Starostlivosť o ľudovú kultúru na Slovensku

Koncepcia starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru na Slovensku predstavuje systematický a cieľavedomý prístup k uchovávaniu a prezentovaniu tejto oblasti kultúry. Minister kultúry SR zdôraznil, že aj keď sa Slovensko považuje za európsku veľmoc v oblasti tradičnej ľudovej kultúry, je nevyhnutné venovať tejto oblasti komplexnú a systematickú pozornosť.

Význam kultúrneho dedičstva

Kultúrne dedičstvo, hmotné aj nehmotné, je súčasťou materiálneho a duchovného bohatstva Slovenskej republiky. Utvorili ho generácie predkov slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín, žijúcich na území Slovenska. K jeho vnútornej pestrosti prispeli aj regionálne rozdiely, ktoré sa utvárali v rôznych prírodných podmienkach, v odlišnom pracovnom zameraní a náboženskom vyznaní obyvateľov. Kultúrne dedičstvo dodnes žije v najširších vrstvách obyvateľstva a je nástrojom tolerancie, občianskej súdržnosti a porozumenia medzi národmi. Prispieva nielen ku kultivovanosti občanov, ale podieľa sa aj na ekonomickom rozvoji cestovného ruchu a v niektorých odboroch je základom či inšpiráciou mnohých podnikateľských aktivít.

Koncepcie a stratégie

Vláda SR schválila Koncepciu starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru do roku 2020, ktorá definovala 22 strategických úloh a cieľov v tejto oblasti. Implementácia úloh tejto koncepcie bola vyhodnotená ako úspešná. Následne bola v novembri 2019 schválená Koncepcia udržateľného rozvoja nehmotného kultúrneho dedičstva a tradičnej ľudovej kultúry na roky 2020 - 2025, ktorá kladie dôraz na medzirezortnú spoluprácu pri implementovaní Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO a príprave hodnotiacej periodickej správy za SR.

Zámerom štátnej kultúrnej politiky v oblasti ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva a tradičnej ľudovej kultúry je upriamiť pozornosť na význam a uchovanie tradičnej ľudovej kultúry ako súčasti kultúrneho dedičstva. V tomto kontexte ministerstvo v spolupráci s Radou na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva (poradný orgán ministra kultúry) a odborníkmi z predmetnej oblasti zostavilo v roku 2007 Koncepciu starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru, v roku 2015 Koncepciu starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru do roku 2020 a v roku 2019 Koncepciu udržateľného rozvoja nehmotného kultúrneho dedičstva a tradičnej ľudovej kultúry na roky 2020 - 2025. Obsahujú celkový rámec implementácie UNESCO Dohovoru na ochranu nehmotné kultúrne dedičstvo, vrátane vypracovania periodickej správy o plnení dohovoru. Ministerstvo ju medzivládnemu výboru dohovoru predložilo v anglickom jazyku naposledy dňa 15.12.

Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru

Na základe implementácie úloh z uvedených koncepcií vzniklo Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru, ktoré je hlavným realizátorom koncepcie a plní funkciu kompetenčného centra vo vzťahu k napĺňaniu koncepcie pre organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva, iné štátne organizácie, ako aj neštátne subjekty zaoberajúce sa tradičnou ľudovou kultúrou a v súčinnosti s nimi koordinuje činnosť zameranú na starostlivosť o tradičnú ľudovú kultúru Slovenska. Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru pôsobí od 1. mája 2010 v rámci organizačnej štruktúry Slovenského ľudového umeleckého kolektívu. Minister vyzdvihol Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru ako personálne malý, no v práci veľmi aktívny útvar, ktorý zapája do práce nielen príslušné inštitúcie ministerstva kultúry, ale aj samosprávne kraje, mestá a obce, občianske združenia a všetkých, ktorí majú záujem o tradičnú ľudovú kultúru.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Nehmotné kultúrne dedičstvo UNESCO

Dohovor o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva z roku 2003 stanovuje vytvorenie Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva. Tvoria ho výnimočné tradície, zvyky, rituály, ústne prejavy, slávnostné udalosti a zručnosti vrátane tradičného remesla, zápisom ktorého dochádza k ich medzinárodnému uznaniu.

V súčasnosti je v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska 13 prvkov, pričom v období od začiatku roka 2015 do polovice tohto roka doň pribudli štyri prvky - Horehronský viachlasný spev, Modrotlač, Vajnorský ornament a Tylová paličkovaná čipka Myjavskej pahorkatiny. V celosvetovom zozname má SR zapísané štyri prvky:

1. Fujara - nástroj a jeho hudba
2. Terchovská muzika
3. Gajdošská kultúra
4. Bábkarstvo na Slovensku a v Čechách

Okrem toho, Slovensko nominovalo do Zoznamu dobrých praktík ochrany nehmotného kultúrneho dedičstva Školu remesiel ÚĽUV, ktorej zápis bol schválený 5. decembra 2024.

Prvky nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska zapísané v Reprezentatívnom zozname UNESCO

• Fujara a jej hudba
• Terchovská muzika
• Gajdošská kultúra
• Bábkarstvo na Slovensku a v Čechách
• Horehronský viachlasný spev
• Modrotlač
• Drotárstvo
• Sokoliarstvo - živé dedičstvo ľudstva

Ministerstvo kultúry SR každoročne vyhlasuje (doplniť chýbajúce informácie).

Legislatívny rámec

V právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje ucelený zákon o ochrane kultúrneho dedičstva. Túto oblasť upravujú viaceré právne predpisy, napríklad:

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

• Zákon NR SR č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení zákona č. 479/2005 Z. z.
• Zákon č. 61/2000 Z. z. o osvetovej činnosti v znení zákona č. 416/2001 Z. z.
• Deklarácia Národnej rady SR o ochrane kultúrneho dedičstva prijatá uznesením NR SR č. 91/2001.
• Zákon č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej.
• Zákon NR SR č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach v znení neskorších predpisov.

Sekcia kultúrneho dedičstva a štátneho jazyka koordinuje napĺňanie záväzkov a odporúčaní vyplývajúcich z medzinárodných dokumentov: Odporúčania na ochranu tradičnej kultúry a folklóru (prijaté 15. novembra 1989 na 25. zasadnutí Generálnej konferencie UNESCO v Paríži; návrh opatrení na realizáciu odporúčaní prijala vláda SR uznesením č. 448/2000 zo 14. 6. 2000) a UNESCO Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva (prijatý rezolúciou č. 32 dňa 17. októbra 2003 na 32. zasadaní Generálnej konferencie UNESCO v Paríži; Slovenská republika ratifikovala 24. apríla 2006 s nadobudnutím platnosti pre Slovenskú republiku 24. júla 2006).

Súčasný stav a výzvy

Tradičná ľudová kultúra na Slovensku si vyžaduje účinnejšiu metodickú starostlivosť a podporu. Efektívnosť sa dá dosiahnuť len koncepčne zosúladeným a koordinovaným pôsobením. Dôležité je poukázať na estetickú a vzdelávaciu funkciu tradičnej kultúry.

V poslednom desaťročí stúpol záujem o tradičné remeslá. Obnovujú sa tradičné remeselné techniky a zručnosti. Existujú rôzne formy spontánnych aktivít.

Neziskové organizácie a súkromné agentúry vyvíjajú rozsiahlu činnosť v oblasti dokumentácie a šírenia informácií o tradičnej ľudovej kultúre. Vzhľadom na rozsah problematiky a členenie tradičnej ľudovej kultúry na hmotnú a nehmotnú časť, táto podpora nie je dostatočná. Rôzne subjekty sa nerovnakou mierou podieľajú na ochrane a starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru. Preto je potrebná užšia spolupráca a koncepčné prepojenie v záujme spoločných cieľov.

Ciele koncepcie

Medzi hlavné ciele koncepcie patrí:

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

• Zmapovať a zdokumentovať prejavy tradičnej ľudovej kultúry vo všetkých regiónoch Slovenskej republiky a postupne vytvoriť prehľadnú databázu.
• Navrhnúť efektívne podporné aktivity súvisiace s ochranou tradičnej ľudovej kultúry.
• Podporovať medzinárodnú spoluprácu s cieľom výmeny skúseností a osvedčených postupov.
• Zabezpečiť financovanie pre postupnú a dlhodobú realizáciu koncepcie.
• Hľadať možnosti otvoreného systému zberu a zverejňovania údajov.
• Realizovať tematické výskumy, dokumentáciu a dopĺňanie zbierkových fondov.
• Zabezpečiť komplexné a prehľadné informácie o nositeľoch tradičnej ľudovej kultúry.
• Podporovať vzdelávanie o tradičnej ľudovej kultúre v sieti základných a stredných škôl.
• Podporovať všetky formy sprístupňovania tradičnej ľudovej kultúry verejnosti.

Vzdelávanie a osveta

V školskom vzdelávaní zaznamenala výchova vysokoškolských odborníkov od roku 1989 pozitívny rast. Učiteľské odbory s etnologickým zameraním existujú na univerzitách v Bratislave, Nitre, Banskej Bystrici, Trnave a Prešove. Vznikla sieť základných škôl s rozšíreným vyučovaním regionálnej výchovy a ľudovej kultúry.

Verejnoprávny rozhlas a televízia majú nielen široký dosah a vplyv, ale sú aj vhodným médiom sprístupňovania a uchovávania kultúrneho materiálu. Aj archív Slovenskej televízie obsahuje množstvo materiálov s historickou hodnotou. Cenné dokumenty uchováva aj Slovenský filmový ústav.

Dôležité je, aby výstupy mali popularizačnú formu, ktorá bude oslovovať cieľové skupiny, pre ktoré sú určené. Pri sprístupňovaní archaických i súčasných podôb tradičnej ľudovej kultúry verejnosti treba zohľadňovať potreby a záujem verejnosti a možnosti odborných inštitúcií a ich jednotlivých pracovníkov. Informácie o tradičnej ľudovej kultúre je potrebné prinášať primerane atraktívnymi prostriedkami. Dôležité je viesť evidenciu a archív všetkých vydávaných materiálov (publikácie, zvukové i obrazové nosiče a pod.).

tags: #starostlivosť #o #ľudovú #kultúru #na #Slovensku