Starostlivosť o seba pre sociálnych pracovníkov: Techniky a stratégie

Sociálni pracovníci, ktorí patria medzi najrizikovejšie skupiny profesií z hľadiska syndrómu vyhorenia, potrebujú efektívne stratégie starostlivosti o seba. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty starostlivosti o seba pre sociálnych pracovníkov, vrátane prevencie syndrómu vyhorenia, copingových stratégií a terapeutických techník.

Úvod

Práca sociálneho pracovníka je často idealizovaná ako nezištná pomoc klientom v ťažkých životných situáciách. Avšak, náročnosť tejto profesie spočíva v špecifickom vzťahu ku klientovi a participácii na riešení jeho problémov. Kvôli intenzívnej práci s emóciami klienta trpia pomáhajúci pracovníci únavou z pomáhania v podobe sekundárnej traumy. Je preto nevyhnutné, aby sociálni pracovníci mali k dispozícii nástroje a techniky na ochranu pred negatívnymi dopadmi ich náročnej práce.

Syndróm vyhorenia a sociálna práca

Syndróm vyhorenia je stav komplexného vyčerpania - telesného, psychického a emocionálneho. Často sa objavuje u tzv. pomáhajúcich profesií, pričom sociálni pracovníci patria do najrizikovejšej skupiny.

Ako sa prejavuje syndróm vyhorenia?

Syndróm vyhorenia je emočný, psychický a telesný kolaps. Často je spojený so stratou zmyslu pracovnej činnosti, až stratou zmyslu života. Je súčasne signálom, že doterajšie vnútorné postoje v pracovnej činnosti v spojitosti s osobným životom je potrebné zmeniť.

Medzi prejavy patria:

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

• Frustrácia
• Nízka tolerancia
• Nedostatok sebadôvery a sebareflexie
• Pocit vyhorenia a demotivácie
• Pochybnosti o sebe a svojej práci
• Negatívne myslenie
• Obmedzovanie kontaktov
• Uprednostňovanie voľnočasových aktivít
• Zvýšená miera stresu a záťaže

Na meranie vyhorenia sa používa Maslachovej dotazník vyhorenia (MBI).

Stresory v sociálnej práci

Sociálni pracovníci čelia záťažovým situáciám v práci s klientom, rodinou i komunitou. Tieto situácie ovplyvňujú vnímanie a prežívanie pracovníkov, čo sa odráža na ich správaní a má podstatný vplyv aj na výkon ich práce. Profesia si vyžaduje nasadenie komplexnej osobnosti disponujúcej jednak teoretickými poznatkami ako aj charakterovými vlastnosťami a praktickými skúsenosťami. K osobnostným dispozíciám moderného sociálneho pracovníka by tak mali patriť vlastnosti ako flexibilnosť, dynamika, iniciatíva, vytrvalosť a sociálne cítenie. Pohotová reakcia a výber vhodných postupov sú nevyhnutnosťou pri riešení krízových stavov klientov.

Sociálny pracovník je každodenne konfrontovaný s neľahkými ľudskými osudmi, má často podstatný vplyv na život klientov, vstupuje do najintímnejších medziľudských vzťahov. Ide často o akútne stavy, ktoré sú nepredvídateľné a človek sa na ne nedokáže pripraviť. Inokedy je sociálny pracovník v pozícii administrátora a jeho rukami prejdú značné finančné sumy.

Copingové stratégie ako prevencia vyhorenia

Aktuálnou témou sa stále viac stávajú copingové stratégie ako prevencia pracovnej záťaže. Vo všeobecnosti sa coping definuje ako „súbor kognitívnych a behaviorálnych snažení zameraných zvládnuť, redukovať alebo tolerovať vnútorné a vonkajšie požiadavky, ktoré ohrozujú alebo prevyšujú zdroje indivídua“. Pod pojmom zvládnutie (coping) sa rozumie zvládnutie pôsobiacich stresorov, t.j. nasadenie všetkých síl na to, aby sa zvládla nadlimitná záťaž.

Existujú rôzne typy copingových stratégií:

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

• Coping zameraný na problém: Koncentruje sa na zmenu alebo zvládanie záťažovej situácie. Jeho hlavnou úlohou je obmedzovať nepriaznivé účinky záťažovej situácie alebo rozlišovať zdroje na jej prekonávanie.
• Coping zameraný na emócie: Vyznačuje sa úsilím jedinca kontrolovať city nastávajúce pod vplyvom stresu a reguláciu citovej odpovede na účinnosti záťaže.
• Coping zameraný na únik: Predstavuje stratégie, ktoré môžeme označiť aj ako obranné.

Príklady copingových stratégií

• Aktívny coping: Realizácia aktívnych intervencií s úmyslom stres eliminovať alebo aspoň zmierniť.
• Plánovanie: Premýšľanie sociálneho pracovníka, aké kroky môže podniknúť, aby sa čo najefektívnejšie vysporiadal so stresom a záťažou.
• Inštrumentálna opora: Vyhľadávanie podpory u iných ľudí.
• Emocionálna opora: Vyhľadávanie emocionálnej podpory u iných ľudí.
• Pozitívne preformulovanie: Hľadanie pozitívnych aspektov v záťažovej situácii.
• Náboženstvo: Využívanie náboženskej viery ako zdroja podpory a útechy.
• Ventilovanie: Zdieľanie negatívnych emócií s inými ľuďmi.
• Sebarozptýlenie: Vyhľadávanie aktivít, ktoré odvádzajú pozornosť od záťažovej situácie.
• Odangažované správanie: Ústup od riešenia záťažovej situácie.
• Užívanie návykových látok: Využívanie alkoholu alebo iných drog na zvládanie stresu.
• Sebaobviňovanie: Obviňovanie seba za vznik záťažovej situácie.
• Humor: Používanie humoru na zvládanie stresu.
• Akceptácia: Prijatie záťažovej situácie taká, aká je.
• Popieranie: Ignorovanie záťažovej situácie.

Výskum z roku 2014, ktorého sa zúčastnilo 78 sociálnych pracovníkov pracujúcich na Úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny v košickom regióne, zistil, že medzi najčastejšie využívané copingové stratégie patrí odangažované správanie, humor a stratégia popierania. Najmenej využívané copingové stratégie sú akceptácia, sebaobviňovanie a plánovanie. V sledovanom súbore sa javia copingové stratégie ako aktívne využívané metódy zvládania záťažových situácii.

Ďalšie možnosti prevencie syndrómu vyhorenia

• Emočná gramotnosť: Schopnosť rozpoznávať emócie a procesy s nimi súvisiace. Je to súčasne zručnosť spočívajúca v kontrole našich reakcií na vzniknuté emócie v nás samých a v našom okolí a trvalé rozvíjanie tejto schopnosti.
• Supervízia: Pravidelné stretnutia so supervízorom, ktorý pomáha sociálnemu pracovníkovi reflektovať jeho prácu a zvládať náročné situácie.
• Koučing a mentoring: Využívanie koučingu a mentoringu na rozvoj osobnostných a pracovných kompetencií.
• Transformačné rozhovory: Rozhovory, ktoré pomáhajú sociálnemu pracovníkovi transformovať negatívne emócie a postoje.
• Starostlivosť o seba: Dostatok odpočinku, spánku, zdravá strava, pohyb, relaxačné techniky, trávenie času s rodinou a priateľmi, záľuby.
• Hľadanie vlastného zdroja energie: Identifikácia aktivít a záujmov, ktoré sociálnemu pracovníkovi prinášajú radosť a energiu.
• Stanovenie hraníc: Naučiť sa hovoriť "nie" a stanoviť si hranice medzi pracovným a osobným životom.
• Správne hospodárenie s časom: Vytvorenie si časového plánu a dodržiavanie oddychových prestávok.
• Osobné vs. pracovné vzťahy: Udržiavanie zdravých osobných vzťahov a vyhýbanie sa prenášaniu pracovných problémov do osobného života.
• Zrozumiteľnosť, bezpečie, dôvera: Vytváranie prostredia, v ktorom sa sociálny pracovník cíti bezpečne a má dôveru vo svojich kolegov a nadriadených.

Výskumy ukazujú, že mladí sociálni pracovníci s praxou do piatich rokov sú náchylnejší na dopad negatívnych javov z pomáhania.

Terapeutické techniky v sociálnej práci

V sociálnej praxi sa často vyskytujú aj v súvislosti s využívaním terapií v sociálnej oblasti pojmy ako expresívne terapie, projektívne techniky, činnostné terapie, podporné terapie, terapeutické metódy, terapie v pomáhajúcich profesiách, pričom ide o identický charakter, spoločný obsah a cieľ. Princíp terapie nie je v sociálnej praxi vnímaný komplexte teda nie ako liečba napr. v psychoterapii a alebo v psychiatrickej praxi. Nie je teda možné hovoriť o liečbe prostredníctvom terapie ale o technikách, ktoré sa v terapeutickej praxi používajú ale bez vytvorenia terapeutického vzťahu (môže ísť skôr o dôveru) a liečebného efektu. V sociálnej praxi ide o činnosti, ktoré majú podporovať alebo udržiavať optimálnu kvalitu života seniorov vzhľadom k ich zdravotnému stavu a kvalite života, v našom prípade často podmienené vývinovým obdobím starnutia. Pojmová nejednotnosť a využívanie terapií v sociálnej praxi by si vyžadovalo precízne zadefinovanie a zjednotenie vzhľadom k teoretickému vymedzeniu, ako aj k samotnej sociálnej praxi. Aj z tohto dôvodu sa v súčasnosti prikláňame k pojmu terapeutické techniky.

Medzi najčastejšie používané terapeutické techniky v rezidenciálnej sociálnej starostlivosti o seniorov patria tie ktoré sa využívajú napr. reminiscenčnej terapii, ergoterapii, terapii hrou, arteterapii, muzikoterapii a pohybovej terapii.

Deeskalačné techniky pre sociálnych pracovníkov

Kurz „Deeskalačné techniky pre pracovníkov zariadení sociálnych služieb“ je prakticky zameraný vzdelávací program určený pracovníkom v oblasti sociálnych služieb, ktorí sa denne stretávajú s emocionálne náročnými situáciami. Účastníci sa dozvedia, ako pomocou deeskalačných techník zvládať napäté situácie s klientmi aj ich rodinnými príslušníkmi, a to s dôrazom na rešpekt, empatiu a bezpečnú komunikáciu. Kurz ponúka konkrétne scenáre z praxe, ukazuje, ako rozpoznať varovné signály konfliktu a vhodne na ne reagovať. Zameriava sa na verbálne a neverbálne stratégie, aktívne počúvanie a zvládanie vlastných emócií. Nechýba ani dôraz na starostlivosť o seba ako dôležitý nástroj prevencie vyhorenia a udržania vnútornej rovnováhy.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Verbálne, neverbálne prejavy, fyzické ataky prijímateľov sociálnych službách majú rôzne prejavy a dôvody. Môžu to byť prejavy ich zdravotného stavu, zdravotného znevýhodnenia, momentálneho sociálneho stavu.

Piliere deeskalácie

1. Používanie obmedzujúcich prostriedkov v zmysle §10 zákona 448/2008 Z.z. Netelesné obmedzenia, Telesné obmedzenia /Špeciálne úchopy- miestnosť bezpečného pobytu - podávanie medikácie/. Špeciálne úchopy -cielená, bezbolestná, koordinovaná činnosť zasahujúcich, neohrozujúca zdravie a bezpečnosť prijímateľov a zasahujúcich.
2. Metodické spracovanie. Ak zamestnanec nevie a nemá tieto informácie, koná zmätočne, vystavuje seba a ostatných nebezpečenstvu a možnému ohrozeniu zdravia a života.

Vzdelávanie je rozdelené do 2 modulov, ktoré reflektujú praktické požiadavky sociálnych služieb a sú vytvorené tak, aby účastníci získali nielen teoretické vedomosti ale hlavne aby absolventi získali praktický nástroj na zvládanie rizikových a krízových situácií, napätia, konfliktu a agresivity prijímateľov sociálnych služieb.

Špeciálne úchopy sú pre zamestnancov ochrana pred prípadným ublížením na zdraví prijímateľa, ktoré by mohlo nastať pri fyzickom kontakte s prijímateľom, nakoľko špeciálne úchopy sú technika, ktorá je cielená činnosť, pre prijímateľov bezbolestná, šetrná a maximálnej miere znižuje riziko poranenia alebo ublíženia na zdraví. Deeskalácia použitím špeciálnych úchopov nie je pre prijímateľov sociálnych služieb situácia stresujúca ale naopak, vo väčšine prípadov dochádza k ukľudneniu . Sú však v sociálnych službách aj situácie, ktoré sa nedajú zvládnuť základnými technikami deeskalácie, či špeciálnymi úchopmi. Potom nasledujú už len dve možné, zákonom povolené možnosti a to použitie miestnosti bezpečného pobytu a použitie medikácie za dodržania prísnych podmienok v zmysle §10 zákona 448/2008 Z.z.

Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce

Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce organizuje online webinár na tému Sebaregulácia stresu v starostlivosti o seba v pomáhajúcich profesiách, ktorý sa uskutoční dňa 10. februára 2025 v čase od 9:00 do 13:00. Lektorkou vzdelávania je PhDr. Monika Piliarová, PhD. Webinár sa venuje témam regulácie stresu pomocou neverbálnych techník v oblasti pomáhajúcich profesionálov, ktoré je možné aplikovať pri práci s klientom ako i seba starostlivosť. Práca s výtvarným materiálom ponúka možnosť posilnenia vlastných sebaregulačných mechanizmov. Účastníci budú oboznámení s efektívnymi technikami KBT pre sociálnych pracovníkov pre zvládanie a riešenie záťažových situácii. Zároveň je priestor otvoriť vlastné témy, v ktorých prežívame záťaž, frustráciu, zdieľať svojpomoc a inšpirovať sa v raste navzájom.

tags: #starostlivosť #o #seba #pre #sociálnych #pracovníkov