
Pády predstavujú významný problém v živote seniorov, negatívne ovplyvňujú ich funkčnú nezávislosť a kvalitu života. S pribúdajúcim vekom sa zvyšuje riziko pádov a s nimi spojených poranení. Našťastie, existuje množstvo spôsobov, ako predchádzať pádom a minimalizovať ich negatívne dopady.
Pády patria medzi najrizikovejšie faktory, ktoré ohrozujú zdravie seniorov. Je dôležité si uvedomiť, že pády nie sú nevyhnutnou súčasťou starnutia a vo veľkej miere sa im dá predchádzať. V súčasnosti existuje dostatok vedeckých dôkazov o negatívnom vplyve pádov na zdravie, sebestačnosť, kvalitu života a náklady na následnú starostlivosť, rovnako ako o možnostiach prevencie pádov u seniorov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o príčinách pádov u seniorov, možnostiach prevencie a praktických opatreniach, ktoré môžu pomôcť udržať seniorov v bezpečí a aktívnych.
S pribúdajúcim vekom sa zvyšuje nebezpečenstvo úrazu spôsobeného pádom. Podľa odborníkov až 30 % ľudí nad 65 rokov a až 50 % u tých, ktorí majú viac ako 80 rokov, utrpí v priebehu roka minimálne jednu formu pádu. Úrazy spôsobené pádom sú piatou najčastejšou príčinou smrti starých ľudí. Každý druhý človek nad 80 rokov, ktorý zažije pád, riskuje vážne následky, ako sú zlomeniny alebo dlhodobé zdravotné komplikácie.
Pád vzniká v prípade, ak mechanizmy udržujúce rovnováhu tela nedokážu pohotovo korigovať rýchlu zmenu polohy ťažiska. Existuje mnoho faktorov, ktoré môžu prispieť k pádom u seniorov. Podmienky, ktoré môžu prispieť k pádu, sa nazývajú rizikové faktory. Identifikovanie týchto rizikových faktorov je prvým krokom pri prevencii pádov. Väčšina pádov je spôsobená kombináciou rizikových faktorov.
Starnutím sa oslabuje nervový systém a senzorické funkcie, najmä zrak. Pohyblivosť, koordinácia tela a reflexy sa takisto zhoršujú. Kosti sú krehkejšie, svaly ochabujú. Najmä slabosť nôh a deformácia kĺbov dolných končatín patria medzi najčastejšie príčiny pádov.
Prečítajte si tiež: Štúdie o strachu z pádu
Závraty, mdloby alebo náhle nevoľnosti môžu viesť k pádom. Ich príčinou môže byť dehydratácia, podvýživa, nízky tlak alebo prudká zmena pohybu napr. pri vstávaní z postele alebo zo stoličky. Na závratoch a strate rovnováhy sa môžu podpísať aj nevhodné lieky alebo nevhodná kombinácia liekov. Ideálnym začiatkom je návšteva všeobecného lekára, ktorý sa pozrie na vedľajšie účinky a interakcie všetkých užívaných liekov, ktoré majú utlmujúci charakter. Ide najmä o sedatíva, antihistaminiká, niektoré typy antidepresív. Odborník poradí pacientovi správny odstup v ich užívaní, prípadne takú schému, aby čo najmenej ovplyvňovali denný režim pacienta. Rovnako dôležité je s ním konzultovať aj svoj zdravotný stav, obzvlášť závraty, bolesti kĺbov, dýchavičnosť, necitlivosť v nohách či chodidlách.
Zakopnutie, pošmyknutie, či zlyhanie podporných pomôcok ako palica alebo barle môžu spôsobiť pád. Medzi environmentálne riziká patria aj nebezpečné prekážky v domácnosti, ako sú posuvné koberce, zavadzajúce elektrické šnúry, nestabilný nábytok, prahy, zlé osvetlenie, nestabilné stoličky a kreslá, predmety dennej potreby uložené na ťažko dostupných miestach, nevhodná obuv a chýbajúce protišmykové podložky a držadlá v kúpeľni. Predvídavosť a s ňou spojená jednoduchá intervencia vo vlastnom byte či dome môže pomôcť predchádzať úrazom. Osvedčilo sa presunutie nábytku z frekventovanej trasy, odstránenie novín, časopisov, káblov, črepníkov spod nôh, podlepenie behúňov. Žiaduce sú bezbariérové prahy, protišmykové podložky i stoličky, sedadlá do vane či sprchového kútu, ale aj okamžité utretie rozliatej tekutiny na podlahe. Spoľahlivými pomocníkmi starších a zdravotne znevýhodnených ľudí sú rôzne pomôcky, bez ktorých by im hrozilo zvýšené riziko úrazu. Sú to palice, barle, chodúľky, opierky, madlá a kúpeľňové pomôcky. V dobe, keď je vstávanie čoraz ťažšie, je načase zvážiť aj zvýšené WC sedadlo. Nevyhnutná investícia do interiéru sa vráti v podobe bezpečia a osobnej nezávislosti.
Strach z pádu (FOF) nie je len prirodzenou reakciou na zvýšené riziko úrazov u starších dospelých. Ide o komplexný problém, ktorý ovplyvňuje fyzické, kognitívne a emocionálne aspekty života. FOF je bežný u seniorov nad 65 rokov, najmä u tých, ktorí už pád zažili. Strach z pádu (FOF) sa často považuje za prirodzenú reakciu po zranení. Prekvapivé však je, že FOF nie je výlučne problémom tých, ktorí už pád zažili. Dokonca aj starší dospelí bez predchádzajúcich skúseností s pádom často bojujú s týmto strachom.
FOF má paradoxné dôsledky. Ľudia, ktorí sa boja pádu, sa často pohybujú menej, aby sa vyhli riziku. Menej pohybu však vedie k oslabeniu svalov, zhoršeniu stability a v konečnom dôsledku k vyššiemu riziku pádu. Štúdie ukazujú, že strach z pádu vedie k tomu, že seniori menia svoje návyky. Napríklad prestanú chodiť do parku, vyhýbajú sa návštevám priateľov alebo rodiny a dokonca obmedzujú nákupy. FOF zásadne ovplyvňuje spôsob, akým starší ľudia vyhľadávajú vizuálne podnety.
Pád môže byť pre staršieho človeka strašnou skúsenosťou. Tí, ktorí zranení neboli sa často začnú pádu obávať. Tento strach môže spôsobiť zníženie bežných aktivít. Vážne zranenie je zranenie, ktoré bráni staršiemu človeku pohybovať sa, robiť každodenné veci alebo dokonca žiť samostatne. Pády často končia zlomeninou v bežných miestach ako zápästie, ruka, členok a bedrá. Taktiež sú hlavnou príčinou zranení hlavy medzi staršími ľuďmi. Tento problém sa znásobí, ak musí zranená osoba brať niektoré lieky, napríklad na riedenie krvi.
Prečítajte si tiež: Prevencia pádov u seniorov
Následky pádov môžu byť rôzne, od odrenín až po komplikované zlomeniny. Ohrození vznikom patologickej zlomeniny sú najmä seniori trpia osteoporózou, ktorí sa môžu ťažko zraniť aj pri drobnom úraze. Kosti, svaly a šľachy sa v pokročilom veku ťažšie a pomalšie regenerujú. V procese liečby sa počas imobility zhoršujú ďalšie životné funkcie. Jedným z následkov pádu je aj podchladenie, ak senior stratí vedomie alebo sa nevládze zodvihnúť a leží dlhší čas na zemi bez pomoci. K podchladeniu môže dôjsť nielen pri páde vonku, ale aj vnútri, ak senior leží na studenej podlahe.
Dlhodobé následky zranení z pádov, akými sú zlomeniny krčka stehennej kosti a traumatické poranenia mozgu, môžu výrazne vplývať na zdravie a nezávislosť starších dospelých.
Prevencia pádov je komplexný proces, ktorý zahŕňa identifikáciu rizikových faktorov a zavedenie preventívnych opatrení.
Prevenciou pred pádmi môže byť aj udržiavanie sa v dobrej fyzickej kondícii. Správne zvolený pohyb môže výrazne prispieť k prevencii pádov. Vhodnými fyzickými aktivitami v akomkoľvek veku sú chôdza, plávanie, vodný aerobic, joga alebo tai chi. Ide o plynulé, jemné cvičenie, pri ktorom nedochádza k trhavým pohybom. Kľúčové je tiež zlepšovanie koordinácie, uvoľňovanie stuhnutých svalov aj odstraňovanie pohybových stereotypov a svalových dysbalancií, väčšinou v spolupráci s fyzioterapeutom. Cvičenie a pravidelný pohyb pomáhajú udržovať dobrú svalovú a kĺbovú mobilitu, rovnováhu a koordináciu. Senior v dobrej fyzickej kondícii sa aj ľahšie zotaví z prípadného úrazu. Fyzická aktivita znižuje riziko pádu zlepšením sily, rovnováhy, koordinácie a flexibility.
Navštíviť lekára treba hneď, ako začne mať problémy so zrakom alebo sluchom. Rozhovor s lekárom alebo poskytovateľom zdravotnej starostlivosti pomôže vašim milovaným zhodnotiť svoje riziká a prejsť si preventívne opatrenia. Lekár alebo lekárnik taktiež môže určiť niektoré lieky, ktoré môžu spôsobovať ospalosť alebo závraty a tak problém zhoršovať. Senior by sa nemal preceňovať a odmietať oporné a kompenzačné pomôcky, ak ich naozaj potrebuje. Opatrovateľka by mala dohliadať, aby dodržiaval liečbu naordinovanú lekárom, najmä pri ochoreniach ako cukrovka, hypertenzia alebo Parkinsonova choroba.
Prečítajte si tiež: Ako predchádzať pádom v starobe
Ideálnym začiatkom je návšteva všeobecného lekára, ktorý sa pozrie na vedľajšie účinky a interakcie všetkých užívaných liekov, ktoré majú utlmujúci charakter. Ide najmä o sedatíva, antihistaminiká, niektoré typy antidepresív. Odborník poradí pacientovi správny odstup v ich užívaní, prípadne takú schému, aby čo najmenej ovplyvňovali denný režim pacienta. Rovnako dôležité je s ním konzultovať aj svoj zdravotný stav, obzvlášť závraty, bolesti kĺbov, dýchavičnosť, necitlivosť v nohách či chodidlách.
Vhodnými opatreniami v domácnosti sa dá minimalizovať riziko pádov:
Niektoré riešenia sú relatívne lacné a dajú sa ľahko inštalovať do domácností. Iné si môžu vyžadovať odbornú pomoc pri ich montáži alebo taktiež väčšie investície.
Hoci strach z pádu môže mať vážne dôsledky, jeho vplyv možno zmierniť. Starší dospelí môžu získať späť svoju sebadôveru a kvalitu života prostredníctvom kombinácie fyzického tréningu, terapeutickej podpory a úpravy prostredia.
Áno, mnohí ľudia dokážu prekonať strach z pádu kombináciou fyzickej aktivity, terapeutickej podpory a zlepšením bezpečnosti prostredia.
Ak senior spadne a nevládzete ho zdvihnúť, zavolajte pomoc a zatiaľ sa ho pokúste presunúť na koberec a prikryte ho.