
Akútna dialýza je život zachraňujúca procedúra, ktorá sa používa pri náhlom zlyhaní obličiek. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na starostlivosť o pacienta počas akútnej dialýzy, vrátane rôznych typov dialýzy, prípravy pacienta, priebehu dialýzy a možných komplikácií.
Akútne zlyhanie obličiek, novšie označované aj ako akútne poškodenie obličiek (AKI), nastáva, keď sa funkcia obličiek náhle zhorší, spravidla následkom iného závažného ochorenia. Následky akútneho zlyhania obličiek môžu viesť k smrti v priebehu niekoľkých dní až týždňov. Zásadným krokom pri akútnom zlyhaní obličiek je urýchlené odstránenie alebo liečba príčiny, ktorá zlyhanie obličiek spôsobila. Dôležité je aj udržiavanie primeranej hydratácie vnútorného prostredia organizmu. V priaznivom prípade môžu obličky dostatočne obnoviť svoju funkciu v priebehu niekoľkých dní.
Dialýza je metóda, ktorá nahrádza väčšinu stratenej funkcie obličiek. Existujú dva hlavné typy dialýzy: hemodialýza a peritoneálna dialýza.
Pri hemodialýze sa krv pacienta čistí mimotelovo, pomocou dialyzátora (špeciálny filter) alebo umelej obličky. Hemodialýza prebieha zvyčajne 3x týždenne počas 4-6 hodín. Nefrológ však môže stanoviť rozdielnu frekvenciu aj dĺžku trvania v závislosti od zdravotného stavu pacienta.
Pred zahájením hemodialýzy potrebujete cievny prístup. To je miesto na Vašom tele, v ktorom dochádza k odstráneniu a vráteniu krvi počas dialýzy. Aby sa počas hemodialýzy vyčistilo dostatočné množstvo krvi, cievny prístup musí umožňovať prietok veľkého objemu krvi. Fistula sa vytvorí pod pokožkou pripojením žily do tepny. Proces, kým fistula dosiahne potrebnú pevnosť a veľkosť na zavedenie ihly sa nazýva „zrenie“. Obidva prístupy umiestňuje lekár v chirurgickom prostredí. Dobrý cievny prístup je základom pre vysokú kvalitu hemodialyzačnej liečby a následne výrazne prispieva k Vášmu dobrému zdravotnému stavu. Starostlivosťou o svoju žilu života môžete predĺžiť životnosť svojej AVF. Zahŕňa to dodržiavanie hygienických pokynov a pravidelné sledovanie Vášho cievneho prístupu.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Na to, aby ste mali možnosť vykonávať hemodialýzu doma, je potrebné splniť niekoľko podmienok. V mieste, kde sa dialýza vykonáva je nevyhnutné elektrické pripojenie podľa požiadaviek dialyzačného prístroja, jednoduchý prístup k prívodu vody, ale aj odvod odpadových vôd do kanalizácie. Predpisy vyžadujú, aby bol pri každom dialyzačnom ošetrení prítomný niekto z pacientovych blízkych, ktorý by v prípade nutnosti zasiahol a privolal pomoc.
Peritoneálna dialýza využíva peritoneum (pobrušnicu) prirodzenú membránu v tele, ktorá vystiela brušnú dutinu. Táto membrána funguje ako filter. Do brušnej dutiny sa tenkou mäkkou silikónovou hadičkou nazývanou peritoneálny katéter napúšťa dialyzačný roztok. Dialyzačný roztok odstraňuje z krvi nepotrebné, alebo jedovaté látky a nadbytočnú vodu. Po vypustení z brušnej dutiny roztok obsahuje odpadové látky a nadbytočnú vodu.
Peritoneálna dialýza sa často označuje aj ako domáca dialýza. Po zaškolení je pacient schopný vykonávať výmeny dialyzačného roztoku samostatne a lekára navštevuje iba 1x za mesiac, kedy podstupuje laboratórne testy a následne kontrolu. Pri tejto metóde sa nemusí pripravovať cievny prístup, ktorý je nutný pre liečbu hemodialýzou.
Lieky na PD (ďalej roztoky) sa predpisujú pacientom, ktorých obličky dočasne alebo trvale nefungujú. Odstraňujú vodu a odpadové látky z krvi a upravujú abnormálne hladiny soli v krvi. Roztoky obsahujú rôzne hladiny glukózy ( 1,36 %; 2,27 % alebo 3,86 % ). Čím je vyšší obsah glukózy v roztoku, tým vyššie množstvo vody bude z krvi odstránené. Roztoky sú farebne odlíšené podľa koncentrácie glukózy.
Pred zahájením akútnej dialýzy je nevyhnutné dôkladné vyšetrenie a zhodnotenie pacienta. To zahŕňa:
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
V závislosti od typu dialýzy je potrebné zabezpečiť vhodný cievny prístup.
Pacient musí byť informovaný o dôvodoch pre dialýzu, jej priebehu, možných rizikách a komplikáciách. Pacient musí dať informovaný súhlas s dialýzou.
Počas dialýzy je nevyhnutné nepretržité monitorovanie vitálnych funkcií pacienta, vrátane:
Počas dialýzy je potrebné monitorovať aj samotný dialyzačný proces, vrátane:
Počas dialýzy je potrebné aktívne predchádzať možným komplikáciám, vrátane:
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Dôležitou súčasťou starostlivosti o pacienta je neustála komunikácia. Pacient by mal byť informovaný o priebehu dialýzy a mal by mať možnosť klásť otázky a vyjadrovať svoje obavy.
Po ukončení dialýzy je potrebné monitorovať stav pacienta, vrátane:
Je potrebné venovať pozornosť aj starostlivosti o cievny prístup.
Pacient by mal byť poučený o ďalšej starostlivosti o seba, vrátane:
Chronické zlyhanie obličiek a následná dialýza prinášajú so sebou množstvo problémov, o ktorých zdraví ľudia vôbec netušia. Kvalita života dialyzovaných pacientov sa podstatne mení. Je prirodzené, že sa „spustia” obranné mechanizmy ľudskej psychiky, aby pacient uniesol psychickú záťaž, ktorej je v rámci ochorenia vystavený. U dialyzovaných sa najčastejšie stretávame s vytesnením, popretím a regresiou.
Významným stresom u týchto pacientov je závislosť na prístroji, stredisku a zdravotníckom personále, čo je často pre dialyzovaných väčšia psychická záťaž ako trvalé ohrozenie života. Do dialyzačného strediska musia dochádzať 3x týždenne a zotrvať tam 4-5 hodín. S tým súvisia aj ďalšie problémy (časové straty, práceneschopnosť a pod.). Hodnota nezávislého života je niekedy uprednostnená natoľko, že zvládnutie závislosti na dialýze je pre pacientov nad ich sily, čo vedie k depresiám, agresívnemu správaniu, sebapoškodzovaniu. Silne stresujúca je vlastná dialyzačná procedúra, ku ktorej patrí strach z napojenia, z bolesti a z prípadných komplikácií pri napojení, obavy z poruchovosti dialyzačného prístroja, nepredvídateľnosti udalostí počas dialýzy, prítomnosť spolupacientov pri komplikovaných dialýzach. Dialyzovaných pacientov trápia niektoré nežiaduce účinky, napr. sprievodná anémia, ktorá má za následok zníženie ich telesnej i sexuálnej aktivity. Ďalej sú to sťažnosti na poruchy spánku (nielen nekvalitný a nedostatočný spánok v noci, ale aj ospalosť počas dňa), a s tým súvisiace časté užívanie hypnotík.
Dialyzovaní pacienti musia dodržiavať prísnu životosprávu, ktorá si vyžaduje veľa sebazapierania a odriekania. V období pred dialýzou majú nasadenú diétu a medikamentóznu liečbu. Takisto musia starostlivo dbať o svoj pitný režim - pacient smie prijať toľko tekutín, koľko je schopný odstrániť (nízkominerálové stolové vody, čaje, obmedzene káva a mlieko, vylúčiť džúsy a ovocné šťavy). Pri poruche režimu vznikajú problémy pri dialýze. Je dôležité, aby si dialyzovaný pacient udržiaval optimálnu telesnú hmotnosť (váži sa pred a po dialýze). Dodržiavanie hygieny (vrátane starostlivosti o cievny prístup) je nutné. Neodporúča sa kúpať na verejných kúpaliskách a v prírodných tokoch, najvhodnejšie je kúpanie v morskej vode. Čo sa týka cestovania a plánovania si dovolenky, je nutná konzultácia s ošetrujúcim lekárom, sprievodný list a sprostredkovanie prázdninovej dialýzy v mieste dovolenkového pobytu.
Dialyzovaný pacient môže športovať, ale s obmedzeniami (vylúčenie kolektívnych športov, pri ktorých je väčšie riziko úrazu a fyzicky náročných aktivít, odporúča sa skôr rekreačné športovanie). Chronicky dialyzovaní pacienti majú takisto právo na vzdelanie (odporúča sa individuálny študijný program) a právo na prácu. Uplatnenie na trhu práce je však problematické - dochádza k strate zamestnania a veľmi často prechádzajú do invalidného dôchodku. Z toho pramenia aj ďalšie problémy - znížené príjmy, u mužov strata dominantného postavenia v rodine - niekedy vedúce k rozpadu rodiny.
Sociálny pracovník je vo viacerých aspektoch veľkou pomocou pre dialyzovaných pacientov. Vyššie uvedené problémy nás samé nabádajú k rôznym formám pomoci. Poradenstvo (individuálne, ale aj partnerské, resp. rodinné, keďže ide o značný zásah do života všetkých členov rodiny), vnímam ako dôležitú súčasť starostlivosti o dialyzovaného pacienta. V rámci neho svoje uplatnenie nájde psychoterapia a svojpomocné skupiny. Takisto je nutné riešiť vyradenie z pracovného procesu a s tým súvisiaci pokles alebo stratu ekonomických príjmov a sociálnych kontaktov.
Sociálny pracovník by mal poznať možnosti kompenzácií dialyzovaných pacientov. Pri dlhodobo dialyzovaných: príspevok na diétne stravovanie, posudzovanie miery funkčnej poruchy, vydanie preukazu ZŤP, oslobodenie od povinnosti úhrady za dopravu sanitkou atď.
Už niekoľko desaťročí patrí transplantácia obličky medzi štandardné postupy v liečbe pacientov v terminálnom štádiu chronického zlyhania obličiek. Jej efektivita je od polovice 80-tych rokov 20. storočia umocnená postupným rozvíjaním a zdokonaľovaním imunosupresívnych režimov, ktoré sú nevyhnutné pre prevenciu a liečbu odvrhnutia transplantovaného orgánu organizmom príjemcu. V zásade najdôležitejším predpokladom nárastu transplantačných aktivít však je rozvinutý darcovský program. Zjednodušene povedané - bez darcov orgánov niet transplantácií. Preto sa celosvetovo rozvíja množstvo projektov podporujúcich darcovstvo orgánov. Do týchto aktivít sa zapája aj slovenský transplantačný program.
Transplantácia obličky - je medicínsky zákrok, pri ktorom sa prenesie zdravá oblička od darcu do tela pacienta, ktorému vlastné obličky nefungujú. Zdravotný stav pacienta musí dovoliť podstúpiť nielen operáciu, ale aj liečbu liekmi, ktoré potláčajú obranyschopnosť organizmu a zabraňujú mu odvrhnúť transplantovanú obličku (tzv. imunosupresívne lieky).
Pre mnohých pacientov existuje možnosť transplantácie obličky od žijúceho darcu. V tomto prípade sa plne funkčná oblička prenáša z tela zdravej osoby, ktorej krvná skupina je kompatibilná s krvnou skupinou pacienta. Tento spôsob má z hľadiska dlhodobého prežívania lepšie výsledky ako transplantácie obličiek od mŕtvych darcov. Zároveň pre mnohých pacientov rieši rizikové obdobie čakania na vhodný orgán od mŕtveho darcu, ktorých je nedostatok. Pokiaľ sa darca aj príjemca rozhodnú takýto výkon podstúpiť, obaja sú dôsledne vyšetrení, pričom sa dôraz kladie hlavne na bezpečnosť z pohľadu darcu.
Žijúcim darcom obličky môže byť každá zdravá osoba vo veku najmenej 18 rokov, ktorá je s Vami v príbuzenskom alebo blízkom priateľskom vzťahu. Rozoznávame tzv. pokrvných príbuzných - matka, otec, starí rodičia, brat sestra, sesternica, bratranec, ujo, teta a tzv. emocionálnych príbuzných - manžel/-ka, druh, družka, priateľ/-ka, svokor/-a atď.
Krížové darcovstvo pozostáva z dvoch darcov obličky a z dvoch príjemcov obličky, kde darca jednej dvojice nie je kompatibilný s príjemcom vo svojej dvojici, ale je kompatibilný s príjemcom v druhej dvojici.