
Marhuľa patrí medzi najobľúbenejšie ovocné stromy v slovenských záhradách a niet divu - jej sladké a šťavnaté plody sú vítanou odmenou za celoročnú starostlivosť. Leto je pritom obdobím, kedy marhule potrebujú mimoriadnu pozornosť. Práve správne letné opatrenia rozhodnú, či sa vám na stromoch urodí bohatá nádielka chutných marhúľ, alebo budete sklamaní z úrody. V tomto sprievodcovi nájdete všetko, čo potrebujete vedieť, aby boli vaše marhule zdravé a plodné aj počas horúcich letných dní.
Za domovinu marhule sa považuje Čína a Stredná Ázia. Podľa dokumentov sa tento druh ovocia pestoval na Ďalekom Východe už pred 4000 rokmi. Do Európy sa marhuľa dostala z Arménska do Grécka. Na jej ďalšom rozširovaní v rámci starého kontinentu mali významný podiel Rimania. Na územie dnešného Slovenska sa mala dostať okolo roku 900. K rozšíreniu pestovania marhúľ v Uhorsku došlo až za vlády Márie Terézie a Jozefa II.
Marhuľa sa vyznačuje rýchlym rastom a skorou rodivosťou. Prvé plody je možné nájsť na trojročných štepených stromčekoch. Zároveň ide v priaznivých podmienkach o dlhoveký strom, ktorý sa môže dožiť až 200 rokov. Počiatočný bujný rast sa v neskoršom období života zoslabuje, na čo treba reagovať postupným miernym zmladzovaním. Úroda na marhuľovom strome je najmä na krátkych konárikoch. V menšej miere potom na silných jednoročných výhonkoch. Pre marhuľu je charakteristické, že vytvára kvetonosné púčiky aj na výhonkoch druhej a tretej rastovej vlny. Koreňová sústava marhule sa rozprestiera najmä do šírky. Ide o dvojnásobok priemeru koruny. Väčšina koreňov sa nachádza v hĺbke do 1 m v závislosti od typu pôdy.
Nároky marhule na teplo vychádzajú z podmienok v jej rodisku. V hornatej kontinentálnej klíme Číny a Strednej Ázie je zima tuhá, ale bez prechodných ochladení. Jar prichádza naraz a nie je sprevádzaná neskorými mrazmi. Preto aj marhuľa pestovaná v našich záhradách dobre znáša letné horúčavy a aj tuhé mrazy v zime. Kvetonosné púčiky vydržia v období fyziologického pokoja krátkodobý mráz (4-6 hodín) až do teploty - 30 °C. Dlhodobý mráz by nemal presiahnuť teplotu - 20°C, inak pri nižších teplotách dochádza ku poškodeniu budúcich kvetov. V marci zničia púčiky mrazy pod - 8°C, ružové púčiky znesú teplotu už len maximálne o dva stupne vyššiu. Otvorené kvety zvládnu mrazy len do - 2,2°C. Ide však len o orientačné čísla, ktoré závisia napríklad aj od priebehu zimy. V prípade dreva dokáže marhuľa zvládnuť teploty do - 25°C.
Marhuľa je veľmi náročná na svetlo. V zahustených výsadbach trpí. Je preto potrebné nájsť jej také miesto na záhrade, aby bola čo najviac času osvetlená. Čo sa týka nárokov na vlahu, patrí marhuľa hneď po mandli medzi najodolnejšie ovocné druhy. Dobre zakorenený strom by mal bez väčších problémov zvládnuť aj dlhšie obdobie sucha. Marhuľový strom je schopný rásť v rozličných druhoch pôdy. Bude dobre rásť v ľahkých piesočnatých pôdach, hlinitých aj kamenistých. Nevyhovujú jej iba ťažké pôdy, ktorú sú studené a vlhké. Ideálne pôdy v našich podmienkach pre pestovanie marhúľ sú piesočnaté až piesočnato hlinité pôdy s dobrou zásobou živín a vlahy. pH sa môže pohybovať v rozmedzí o 5,5 do 8,0. Čo sa týka terénu, tak optimálny je mierny svah s južnou, západnou alebo juhozápadnou orientáciou.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Väčšina súčasne predávaných marhúľ je samoopelivých. To znamená, že rastlina dokáže preniesť peľ na bliznu z toho istého kvetu alebo z iného kvetu tej istej rastliny, prípadne z iného stromu toho istého kultivaru. Podpník má pre budúci strom obrovský význam. Ovplyvňuje napríklad rast, rodivosť, zdravotný stav či dlhovekosť stromu. Niektoré podpníky lepšie znášajú ťažšie pôdy, iné sa dokážu vysporiadať s nižšími teplotami a podobne.
Kvitnúce marhule sú potešením oka. Sadenie marhule môžeme vykonávať na jeseň alebo na jar. Jesenný termín býva vhodný najmä kvôli tomu, že sadenica môže v nasledujúcom roku využiť pre svoj ďalší zimnú vlahu. Aspoň dva mesiace pred výsadbou marhule sa odporúča vykopať jamu, aby sa zem prevzdušnila. Samotná jama by mala byť 2 - 3 väčšia, než je koreňová sústava stromčeka. Staršia odborná literatúra odporúča oddeliť vrchnú vrstvu pôdy a dať ju na jednu stranu. Spodnú vrstvu pôdy potom na stranu druhú. Týmto krokom malo dôjsť k oddeleniu kvalitnejšej a výživnejšej pôdy od menej úrodnej. Zeminu pokiaľ možno premiešavame a pridávame aj značné množstvo kvalitného, vyzretého kompostu. Pred samotným vysádzaním nakypríme ešte dno jamy. Predtým, než začneme zahrabávať sadenicu, skontrolujeme koreňovú sústavu a odstránime poškodené korene. Tým zároveň podporíme rýchly rast nových koreňov. Sadenie marhule sa najlepšie robí vo dvojici. Jedna osoba drží sadenicu položenú o dno jamy (štepeným miestom 10 cm nad terénom) v kolmej polohe, zatiaľ čo druhá osoba postupne zasypáva sadenicu. S mladým stromčekom je potrebné niekoľkokrát jemne ponatriasať, nech sa zemina skutočne dostane ku všetkým koreňom. Pokiaľ je pri výsadbe pôda suchá, je dobré po zahrabaný stromček výdatne poliať aspoň jednou krhlou vody. Po vysadení je potrebné zatĺcť k sadenici minimálne jeden oporný kôl. Ten priväzujeme ku stromčeku najlepšie pomocou jutového špagáta. Okolie marhule vytvarujeme do misy tak, aby voda pri polievaní stekala smerom ku stromčeku.
Prvým krokom úspešnej letnej starostlivosti o marhuľu je kvalitná a pravidelná zálievka. Počas leta môže pôda veľmi rýchlo vysychať, a preto ju treba kontrolovať častejšie než inokedy. Marhule sú citlivé na nedostatok vody, no zároveň je potrebné vyhnúť sa premokreniu, ktoré môže spôsobiť hnilobu koreňov. Ideálny čas na polievanie je skoro ráno alebo podvečer, keď už slnko nepáli príliš intenzívne. Používajte najlepšie dažďovú vodu, prípadne vodu odstátu, čím zabránite teplotnému šoku a zbytočnému stresu pre rastlinu. Okrem závlahy je v lete dôležité marhule aj prihnojovať. Doprajte stromom organické hnojivá, napríklad kompost, ktorý dodá pôde živiny a zároveň zlepšuje jej štruktúru a schopnosť zadržiavať vlhkosť.
V horúcich letných mesiacoch sú marhule náchylnejšie na napadnutie škodcami, ako sú vošky, roztoče či molice, ale aj na rôzne hubové ochorenia, medzi ktoré patrí monilióza alebo múčnatka. Preto je dôležité pravidelne kontrolovať stav stromov - listy, výhonky aj plody. Ak objavíte prvé známky napadnutia, okamžite zasiahnete. Aby ste sa vyhli chemikáliám, stavte radšej na ekologické riešenia. Skvele funguje napríklad neemový olej, prípadne domáca postreková zmes z vody, mydla a sódy bikarbóny. Neváhajte aplikovať tieto postreky pravidelne a preventívne, aby ste predišli vážnym problémom.
Najzávažnejším je hubové ochorenie broskýň - kučeravosť listov. Preto v období nalievania pukov ošetrujeme kôru prípravkami Kuprikol (na báze medi) v koncentrácii 0,6 %. Postrek aplikujeme po oteplení na 10 až 13 °C rozprašovačom (strom treba „umyť“ skôr, ako sa puky rozvinú). Pri ďalšom postreku použijeme prípravok Sulka (na báze síry) v koncentrácii 4 až 5 %. Ďalšie prípravky: Champion 50NP, Kuprofor 50SC. Osvedčil sa aj jesenný postrek na listy meďnatými prípravkami. Špecifikom broskýň je tvorba glejotokových rán, ktoré vyčistíme, natrieme zriedeným octom a štepárskym voskom.
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Ďalším významným bodom je správne načasované letné prerezávanie marhule. Strom potrebuje dostatok svetla a vzduchu, aby mohol zdravo rásť a vyvíjať kvalitné plody. Prerezávajte predovšetkým suché, poškodené, choré a príliš husto rastúce vetvy. Letný rez marhúľ by mal byť miernejší než zimný alebo jarný. Odstraňujte najmä vetvičky, ktoré tienia ostatným alebo ktoré sú napadnuté škodcami. Rez robte ostrými záhradníckymi nožnicami, aby ste minimalizovali poškodenie. Takto podporíte tvorbu nových výhonkov, ktoré prinesú úrodu aj v ďalších rokoch.
Letný rez má pre marhuľu hneď niekoľko výhod. Predovšetkým pomáha presvetliť korunu, čo znižuje riziko vzniku plesní a chorôb. Letný rez navyše reguluje rast stromu. Ak marhuľa bujnie príliš divoko, môžeme takto korunu usmerniť a pripraviť strom na nasledujúce vegetačné obdobie. Ideálny čas na letný rez marhule prichádza po zbere úrody - teda približne od polovice júla do konca augusta. Strom má v tomto období dostatok síl na regeneráciu a rany po reze sa dobre hoja.
Letný rez by mal byť skôr udržiavací a tvarovací. Začnite odstránením tzv. vlkov - ide o silné, kolmo rastúce výhonky, ktoré stromu len odoberajú živiny, no neprinášajú úrodu. Ďalej si všímajte križujúce sa a zahusťujúce vetvy vo vnútri koruny. Výhonky, ktoré tento rok priniesli úrodu, môžete skrátiť približne o tretinu. Aj keď je letný rez prospešný, netreba to s ním preháňať. Príliš intenzívny rez môže strom oslabiť a namiesto kvalitných výhonkov vytvorí slabé, prehnané obrastanie. Ak máte v záhrade staršiu marhuľu, letný rez môže slúžiť aj ako jemné omladenie. Postupne odstráňte staré a neplodné konáre, no nechajte vždy dostatok zeleného obrastu. Letný rez marhule je jednoduchý krok, ktorý dokáže zásadne zlepšiť zdravie stromu a pripraviť ho na budúcu sezónu. Ak ste ešte letný rez neskúšali, tento rok je ideálna príležitosť.
Spomínaný rez marhule sa týkal predovšetkým prvých 3 - 4 rokoch života stromu. V neskoršom období, keď marhuľa prináša ovocie nemusíme robiť veľké zásahy do koruny stromu a sústreďujeme sa iba na na odstraňovanie suchých, chorých alebo zahusťujúcich výhonov. Ide o tzv. udržiavací alebo presvetľovací rez. Termín tohto rezu sa podľa odborníkov líši.
Efektívnym spôsobom, ako počas leta udržať pôdu dostatočne vlhkú a obmedziť rast buriny, je použitie organického mulča. Okolo kmeňa stromu môžete rozložiť vrstvu slamy, sena, trávy, kompostu či popadaného lístia. Táto vrstva pomáha regulovať teplotu pôdy a bráni rýchlemu vyparovaniu vody. Pravidelne kontrolujte hrúbku mulča a podľa potreby ho doplňujte. Správne zamulčovaná marhuľa lepšie odoláva letným horúčavám a vyžaduje menej častú zálievku, čo šetrí váš čas aj vodu.
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Samotný zber marhúľ je vrcholom záhradkárskeho leta. Správny čas na zber spoznáte podľa toho, že plody sú sfarbené do krásnej oranžovej až červenkastej farby, sú jemne mäkké na dotyk a ľahko sa oddeľujú od stopky. Plody zbierajte priebežne a opatrne, aby ste nepoškodili samotný strom. Po skončení zberu je vhodné strom ešte raz dôkladne prehliadnuť a odstrániť všetky zvyšky ovocia, ktoré by mohli prilákať škodcov alebo spôsobiť hnilobu. Zároveň odstráňte poškodené alebo suché konáre, čím stromu pomôžete ľahšie sa regenerovať a pripraviť na zimné obdobie.
Dozrievanie pravdaže závisí od toho, či je odroda skorá, poloskorá, poloneskorá alebo neskorá. Môže teda prebiehať od polovice júla až do prvej polovice septembra. Sledovanie správneho zafarbenia plodov má veľký význam. Marhule menia farbu zo žltej na oranžovú a sú mäkké na dotyk. Ak z nich chcete robiť kompót, najvhodnejšie sú polotvrdé, vyfarbené plody. V prípade džemov, alebo lahodných destilátov, ovocie musí byť úplne dozreté.
Pre zabezpečenie pravidelnej úrody a dlhovekosti stromu je potrebné robiť tzv. prebierku plodov. Tá spočíva v otrhaní ešte zelených plodov vo veľkosti lieskového orecha tak, aby boli marhule od seba vzdialené aspoň 4 cm. Na krátkych výkonoch ponechávame iba 2 - 3 plody. Stromy obsypané marhuľami síce vyzerajú pekne, no bez redukcie násady ovocia, budú plody menšie a na ďalší rok môže byť úroda menšia.