
Životné prostredie a starostlivosť oň predstavujú jednu z najpálčivejších tém súčasnosti. Táto oblasť zahŕňa široké spektrum aktivít a opatrení, ktorých cieľom je ochrana a zachovanie prírodných zdrojov pre budúce generácie. V nasledujúcom článku sa pozrieme na definíciu starostlivosti o životné prostredie, jej význam, ako aj na konkrétne príklady aktivít, ktoré k nej prispievajú.
Ochrana životného prostredia znamená starostlivosť o celý rad prírodných zdrojov - rastliny, živočíchy, vzduch, vodu i pôdu. Životné prostredie podmieňuje existenciu organizmov na Zemi, vrátane človeka. Starostlivosť o životné prostredie zahŕňa uplatňovanie takých zreteľov, opatrení a činností, ktoré zabraňujú negatívnym vplyvom a zdôrazňuje sa tu predovšetkým konzervácia určitých hodnôt pre život a budúcnosť človeka, rešpektovanie ekologických zákonitostí a pripustenie iba takých zásahov do prostredia, ktoré nenarušujú ekologickú rovnováhu. Zahŕňa v sebe zabezpečenie reprodukcie všetkých prírodných zložiek.
Životné prostredie a človek ako jedinec v ňom predstavujú jeden systém a jeden celok, aj keď mnohí z nás na to zabúdajú. Dlhodobé poškodzovanie životného prostredia v minulosti sa stále odráža na zdraví a veku ľudí. Zdravé životné prostredie a zdravý spôsob života idú ruka v ruke so zdravím a hodnotným prežívaním života každého z nás.
Bez starostlivosti o životné prostredie by sa mohli prírodné zdroje vyčerpať a Zem zničiť. Starostlivosť o životné prostredie nie je len záležitosťou štátov a organizácií, ale aj každého jednotlivca. V rukách každého jednotlivca je sila - pozitívne ovplyvňovať kvalitu životného prostredia, ale aj deštrukčná sila - zničiť všetko pekné okolo seba a život v akejkoľvek jeho podobe.
Človek, ktorý v súčasnosti disponuje množstvom poznatkov vedeckého charakteru je nútený zobrať zodpovednosť za ďalší osud svojho prostredia, t.j. aj prežitia množstva druhov organizmov, s ktorými sa v procese evolúcie vyvíjal. Ochrana životného prostredia má dve hlavné formy:
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Všeobecná ochrana: Táto forma je zameraná na ochranu, obnovu a optimálne využitie prírodných zdrojov a sleduje ochranu a tvorbu krajiny. Ide o nekonfliktné využívanie prírodných zdrojov a tvorbu krajiny.
Špeciálna (osobitná) ochrana: Táto forma sa zaoberá konkrétnymi chránenými časťami prírody, ktoré vyžadujú pre svoje hodnoty vedecké, kultúrne, estetické, ekonomické, zdravotné a rekreačné trvalú ochranu a špeciálnu starostlivosť. Tento druh ochrany je zameraný na ochranu živej (rastliny, živočíchy) a neživej prírody, ako aj územnú (chránené krajinné oblasti, národné parky, chránené areály, prírodné rezervácie, prírodné pamiatky).
Účelom nového Zákona NR SR č.2/1994 Z.z. (14.2. ochrane prírody) je prispievať k rozvoju prírodného prostredia a celkovému ozdraveniu krajiny. Medzi chránené územia patria:
Veľkoplošné chránené územia:
Maloplošné chránené územia:
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Chránená krajinná oblasť (CHKO) sú rozsiahlejšie územia s charakteristickým reliéfom, významnou koncentráciou prírodných a kultúrno-historických hodnôt. Sú to územia s estetickými a vedeckými znakmi, aj keď väčšina z nich je ovplyvnená človekom. Na Slovensku sa označujú skratkou CHKO.
Národné parky (NP) sú rozsiahle územia, spravidla s výmerou nad 1000 ha, s osobitne významnými prírodnými hodnotami, tvorené najmä pôvodnými alebo ľudskou činnosťou málo pozmenenými ekosystémami. Cieľom je ochrana prírody a krajiny, ako aj využívanie územia v súlade s jeho poslaním.
Chránený areál (CHA) je územie s menšou výmerou, na ktorom sú sústredené prírodné, kultúrne alebo historické hodnoty. Môže ísť o parky, záhrady, arboréta, historické záhrady a parky, ako aj lokality s výskytom vzácnych druhov rastlín a živočíchov.
Prírodná rezervácia (PR) je územie s menšou výmerou, ktoré predstavuje typické alebo jedinečné prírodné prostredie. Vyhlasuje sa všeobecne záväznou vyhláškou za prírodnú rezerváciu.
Národná prírodná rezervácia (NPR) je územie s najvyšším stupňom ochrany prírody, ktoré má národný alebo medzinárodný význam. Za národnú prírodnú rezerváciu sa vyhlasuje územie, ktoré predstavuje jedinečné prírodné prostredie s výskytom vzácnych a ohrozených druhov rastlín a živočíchov, alebo výskumného charakteru. V národných prírodných rezerváciách sú zakázané akékoľvek zásahy včítane zberu prírodnín a vstupu mimo vyznačených chodníkov.
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Prírodná pamiatka (PP) je bodový, líniový alebo plošný útvar s menšou výmerou, ktorý má vedecký, kultúrny, estetický alebo ekologický význam. Vyhlasuje sa vyhláškou za prírodnú pamiatku.
Národná prírodná pamiatka (NPP) je prírodná pamiatka s národným alebo medzinárodným významom. Ustanovuje sa všeobecne záväzným právnym predpisom za národnú PP. Niektoré národné parky sú pod patronátom UNESCO.
Ochrana rastlín a živočíchov je dôležitou súčasťou starostlivosti o životné prostredie. Zameriava sa na ochranu ohrozených druhov, zachovanie ich biotopov a zabezpečenie podmienok pre ich prežitie.
Za chránené sa považujú aj stromy rastúce mimo lesa, ktoré rastú jednotlivo alebo v skupinách mimo lesných porastov.
Poľovníctvo a rybárstvo, ak sú vykonávané udržateľným spôsobom, môžu prispievať k ochrane prírody a k udržiavaniu rovnováhy v ekosystémoch. Ide o reguláciu stavov zveri, ktoré sú optimálne pre jednotlive oblasti a lov rýb a iných vodných živočíchov (Zákon č.102/1963 Zb.).
Niektoré problémy ochrany životného prostredia sú miestneho charakteru, napr. Ochrana starého duba, ktorému hrozí vyťatie pri výstavbe novej cesty. Iné aktivity, ako napr. recyklácia, šetrenie energiou, zastavenie vymierania zvierat, majú celosvetový charakter. Znečistenie životného prostredia, sa prejavuje nielen na mieste vplyvu, ale sa prejavujú aj za hranicami. Preto je dôležité, aby sa riešenia hľadali na oboch úrovniach.
V r.1992 sa konal v Brazílii Celosvetový summit o Zemi s cieľom načrtnúť úplne prvý globálny akčný plán na záchranu planéty. Jeden z programov vyzýva ľudí na zastavenie ničenia životného prostredia, v ktorom žijú.
Základná myšlienka tohto plánu „dlh za ochranu prírody“ znamená, že časť medzinárodného dlhu chudobnej krajiny sa zruší výmenou za vyhlasovanie chránených oblastí na jej území.
Znečisťovanie životného prostredia poškodzuje zdravie všetkého živého. Niektoré druhy znečisťovania sa vyskytujú prirodzene, ako napríklad dym z lesných požiarov a sopiek alebo peľ z kvetov. Avšak oveľa väčšie znečisťovanie prostredia spôsobujú priemyselné podniky, družstvá, elektrárne, doprava a náš každodenný život. Naše životné prostredie je už tak zamorené, že je veľmi ťažké bezpečne toto znečistenie odstrániť. Štáty preto vydávajú rôzne zákony na ochranu životného prostredia, aby zamorovanie nepokračovalo.
Priemyselná výroba a motorové dopravné prostriedky vypúšťajú do vzduchu zdraviu škodlivé látky napríklad olovo. V niektorých veľkomestách je vzduch taký znečistený, že sa nad nimi stále vznáša oblak hmly. Kyslý dážď je hlavným zdrojom znečisťovania ovzdušia. Spôsobujú ho výfukové plyny. Tieto plyny spôsobujú, že vzduch je 1 000 krát kyslejší než obyčajne. Vietor odnáša vzduch až kým nespadne v podobe kyslého dažďa často v neďalekej krajine.
Ozónová vrstva je súčasťou atmosféry a chráni nás pred škodlivými slnečnými lúčmi. Chemikálie nazývané freóny, ktoré sa používajú na výrobu izolačných materiálov aerosólov a v chladničkách, unikajú do ovzdušia a ničia ozón. V Ozónovej vrstve sa tvoria diery.
Zem je obklopená atmosférou, ktorá na nej udržiava teplo. Tento proces sa nazýva skleníkový efekt a je úplne prirodzený. Mnohí vedci sa však zhodujú v tom, že zem sa ohrieva. Toto ohrievanie je spôsobené zvyšovaním množstva určitých plynov vo vzduchu. Nazývame ich skleníkové plyny a patrí medzi ne aj oxid uhličitý, freóny a metán. Zvyšujú schopnosť atmosféry udržiavať teplo. Väčšina skleníkových plynov sa vyskytuje prirodzene. Dnes je ich však vo vzduchu príliš veľa. Oxid uhličitý vzniká spaľovaním paliva a vyskytuje sa aj v priemyselnom odpade. Metán sa vytvára v niektorých odvetviach poľnohospodárstva.
Výfukové plyny ,dym z tovární ,sa dostávajú do ovzdušia a potom je z toho kyslí dážď. Slnečné žiarenie spôsobuje otepľovanie planéty, freóny ničia ozón.
Na základe informácií, predkladaných v Správe o stave životného prostredia v Slovenskej republike v roku 1999 je možné konštatovať pozitívny posun SR k ozdraveniu životného prostredia, aj keď nie so všetkými dosiahnutými výsledkami sa možno uspokojiť. V súčasnej dobe sa ochrana životného prostredia stáva najzávažnejším globálnym problémom. Štát financuje projekty na ochranu životného prostredia. Priemyselné odvetvia sú subvencované podľa toho, ako šetria životné prostredie. Napreduje aj výskum alternatívnych energií.
Ekológia je vedná disciplína, ktorá skúma vzťahy medzi živými organizmami alebo skupinami organizmov a prostredím, v ktorom žijú. Patrí medzi prírodné biologické vedy a označuje sa ako veda o ŽP. Skúmajú sa napr. e. e. Ekológia krajiny sa zaoberá vzťahmi medzi živými organizmami a ich prostredím na veľkých častiach zeme (napr. chránené územia). Biotop je životný priestor, stanovište topograficky vymedzený biotop urč. organizmu, populácia je súbor organizmov určitého druhu žijúcich na určitom mieste Všetky populácie vytvárajú zložité vzťahy v rámci rôznych spoločenstiev. Pri vzťahoch iba medzi rastlinami hovoríme o fytocenóze, pri vzťahoch medzi živočíchmi o zoocenóze. Všetky živé organizmy žijúce spoločne na urč. území tvoria biocenózu. Časové a priestorové usporiadanie, v ktorom sú integrované živé organizmy, sa označuje ekosystém.
Predstavujú živú hmotu ekosystému, tzv. biomasu.
Producenty, konzumenty a reducenty utvárajú s abiotickými zložkami základ kolobehu látok v ekosystéme. Bioenergetické premeny v ekosystémoch sú realizované ich biotickou časťou pomocou potravinových reťazcov. Základnou vlastnosťou ekosystému je jeho schopnosť odolávať zmenám spôsobeným vonkajšími činiteľmi a zotrvávať v rovnovážnom stave - v homeostáze. Ekosystém je tým stabilnejším, čím z väčšieho počtu prvkov sa skladá. Ekosystém, ktorý nie je schopný uviesť svoj odpad do kolobehu látok v prírode, vystrieda iný. Súbor niekoľkých ekosystémov tvorí krajinu.
ŽP je systém zložený z prírodných, umelých a zo sociálnych zložiek materiálneho sveta, ktoré sú alebo môžu byť s uvažovaným objektom v stálej interakcii.
Tbiliská definícia pristupuje k ŽP ako k urč. priestoru, v ktorom človek žije a pracuje. Ak ide o ŽP jedinca, hovoríme o mikroprostredí. Ak skúmame ŽP skupiny jedincov, ide o mezoprostredie. Pri ešte väčšej skupine, napr. štáte, hovoríme o makroprostredí. Ak je objektom skúmania celá biosféra, ide o globálne prostredie.
a) tvorba ŽP, teda utváranie nových štruktúr, ktoré zlepšujú funkciu a využívanie ŽP a nenarušujú jeho podstatu. Myslí sa tým vhodné rozmiestnenie objektov na zemi a činností človeka.
b) ochrana ŽP, ktorá zahŕňa činnosti, ktorými sa predchádza znečisťovaniu alebo poškodzovaniu ŽP, alebo sa toto znečistenie alebo poškodzovanie obmedzuje. Zdôrazňuje sa hlavne zachovanie existujúcich hodnôt potrebných na život a budúcnosť človeka pri rešpektovaní ekologických zákonitostí.
Voda je najrozšírenejšou látkou na zemi. Najviac vody sa vyparuje z oceánov - časť sa vracia zrážkami priamo späť, časť zvyšuje množstvo zrážok na súši. Na súši časť vody vytvára podzemné zásoby a ostatná postupne odteká späť do oceánov.
Druhy vody:
Vodu zaraďujeme medzi obnoviteľné prírodné zdroje. 71% povrchu Zeme pokrýva voda. Na zásobovanie obyvateľstva pitnou a úžitkovou vodou má najväčší význam sladká voda. Za hlavné zdroje pokladáme atmosférické zrážky, povrchové vody, podpovrchové vody a podzemné vody. Povrchové vody sú naším hlavným vodným zdrojom. Vodný zdroj podzemných vôd, vodný zdroj podpovrchových vôd - vodárenský tok, vodný zdroj povrchových vôd - vodárenská nádrž Na ochranu sú zriadené pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov PHO 3 stupňov.
tags: #starostlivosť #o #prírodné #prostredie #a #životné