Starostlivosť o nevyliečiteľne chorých a umierajúcich: Respitná starostlivosť

Paliatívna medicína sa vyvinula z hospicového hnutia ako odpoveď na problémy nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich v druhej polovici 20. storočia. Pacienti s nevyliečiteľnými ochoreniami a zomierajúci sa stali záťažou pre nemocnice a traumou pre lekárov. Zomierajúci boli osamelí, odlúčení od svojich blízkych v neosobných nemocničných zariadeniach. Sestry a lekári zdôrazňovali povinnosť pomáhať tam, kde vyliečenie nie je možné a smrť je nevyhnutná. Cicely Saundersová, zakladateľka prvého moderného hospicu v Európe, hospicu sv. Krištofa v Londýne (1967), bola vedúcou osobnosťou v hospicovom hnutí.

Prvé oddelenie paliatívnej starostlivosti vzniklo v Montreali vo fakultnej nemocnici v roku 1973. Založil ho chirurg-onkológ Balfour Mount, ktorý prvýkrát použil termín „paliatívna starostlivosť“. V roku 1987 bola vo Veľkej Británii prijatá koncepcia paliatívnej medicíny ako lekárskej špecializácie. V roku 1988 bola založená Európska asociácia paliatívnej starostlivosti (EAPC).

Čo je paliatívna medicína?

Paliatívna medicína má základ v hospicovom hnutí. Myšlienka paliatívnej (hospicovej) starostlivosti vychádza z úcty k človeku ako k jedinečnej a neopakovateľnej bytosti a z jeho potrieb: biologických, psychologických, sociálnych a duchovných. Paliatívna starostlivosť sa poskytuje formou ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Poskytovanie paliatívnej starostlivosti v hospicoch garantuje, že nevyliečiteľne chorý a zomierajúci pacient nebude trpieť neznesiteľnou bolesťou, vždy bude rešpektovaná jeho ľudská dôstojnosť a v posledných chvíľach života nezostane sám.

Paliatívnu starostlivosť zabezpečuje multidisciplinárny tím lekárov, sestier a iných zdravotníckych pracovníkov. Na starostlivosti sa môžu podieľať aj dobrovoľníci.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Formy paliatívnej starostlivosti

Paliatívna starostlivosť sa poskytuje formou ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Ambulantná zdravotná starostlivosť

Ambulantná zdravotná starostlivosť v odbore paliatívna medicína v podobe domácej starostlivosti (návštevná služba vykonávaná mobilným hospicom) je ideálnou formou starostlivosti o nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich pacientov za podmienok, že ich zdravotný stav je stabilizovaný, symptómy ochorenia pod kontrolou, pacient má rodinné zázemie a domáca starostlivosť je dostupná. Mobilné hospice poskytujú komplexnú starostlivosť v domácom prostredí pacienta s cieľom zlepšiť kvalitu jeho života a jeho rodiny, zoči-voči život ohrozujúcemu ochoreniu. Stacionáre paliatívnej medicíny poskytujú celodennú ambulantnú paliatívnu starostlivosť, ktorá je kratšia ako 24 hodín, ak pacient s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúci pacient vyžaduje denne ošetrovateľskú starostlivosť, ak rodina nevládze zabezpečiť sociálne zázemie 24 hodín denne, alebo ak rodina potrebuje ostať ekonomicky aktívna.

Ústavná zdravotná starostlivosť

Ústavnú zdravotnú starostlivosť v odbore paliatívna medicína vykonávajú:

• Hospice: Samostatné zdravotnícke zariadenia určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti so sídlom v samostatnej budove. Optimálny počet postelí v hospici je 20. Súčasťou hospicu môže byť stacionár paliatívnej starostlivosti, mobilný hospic, ambulancia paliatívnej medicíny, alebo iné ambulancie špecializovanej zdravotnej starostlivosti.
• Oddelenia paliatívnej medicíny: V nemocniciach a iných zdravotníckych zariadeniach ako ich organizačná súčasť. Optimálny počet postelí je 10 až 20; odporúčajú sa jednoposteľové izby s príslušenstvom pre pacientov, pri ktorých je možnosť ubytovania blízkej osoby. Pobyt pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta na oddelení sa riadi jeho potrebami.
• Jednotky paliatívnej medicíny: Zriaďované pri geriatrických, iných zdravotníckych a sociálnych zariadeniach. Predstavujú samostatnú jednotku pozostávajúcu z 2 až 3 jednoposteľových izieb, určenú pre pacientov vyžadujúcich paliatívnu starostlivosť.

Respitná starostlivosť

Respitná starostlivosť je súčasťou ústavnej paliatívnej starostlivosti. Rozumie sa tým stimulujúca zmena prostredia umožňujúca vzájomnú podporu a spoluprácu osôb zainteresovaných do starostlivosti o pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta vrátane jeho rodiny s cieľom eliminovať dôsledky psychosociálnej záťaže vyplývajúcej z vykonávania paliatívnej starostlivosti.

Respitná starostlivosť je založená na predpoklade, že psychicky vyrovnaný ošetrujúci dokáže viesť k potrebnej duševnej hygiene aj rodinu zomierajúceho, ktorá je vystavená extrémnej psychickej záťaži. Obyčajne ide o odľahčenie v starostlivosti o chorých, o ktorého sa dlhodobo starajú príbuzní. V určitej chvíli sa stane, že rodina je už vyčerpaná každodenným náročným ošetrovaním, prípadne psychickým tlakom a starosťami o chorého. Tu môže nastúpiť respitné lôžko napr. v domovoch dôchodcov, alebo hospicoch. U detí je to detský hospic. V priebehu niekoľkodňového, alebo niekoľkotýždňového pobytu chorého v hospici si môže rodina oddýchnuť, má možnosť načerpať novú silu.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Ďalšie aspekty paliatívnej starostlivosti

Okrem respitnej starostlivosti zahŕňa paliatívna starostlivosť aj:

• Terminálnu starostlivosť: Starostlivosť o pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta v posledných dňoch a hodinách pred úmrtím.
• Starostlivosť o rodinu: Psychosociálna podpora rodine pacienta pred jeho smrťou, počas zomierania a po jeho úmrtí. Cieľom tejto starostlivosti je predchádzať psychickým ochoreniam, ktoré vznikajú z nespracovaných zážitkov a straty blízkeho človeka. Špeciálnu pozornosť si vyžadujú deti, ktoré sa so smútením a stratou vyrovnávajú osobitným spôsobom.
• Dobrovoľníkov: Organizovanú a školenú skupinu ľudí, ktorí sú ochotní svoj voľný čas tráviť nezištnou pomocou druhým. Neposkytujú zdravotnú starostlivosť, ani keby boli profesiou zdravotnícki pracovníci. Ak je to potrebné, vykonávajú doplnkové a vedľajšie činnosti technického alebo kultúrneho charakteru s cieľom psychosociálnej podpory zdravotníckych pracovníkov, pacientov, alebo ich rodín.

Ciele paliatívnej starostlivosti

• Zabezpečiť dostupnosť paliatívnej starostlivosti.
• Zvýšiť platby od zdravotných poisťovní za výkony poskytované lekárom, sestrou a iným členov paliatívneho (hospicového) tímu a najmä platby tímu detského mobilného hospicu, ktorý poskytuje paliatívnu starostlivosť.
• Rozvíjať nové formy pomoci pozostalým a to podporou vzniku inštitúcie poskytujúcej smútočné poradenstvo pozostalým, podpora vzniku svojpomocných skupín pozostalých.
• Podporovať vzdelávanie lekárov, sestier, sociálnych pracovníkov, klinických psychológov v oblasti smútočného poradenstva.
• Zabezpečiť systém kontroly kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Dôležité pojmy v paliatívnej starostlivosti

• DNR (Do Not Resuscitate): Znamená "neresuscitovať", tj. nepokúšať sa o oživenie.
• Distanázia: "Zadržaná smrť", umelé a násilné predlžovanie prirodzeného procesu umierania liečbou.
• Empatia: Vcítenie sa do myšlienok a pocitov druhého človeka.
• Eutanázia: Profánne sa označuje ako zabitie „zo súcitu“, na výslovné prianie chorého. Eutanázia bola a je eticky odsudzovaná a zákonom trestaná.
• Informed consent (Informovaný súhlas): Písomný súhlas pacienta na prijatie do hospicu.
• Kachexia: Je stav, kedy uzdravenie u chorého už nie je reálne a smrť je možné očakávať v relatívne blízkej budúcnosti.
• Komplexná liečba: Vo vzťahu k chorému to znamená, že ide o celkový prístup k chorému, jeho rodine, jeho okoliu, všetkému čo ho ovplyvňuje.
• Kuratívna liečba: Lieči priamo príčinu choroby.
• Liečba bolesti: Medikamentózne zmiernenie bolesti je pacientovo výsostné právo.
• Onkológia: Veda o nádoroch a nádorových ochoreniach.
• Paliatívna liečba: Lieči príznaky, symptómy choroby, keď už nie je možné tieto vyliečiť a ani príčinu choroby.
• Pravda: V našom štáte je povinnosťou každého lekára“ primerane informovať chorého o jeho zdravotnom stave“.
• Syndróm vyhorenia: Prejavuje sa u pomáhajúcich ľudí, ktorý nepraktizujú psychohygienu, alebo sú príliš dlho vystavení veľkej záťaži.
• Thanatológia: Veda o umieraní a smrti.
• Terminálny stav: Umieranie je v lekárskej terminológií synonymum terminálneho stavu (t.j. postupné, neodvratné zlyhávanie životne dôležitých funkcií orgánov s následkom smrti jedinca).
• Trans: Je změněný stav vědomí.
• Úplná smrť: Je úplná, trvalá, neodstrániteľná strata vedomia. Týka sa odumretia tela.
• Živá vôľa: Z angl. doslovne, živá vôľa.

Potreby pacienta v paliatívnej starostlivosti

• Biologické potreby: Sú to všetky potreby ľudského tela. Medzi základné patrí potrava, zbavenie sa splodín látkového metabolizmu, prísun kyslíka, spánok.
• Psychologické potreby: Sú to potreby spojené s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti nezávisle na stave chorého tela.
• Sociálne potreby: Vyplývajú zo statusu človeka, ako spoločenskej bytosti, žijúceho v istom sociálnom prostredí, ktorý má svoju rodinu, svoju prácu, svoje problémy, záujmy, záväzky, sny a priania.
• Duchovné potreby: V tomto štádiu života sa chorý snaží vysporiadať s otázkou zmyslu života.

Domáca starostlivosť

Domáca starostlivosť o ošetrovaného môže byť psychicky aj fyzicky veľmi vyčerpávajúca. Pre hladký priebeh domácej starostlivosti je potrebné z času na čas zhromaždiť najbližšie osoby ťažko chorého človeka, aby sa spoločne vytvoril rozvrh návštev a zoznam úloh, ktoré treba vybaviť. Pri domácej starostlivosti ťažko chorého alebo zomierajúceho je vhodné, aby bol pri ňom stále niekto z ošetrujúcich. Priestor ťažko chorého alebo zomierajúceho by mal byť zariadený individuálne podľa potrieb a situácie. Najlepším riešením je samostatná izba, pokiaľ to priestorové možnosti umožňujú. Izba by mala obsahovať lôžko, najlepšie polohovacie, ktoré bude dobre prístupné z troch strán.

Zomieranie a proces vyrovnávania sa so smrťou

Narodili sme sa s vedomím, že náš život je dočasný. Strach zo smrti sa vystupňuje pri každom závažnom ochorení a má ho každý z nás bez ohľadu na vek alebo profesiu. Väčšina z nás, ktorí si uvedomujú postup choroby a ubúdanie síl, tušia aj skutočnosť blížiacej sa smrti. Dostavuje sa strach zo smrti, ľútosť a neistota, čo bude nasledovať. Úlohou pomáhajúcich profesií v zdravotníctve je zaistiť dôstojný odchod zomierajúcemu človeku z tohto sveta.

Modely zomierania

V súčasnosti sa umieranie a smrť inštitucionalizujú. Rozlišujeme dva modely zomierania:

• Domáci model zomierania: Starostlivosť o zomierajúceho v kruhu rodiny.
• Inštitucionalizovaný model zomierania: Nemocnice, liečebne dlhodobo chorých, domovy dôchodcov, paliatívne oddelenia, hospice a pod.

Štádiá zomierania podľa Elisabeth Kübler-Ross

1. Šok, popretie: "Nie, to nie je pravda, pre mňa to neplatí." Odporúčaný prístup: Je potrebné nadviazať kontakt, získať dôveru u zomierajúceho.
2. Hnev, vzbura, agresia: "Prečo práve ja?" Odporúčaný prístup: Dovoliť zomierajúcemu odreagovanie, nepohoršovať sa.
3. Vyjednávanie, spochybňovanie: "Možno predsa len nie ja, ešte nie…" Odporúčaný prístup: Maximálna trpezlivosť, ale pozor na podvodníkov.
4. Depresia, zúfalstvo, beznádej: "Aký to má pre mňa zmysel, čo to pre mňa znamená, čo ma čaká?" Odporúčaný prístup: Trpezlivo počúvať. Pomôcť urovnať vzťahy. Pomôcť hľadať riešenie pri zaisťovaní rodiny.
5. Zmierenie, prijatie, akceptácia: "Áno, všetko má svoj zmysel, prijímam to…" Odporúčaný prístup: Mlčanlivá ľudská prítomnosť. Dôležitá je neverbálna komunikácia.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

tags: #starostlivosť #o #nevyliečiteľne #chorých #a #umierajúcich: