Starostlivosť o ležiaceho pacienta: Postupy a zásady

Imobilita, teda neschopnosť voľného a účelového pohybu, predstavuje závažné zdravotné riziko. Imobilný človek je definovaný ako osoba, ktorá nie je schopná samostatného, voľného a účelového pohybu. Preto je každý imobilný pacient v istej miere pri rôznych bežných činnostiach odkázaný na pomoc inej osoby. Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o imobilného pacienta spočíva v zabezpečení správnej ošetrovateľskej starostlivosti, predchádzaní vzniku komplikácií a podpore udržania najvyššej možnej miery samostatnosti. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na postupy a zásady starostlivosti o ležiaceho pacienta, s cieľom zabezpečiť jeho telesnú a duševnú pohodu.

Pochopenie imobility a jej dôsledkov

K rozvoju imobility u pacientov môže viesť viacero zdravotných problémov. Najčastejšie ochorenia, ktoré spôsobujú imobilitu, sú rôzne. Dlhodobá imobilita má závažný vplyv na telesný, ako aj psychický stav človeka. V dôsledku dlhodobej inaktivity, najmä u starších ľudí, postupne dochádza k zmenám v činnosti viacerých orgánových systémov. Tento komplex príznakov, ktoré vznikajú v dôsledku obmedzenia pohybu, označujeme ako imobilizačný syndróm.

Prejavy imobilizačného syndrómu môžeme rozdeliť na:

• Psychické: strata motivácie, depresia, apatia, úzkosť, strach.
• Somatické: atrofia svalstva, vznik kontraktúr, zhoršenie kardiálnej funkcie, zvýšenie rizika vzniku trombózy.

Imobilizačný syndróm môže byť spúšťačom celého radu komplikácií, ktoré môžu mať až fatálny koniec. Prevencia vzniku imobilizačného syndrómu preto predstavuje neoddeliteľnú súčasť ošetrovateľskej starostlivosti o imobilného pacienta. Súčasťou prevencie sú napríklad povzbudzovanie pacienta, izometrické cvičenie, polohovanie a používanie elastických pančúch.

Základné zásady starostlivosti o ležiaceho pacienta

Jednotlivé úkony starostlivosti a potreby pacienta úzko súvisia s jeho zdravotným stavom. Pacienti, ktorí sú na lôžko pripútaní úplne, budú potrebovať opateru a starostlivosť častejšie a vo väčšej miere, než tí, ktorí sú čiastočne schopní vykonávať niektoré úkony sami. Najdôležitejšie však je, aby ste k nim vždy pristupovali s trpezlivosťou, súcitom a láskou.

Pri starostlivosti o imobilného pacienta by ste mali postupovať podľa týchto zásad:

• Precíznosť: Keďže sa pacient nevie o seba postarať sám, je dôležité, aby ste napríklad v rámci jeho hygieny vykonali všetky úkony poctivo a precízne. Zabránite tak vzniku podráždenia, zaparenia či infekcií.
• Pravidelnosť: Nájdite si spolu s vašim blízkym či pacientom režim, dbajte na pravidelnosť hygieny (minimálne ráno a večer) a tiež pravidelnú zmenu polohy.
• Individuálny prístup: Nezabúdajte, že každý človek je iný, má iné potreby a pocity, snažte sa s ním čo najviac komunikovať to, čo cíti, potrebuje a ako sa má.
• Empatia: Je veľmi dôležité prejaviť empatiu a poskytnúť dotyčnému dostatočnú pomoc, ktorú potrebuje.
• Trpezlivosť a obetavosť: Starostlivosť o milovaného človeka, ktorý je odkázaný na svojich príbuzných, si vyžaduje dávku odhodlania, trpezlivosti a často i obetavosti.

Hygienická starostlivosť o imobilného pacienta

Správne vykonaná hygiena pomáha zvýšiť komfort pacienta a zároveň funguje ako prevencia pred vznikom infekcie, či dekubitov. Hygienická starostlivosť o imobilného pacienta by mala zahŕňať starostlivosť o pokožku, vlasy, nechty, zuby, ústa, uši a oblasť genitálií. Pri imobilnom pacientovi prebieha celá očista na posteli. Pravidelná hygiena ležiaceho pacienta je kľúčová pre zdravie tela aj ducha. Pri nedostatočnej alebo nepravidelnej hygiene môže totiž u ležiacich pacientov dochádzať k nepríjemným komplikáciám, ako sú infekcie, zapareniny, kožné ochorenia a iné.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Hygienickú starostlivosť o imobilného pacienta môžeme rozdeliť na 3 fázy:

1. Ranná toaleta: Zahŕňa starostlivosť o tvár, ruky, ústnu dutinu, intímnu hygienu, starostlivosť o vlasy, úpravu postele a posteľnej bielizne, v lete aj celkový kúpeľ chorého na posteli, prezlečenie pyžama. V rámci rannej hygieny je potrebné umyť tvár, ústnu dutinu, skontrolovať, či sú čisté uši, nos i oči. Podľa potreby môžete vykonať i hygienu genitálií. Pokiaľ je šanca, že sa váš pacient alebo blízky bude počas dňa pohybovať, je vhodné prezliecť ho do domáceho oblečenia. Pomôže mu to zachovať si akýsi pocit aktívnosti a rozdelenia dňa na „aktívny“ čas a čas odpočinku.
2. Večerná toaleta: Prebieha obdobne ako ranná toaleta, s tým rozdielom, že prichádza čas na kúpeľ. Pri večernej hygiene môžete postupovať podobne ako pri rannej.
3. Priebežná toaleta: Zahŕňa pomoc s vylučovaním moču a stolice a v prípade inkontinencie pravidelnú výmenu inkontinenčných pomôcok.

Kúpanie: Hlavným cieľom kúpania je očistiť telo od všetkých nečistôt, potu, choroboplodných zárodkov, odlupovanej pokožky a ďalších vecí. Takéto čistenie chráni telo pred infekciami a tiež podporuje zdravý krvný obeh a pohodlie pacienta. V závislosti od možností a pohyblivosti pacienta je možné túto procedúru vykonať ako: kompletný posteľový kúpeľ, čiastočný kúpeľ, kúpeľ vo vani alebo sprchovacom kúte. V prípade posteľového kúpeľa vám postačí lavór s teplou vodou, umývacie rukavice alebo žinky a uteráky. Pri umývaní by ste mali byť naozaj dôkladní. Je potrebné odstrániť z pokožky nečistoty, pot aj odumretú pokožku. Pri používaní mydiel však dávajte pozor na množstvo, nakoľko veľa mydla môže spôsobovať jej vysušovanie.

Perineálna starostlivosť: Sa uskutočňuje lôžkovým kúpeľom, sprchovacím kútom alebo vaňou a najčastejšie sa vykonáva u pacientov postihnutých inkontinenciou a diaforéziou.

Ústna hygiena: Netreba zabudnúť na ústnu hygienu dvakrát denne.

Starostlivosť o nechty: Nechty by mal mať ležiaci pacient vždy čisté. Len tak sa dá predísť infekcii alebo poraneniu.

Prebaľovanie ležiaceho pacienta

Prebaľovanie ležiaceho pacienta je ďalším zo základných hygienických úkonov. Je nevyhnutné predovšetkým u tých pacientov, ktorým zdravotný stav neumožňuje používanie klasickej toalety ani toaletného kresla. Prebaľovať ležiaceho pacienta by ste mali vždy ráno po zobudení, večer pred spaním a potom podľa potreby vždy, keď je plienka znečistená. Častejšie prebaľovanie môže byť potrebné u inkontinentných pacientov.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Ako prebaľovať ležiaceho pacienta:

1. Vopred si pripravte všetko potrebné - rukavice, absorpčnú podložku, čistú plienku, pomôcky na umytie intímnych partií.
2. Umyte si ruky a natiahnite si rukavice.
3. Pod pacienta umiestnite absorpčnú podložku.
4. Opatrne ho otočte na bok.
5. Odstráňte znečistenú plienku a umyte intímne partie pacienta (vždy spredu dozadu).
6. Pokožku dobre osušte, predovšetkým v kožných záhyboch.
7. V prípade potreby môžete použiť krém na ochranu pred zapareninami.
8. Rozložte čistú plienku a podsuňte ju pod pacienta.
9. Pacienta následne prevráťte späť na chrbát a upravte plienku.
10. Plienka má v predu siahať tesne pod pupok, v zadu k pásu.

U inkontinentných pacientov (s únikom moču alebo stolice) je možné požiadať o príspevok na výdavky spojené s opotrebovaním šatstva. Pri ťažkom stupni, ktorý sa zvyčajne týka starších a imobilných pacientov, vám môže lekár predpísať pomôcky hradené poisťovňou až do 51,94 EUR mesačne. Ťažký únik moču či stolice je nepríjemnou súčasťou každodenného života imobilných pacientov. Správny výber inkontinenčných pomôcok vyvinutých špecialistami je prostriedkom na zlepšenie celkového fyzického aj psychického pohodlia pacienta.

Polohovanie a prevencia proti preležaninám (dekubitom)

Polohovanie predstavuje základ prevencie tvorby preležanín. Dlhodobé ležanie či napríklad sedenie na invalidnom vozíku môže mať za následok vznik nepríjemných a bolestivých preležanín, zvaných aj dekubity. Ide v podstate o ťažko sa hojace rany, ktoré vznikajú tlakovým poškodením tkanív. Zabezpečiť zmenu polohy imobilného pacienta je potrebné počas dňa minimálne každé 2 hodiny a počas noci minimálne každé 3 hodiny. Pri každej zmene polohy si zároveň všímajte zmenu farby kože. Každé začervenanie pokožky predstavuje riziko rozvoja dekubitov. Polohovanie môžete spojiť aj s masážou, pasívnym cvičením, či vykonaním hygieny.

Najlepším spôsobom, ako vzniku dekubitov predísť, je pacienta pravidelne polohovať. To znamená, že ležiaceho pacienta je potrebné otáčať, prípadne meniť jeho pozíciu tak, aby nebol tlak vyvíjaný neustále len na jednu časť tela. Buďte však opatrný - aj polohovanie má svoje pravidlá a musí byť urobené správne. Ďalším zo skvelých spôsobov, ako pacientovi pomôcť s prevenciou proti preležaninám, sú masáže. Masáž pomáha zlepšiť cirkuláciu krvi, čo je veľmi dôležité nielen pre ochranu pred dekubitmi, ale aj pre celkové prekrvenie organizmu. Starostlivosť o pacienta na lôžku zahŕňa i starostlivosť o poranenie kože a tkanív pod ňou, ktoré sú výsledkom príliš dlhého sedenia alebo ležania v jednej polohe.

Podávanie stravy a tekutín na lôžku

Pri podávaní jedla imobilnému pacientovi sa snažte podporiť ho k čo najväčšej samostatnosti. Jedlo na lôžku podávajte na servírovacom stolíku. Ak je to možné, pomôžete chorému posadiť sa s nohami spustenými na zemi. Ak poloha v sede nie je možná, mierne zdvihnite imobilnému pacientovi oblasť trupu a v tejto polohe ho opatrne nakŕmte. Kontrolujte, či má pacient počas dňa dostatok tekutín. Vyhnite sa kŕmeniu pacienta vo vodorovnej polohe, aby ste zamedzili vniknutiu jedla do dýchacej trubice a predišli riziku udusenia. Ak sa pacient môže posadiť, použite opierku chrbta. Stravovanie ležiaceho pacienta je špecifické a je preto veľmi dobré sa poradiť s odborníkom, na čo všetko si treba dávať pozor.

Psychická pohoda a prostredie

Tak ako sa staráte o telesnú stránku zdravia a spokojnosti vášho blízkeho, nemali by ste zabúdať ani na tú duševnú. Často sa stáva, že pacienti pripútaní na lôžko posmutnejú. Cítia sa byť príťažou, pretože sa o seba nevedia postarať sami. Dajte im pocítiť, že vám na nich záleží a že sú dôležití. Komunikujte s vašim blízkym, spýtajte sa ho ako sa má, čo potrebuje, ako sa cíti. Pobyt na čerstvom vzduchu je nevyhnutný pre každého človeka. Ak má pacient pohybové obmedzenia, alebo je odkázaný na lôžko, nie je to dôvod prečo mu takúto možnosť nedopriať.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Posledný, ale nie menej dôležitý faktor, ktorý môže vo veľkej miere ovplyvniť to, ako sa pacient cíti, je prostredie. Pripravte vášmu blízkemu priestor tak, aby sa v ňom cítil dobre a pohodlne. Uistite sa, že miestnosť, v ktorej sa pacient nachádza, je vetraná a dobre osvetlená, pokiaľ možno s prirodzeným svetlom - slnečné svetlo je totiž prírodný dezinfekčný prostriedok. Ľahký prístup k veciam, ako je vypínač, lampa, budík, telefón alebo voda zabezpečia, že sa pacient bude cítiť pohodlne a menej závislý na ostatných. Možno ste si to doteraz neuvedomovali, no ľuďom s obmedzenou schopnosťou pohybu a pacientov, ktorí sa pohybujú výlučne s pomocou druhého alebo využitím pohybovej pomôcky, môžu aj menšie nezrovnalosti predstavovať veľký problém. Zamerajte sa na vysoké prahy, koberce, či ostré rohy nábytku. Zbavte sa nepotrebných vecí a doplnkov. Kvalita života závisí aj od toho, ako dôstojne a pohodlne sa pacient na lôžku cíti.

Pohybové cvičenia a rehabilitácia

Aby ste udržali vášho blízkeho v čo najlepšej kondícii, mali by ste dbať na pohybové cvičenia. Rehabilitácie sú preto dôležitou súčasťou domácej starostlivosti.

Dostupná pomoc a podpora

Ak je pacient imobilný, starostlivosť o neho môže prebrať rodina, opatrovateľka či príbuzný (informovať sa môžu na úradoch: UPSVaR -odbor sociálnych vecí a rodiny, Mestský úrad - sociálny odbor, alebo Obecný úrad). Imobilným pacientom slúžia agentúry domácej starostlivosti, zariadenia sociálnych služieb či domovy pre seniorov. Personál ADOS vám poradí pri vybratí zdravotnej pomôcky. Pri zdravotných či polohovacích pomôckach vám poradí náš personál ADOS. Nie je dobré hneď si niektoré pomôcky zaobstarať. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe vašej žiadosti, lekárskeho nálezu, či posudku, môže poskytnúť niekoľko typov príspevkov, v závislosti od kondície vášho príbuzného v domácej starostlivosti. Patrí sem napríklad peňažný príspevok na opatrovanie, osobnú asistenciu, príspevok na zapožičanie zdravotníckej pomôcky, ale aj na nevyhnutnú úpravu bytových priestorov.

Pri zmene (napr. zdravotnej poisťovne, zmene všeobecného lekára, lekára špecialistu, bydliska, zmene t. č. pacienta, bydlisko pacienta: trvalé aj prechodné - ak má, kontakt na pacienta alebo príbuzných - t.

tags: #starostlivost #o #leziaceho #pacienta #postupy