Starostlivosť o živý plot: druhy, strihanie a hnojenie

Živé ploty sú obľúbeným prvkom záhradnej architektúry, ktorý poskytuje súkromie, estetickú hodnotu a v neposlednom rade aj útočisko pre rôzne druhy živočíchov. Pre dosiahnutie hustého a zdravého živého plota je však nevyhnutná správna starostlivosť, ktorá zahŕňa výber vhodného druhu, pravidelné strihanie a adekvátne hnojenie.

Výber správneho druhu živého plota

Výber správneho druhu živého plota je prvým a zásadným krokom k úspechu. Pri výbere je potrebné zvážiť niekoľko faktorov:

• Účel a funkcia: Chcete predovšetkým súkromie a závetrie, alebo vám ide viac o okrasnú funkciu? Ak hľadáte súkromie, voľte celoročne husté a vysoké druhy.
• Stálozelený vs. opadavý: Stálozelené druhy (tuje, cyprušteky, tis, vavrínovec, cezmína) zostávajú zelené aj v zime, čím zabezpečujú celoročnú ochranu súkromia. Opadavé druhy (hrab, buk, vtáčí zob, tavoľník) zhodia listy, no niektoré (buk, hrab) si suché lístie držia na vetvách až do jari, čo poskytuje čiastočnú ochranu aj v zime.
• Rýchlosť rastu vs. údržba: Rýchlorastúce druhy (tuja, cyprušteky, vtáčí zob, lieska) rýchlo vytvoria plot, no vyžadujú častejšie strihanie.
• Konečná výška a priestor: Zvážte, akú výšku a hrúbku plotu potrebujete a koľko miesta naň máte. Do menšej predzáhradky sa hodí skôr nižší živý plot (krušpán, levanduľa). Na hranici pozemku možno chcete vysoký plot (tuje, hrab, vtáčí zob).
• Podmienky stanovišťa: Slnko alebo tieň? Niektoré dreviny milujú slnko (kvitnúce kry, tuje), iné znesú aj polotieň až tieň (tis, vavrínovec). Zvážte aj pôdu - vlhká, ílovitá, suchá, piesčitá? Hrab a vtáčí zob znesú aj ťažšie pôdy, brečtan či zimozeleň porastú aj v suchu a tieni. Ak máte veterné miesto, voľte odolné druhy (hrab, krušpán, borievka).
• Jednodruhový vs. zmiešaný plot: Klasikou je živý plot z jedného druhu, ktorý vytvára jednoliatu zelenú stenu. Ak však máte radi pestrosť, môžete vysadiť zmiešaný živý plot - striedajte napríklad stálozelené kry s kvitnúcimi (zlatica s vtáčím zobom, orgován a tavoľník s krušpánom).
• Bezúdržbový živý plot: Pre tých, ktorí sa neradi venujú záhradkárčeniu, existujú aj bezúdržbové živé ploty. Väčšina vhodných odrôd je odolná voči chorobám a škodcom a nie je potrebné riešiť pravidelné zalievanie a hnojenie. Pri niektorých kríkoch si nemusíte vôbec lámať hlavu s vhodným strihom, prípadne ho stačí urobiť iba raz až dvakrát ročne.

Najobľúbenejšie druhy drevín na živý plot:

• Vtáčí zob (Ligustrum): Rýchlo rastúci, dobre sa rozkonáruje a je nenáročný. Existujú opadavé a poloopadavé druhy.
• Krušpán (Buxus): Vždyzelený, pomaly rastúci, ideálny na nízke formálne živé ploty.
• Červienka (Photinia): Vždyzelený, s rôznymi sfarbeniami počas roka.
• Cezmína (Ilex): Vždyzelená, prispôsobivá.
• Tuja (Thuja): Hustá, rýchlo rastúca, nenáročná.
• Hrab (Carpinus): Rýchlo rastie, ľahko sa tvaruje, pri dostatočnej zálievke bujnie aj odspodu.
• Borievka (Juniperus): Stálozelená, dlhoveká, odolná.
• Vavrínovec (Prunus laurocerasus): Rýchlo rastúci, vždyzelený, odolný.
• Cyprus (Cupressus): Elegantný, overená klasika.
• Smrek (Picea): Hustý, opticky nepriehľadný a pichľavý.
• Javor poľný (Acer campestre): Vhodný aj do mestského prostredia, dobre znáša rez.
• Cyprusovec (Cupressocyparis): Rýchlo rastúci.
• Tis červený (Taxus baccata): Dobre znesie tieň aj tvarovanie.

Kvitnúce živé ploty:

Kvitnúce živé ploty prinesú okrem funkčnosti aj očarujúcu krásu kvetov a vôní.

• Zlatica (Forsythia): Žiarivo žlté kvety na jar.
• Tavoľník (Spiraea): Existuje viac druhov, kvitnú bielymi alebo ružovými súkvetiami.
• Orgován (Syringa): Nádherné fialové, ružové či biele súkvetia s nezameniteľnou vôňou.
• Ruža/šípová ruža (Rosa): Voľne rastúci, krásne kvitnúci a zároveň nepriechodný živý plot.
• Hortenzia (Hydrangea): Veľké biele či ružovkasté súkvetia koncom leta až do jesene.
• Vajgélia (Weigela): Krásny ker s ružovými trúbkovitými kvetmi.
• Pajazmín (Philadelphus): Obláčik bielych voňavých kvietkov začiatkom leta.
• Zlatovka prostredná (Forsythia intermedia)
• Tamariška (Tamarix)
• Motýli ker (Buddleja davidii)

Jedlé živé ploty:

• Ríbezle (Ribes)
• Egreše (Ribes uva-crispa)
• Rakytník (Hippophae rhamnoides)
• Muchovník (Amelanchier)

Bylinkové živé ploty:

• Lipkavec (Galium odoratum)
• Lemongrass (Cymbopogon)
• Rozmarín (Salvia rosmarinus)
• Tymian (Thymus)
• Levanduľa (Lavandula)

Výsadba živého plota

Správny postup pri sadení je kľúčový, aby sa rastlinky dobre ujali a plot prospieval dlhé roky. Výsadba sa realizuje počas vegetačného pokoja, teda na jar (marec až jún) alebo jeseň (koniec septembra až november).

1. Príprava miesta a pôdy: Miesto zbavte burín, tráv a koreňov. Pôdu prekyprite aspoň do hĺbky rýľa (30-40 cm). Vykopte súvislý jarok (priekopu) v celej dĺžke plota, široký asi 40-50 cm a hlboký cca 30 cm. Do vykopanej pôdy primiešajte kompost alebo kvalitný záhradnícky substrát.
2. Rozostupy a rozmiestnenie sadeníc: Menšie kry sadíme hustejšie a väčšie riedšie. Vtáčí zob alebo krušpán môžete sadiť približne 4 rastliny na jeden meter (každých 25 cm jedna), tavoľník či tuju asi 2 - 3 kusy na meter. Hrab a buk sa často sadia 20 - 30 cm od seba. Ak chcete extra hustý plot, môžete sadiť v dvoch radoch do tzv. sponu (cik-cak). Pri výške plota nad 3 m, je potrebné vytvoriť väčšie rozostupy cca 0,7-1m. Na nízky plot platí rozostup 30-50 cm od seba, na vysoký 50 cm od seba.
3. Sadenie rastlín: Pred výsadbou namočte koreňové baly sadeníc. Rastlinu vložte do jamy tak, aby bola voči terénu v rovnakej hĺbke ako rástla v škôlke. Rozprestrite korene a zasypte zeminou.
4. Zavlažovanie a mulčovanie: Po vysadení celého plota prichádza výdatná zálievka. Pomaly prelejte korene každého kríka poriadnym množstvom vody (10-20 litrov na meter plota). Keď voda vsiakne, môžete doplniť zeminu, ak si sadla. Následne naneste vrstvu mulču (kôrový mulč, posekaná tráva, lístie).
5. Prvý rez a výchovné tvarovanie: Ihneď po výsadbe (alebo na jar na začiatku sezóny) je dobré nový živý plot jemne zastrihnúť. Skráťte všetky výhonky asi o tretinu až polovicu.

Rozdiel vo výsadbe kontajnerovaných a voľnokorenných drevín:

Voľnokorenné dreviny na živý plot sa vysádzajú len skoro na jar alebo neskoro na jeseň, keď nemajú listy (to sa týka opadavých listnatých druhov). Kontajnerované dreviny môžete vysádzať počas celého roka, nie však počas tuhej zimy.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Ošetrovanie mladého plota:

V prvých mesiacoch a rokoch po výsadbe je dôležité mladý živý plot pravidelne zalievať, kontrolovať buriny a na jeseň môžete okolo mladých rastlín nahrnúť trochu kompostu alebo kvalitnej pôdy ako prírodné hnojenie. Ak máte chúlostivejší druh, zvážte jeho ochranu bielou netkanou textíliou pred silnými mrazmi.

Strihanie živého plota

Pravidelný rez je tajomstvom hustého a krásneho živého plota. Strihanie môže spočiatku naháňať strach, ale verte, že väčšina krov sa ho doslova nevie dočkať - rez ich povzbudí k hustému vetveniu. Strihanie živého plotu je záhradnícky zásah, ktorým sa udržiava požadovaný tvar a hustota rastlín, podporuje zdravý rast a predchádza poškodzovaniu vetvami.

Termíny rezu:

• Ihličnany (tuje, cyprušteky): raz až dvakrát ročne. Prvý hlavný rez na jar (apríl/máj) alebo začiatkom leta (jún). Druhý, ľahší rez koncom leta (august).
• Listnaté opadavé kry (hrab, vtáčí zob, tavoľník): skoro na jar pred pučaním. Počas leta potom podľa potreby zastrihnite výhony, ktoré trčia z tvaru.
• Kvitnúci živý plot: s ohľadom na kvety. Zlatica sa strihá ihneď po odkvitnutí na jar, letné kvitnúce tavoľníky môžete zrezať na jar.

Všeobecné pravidlá strihania:

• Vždy sa snažte, aby bol živý plot hore užší a dole širší (tvar písmena “A” alebo lichobežník). Takto zabezpečíte, že svetlo sa dostane aj k spodným vetvám a plot nezredne odspodu.
• Hornú líniu (vrchol plotu) môžete nechať rovnú ako pravítko, alebo ju tvarovať do mierneho oblúka či vĺn.
• Pri strihaní vždy postupujte pomaly a kontrolujte si rovinu - pomôcť si môžete natiahnutým povrazom ako orientačnou líniou.
• Listnaté dreviny si vyžadujú rez po výsadbe, vždyzelené iba mierny rez.
• Prvý rez po výsadbe, pravidelný rez vo februári-marci, tvarovací rez v júni a auguste-septembri.

Technika strihu:

Pri väčších živých plotoch upravujte rastliny do lichobežníkového tvaru - širšie dole, užšie hore. Omladzovací rez je intenzívnejší a slúži hlavne pre staršie alebo choré dreviny. Kríkovité rastliny (dráč, vtáčí zob, krušpán) strihajte až na staré zdravé drevo. Stromovité živé ploty (buk) strihajte postupne horné konáre po jednej strane.

Náradie a postup:

Na menší živý plot postačia ručné nožnice na živý plot (plotové nožnice). Na dlhé a vysoké ploty prídu vhod elektrické alebo motorové plotové nožnice. Pri ich použití dbajte na bezpečnosť: zaistite si stabilný rebrík alebo plošinu, chráňte si oči a ruky. Nožnice majte vždy ostré.

Špeciálne tipy:

• Mladý živý plot prvé dva roky strihajte len zľahka, ale predsa strihajte - skráťte konce výhonov, aby sa rozvetvili a zahustili.
• Pri ihličnanoch pamätajte, že väčšina (okrem tisu) neobráši zo starého dreva - nikdy nestrihajte tuje či cyprušteky až do hnedého starého dreva, lebo tam už nové zelené výhonky nevyrašia.
• U listnáčov sa nemusíte báť ísť aj do hlbšieho rezu, tie spoľahlivo znovu obrazia.
• Dreviny na živý plot sa mierne zostrihnú tesne po výsadbe. Druhé obdobie vhodné na rez existujúcich živých plotov je apríl a ďalšie jún - júl- august. Neskôr už nie, aby konáriky stihli zaschnúť a pletivá vyzrieť. Ihličnany sa strihajú skoro na jar, alebo od júna do konca augusta.

Hnojenie živého plota

Pravidelná zálievka, hnojenie a kontrola škodcov a chorôb sú nevyhnutné. Živý plot je vhodné pravidelne vyživovať vhodnými hnojivami - výber produktu závisí od použitého druhu dreviny. Pôda sa bez hnojenia vyčerpáva, preto treba dopĺňať živiny. Môžete použiť granulované hnojivo s postupným uvoľňovaním živín, univerzálne, alebo na ihličnany, na okrasné rastliny. Tiež môže byť v kvapalnej forme a riediť podľa návodu. Hnojenie treba prispôsobovať obdobiu.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

• Na jar sa aplikuje hnojivo s vyšším obsahom dusíka, ako štartovacie, pre rast a zelenú farbu.
• V jeseni sa aplikujú hnojivá s vyšším obsahom fosforu a draslíka, pre vyzrievanie pletív.

Hnoja sa raz za 2 mesiace, jesenným hnojivom max. do polovice októbra.

Dreviny sa tesne po výsadbe nehnoja. Majú dostatok výživy v substráte a potrebujú sa prispôsobiť novým podmienkam. Na jar je vhodné začať hnojiť štartovacím hnojivom.

Choroby a škodcovia živého plota

• Múčnatka: vytvára na listoch a vetvičkách biely a neskôr hnedý povlak, šíri sa v suchom a teplom počasí. Zasiahnuté časti čo najskôr odstráňte a bezpečne zlikvidujte, zachovávajte aj dostatočnú čistotu v okolí živého plota.
• Škvrnitosť listov: prejavuje sa hnedými, žltými, červenými škvrnami na listoch. Pri silnom napadnutí sa škvrny zlejú a listy opadajú. Choroba môže vzniknúť v akomkoľvek počasí. Spóry sú veľmi odolné a sú prenosné vodou aj vzduchom.
• Vošky: malý zelený, čierny alebo hnedý hmyz, ktorý zanecháva lepkavú stopu. Listy sú skrútené a zvlnené. Lepkavá tekutina láka mravce a zvyšuje výskyt plesňových chorôb.
• Vlnatka: maličký hmyz (max. 0,8 mm), ktorý sa živí bunkovou šťavou z listov - listy belejú a občas na nich môžete nájsť pavučinu. Vlnatka je aktívna najmä počas suchého obdobia - váš živý plot ochránite pravidelnou zálievkou a dostatočným hnojením.
• Nosánik: až 1 cm chrobák s dlhým “nosom”, ktorý ohrýza listy, výhony ale aj puky živého plota. Jeho larvy sa živia koreňmi, čo môže spôsobiť zahubenie rastliny.
• Hraboše: Na koreňoch živých plotov si radi pochutnávajú hraboše.

Ekologický prínos živého plota

Živé ploty sú nielen estetickou a praktickou záležitosťou, ale aj malými ekosystémami.

• Útočisko pre vtáky: Husté krovité ploty sú dokonalým domovom pre vtáctvo.
• Potravinový zdroj pre zver: Mnohé kry v živom plote prinášajú plody a bobule, ktoré sú vítanou potravou pre vtáky a drobné živočíchy.
• Hmyz a opeľovače: Kvitnúce živé ploty sú hotovým magnetom na včely, čmeliaky, motýle a iný opeľujúci hmyz.
• Zelený pás pre ježkov a spol.: Prirodzene pôsobiaci živý plot je útočiskom pre ježkov a iné drobné živočíchy.

Živý plot na balkóne a terase

Aj na terase či balkóne môžete založiť živý plot. Vysokú stenu vytvoríte z tují a cypruštekov. Nádoby môžu byť klasické alebo v podobe hrantov, do ktorých sa vmestia aj 2 kusy. Počítajte s tým, že veľkosť jednej nádoby by mala byť minimálne 1 meter pre dve tuje alebo cyprušteky. Do metrovej nádoby vysaďte 3 - 4 kusy drevín. Ak sú už vyššie a väčšie, len 3 kusy. Musíte ponechať otvory na odtok prebytočnej vody. Pokiaľ uvidíte nové mladé prírastky, je to dobré znamenie. Živý plot zakladajte na jar alebo na jeseň, prípadne v lete mimo obdobia s teplotami nad 30 °C. Ideálna orientácia terasy a balkóna so živým plotom je východ, západ i sever.

Ďalšie funkcie živého plota

• Súkromie a vizuálna bariéra: Hustý a dostatočne vysoký živý plot funguje ako živá stena, cez ktorú vidno len veľmi ťažko.
• Protihluková a protiprašná ochrana: Hrubší živý plot dokáže tlmiť hluk z ulice lepšie než tenký drôtený plot. Zároveň zelené steny zachytávajú prach a nečistoty z ovzdušia.
• Vietrolam a tieň: Vysoký hustý plot funguje aj ako prírodný vietrolam.
• Bezpečnostná bariéra: Pichľavé kry ako hlohyňa, dráč (berberis) či divoké ruže sú krásne, no zároveň majú tŕnistú výzbroj.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

tags: #starostlivosť #o #živý #plot #druhy #strihanie