Starostlivosť o životné prostredie a ekonomický rozvoj: Vzájomný vzťah a cesta k trvalo udržateľnému rozvoju

Úvod

V súčasnom svete čelíme čoraz naliehavejšej potrebe zosúladiť ekonomický rozvoj so starostlivosťou o životné prostredie. Táto snaha o harmóniu je kľúčová pre zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre nás i pre nasledujúce generácie. Slovenská republika, ako súčasť globálneho spoločenstva, si uvedomuje túto nevyhnutnosť a aktívne sa zapája do procesov zameraných na ochranu a zlepšovanie stavu životného prostredia.

Národný environmentálny akčný program II (NEAP II)

Národný environmentálny akčný program II (NEAP II) je komplexný programový dokument, ktorý vychádza z environmentálnej situácie na Slovensku a zohľadňuje medzinárodné záväzky a trendy, najmä v kontexte Európskej únie. NEAP II nadväzuje na predchádzajúce strategické dokumenty, ako je Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky a prvý Národný environmentálny akčný program (NEAP I).

Hodnotenie a východiská NEAP II

NEAP II hodnotí dosiahnuté výsledky v oblasti environmentálnej politiky, posudzuje reálnosť ďalších cieľov a reaguje na meniace sa podmienky v oblasti životného prostredia na Slovensku, v Európe i vo svete. Program zohľadňuje množstvo legislatívnych, koncepčných, investičných, organizačných a výchovno-vzdelávacích opatrení, ktoré boli realizované počas platnosti NEAP I.

Legislatívny rámec

V oblasti environmentálneho práva boli prijaté a vstúpili do platnosti všeobecne záväzné právne predpisy zamerané na:

• Ochranu ozónovej vrstvy Zeme
• Ochranu ovzdušia
• Ochranu a racionálne využívanie vôd
• Územnú i druhovú ochranu prírody a krajiny
• Prístup k informáciám o životnom prostredí
• Ekologizáciu poľnohospodárstva
• Jadrovú bezpečnosť

Významným prínosom bola rozsiahla novelizácia zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorý sa stal základným nástrojom environmentálnej politiky v krajine. Pozitívne možno hodnotiť aj prijatie zákona č. 69/1998 Z.z. o Štátnom fonde životného prostredia, ktorým sa ustanovila skupina návratného financovania založená na princípoch obrátkového fondu.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Negatívne vplyvy a výzvy

Naopak, reorganizácia miestnej štátnej správy v roku 1996 negatívne zasiahla do starostlivosti o životné prostredie, čo sa prejavilo znížením počtu zamestnancov štátnej správy životného prostredia a znížením príjmov do štátneho rozpočtu.

Koncepčné a strategické dokumenty

Na rôznych úsekoch boli prijaté koncepčné a strategické dokumenty, ako napr.:

• Akčný program pre prostredie a zdravie obyvateľov SR
• Energetická koncepcia Slovenska
• Program znižovania emisií skleníkových plynov
• Program odpadového hospodárstva
• Koncepcia organického poľnohospodárstva

Z regionálneho hľadiska treba vyzdvihnúť vypracovanie a schválenie územnoplánovacej dokumentácie veľkých územných celkov pre všetkých 8 krajov, ako aj krajských a okresných environmentálnych akčných programov. Významným dokumentom sa stala Koncepcia územného rozvoja Slovenska II, schválená uznesením vlády SR č. 903/1997.

Realizácia opatrení NEAP I a výzvy

Súčasný stav realizácie opatrení NEAP I poukazuje na dva aspekty: správnosť orientácie, zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky a vysokú rozpracovanosť jednotlivých opatrení. Jednou z príčin je i skutočnosť, že nie všetkými zainteresovanými subjektami sa rešpektovala systémovosť prístupu k riešeniu opatrení premietnutá v NEAP I, vrátane ich rozdelenia podľa stanovených časových horizontov. Aj táto skutočnosť viedla k neefektívnemu rozdrobovaniu investícií, čo má za následok umŕtvenie investovaného kapitálu v nedokončených, rozostavaných akciách (ČOV, kanalizácie, vodovody…).

Zlepšovanie stavu životného prostredia

Napriek uvedeným výzvam, každoročne vypracúvané Správy o stave životného prostredia SR indikujú postupné zlepšovanie stavu životného prostredia, i keď nevylučujú v tomto smere ani podiel úpadku, resp. stagnácie niektorých hospodárskych odvetví a súvislosti vyplývajúce z procesu transformácie ekonomiky.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Integrácia SR do EÚ a globálna environmentálna bezpečnosť

Celkove v ďalšom období, osobitne vo väzbe na integračné snahy Slovenskej republiky, bude potrebné klásť oveľa väčší dôraz na aktivity vedúce k dosiahnutiu štandardov v ochrane a využívaní prírodných zdrojov, zložiek životného prostredia a v konečnom dôsledku kvality života. Možno konštatovať rozdiely v stave jednotlivých zložiek životného prostredia na území SR, čo dokumentuje v roku 1998 aktualizovaná environmentálna regionalizácia SR.

Zásady trvalo udržateľného rozvoja

Principiálnym prvkom, vplývajúcim na aktualizáciu NEAP, je uplatňovanie zásad trvalo udržateľného rozvoja, rešpektujúcich starostlivosť o životné prostredie. Z uvedeného vyplýva potreba orientácie NEAP založená na vysokom stupni ochrany zložiek životného prostredia, pričom je nevyhnutné jednotlivé opatrenia zamerané na starostlivosť o životné prostredie integrovať do rozvojových politík a programov ostatných sektorov (zabezpečiť ich ekologizáciu).

Multisektorálny charakter NEAP II

NEAP II predstavuje multisektorálny dokument, vychádzajúci okrem spomenutých predchádzajúcich koncepčných materiálov aj z Programového vyhlásenia vlády SR, Plánu práce vlády SR, NPAA pre oblasť životného prostredia, zohľadňujúci celý rad medzinárodných dohovorov a dohôd, ku ktorým Slovenská republika pristúpila v celoplošnom alebo európskom meradle.

Medzinárodné dohovory a dohody

Ide predovšetkým o dôsledné uplatňovanie:

• Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia presahujúcom hranice štátov (Ženeva, 1979)
• Dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy (Viedeň, 1985)
• Rámcového dohovoru o zmene klímy (New York, 1992)
• Bazilejského dohovoru o riadení pohybu nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní
• Dohovoru o biologickej diverzite (Rio de Janeiro, 1992)

a pod., ako aj relevantných dodatkov resp. protokolov k nim prijatých.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Harmonizácia práva SR s právom EÚ

Za základnú podmienku pozitívneho prínosu SR k snahám o vytvorenie globálnej environmentálnej bezpečnosti v Európe a vo svete považujeme harmonizáciu environmentálneho práva SR s environmentálnym právom EÚ, ako aj vytvorenie inštitucionálnych predpokladov na jeho implementáciu. Zabezpečenie tohoto súladu sledujú opatrenia zamerané na zosúladenie s komunitárnym právom EÚ predovšetkým v oblasti:

• Ochrany ovzdušia
• Odpadového hospodárstva
• Ochrany vôd
• Ochrany prírody a krajiny
• Kontroly priemyselného znečistenia a manažmentu rizík
• Chemických látok a geneticky modifikovaných organizmov
• Ochrany pred rizikovými faktormi
• Problematiky posudzovania vplyvov na životné prostredie
• Oblasti prístupu k informáciám o životnom prostredí

Tieto opatrenia priamo premietajú postup stanovený v revidovanom Národnom programe pre prijatie acquis communautaire (NPAA) a nadväzujúcom uznesení vlády SR č. 345/1999, zároveň rešpektuje výsledky bilaterálnych screeningových rozhovorov medzi SR a EÚ v oblasti životného prostredia (21.6.).

Ciele a časový horizont NEAP II

NEAP II nadväzuje na strednodobé a dlhodobé ciele environmentálnej politiky Slovenskej republiky. Vychádza z potreby vytvárania predpokladov pre udržateľný rozvoj spoločnosti v národnom i medzinárodnom kontexte, ako aj predpokladov pre naplnenie podmienok umožňujúcich integráciu Slovenskej republiky do európskych a celosvetových štruktúr zameraných na globálnu environmentálnu bezpečnosť a mier vo svete (EÚ, OECD, OSN..). Časovým horizontom NEAP II je rok 2002. I napriek stanoveniu tohoto termínu je potrebné si uvedomiť, že ide o dokument otvorený, obsahujúci zároveň opatrenia, riešenie ktorých presahuje tento stanovený časový horizont.

Vnútorné a vonkajšie podmienky

Aktualizácia akčného programu vychádza z rešpektovania vnútorných a vonkajších podmienok. Hlavnými vnútornými podmienkami je pretrvávajúce znečisťovanie zložiek životného prostredia a vnášanie cudzorodých látok do potravinového reťazca, dlhodobá nešetrná exploatácia prírodných zdrojov, nedomyslené zásahy do krajiny a ekosystémov, zlý zdravotný stav obyvateľstva SR. Environmentálny akčný program vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, schváleného uznesením vlády Slovenskej republiky z 19. novembra 1998 č. 808 a uznesením NR SR z 2. decembra 1998 č.

Priority a ciele NEAP II

I napriek pozitívnym zmenám, predovšetkým v oblasti ochrany ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme, v odpadovom hospodárstve, v ochrane vôd, ochrane biodiverzity, potvrdzuje sa platnosť priorít Stratégie štátnej environmentálnej politiky SR, schválenej uznesením NR SR č.339/1993 a vlády SR č. 894/1993. Aktualizácia NEAP nadväzuje na programové dokumenty vlády SR s prednostnou orientáciou na NPAA, Plán práce vlády SR a zároveň rešpektuje výsledky bilaterálnych rozhovorov medzi SR a EÚ v oblasti životného prostredia. Prioritným cieľom aktualizovaného dokumentuje obsahové a časové dosiahnutie acquis communautaire v oblasti životného prostredia v časovom horizonte roku 2002, čo sa premieta predovšetkým v cieľoch jednotlivých sektorov zameraných na transpozíciu práva EÚ v problematike starostlivosti o životné prostredie do právneho systému SR.

Zapojenie subjektov a zodpovednosť

Za dôležité treba považovať zapojenie širokospektrálnej skupiny subjektov, čo sa odráža i v rozdelení zodpovednosti za realizáciu opatrení na dosiahnutie cieľov. Z úrovne ústredných orgánov štátnej správy boli zainteresované všetky ministerstvá a ostatné ústredné orgány zodpovedajúce za starostlivosť o životné prostredie vo väzbe na uznesenia vlády SR č. 619/1993, č. 531/1994 a č. 350/1996. presadzovania zodpovednosti znečisťovateľa, resp.

Zosúladenie záujmov a udržateľný rozvoj

Z hľadiska dôležitosti, resp. priorizácie jednotlivých opatrení, vo väzbe na nevyhnutné zmeny zaužívaných modelov spotreby v spoločnosti, je nevyhnutné zosúladiť krátkodobé záujmy individuálnych subjektov s dlhodobými cieľmi spoločnosti. Smerujúc k udržateľnému rozvoju je dôležité vytvorenie rovnováhy medzi aktivitami spoločnosti, sociálno-ekonomickým rozvojom a únosnosťou životného prostredia, resp.

Opatrenia NEAP II

NEAP II obsahuje návrh opatrení investičného, programového, koncepčného, legislatívneho, investičného, administratívneho i výchovnovzdelávacieho charakteru. Navrhované opatrenia sa zameriavajú na realizáciu strategických zámerov národného charakteru, na riešenie environmentálnych problémov podnikov a na zásadné otázky starostlivosti o životné prostredie, ktoré sú nad rámec možností samospráv miest a obcí Slovenska.

Financovanie opatrení

Odhadovaná finančná náročnosť je stanovená z podkladov zainteresovaných subjektov. Financovanie týchto opatrení vychádza z predpokladu združovania prostriedkov na vertikálnej a horizontálnej úrovni. Vyvoláva potrebu integrovania environmentálnych aspektov rozvoja do odpovedajúcich rozvojových politík a programov, ako aj jednotlivých výrobných procesov.

Konkrétne príklady opatrení

Medzi konkrétne príklady opatrení patria:

• Širšie uplatnenie pohonných látok a druhov dopravy neznečisťujúcich životné prostredie
• Zníženie množstva znečisťujúcich látok vo vypúšťaných odpadových vodách až na prípustnú, limitovanými hodnotami určenú mieru budovaním ČOV, vrátane malých ČOV, kanalizácií
• Zvýšenie vysokoefektívnych metód čistenia (biologické, chemické) pri preferovaní rozostavaných ČOV resp. tam, kde nie je možné odstrániť enormné znečistenie vôd pri ich vzniku
• Realizácia technických opatrení (napr. zavedenie opatrení na zníženie znečistenosti vodných tokov v IV. - V. triede čistoty, vytvorenie podmienok a zavedenie systému na ich revitalizáciu, celkové zníženie znečistenia vodných tokov aj v II. - III.
• Znižovanie nebezpečných vlastností odpadov napr. zmenšenie množstva a druhov karcinogénnych, teratogénnych, mutagénnych a ďalších škodlivých látok v životnom prostredí s osobitným zreteľom na ich odstránenie, resp.
• Na základe Generelu nadregionálneho ÚSES SR dobudovanie sústavy chránených území, zabezpečenie ochrany nadregionálnych biocentier, podľa zákonom stanovených stupňov ochrany, vytvorenie podmienok na obnovu zaniknutých a prerušených trás nadregionálnych biokoridorov, dotvorenie sústavy bilaterálnych a trilaterálnych CHÚ, územného systému ekologickej stability nížin a kotlín, vrátane zabezpečenia II. a III.

Štruktúra a realizácia opatrení

Opatrenia NEAP II, uvedené v prílohe, boli navrhnuté alebo vyplynuli z viacerých zdrojov, reprezentujúcich celoplošný výber požiadaviek na riešenie problematiky životného prostredia v Slovenskej republike. Tento dokument sústreďuje konkrétne opatrenia koncepčného, legislatívneho, organizačného, výchovno-vzdelávacieho a investičného charakteru v gescii právnych subjektov členených na rezorty, podnikateľské subjekty a obce. Pre ľahšiu orientáciu bola problematika starostlivosti o životné prostredie, podobne ako v pôvodnom znení, rozdelená do 10 sektorov, aby sa zachovala prehľadnosť a kontinuita vyhodnocovania plnenia jednotlivých opatrení. Predpokladaná doba realizácie bola stanovená do troch časových horizontov, do roku 2000 - krátkodobé opatrenia, do roku 2002 - strednodobé opatrenia a nad rok 2003 (vrátane) - opatrenia dlhodobé, pričom najväčší dôraz sa kládol pri výbere opatrení krátkodobých. Preferované boli najmä opatrenia rozpracované, s vyšším celospoločenským prínosom, vyššou finančnou náročnosťou a návratnosťou vynakladaných finančných prostriedkov.

Priorita opatrení a dosiahnutie cieľov EÚ

Najvyššiu prioritu majú opatrenia sledujúce dosiahnutie cieľov súvisiacich s úlohami zameranými na transpozíciu práva EÚ v jednotlivých sektoroch starostlivosti o životné prostredie v súlade s NPAA a výsledkami screeningových rozhovorov medzi SR a EÚ v časovom horizonte roku 2002. Takto zostavený NEAP II umožňuje jeho pravidelné vyhodnocovanie a aktualizovanie a je nepostrádateľný v procese zabezpečovania trvalo udržateľného rozvoja v SR.

Operačný program Životné prostredie (OP ŽP)

Operačný program Životné prostredie (OP ŽP) je zameraný na zlepšenie stavu životného prostredia a racionálne využívanie zdrojov prostredníctvom dobudovania a skvalitnenia environmentálnej infraštruktúry v zmysle predpisov EÚ a SR. OP ŽP prispieva k tomu, aby sa hospodársky a sociálny rozvoj uskutočňoval spôsobom umožňujúcim zachovanie kvality životného prostredia pre budúce generácie, a mal tak trvalo udržateľný charakter.

Schválenie a riadiaci orgán

OP ŽP bol schválený Európskou komisiou dňa 8. novembra 2007. Riadiacim orgánom pre OP ŽP je Ministerstvo životného prostredia SR.

Prioritné osi OP ŽP

Operačný program je implementovaný prostredníctvom 7 prioritných osí, tematicky zameraných na jednotlivé zložky životné prostredia a technickú pomoc:

• Prioritná os 1: Integrovaná ochrana a racionálne využívanie vôd
• Prioritná os 2: Ochrana pred povodňami
• Prioritná os 3: Ochrana ovzdušia a minimalizácia nepriaznivých vplyvov zmeny klímy
• Prioritná os 4: Odpadové hospodárstvo
• Prioritná os 5: Ochrana a regenerácia prírodného prostredia a krajiny
• Prioritná os 6: Technická pomoc
• Prioritná os 7: Budovanie POVAPSYS (protipovodňový varovný systém)

Financovanie OP ŽP

Operačný program Životné prostredie je financovaný z prostriedkov Kohézneho fondu (KF) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), pričom v oboch prípadoch sa pri projektoch uplatňuje spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu SR. Zo zdrojov KF sa financuje PO 1, PO 2, PO 4, PO 6 a zo zdrojov EFRR PO 3, PO 5, PO 7. Z EFRR bolo na jednotlivé prioritné osi alokovaných spolu 250 756 935 EUR, z KF 1 569 243 065 EUR a zo štátneho rozpočtu a vlastných verejných zdrojov 278 133 265 EUR, celkovo 2 141 176 471 EUR.

Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP)

SAŽP bola zriadená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 663 z 13.

tags: #starostlivosť #o #životné #prostredie #a #ekonomický