
Náhle cievne mozgové príhody (CMP) predstavujú vážny zásah do života pacienta a jeho blízkych. Poškodenie mozgu, ktoré CMP spôsobuje, môže mať rozsiahle následky, ovplyvňujúce pohybové a komunikačné schopnosti. Hoci sa to môže zdať ako nezvratný stav, správna a včasná rehabilitácia môže výrazne prispieť k obnove mnohých funkcií.
V starostlivosti o pacienta po CMP zohráva kľúčovú úlohu rodina. Blízki sú pre pacienta psychickou oporou a pomáhajú mu pri každodenných činnostiach a rehabilitácii. Avšak, samotná domáca starostlivosť nemusí byť dostačujúca.
Na dosiahnutie maximálnej možnej obnovy funkcií potrebuje pacient špecializovanú starostlivosť multidisciplinárneho tímu odborníkov. Tento tím by mal byť vedený lekárom so špecializáciou v oblasti fyzikálnej a rehabilitačnej medicíny (FBLR) a mal by zahŕňať špecialistov ako neurológ, geriater, ortopéd, fyzioterapeuti, logopéd, psychológ a ergoterapeut.
Dôležité je vybrať rehabilitačné zariadenie, ktoré poskytuje komplexné služby a garantuje vysoký počet hodín každodennej rehabilitácie. To môže skrátiť trvanie liečby a priniesť reálne zlepšenie stavu pacienta.
Rehabilitačná liečba po CMP je hradená z verejného zdravotného poistenia. Rozsah tejto liečby sa však môže líšiť v závislosti od poisťovne, preto je dôležité informovať sa o konkrétnych podmienkach. Pacient má nárok na rehabilitačný pobyt hradený poisťovňou každý rok.
Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť
Najefektívnejšiu starostlivosť poskytujú zariadenia, ktoré kombinujú konzervatívny prístup s robotikou. Robotické rehabilitačné prístroje majú zásadnú funkciu pri obnovovaní synapsií v mozgu. Pomáhajú pacientovi robiť pohyb, ktorý sa učí, nespočetne veľakrát a s veľkou presnosťou. Žiadny terapeut nemá takú presnosť, výdrž a ani fyzické sily.
Robotická rehabilitácia zatiaľ nie je preplácaná slovenskými zdravotnými poisťovňami. Avšak, narastajúci počet zariadení poskytujúcich robotickú rehabilitáciu a pozitívne výsledky u pacientov môžu v budúcnosti viesť k zmenám v systéme zdravotníctva.
Pacient je po CMP prevezený na neurologické oddelenie nemocnice, kde sa lieči akútna fáza. Po stabilizovaní stavu je potrebné požiadať o doliečovanie v inom zdravotníckom zariadení. Ideálne je urobiť tak čo najskôr, aby sa mohlo začať s rehabilitáciou.
Do špecializovaného rehabilitačného zariadenia môže pacienta poslať lekár z nemocnice, ktorá poskytla akútnu zdravotnú starostlivosť. Lekár posúdi, či je pacient na takúto rehabilitáciu vhodný a dohodne preklad.
Aktuálne podmienky pre preklad pacienta na včasnú neurorehabilitáciu:
Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti
Pod stabilizovaným stavom sa rozumie:
Dĺžka rehabilitácie je 14 až 49 dní podľa zdravotného stavu pacienta.
Nedostatok fyzioterapeutov v bežnej nemocnici nedovoľuje poskytovať pacientovi rehabilitáciu 3 až 4 hodiny denne. Rovnako v nemocniciach nie je vždy dostupný psychológ a logopéd. A po prepustení domov väčšinou už rehabilitácia nepokračuje vôbec. V špecializovanom rehabilitačnom zariadení pacienti absolvujú 4 až 6 procedúr denne, čiže intenzívna rehabilitácia trvá minimálne tri hodiny každý deň.
Lekár môže predpísať potrebné pomôcky (barly, ortézy a pod.). Rehabilitácia a cvičenie sú mnohokrát celoživotnou záležitosťou. Vo všeobecnosti platí, že čím viac hodín, aj robotickej rehabilitácie pacient absolvuje, tým výraznejšie zlepšenie jeho zdravotného stavu môže dosiahnuť.
Cieľom rehabilitácie po CMP je obnova narušených funkcií a dosiahnutie maximálnej možnej samostatnosti pacienta. Rehabilitácia by mala začať čo najskôr, už počas hospitalizácie na neurologickom oddelení.
Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti
Efektívna rehabilitácia je predovšetkým aktívna, pri ktorej má iniciatívu a realizáciu pohybu samotný pacient. Preto je dôležité, aby pacient pokračoval v rehabilitácii samostatne, pod odborným vedením alebo s možnosťou odborných konzultácií.
Základom dobrej rehabilitácie je optimalizácia pohybových funkcií cez zlepšovanie kvality senzorických funkcií a dosiahnutie vôľou ovládaného, izolovaného pohybu. Rehabilitačná starostlivosť zahŕňa okrem pohybového tréningu aj logopedickú starostlivosť, ergoterapiu, neuropsychologickú starostlivosť a sociálnu podporu.
Rehabilitácia sa zameriava na rôzne problémy, ktoré môžu vzniknúť po CMP, ako napríklad:
Na podporu samostatnosti a uľahčenie sebaobsluhy pacient často potrebuje kompenzačné pomôcky. Najčastejšie sa prechodne alebo i dlhodobo využívajú oporné pomôcky (barle, chodítka, podporné rámy), ktoré uľahčujú vzpriamený stoj a pomáhajú znovuobnoviť narušený stereotyp chôdze. Pri úplnej poruche hybnosti (plégii) je niekedy nutné využiť ko- lieskové kreslo („vozík“).
V domácnosti je možné upraviť napríklad výšku sedu na stoličke, výšku záchodovej misy, inštalovať držadlá alebo oporné zábradlia. V kúpeľni je možné použiť protišmykové podložky (na podlahu, do vane alebo sprchy) i vaňové a sprchové vode odolné stoličky či lavice.
Strata reči (afázia) je jedným z najzávažnejších následkov CMP. Obnova reči je dlhodobý proces a vyžaduje trpezlivosť zo strany pacienta aj jeho blízkych. Základom rehabilitácie je pravidelná práca s logopédom. Existujú moderné aplikácie a softvéry na trénovanie reči a kognitívnych funkcií, ktoré môžu dopĺňať prácu logopéda.
Ak máte možnosť, vypýtajte si od ošetrujúceho lekára v nemocnici predbežnú lekársku správu s nálezom. Tú môžete rozposlať na posúdenie do viacerých zariadení poskytujúcich rehalibilitáciu. Rehabilitačný lekár je na základe lekárskej správy a nálezu v nej schopný posúdiť, či je pacient vhodný na absolvovanie roboticky asistovanej rehabilitácie, pozve ho na vyšetrenie, kde podľa aktuálneho stavu navrhne individuálne pre daného pacienta rehabilitačný program a skonzultuje ho s fyzioterapeutom.
Po vyčerpaní nároku na rehabilitáciu zo zdravotného poistenia sa možnosti pomoci pacientom po porážke nekončia. Súkromné zariadenia poskytujúce špeciálnu neurorehabilitáciu aj pomocou robotov si musia pacienti často hradiť z vlastných finančných zdrojov.
Ďalšie možnosti sú:
Starostlivosť o pacienta s CMP je náročná a dlhodobá, a preto je dôležité hneď na začiatku získať ho pre aktívnu spoluprácu.
Psychologická podpora: Človek po CMP môže mať problémy s kontrolou svojich emócií, napr. môže sa stať veľmi citlivým, ľahko sa rozčúli, rozplače, rozosmeje, často sa objavuje skľúčenosť, depresia, úzkosť, strach. Okrem týchto ťažkostí môžu byť poruchy reči, psychologické problémy, poruchy intelektu, problémy v zamestnaní, sociálne a rodinné problémy.
Ako pomôcť?
Lôžko pacienta a osobná bielizeň musí byť vždy čistá a suchá, posteľná plachta napnutá, aby sa koža neotlačila a nevznikli dekubity. Pokiaľ je pacient inkontinentný, je možnosť používať jednorázové pomôcky „pampers“ - ošetrujúci lekár vám ich môže doporučiť do prepúšťacej správy. Ak má pacient permanentný katéter (PK) je potrebné pravidelne odpúšťať moč každé 4 hodiny a kontrolovať jeho priechodnosť. Raz za 21 dní je nutná výmena PK na urologickej ambulancii. Ak pacient používa na močenie močovú fľašu, podložnú misu alebo toaletnú stoličku, je potrebné požiadať o jej predpísanie na recept.
Pri ošetrovaní chorých s CMP jedným so sprievodných javov ochorenia môže byť porucha prehĺtania, preto musíme byť opatrní pri ich kŕmení, lebo môže dôjsť k vdýchnutiu potravy do dýchacích ciest. Komplikáciou je zápal pľúc.
Často takýchto pacientov v akútnom štádiu kŕmime sondou (príprava sondovej stravy v prílohe). Sondovú stravu podávame Janetovou striekačkou (dostať kúpiť v lekárni) a podávame ju do žalúdočnej sondy (ŽS) zavedenej cez nosovú dierku priamo do žalúdka. Po podaní stravy, ŽS prepláchneme horkým čajom. Príjem tekutín za 24 hodín je 2 litre. Výmena ŽS po 21 dňoch, alebo pri nefunkčnosti.
Niekedy sa priamo do žalúdka zavádza PEG, stravovanie je také isté ako u ŽS. PEG = trvalá sonda zavedená priamo do žalúdka cez stenu žalúdka. Pravidelne kontrolujeme okolie PEGu, pri toalete ho vždy pootočíme a podľa potreby pri zaparení kože pod PEG lokálne aplikujeme framycoin masť, prípadne 1 % Betadine, na komplikáciu upozorníme lekára.
Pri stravovaní pacienta vysadíme do sedu na posteli, alebo ho posadíme do kresla. Pacient sa opiera o stôl, trup je vzpriamený, postihnutá ruka je natiahnutá na stole, rameno smeruje dopredu, lakeť je na stole. Ak má pacient problémy s hryzením, žuvaním podávame stravu tekutú prípadne kašovitú (viď príloha). Ak podávame stravu racionálnu, jedlo pokrájame, aby sa mohol zdravou rukou samostatne najesť. V akútnom štádiu je nutné pacientovi asistovať (viesť mu ruku, dokŕmiť ho) pri stravovaní. Postupne ho viesť k samostatnosti a zapájaniu aj chorej ruky.
Na pitie používame šálku s uchom pre lepší úchop, prípadne slamku. Denne je nutné vypiť 2 litre tekutín. Do jedálneho lístka zaraďujeme dostatok ovocia, zeleniny, dbáme na správnu kalorickú a biologickú hodnotu potravy a jej pestrosť.
Správne polohovanie tela je mimoriadne dôležité predovšetkým v akútnej fáze CMP.
Dobré polohovanie pomáha:
Pacienta polohujeme každé 2 hodiny a stredame polohy na chrbte, oboch stranách, bruchu. Pri zmene polohy pacientom premasírujeme miesta vystavené najväčšiemu tlaku masážnym gélom. Postupne začíname vysadzovanie na lôžku - posadzovanie na lôžku so spustenými nohami z lôžka (chodidlá musia byť rovno na podlahe, koleno a členok ohnuté v 90 stupňovom uhle), posadzovanie do kresla, nácvik stoja a rovnováhy, nácvik chôdze.
Polohu pacienta udržujeme pomocou vankúšov, vatových venčekov, prestieradiel, drevených debničiek. Lôžko pacienta vybavíme bočnicami, hrazdičkou pre uľahčenie pohybu, lebo po správnom pasívnom polohovaní sa pacient začne polohovať na lôžku sám.
Správne polohovanie: Ramenný a stehenný kĺb udržovať smerom dopredu, noha je mierne otočená dovnútra, chodidlo smeruje hore, coxa, koleno mierne ohnuté a horná končatina je otočená von, dlaň je otvorená, prsty a palec natiahnuté, ruka v naznačenej dorzálnej flexii. Pri zvýšenom svalovom napätí ruky, do ruky pacienta môžeme vložiť valček (zrolovaný ručník), alebo použijeme dlahu, v ktorej je ruka vo funkčnej polohe. Pri posadzovaní trup musí byť vzpriamený, preto pacient musí byť dobre podložený vankúšmi. Rameno je ťahané dopredu, pričom paža je vytočená von a natiahnutá.
Zapamätajte si, k pacientovi vždy pristupujeme a akúkoľvek asistenciu poskytujeme z postihnutej strany. Hovorte k nemu tiež z postihnutej strany, váš hlas mu bude stimulovať jeho sluch a zrak, čím dostáva dôležitú zmyslovú stimuláciu.
Pri nácviku stoja si pacient musí osvojiť správnu polohu v stoji. To znamená, že váha tela musí byť prenášaná cez pätu, pričom celé chodidlo je na podlahe a smeruje rovno dopredu, koleno je mierne ohnuté, stehenný kĺb smeruje dopredu.
Na požiadanie vás rehabilitačná sestra naučí správne postupovať pri polohovaní pacienta po CMP, pred následným prepustením do domácej starostlivosti.
Včasná rehabilitácia pacientov po CMP zvyšuje šancu na hodnotný život. Rehabilitácia začína pasívnou mobilizáciou. So zlepšujúcimi sa schopnosťami bude pohyb stále aktívnejší, ale pacient ešte stále bude potrebovať asistenciu. S ďalším zlepšovaním vykonáva aktívne pohyby - vôľou kontrolované pohyby, až nakoniec bude schopný pohybovať končatinou a udržať ju v priestore.
Nevyhnutnosťou je vykonávanie liečebnej rehabilitácie dostatočne dlho a často:
Najvyšším cieľom rehabilitácie je pomôcť pacientovi tak, aby bol schopný sám vykonávať čo najviac aktivít bežného života. A dosiahne to vtedy, keď:
Na požiadanie vás rehabilitačná sestra naučí správne postupovať pri rehabilitovaní pacienta po CMP, pred následným prepustením do domácej starostlivosti. V spolupráci s rehabilitačným pracovníkom prakticky ukážeme ako správne polohovať, posadzovať, postavovať pacienta s CMP. Rehabilitačná sestra vám ukáže základné rehabilitačné cvičenia, nácvik chôdze. Ak si sami v začiatkoch po prepustení pacienta netrúfate na tieto úkony, je možné pokračovať v rehabilitovaní cestou ADOS.
tags: #starostlivosť #po #mozgovej #príhode #rehabilitácia