckych úkonoch.
• prvou naozajstnou toaletnou vodou sa stala Kyphi.
• Egypťania mali úplne znamenitý spôsob na získavanie vôní. Nechali macerovať aromatické byliny v oleji. Doslova žmýkali rastliny v tkaninách alebo namáčali okvetné lístočky v masti, čo absorbovala a konzervovala vôňu.
• vonné oleje a masti boli aj súčasťou robotníckej mzdy. Keď za vlády faraóna Ramzesa III. vypukol štrajk, sťažovali sa robotníci takto: “Prišli sme, pretože sme hladní a smädní.
• Egypťania sa úzkostlivo starali aj o hygienu ústnej dutiny.
• módne bolo odstraňovanie chĺpkov na tele. Na holenie sa používali holítka vyrobené z medi. Aj sám faraón chodil perfektne oholený, avšak počas konania slávnostných ceremónií si nasadzoval umelú briadku.

Starostlivosť o pleť v starovekom Grécku a Ríme

• sa Gréci kúpali hlavne z estetických dôvodov, mydlo pravdepodobne nepoužívali.
• na Kréte boli obľúbenými kvetinami ľalia a ruža. Z nich, ale aj anízu a kosatcového koreňa, sa vyrábali esenciálne oleje, používané na výrobu voňaviek.
• sa parochne nepoužívali tak často ako v Egypte. Gréci totiž kládli dôraz na prirodzenú krásu.
• starí Gréci obľubovali nielen kúpele, holenie a depiláciu ale aj masáž, pleťové masky, ženy i muži sa líčili. K líčeniu používali prírodné farebné minerály. Nevedeli pritom, že mnohé z nich sú zdraviu škodlivé. Napríklad tvár si natierali rozomletým minerálom ceruzit (tzv. biele olovo), viečka žltým perleťovým práškom z minerálu auripigment (sírnik arzenitý).
• okrem horeuvedených výnimiek, bola starostlivosť o telesný vzhľad na takej vysokej úrovni, že učenci, najmä lekári, písali knihy o kozmetických prípravkoch a spôsoboch ich použitia. Z tohoto obdobia pochádza aj samotný pojem kozmetika.
• egyptské dedičstvo vylepšili pridávaním korenia, balzamov, parfumovaných okvetných esencií získaných macerovaním kvetov v oleji alebo v masti v špeciálnych vázach z bronzu. Gréci takisto výrazne prispeli k vylepšeniu flakónov.
• starovekí Gréci a Rimania používali na čistenie zubov špáradlá. Postupom času sa začala používať tyčinka veľkosti dnešnej ceruzky vyrobená z aromatických stromov. Tyčinka mala jeden mäkký a druhý tvrdý koniec, ktorý slúžil na vyberanie zbytkov z medzizubných priestorov.
• bohatí Rimania parfumami nešetrili.
• všetci Rimania milovali príjemné vône. Pleť si čistili a zmäkčovali olivovým olejom a navoniavali sa parfumom. Parfumy, čiže voňavky, sa vyrábali z prísad, ktoré sa dovážali z mnohých zemí - kvety pochádzali z južnej Európy, korenie z Indie a Afriky, voňavá kôra a živica z Arabského polostrova.
• Rimania používali aj líčidlá. Obdivovali svetlú a hladkú pleť. Nalepovacie kúsky látky, ktoré sa nazývali „splenia“, slúžili na zakrývanie materských ramienok. Veľa líčidla nepoužívali len ženy ale aj muži.
• Rimanky obľubovali a veľmi si cenili blond vlasy. Väčšina obyvateľov totiž mala, tak ako ostatní obyvatelia Stredomoria, od narodenia nepoddajné, tmavohnedé vlasy. Aplikovali preto na ne rôzne rastlinné výťažky a tie si potom nechávali vyschnúť na priamom slnku. Často sa na zosvetľovanie používala zmes octu a lúhu. Na odstránenie chĺpkov používali rôzne holítka, pemzu a tiež depilačné krémy.
• zámožní muži navštevovali holiča denne. A to aj napriek tomu, že holenie a strihanie vlasov a fúzov bolo vďaka tupým a skorodovaným nástrojom - veľkými záhradnými nožnicami (za čias starých Rimanov nepoznali ešte ľudia nožnice ani britvy a k tomu strihali vlasy a fúzy po jednom), bolestivé a krvavé. Holičstvo totiž bolo miestom, kde sa muži dozvedali a preberali rôzne novinky a klebety.
• svetoznámymi a populárnymi boli tzv. Rímske kúpele. Prvé boli otvorené roku 312 p.n.l.. Nad úrovňou kúpeľov žasneme dodnes.
• v časoch rímskej ríše sa výroba kozmetiky sústredila do rúk špecialistov, najmä lekárov. Jeden z nich,Claudius Galenos (131-201 n.l.), slávny grécky lekár rímskych cisárov,položil základy lekárenstva. Na jeho počesť je pomenovaný jeden zo základných odborov farmácie(vedy o liečivách a liekoch) - galenická farmácia (technológia liekov, galenika).
• typ účesu sa podobne ako dnes, menil podľa aktuálnej módy. Všetky slobodné ženy nosili dlhé vlasy, pretože nakrátko ostrihané vlasy boli poznávacím znamením otrokýň.
• hrebene sa v Ríme vyrábali z kostí, zo slonoviny alebo z dreva. Podobne ako dnešné hrebene boli určené na rozčesávanie a uhladzovanie vlasov a niekedy sa dokonca nosili vo vlasoch ako ozdoby. V iných starovekých kultúrach
• sa v tých dobách na rozjasnenie pleti používal napríklad ranný moč mladých chlapcov.
• sa kozmetické prípravky stali významnou súčasťou nielen vnútorného ale aj medzinárodného obchodu.

Starostlivosť o telo v stredoveku

Čo sa týka hygieny a starostlivosti o telo, dalo by sa povedať, že v období stredoveku sa ľudia vrátili o krok späť. Vlastne o poriadny kusisko dozadu, možno dokonca až do praveku! Aby sme im však nekrivdili, pravdou je, že nejako sa svojmu vzhľadu predsa len venovali.

Kúpele a hygiena v stredoveku

Z obdobia staroveku sa síce zachovala kultúra kúpeľov, no morálka v nich bola o čosi uvoľnenejšia. Zo začiatku si stredovekí ľudia kúpele užívali - či už domáce alebo verejné. Tie domáce predstavovali veľké drevené kade s horúcou vodou. Obkolesené boli zvyčajne baldachýnom, a to z viacerých dôvodov. Takéto domáce kúpanie si však mohli dovoliť len boháči. Vody bol nedostatok a bola príliš cenená na to, aby sa pravidelne kúpali aj chudobní ľudia. Samozrejme, takýto kúpeľ si vyžadoval množstvo času. Najskôr ho bolo treba pripraviť.

O čosi odlišnejšie boli verejné kúpele. A to hlavne preto, že v nich nešlo ani tak o očistu, ako skôr o uvoľnené sexuálne mravy. V takýchto verejných kúpeľoch sa stretlo viacero ľudí naraz a oddávali sa v nich svojim chúťkam. Uvoľnené mravy v kúpeľoch sa však skončili zásahom cirkvi. Telo bolo podľa cirkvi len nečistá schránka pre dušu a očista sa zas chápala ako neprístojné dotýkanie sa tela. Od hygieny sa teda upúšťalo a špina sa začala zakrývať. Niektorí mnísi mali dokonca dovolené kúpať sa maximálne dva krát ročne! Všetky tieto okolnosti, spolu s kúpeľnými praktikami tej doby, mali za následok šírenie chorôb ako mor, lepra, syfilis. Ľudia však za ich šírenie vinili vodu a tak na očistu zanevreli nadobro.

Maskovanie nečistoty v stredoveku

No nejako svoj pach a špinu, schovať museli. Aby teda stredovekí ľudia nepáchli a vyzerali k svetu, potrebovali maskovanie. A práve vďaka minimálnej hygiene v období stredoveku vďačíme za vznik parfumov. So zápachom si ako tak poradili, aj keď parfum ho ani zďaleka prekryť nedokázal. Ostávala ešte tvár. Tú si ukrývali pod nánosmi púdrov. Keďže bieloba bola symbolom krásy, ženy chceli byť samozrejme čo najbledšie. Na pery a líca si zas prikladali kôru orechov, ktorá ich trochu prifarbila.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Tak, ako sa neumývalo telo, neumývali sa ani vlasy. Schovať bolo treba aj tie. Práve preto boli v stredoveku mimoriadne obľúbené objemné parochne, ktoré nosili ženy aj muži. V niekedy aj rok neumývaných vlasoch sa samozrejme zabývali živočíchy. S tými si takisto vedeli poradiť celkom prakticky. Ak sa však raz za rok predsa len rozhodli ľudia okúpať, používali pri tom aj kozmetiku. Istý recept zo 14. storočia hovorí, že žena si vlasy umyla roztokom liadku so semenami cíceru. Obľúbené boli tiež mydlá, ktoré si doma vyrábali aj chudobní z kostí, popola a rôznych byliniek. Nielen na kozmetické, ale skôr na zdravotné účely sa používali bylinné odvary. Tie slúžili najmä na naparovanie. Občas prišiel rad aj na zuby a ústnu dutinu. Aj keď sa zdá, že kozmetiky - najmä tej podomácky vyrobenej - mali ľudia v stredoveku naozaj dosť, úroveň hygieny a starostlivosti o telo a vlasy bola ozaj mizerná. Ešte šťastie, že nastala doba osvietenia…

Vývoj kozmetiky po páde Rímskej ríše

• koncom 5. storočia n.l., s pádom rímskeho impéria a nástupom kresťanstva, sa skončila vzostupná éra hygienickej a kozmetickej starostlivosti. Cirkev hlásala „askézu“ (odriekanie, zdržanlivosť), telo sa pokladalo za „nádobu hriechu“, starostlivosť oň sa pokladala za márnivosť, podobne ako životná radosť a rozkoš, pretože prekážali dosiahnutiu životného cieľa - spasenia duše. Celá táto doba je poznamenaná opovrhovaním základnými hygienickými pravidlami.
• sa časté kúpanie a starostlivosť o telo pokladali za rozmarnosť.
• cirkev považovala líčenie za mimoriadne hriešne, a tak sa skrášľovacím procedúram venovali iba padlé ženy. Namiesto chemických líčidiel používali čisto prírodné látky, ako napríklad cviklová šťava alebo sadze. Moderným bolo odstraňovanie rias a obočia. Kvôli všiam sa hlavne prostitútky odchlpovali aj na intímnych miestach.
• spoznal tajomstvo výroby mydla európsky kontinent. Prvé cechy, ktoré si tajomstvo jeho výroby mimoriadne chránili, vznikli v Taliansku, v Španielsku a vo Francúzsku. To bolo dané aj možnosťou jednoduchého prístupu týchto krajín k surovine na výrobu mydla, t.j. oleja z olivovníkov. Severné štáty Európy začali s výrobou mydla oveľa neskôr.
• žil arabský lekár a chemik Avicenna, ktorý vynašiel postup extrahovania olejov z kvetín. Táto procedúra - destilácia sa používa do dnešných čias.
• muži nosili dlhšie fúzy, často rôznym spôsobom upravované, zastrihávali si briadku, výnimkou nebola ani na hladko oholená tvár.
• prebehla séria ťažení kresťanov proti moslimom v Palestíne, tzv. Križiacke výpravy. Ich smerovanie na oblasť Orientu prinieslo rozmach parfumov v Európe. Práve z Orientu bolo totiž donesených množstvo prísad a zložiek, vonné olejčeky, esencie, ktoré vyvolali absolútne nadšenie a s tým spojený rozvoj obchodu s kozmetickými prípravkami. Parfumy sa už používali vo všetkých formách, ako púdre či mlieko, ale plody ambry museli byť nahradené aromatickými jablkami, pretože ich získavanie bolo príliš drahé. Parfumy boli oceňované aj pre svoje čistiace a dezinfekčné vlastnosti. Ľudia verili, že vyliečia každú nemoc, napríklad tumory.
• sa talianska aristokracia odlišovala od poddaných okrem iného aj spoločnosťou požadovanou bledosťou v tvári a snahou o vysoké čelo, ktoré bolo považované za symbol urodzenosti.
• sa objavil prvý oficiálny toaletný papier, teda papier špeciálne vyrobený na tento účel.
• dopĺňala majestátne interiéry a strojené odevy aj nemenej strojená vizáž.
• zo strachu pred cholerou, ktorá sa údajne mohla prenášať aj vodou, volila majetná horná vrstva namiesto kúpania oblievanie litrami parfémov/voňaviek.
• skončila móda odstraňovania obočia a rias.
• sa parfumérstvo rozvíjalo predovšetkým na európskych kráľovských dvoroch. Po silných a opojných parfumoch sa do módy opäť vrátili prírodné vône a kvetinové kreácie. Zvlášť Kolínska voda, zrodená na konci storočia, bola preferovaná pre svoje liečebné účinky. Toto nadšenie neslablo.
• používanie oloveného kryštálu v Anglicku umožnilo výrobu nádherných kryštálových flakónov.
• najmä v talianskych mestách, vzniklo mnoho malých obchodíkov - lekární. Ich majitelia, napospol muži, v nich pripravovali a predávali rozličné kozmetické prípravky, prezentované často ako „zázračné“, neraz však bezcenné.
• dominovalo v kozmetike Francúzsko. Išlo o parfémová veľmoc.
• umenie parfumu a vnímanie krásy sa obdivuhodne vyvíjalo.
• vynájdenie postupu výroby porcelánu uviedlo na trh porcelánové fľaštičky zo Sévres a Chelsey, známe svojou nesmiernou kvalitou. Manufaktúra ponúkala flakóny v tvare tekvice zdobené čínskymi znakmi neskôr ovplyvnené sochárom Joachimom Kaendlerom.
• treba podotknúť dôležitú skutočnosť tejto doby. Parfum a fľaštička sa predávali osobitne.
• dvor kráľa Ľudovíta XV. (1710-1774) sa považoval za dvor parfumov. Vôňu bolo treba meniť každý deň, pretože všetko bolo navoňané - rukavice, oblečenie, kúpeľňa, ale taktiež vzduch naokolo. Ženy používali všetky formy vôní, či šlo o púdre, toaletné vody alebo tzv.
• v Japonsku dotiahli do dokonalosti umenie líčenia gejše. Išlo o vznešené spoločníčky, ktoré ovládali takmer všetky druhy umenia. Hru na hudobný nástroj, umenie kaligrafie, tanec… tiež museli mať všeobecný rozhľad a ovládať pravidlá čajového rituálu. Základom ich schopností ale bolo zvládnutie vlastnej vizáže, ktoré spočívalo v dokonalom nanesení bieleho púdru, vytvarovaní pier do čo najmenšej pusinky a nanesení očných tieňov.
• sa objavili aj nové požiadavky na úroveň a rozvoj kozmetického priemyslu.
• sa začali vyrábať a používať líčidlá tuhej konzistencie na mastnej báze prifarbenej minerálnymi látkami. Tie sa uskladňovali v nádherne vypracovaných dózach a fľaštičkách.
• si ženy depilačné krémy stále vyrábali po domácky.
• aj preto boom zažívali podomoví predavači, často s tovarom pochybného zloženia a kvality.
• parfum sa v tomto období stal obľúbenou súčasťou každej dámy a aktivita výrobcov parfumov dosiahla svoj najväčší rozkvet.
• roku 1847 vyrobil William Henson prvú britvu zasadenú do rukoväte, tzv. motyčkový typ.
• priemyselná revolúcia priniesla nové spôsoby výroby parfémov. Bola vynájdená metóda extrakcie a začali sa používať syntetické náhrady: vanilka bola nahradzovaná vanilínom, tonka a fialka za tiež začali vyrábať umelo. Došlo k vytváraniu/výrobe nových aróm. Vďaka syntetickej výrobe sa produkovalo priemyselne (hlavná výroba už nebola sústredená v rukách remeselníkov), a tým lacnejšie. K parfumom sa preto dostali aj priemernejší ľudia, ktorí si tento luxus dovtedy nemohli dovoliť. Prišlo sa na to, že jedna rastlina môže dodať niekoľko rôznych vôní - z kvetov, lístkov, plodov.
• roku 1857 začal Joseph Gayetty z New Yorku predávať pod označením Terapeutický papier prvý balený toaletný papier, ktorý nahradil v Amerike dovtedy používané noviny. Papier obsahoval aj výtažok z aloe a liečivú prísadu.
• v čase panovania kráľovnej Viktórie (1837-1901) sa ako kondicionér pre mužov s obľubou používal makasarský olej. Mal ale nevýhodu.
• Guerlain priniesol nový systém, známy ako pyramída, keď sa rôzne vône uvoľňujú rôzne dlho (hlava je zložená z esencií, ktoré cítime len niekoľko minút ako napríklad bergamon a citrón, srdce tvoria hlavné nosné elementy vône - levanduľa, rozmarín, bazalka, základ vytvárajú dlhotrvácne stále zložky ako vanilka, ružové drevo, santal). Táto pyramídová architektúra sa čoskoro stala dominantným modelom pre výber vôní.
• londýnsky parfumér Eugène Rimmel rozdelil aromatické esencie do 18 skupín, čím zjednodušil klasifikáciu.

Súčasnosť a budúcnosť kozmetiky

Dnes je starostlivosť o pleť oveľa jednoduchšia ako kedysi. Masážne prístroje na tvár, epilátory na tvár a množstvo ďalších prístrojov a kozmetických výrobkov túto starostlivosť zjednodušujú a pomáhajú nám mať zdravú a sviežu pleť. Prírodná kozmetika obsahuje aktívne zložky z rastlín - blahodarné extrakty a oleje v certifikovanej BIO kvalite. Do nášho eshopu vyberáme produkty, ktoré obsahujú certifikované a účinné zložky.

Používanie analytických nástrojov nám umožňuje lepšie porozumieť potrebám našich návštevníkov a tomu, ako používajú našu stránku.

tags: #starostlivosť #o #pleť #v #praveku