
Zmena je neoddeliteľnou súčasťou života každého človeka a prejavuje sa v biologickej, psychickej a sociálnej oblasti. Ide o neustály dynamický proces, ktorý slúži ako prostriedok na dosiahnutie vytýčených cieľov. Tento proces má svoju vlastnú dynamiku, nezávisle od toho, či ide o zmenu pozitívnu alebo negatívnu, alebo či si ju účastníci želajú. Zmena nastáva vždy, keď dôjde k narušeniu rovnovážneho stavu. V kontexte ošetrovateľstva a starostlivosti o pacienta v komunite je pochopenie a riadenie zmien kľúčové pre poskytovanie kvalitnej a efektívnej starostlivosti.
Teória rovnováhy, ktorá sa opiera o poznatok, že zmena mení rovnováhu dynamizmu medzi hnacími a podporujúcimi silami, je základom pre pochopenie zmien. Vzťah medzi protikladnými silami vytvára silové pole, ktoré poskytuje obraz o stave rovnováhy medzi silami zmeny. Hnacie aj odporujúce sily zmeny pochádzajú z externých alebo interných zdrojov a môžu pôsobiť priamo alebo nepriamo.
V ošetrovateľstve môžu byť hnacími silami napríklad:
Medzi odporujúce sily patria:
Existujú rôzne prístupy k riadeniu zmien, ktoré sa dajú aplikovať v ošetrovateľstve:
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Dôležité je posúdiť, či ide o zmenu pozitívnu, ktorá podporí rozvoj, alebo o zmenu spôsobujúcu stagnáciu, regresiu, prípadne represiu.
Pripravenosť na zmenu je významným faktorom jej úspešnosti. Nepripravená alebo nedostatočne pripravená zmena vyvoláva obavy a ohrozuje jej potencionálnych účastníkov. Optimálne je získať ľudí pre zmenu dostatočnými informáciami, racionálnou argumentáciou, motiváciou a objektívnym zhodnotením doterajších pozitívnych a negatívnych výsledkov potencionálnej zmeny. Zmena by mala zabezpečiť prechod k niečomu, čo má vyššiu hodnotu, je účinnejšie a efektívnejšie.
Súčasťou zmien v zdravotníctve sú aj zmeny v ošetrovateľstve. V poslednom období sa výrazne zmenila rola sestry. Sestra má v starostlivosti o zdravie nezastupiteľné miesto a stáva sa autonómnym pracovníkom. Zvyšuje sa jej odborná kvalifikácia, rozširujú sa jej kompetencie, má väčšiu samostatnosť, ale aj zodpovednosť. Sestry sú hnacou silou zmien v ošetrovateľstve. Je potrebné určiť ich roly, kompetencie, zodpovednosť a vzdelávanie. Na základe rozpracovania a prijatia týchto úloh môžu sestry vykonávať zmeny, ktoré sú integrálnou súčasťou ošetrovateľstva. Ošetrovateľstvo a sestry nepôsobia vo vákuu ani nie sú chránené pred vplyvmi, ktoré si vynucujú zmenu. Analýza dynamického kontextu naznačuje nevyhnutnosť zmien v ošetrovateľstve.
Zmeny v ošetrovateľstve ako v odbore i v ošetrovateľskej praxi predpokladajú prioritne zmeny v ošetrovateľskom vzdelávaní. Sestra má odbornú prípravu zameranú na špecifický okruh činností, ktoré zahrňujú vedomosti, vysoký stupeň zručnosti, interaktívne schopnosti a morálne vlastnosti osobnosti. Povolanie sestry sa dynamicky mení vplyvom celospoločenských faktorov. Realizáciu zmeny vo vzdelávaní treba chápať ako otvorenú cestu, program, ktorý sa môže a musí priebežne doplňovať, spresňovať a upravovať. Vzdelávanie sa stáva jedným z rozhodujúcich prostriedkov, ktoré umožňujú vykonať nevyhnutné zmeny v zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti.
Ekonomické zdroje a zvyšujúce sa požiadavky sú najproblematickejšou oblasťou súčasného zdravotníctva v Slovenskej republike. Nedostatočné financovanie zdravotníctva sa odráža i na platovom ohodnotení zdravotníckych pracovníkov. Za nedostatkom financovania zdravotníctva je nielen nízky podiel HDP, ale aj nevyhovujúci systém prerozdeľovania finančných zdrojov, čo má za následok znižovanie úrovne ošetrovateľskej starostlivosti predovšetkým pre nedostatok prostriedkov, technického a materiálneho vybavenia. Vznikajúce negatívne zmeny nie sú pre zainteresovaných žiaduce. Politické, sociálne a kultúrne faktory ovplyvňujú status ošetrovateľského povolania. Povolanie sestry, ktoré vykonávajú predovšetkým ženy, determinujú rysy pôsobiace demotivačne, a to nízky status, nedostatok uznania a podpory, nízka mzda, subordinované postavenie a pod. Aj keď sestry tvoria najväčšiu skupinu zdravotníckych pracovníkov, ich podiel na riadení zdravotníctva, tvorbe koncepcií a zamerania zdravotnej starostlivosti je nepatrný a vzhľadom na zvyšujúci sa význam ich práce nedostatočný.
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Súčasný i budúci vývoj zdravotnej starostlivosti a v rámci nej ošetrovateľskej starostlivosti si vynútil veľké zmeny v postavení sestier, autonómii ošetrovateľskej profesie a v sociálnoekonomickom docenení. Zdravotný stav obyvateľstva v Slovenskej republike nie je uspokojivý. Priemerná dĺžka života je kratšia ako celoeurópsky priemer. Medzi najčastejšie príčiny úmrtia patria choroby obehovej sústavy, nádory, poranenia, otravy, choroby tráviaceho systému a dýchacej sústavy. Nízky je aj počet narodených detí. V Slovenskej republike sa v najbližších rokoch počíta so zmenou proporcionality obyvateľstva. Tieto faktory spôsobia zmeny v ošetrovateľstve. Sestry sa stanú dlhodobou a trvalou odbornou podporou pre starých a chronicky chorých. Podiel ošetrovateľstva na podpore, udržiavaní a znovunavrátení zdravia občanov sa bude zvyšovať. Nemocničná starostlivosť sa bude zameriavať na akútne choroby, ktoré si vyžadujú vysokokvalifikovanú a technologicky prepracovanú starostlivosť. Subakútna a terciálna starostlivosť sa bude zaisťovať mimo nemocnice.
Prostredie, predovšetkým životné, sa chápe ako súhrn prírodných, umelých a sociálnych zložiek sveta, ktoré sú v bezprostrednej interakcii s človekom. Úroveň životného prostredia je dôležitý faktor všestranného rozvoja jedinca i spoločnosti. Toto hľadisko sa uplatňuje pri každom pôsobení, výchove, vzdelávaní, ale aj v činnosti riadiacich orgánov, pri stanovovaní priorít a cieľov, tvorbe a aplikácii noriem a predpisov. Dôležitým faktorom je životný štýl jednotlivcov i skupín a kvalita životného prostredia, v ktorom žijú. Systém zdravotnej starostlivosti je jedným z faktorov pôsobiacich na zdravotný stav populácie. Okrem neho sú veľmi dôležité vplyvy sociálnoekonomických faktorov, úroveň vzdelávania a príjmov obyvateľstva, ako aj rovnomernosť týchto faktorov v populácii. Nepriaznivé podmienky vytvárajú priestor pre civilizačné choroby a ohrozujú celkový zdravotný stav obyvateľstva.
Medzinárodná a štátna legislatíva súvisiaca so zdravotnou starostlivosťou predstavuje tiež rámec zmien v ošetrovateľstve. Z medzinárodných legislatívnych noriem a doporučení ide predovšetkým o legislatívu Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskej únie, na štátnej úrovni o Ústavu SR a zákony o zdravotnej starostlivosti, ochrane zdravia ľudí, zdravotnom poistení, liečebnom poriadku, liekoch a zdravotníckych pomôckach, o povolaní sestier a pôrodných asistentiek. Pre zmenu v ošetrovateľskom vzdelávaní majú význam zákony o vysokých školách a výchove a vzdelávaní, ako i o ďalšom vzdelávaní. Táto i ďalšia legislatíva vydaná formou nižších noriem (napr. nariadenia vlády) a vyhlášok ovplyvňujú pozitívne, ale aj negatívne ošetrovateľstvo, ošetrovateľskú prax, výskum i vzdelávanie. Aby sestry dosiahli ciele súčasného ošetrovateľstva, musia sa zúčastňovať na tvorbe legislatívy a viac sa verejne angažovať.
Ošetrovateľstvo je súčasťou celého komplexu systému poskytovania zdravotnej starostlivosti. Jeho zdokonaľovanie a zvyšovanie jeho efektívnosti je teda multidisciplinárny a interdisciplinárny problém, ktorý sa musí riešiť komplexne a permanentne na základe vedeckého skúmania, teoretických východísk, ako aj empirického poznania doterajšej praxe a súčasného stavu. Ošetrovateľský výskum v rámci Slovenskej republiky je v začiatkoch. Jeho aktivovanie predpokladá vytvorenie finančných, materiálnych a inštitucionálnych podmienok.
Technológia v zdravotníctve vedie k novým postupom a metódam poskytovania starostlivosti a k zmenám v ošetrovateľskej praxi. Nová technika vstupuje do ošetrovateľstva veľmi intenzívne. Ide predovšetkým o oblasť diagnostiky a terapie, v ktorej aktívne pôsobia i sestry. Technika u nás menej zasahuje do ošetrovateľskej starostlivosti zvlášť pri odstraňovaní namáhavej práce. Do ošetrovateľstva vstupujú i informačné technológie, ktoré budú zvyšovať prístup hlavne k vzdelávaniu. O zmeny v ošetrovateľstve prostredníctvom novej techniky a informačnej technológie sa musia pričiniť i sestry, pričom musia postupovať rozvážne a s vedomím, že technológia nemôže nahradiť ľudský dotyk.
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Monitorovanie kvality predpokladá zavedenie štandardov ošetrovateľskej starostlivosti do praxe, vytvorenie podmienok ku kontrole kvality, sledovanie výsledkov, poskytovanie informácií a hodnotenia. Ošetrovateľským štandardom je dohodnutá profesijná norma kvality. Štandardy môžu mať formu legislatívnych noriem alebo predpisov vypracovaných zdravotníckou organizáciou, komorou a pod. Ošetrovateľské štandardy sa týkajú ošetrovateľského procesu, kategórií a kvalifikácie ošetrovateľského personálu, ošetrovateľskej dokumentácie, pracovných postupov, vybavenosti pracovísk zdravotníckou technikou a ošetrovateľským personálom. Zvyšovanie úrovne ošetrovateľskej starostlivosti závisí i od vytvorenia podmienok k hodnoteniu kvality.
Zmeny v riadení ošetrovateľstva môžu vykonávať jednotlivci, ale aj skupiny. Aby dosiahli úspech, musia rozumieť procesu zmien, byť oboznámení s jeho dynamikou a vedieť uplatniť rôzne stratégie tak, aby sa zmeny mohli realizovať. Musia byť dôveryhodní, spoľahliví, vyrovnaní, flexibilní a ochotní podstupovať riziká. Dôležité je, aby sestry - manažérky nezostávali len v pozíciách prijímateliek zmien, teda osôb, ktoré zmeny v ošetrovateľstve neiniciujú, ale ich prijímajú často s nevôľou a výhradami. Sestry - manažérky sa musia stať generátorkami zmien, teda musia vedieť, čo treba zmeniť, musia podporovať a realizovať pozitívne zmeny v ošetrovateľstve a obhajovať ich.
Pracovné podmienky sestier ovplyvňujú ekonomické zdroje vynakladané na zdravotnú starostlivosť, jej organizáciu, rozširovanie zamerania ošetrovateľskej praxe, novú techniku, nové diagnostické a terapeutické postupy a pod. Zhoršujúce sa pracovné podmienky sú hnacou silou negatívnej zmeny, ktorá spôsobuje nezáujem o povolanie, migráciu, prípadne zmenu povolania.
Závislosť predstavuje komplexný problém, ktorý si vyžaduje multidisciplinárny prístup a štandardizovanú ošetrovateľskú starostlivosť. Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta so závislosťou musí byť komplexná a zameraná na fyzické, psychické a sociálne aspekty jeho života.
Slovenská republika má vypracované štandardné diagnostické a terapeutické postupy (ŠDTP) pre rôzne oblasti zdravotnej starostlivosti, vrátane starostlivosti o pacientov so závislosťami. Medzi relevantné štandardy patria:
Ošetrovateľský manažment pacienta so závislosťou zahŕňa niekoľko kľúčových krokov:
Okrem všeobecného ošetrovateľského manažmentu existujú aj špecifické ošetrovateľské intervencie, ktoré sa používajú u pacientov so závislosťami:
Ošetrovateľská starostlivosť o pacientov so závislosťami sa môže líšiť v závislosti od veku, pohlavia, kultúry a prítomnosti komorbidít.
Psychologický manažment je neoddeliteľnou súčasťou komplexnej starostlivosti o pacienta so závislosťou. Medzi efektívne preventívne stratégie patria edukácia, posilňovanie rodiny, programy v školách, komunitné programy a pravidelná fyzická aktivita.
U pacientov so závislosťami je zvýšené riziko vzniku nozokomiálnych infekcií, preto je dôležité dodržiavať zásady prevencie a kontroly nozokomiálnych infekcií v lôžkových zdravotníckych zariadeniach. V kontexte pandémie COVID-19 je dôležité dodržiavať štandardný postup pre mikrobiologickú diagnostiku pri suspektnej infekcii vírusom SARS-CoV-2, aby sa zabránilo šíreniu infekcie v zdravotníckych zariadeniach.
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom so závislosťami sa riadi Zákonom č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.