
Starostlivosť o dieťa je komplexná oblasť, ktorá si vyžaduje adekvátnu pozornosť a právne zabezpečenie. Rôzne životné situácie, ako sú rozvody, odlúčenia alebo neschopnosť rodičov zabezpečiť starostlivosť spoločne, vedú k potrebe právnych úkonov a dokumentov, ktoré upravujú starostlivosť o dieťa. Tento článok poskytuje prehľad vzorov dokumentov a podmienok, ktoré sa používajú v kontexte súdneho procesu zverenia dieťaťa do starostlivosti na Slovensku, s dôrazom na dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, návrh na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti a ďalšie relevantné tlačivá.
Rodičovskú dohodu upravuje v slovenskej legislatíve zákon o rodine. Za možnosťou uzatvárania takýchto dohôd stojí presvedčenie zákonodarcu, že dohoda, ktorú si rodičia vytvoria sami a odráža skutočné záujmy a potreby nielen dieťaťa ale aj rodičov v konkrétnych podmienkach, funguje lepšie ako autoritatívne rozhodnutie súdu. Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu môžu medzi sebou uzavrieť rodičia, ktorí spolu nežijú. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že "nežiť spolu“ neznamená automaticky "nebývať spolu“. Pod výrazom "žiť spolu" sa myslí úroveň a kvalita vzájomného vzťahu medzi rodičmi. V praxi rodičia "nebudú spolu žiť" predovšetkým vtedy ak medzi nimi existujú vážne nezhody, nevytvárajú bezpečné prostredie pre seba navzájom a ani pre dieťa, nepodieľajú sa na úhrade spoločných nákladov, neorganizujú spoločne trávený čas, či nezabezpečujú spoločné potreby.
Rodičovskú dohodu môžu uzavrieť rodičia maloletého dieťaťa ak:
Napriek tomu, že zákon nepredpisuje povinnú písomnú formu rodičovskej dohody, v praxi je písomná forma bežná a zväčša žiadúca. Vytvorená a podpísaná dohoda rodičov je platná. Navyše, rodičia si môžu nechať dohodu schváliť súdom. Súd schvaľuje dohodu rozsudkom a následne sa dohoda stáva vykonateľnou, teda vynútiteľnou súdnou cestou (napr. ak povinný rodič nebude hradiť výživné, odovzdávať dieťa na styk alebo inak porušovať podmienky dohody, oprávnený rodič sa môže dožadovať plnenia povinností súdnou cestou).
Prečítajte si tiež: Rozvod manželstva s cudzincom a deti
Ak sú rodičia aj manželmi, ktorí sa rozvádzajú môžu medzi sebou uzavrieť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Vyhnú sa tak rozhodnutiu o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode zo strany súdu. Pri formulovaní obsahu jednotlivých ustanovení dohôd majú rodičia dostatočnú voľnosť na to, aby sa o výkone svojich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o úprave styku či výške a rozsahu vyživovacej povinnosti dohodli podľa ich špecifických podmienok. V prípade, že rodičia plánujú nechať si svoju dohodu schváliť súdom, mali by už pri jej formulácii myslieť aj na, čo všetko súd posudzuje. Súd pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd môže rozhodnúť o rôznych formách starostlivosti o dieťa, pričom každá z nich má svoje špecifiká a dopady na život dieťaťa a rodičov.
Výlučná osobná starostlivosť jedného z rodičov znamená, že sa rodič o dieťa osobne stará, tomuto rodičovi je dieťa natrvalo zverené a bývajú spolu. Druhý rodič môže dieťa navštevovať, stýkať sa s ním. Ak sa styk rodiča s maloletým dieťaťom neupravuje, znamená, že prebieha na základe ústnej dohody medzi obami rodičmi alebo nie je vôbec obmedzený. Úprava styku rodiča s dieťaťom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti je nevyhnutná v prípade, že sa rodičia nevedia dohodnúť na tom, kedy a na ako dlho k styku rodiča s dieťaťom dôjde.
Úprava styku by mala pokrývať bežné dni pracovného týždňa, dni počas sviatkov a prázdnin, často sa upravuje aj styk počas dní narodenín dieťaťa, poprípade aj ostatných členov rodiny. V prípade, že rodičia rátajú aj s tým, pobyt dieťaťa bude u rodiča, ktorému nie je zverené do osobne starostlivosti viacdňový, poprípade môžu ísť na spoločné viacdňové výlety, môžu sa dohodnúť, že rodič dieťa riadne zbalí. Napríklad: dieťa bude mať so sebou zbalené adekvátne oblečenie na príslušný počet dní, dieťa si so sebou vezme príslušné vybavenie.
Striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté dieťa spočíva v osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, pri ktorej sa rodičia striedajú vo vopred určených časových intervaloch striedania. Intervaly striedania môžu byť s rovnomerne alebo nerovnomerný rozložením času. Najčastejšie sa používa rovnomerný týždňový interval, príp. dvojtýždňový. Nie je vhodné ak sú intervaly príliš dlhé, pretože dieťa tak stráca kontakt s rodičom, u ktorého nie je. Pri školopovinných deťoch je vhodný spomínaný týždenný/dvojtýždenný cyklus striedania. Pri menších deťoch, ktoré vyžadujú častý kontakt s oboma rodičmi, sa používa model krátky/dlhý týždeň, príp.
Prečítajte si tiež: Všetko o Rozvode a Detiach
Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva, ide teda o zachovanie takého režimu starostlivosti, ktorí rodičia realizujú už v čase pred rozvodom (rozchodom) alebo počas súdneho konania a majú záujem na pokračovaní takejto starostlivosti. Ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa je prejavom prirodzeného výkonu rodičovských práv oboma rodičmi, t .j. stavu, ako keď rodičia dieťaťa vykonávajú rodičovské práva a povinnosti ako manželia prípadne nezosobášení partneri spoločne s minimálnym zásahom zo strany štátu a je vhodná najmä pre rodičov, ktorí aj po rozvode alebo rozchode ostanú naďalej žiť v jednej domácnosti alebo vzdialenosť ich bydlísk je malá a teda túto formu starostlivosti umožňuje.
Nevyhnutnou podmienkou uplatnenia tejto formy spoločnej osobnej starostlivosti je nielen záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa, ale hlavne súhlas obidvoch rodičov so spoločnou osobnou starostlivosťou. Súčasne je vždy kritériom najlepší záujem dieťaťa teda zverením dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti musí byť naplnená podmienka najlepšieho záujmu dieťaťa a zároveň musia tým byť zaistené jeho potreby.
K úprave styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami dochádza v prípadoch, kedy je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa (maloletý má s blízkou osobou vybudovaný vzťah a jeho prerušenie by malo na maloletého negatívny dopad) a vtedy ak to vyžadujú pomery v rodine. K úprave styku maloletého s blízkymi osobami dochádza na základe návrhu, ktorý na príslušný súd podávajú priamo dotknuté blízke osoby. Blízkou osobou sa rozumie osoba podľa ustanovenia § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, teda „Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“
Prípad, kedy maloleté dieťa zastupuje iba jeden z rodičov nastane, ak bol druhý rodič pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená. V praxi v bežných veciach maloletého dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy, sledujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa. V podstatných veciach maloletého dieťaťa rozhodujú rodičia vždy spoločne.
Rodičia sa môžu dohodnúť, že výživné sa neurčuje alebo sa dohodnú na výške výživného. Výživné sa neurčuje najčastejšie pri striedavej osobnej a spoločnej osobnej starostlivosti. Pri striedavej starostlivosti rodičia sa v zmysle zásady, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, môžu dohodnúť, že rodič, ktorý má výrazne vyšší príjem ako druhý a dieťa má u tohto rodiča vyšší životný štandard bude výživné predsa len uhrádzať. Takto výživné zabezpečí, že dieťa bude mať u oboch rodičov zabezpečenú rovnakú životnú úroveň.
Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online
Pri spoločnej osobnej starostlivosti sa výživné neurčí vôbec alebo si výživné určia rodičia vzájomnou dohodou. Pri financovaní potrieb dieťaťa je veľmi užitočné rozlišovať medzi bežnými a spoločnými výdavkami. Bežné výdavky vznikajú počas starostlivosti jedného z rodičov a tento rodič ich uhrádza podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Sú to najčastejšie výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, šk. potreby a pod. Spoločné výdavky vznikajú bez ohľadu nato, u ktorého rodiča dieťa je a rodičia by ich mali uhrádzať spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcom vyhodnotení dôvodnosti a výšky takéhoto výdavku. Týmito výdavkami sú školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod.
Pre určenie výšky výživného rodičov k deťom sú rozhodujúce kritéria dané Zákonom o rodine: odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, osobná starostlivosť rodiča o dieťa, starostlivosť o domácnosť, ak rodičia dieťaťa spolu žijú, najlepší záujem dieťaťa. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima.
Najmä pri zverení dieťaťa do osobnej alebo striedavej osobnej starostlivosti rodičia nesmú zabúdať na právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati toho rodiča, ktorému maloleté dieťa nie je zverené alebo sa u neho nenachádza.
Striedavá osobná starostlivosť je forma starostlivosti, pri ktorej sa obaja rodičia podieľajú na výchove a starostlivosti o dieťa v približne rovnakom rozsahu. Táto forma starostlivosti je upravená Zákonom o rodine č. 36/2005 Z. z. a môže byť nariadená súdom, ak sú splnené určité podmienky.
Návrh na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti má presne stanovenú štruktúru a obsahuje nasledovné časti:
Záhlavie: Obsahuje údaje o príslušnom Okresnom súde, spisovú značku konania a označenie dokumentu ako "Návrh na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti".
Identifikácia strán: Uvádza sa navrhovateľ (zvyčajne jeden z rodičov), účastník konania (druhý rodič) a maloleté dieťa, ktorého sa návrh týka.
Odôvodnenie návrhu (I.): Táto časť obsahuje podrobné informácie o aktuálnej situácii dieťaťa, vrátane:
Právne zdôvodnenie (II.): Táto časť odkazuje na skutočnosti uvedené v odseku I. a argumentuje, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.
Návrh uznesenia: Obsahuje konkrétny návrh, ako by mal súd rozhodnúť. Zvyčajne obsahuje:
Záver: Uvádza sa miesto a dátum vypracovania návrhu a podpis navrhovateľa.
Žiadosť o zverenie dieťaťa do opatery je oficiálny dokument, ktorým rodič alebo iná oprávnená osoba žiada súd o zverenie starostlivosti o dieťa. Tento proces je často súčasťou rodinnoprávnych sporov, rozvodových konaní alebo riešenia situácií, keď rodičia nie sú schopní zabezpečiť starostlivosť o dieťa spoločne. Zverenie dieťaťa do opatery je upravené Zákonom o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.).
Žiadosť o zverenie dieťaťa do opatery musí obsahovať určité základné náležitosti, aby bola súdom akceptovaná a mohla byť predmetom konania. Medzi tieto náležitosti patria:
Návrh môžete podať aj sama. Ak si viete návrh sama napísať a budete vedieť súdu predostrieť Váš návrh, v tom prípade advokáta nepotrebujete. Návrh podávate na súde, v mieste kde sa nachádza trvalý pobyt Vašich detí. Návrh musí obsahovať základné náležitosti, t.j. kto ho podáva, akej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísaný a môže byť aj datovaný. Konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom nie je spoplatnené. K návrhu je potrebné priložiť rodné listy detí. V návrhu uvediete komu navrhujete, aby boli deti zverené do starostlivosti, kto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a kto bude platiť výživné a v akej výške. Náklady na maloleté deti, ako aj Vaše náklady a Vaše príjmy je potrebné zdokladovať a priložiť k návrhu. Súd po podaní návrhu priberie do konania kolízneho opatrovníka, ktorý zistí pomery vo Vašej rodine a tiež sa vyjadrí k Vášmu návrhu, ako aj k výške výživného. Návrh súd zašle aj otcovi maloletých detí na vyjadrenie sa. Až následne súd vytýči pojednávanie. K rozhodnutiu zväčša dochádza už na prvom pojednávaní, pokiaľ sa pojednávania zúčastnia obaja rodičia.
V prvom rade je potrebné podať návrh na súd o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti. Tento návrh sa podáva na príslušný okresný súd podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa. V návrhu je potrebné uviesť základné údaje o Vás, o otcovi dieťaťa a o dieťati, stručne opísať doterajšiu starostlivosť o dieťa, dôvody, prečo žiadate zverenie do osobnej starostlivosti, a tiež navrhnúť úpravu styku druhého rodiča s dieťaťom a výšku výživného. K návrhu priložte rodný list dieťaťa a prípadne ďalšie dokumenty, ktoré preukazujú Vašu schopnosť sa o dieťa riadne starať (napr. potvrdenie o príjme) a preukážte mesačné výdavky na mal. dieťa. Súd bude v konaní zisťovať, čo je v najlepšom záujme dieťaťa. Po podaní návrhu súd začne konanie, v ktorom vypočuje oboch rodičov a prípadne aj mal. dieťa, ak toto je schopné vyjadriť samostatne svoj názor. Po vyhodnotení všetkých dôkazov súd rozhodne, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ako bude upravený styk druhého rodiča s dieťaťom a určí výšku výživného. Riziká môžu nastať, ak druhý rodič s návrhom nesúhlasí alebo ak sú medzi rodičmi konflikty. V takom prípade môže byť konanie zdĺhavejšie a súd bude dôkladne skúmať všetky okolnosti.
Ak chcete podať žiadosť o výživné na dieťa, potrebujete podať na súd "Návrh na určenie výživného na maloleté dieťa", ak ešte výživné nebolo určené, alebo "Návrh na zmenu výživného", ak už je výživné určené, ale chcete ho zvýšiť alebo upraviť. V návrhu musíte presne uviesť údaje o sebe, o dieťati, o otcovi dieťaťa, opísať vašu finančnú situáciu, potreby dieťaťa, a aké výživné žiadate.
V situácii, keď otec detí nejaví záujem, môžete požiadať súd o určenie výživného pre deti. Výživné je zákonnou povinnosťou rodičov a pri jeho určení súd prihliadne na schopnosti a možnosti otca. Ohľadom starostlivosti o deti súd bude primárne sledovať ich najlepší záujem. Ak otec nejaví náležitý záujem, je pravdepodobné, že deti budú zverené Vám ako matke.
Príslušnosť súdu by sa menila iba v prípade, ak by si to vyžadoval záujem maloletého. V tomto prípade som toho názoru, že ak by sa schvaľovala rodičovská dohoda, tak by sa príslušnosť nemenila, nakoľko v takom prípade sa spravidla maloleté dieťa nevypočúva, a vec býva rozhodnutá väčšinou na prvom pojednávaní.
Pokiaľ chcete podať návrh na úprav práv a povinností k maloletému dieťaťu, je dôležité dodržať určité náležitosti:
Návrh by mal obsahovať označenie súdu, ktorému je určený, kto ho podáva a v akej veci. Uveďte Vaše identifikačné údaje, identifikačné údaje dieťaťa a identifikačné údaje otca. V texte samotného návrhu uveďte aký režim starostlivosti žiadate, teda komu má byť dieťa, resp. deti zverené a tiež uveďte výšku výživného, ktorú navrhujete, aby platil povinný rodič. K návrhu je potrebné pripojiť aj doklady preukazujúce Vaše príjmy a výdavky a aj výdavky na dieťa. Na záver bude postačovať pridať už len podpis s uvedením dátumu a miesta.
Pokiaľ ide o zverenie dieťaťa do opatery otca (teda právo otca na dieťa), tak na dieťa máte rovnaké právo ako matka. Právo otca na dieťa je rovnaké ako právo matky na dieťa. Obaja rodičia sú rovnocenní. Často sa otcovia vzdajú skôr, ako začnú o dieťa bojovať. Po prijatí striedavej starostlivosti do nášho právneho poriadku sa postavenie otcov zlepšilo. Pokúste sa o zverení dieťaťa dohodnúť s bývalou priateľkou najskôr mimosúdne. Môžete jej napríklad navrhnúť, že pokým si nevyrieši svoje rodinné problémy, bude Vaše spoločné dieťa u Vás.