Súkromné tuzemské vlastníctvo: Definícia a kontext v slovenskom právnom systéme

Vlastníctvo je komplexný pojem, ktorý má hlboké korene v spoločenských, ekonomických a právnych systémoch. Na Slovensku, rovnako ako v iných krajinách, je vlastníctvo základným pilierom usporiadania vzťahov medzi ľuďmi a vecami. Tento článok sa zameriava na definíciu súkromného tuzemského vlastníctva v kontexte slovenského právneho systému, pričom zohľadňuje aj jeho širšie spoločenské a ekonomické implikácie.

Právny rámec vlastníctva na Slovensku

Právny rámec vlastníctva na Slovensku je primárne upravený Ústavou Slovenskej republiky a Občianskym zákonníkom. Ústava zaručuje právo vlastniť majetok a zároveň stanovuje, že vlastníctvo zaväzuje. To znamená, že vlastník je povinný so svojím majetkom nakladať spôsobom, ktorý neohrozuje práva a oprávnené záujmy iných osôb ani životné prostredie.

Občiansky zákonník podrobnejšie upravuje spôsoby nadobúdania a straty vlastníctva, práva a povinnosti vlastníkov, ochranu vlastníckeho práva a ďalšie otázky súvisiace s vlastníctvom.

Definícia súkromného tuzemského vlastníctva

Súkromné vlastníctvo je forma vlastníctva, pri ktorej majetok patrí fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá s ním nakladá podľa vlastného uváženia, v súlade so zákonom. Tuzemské vlastníctvo znamená, že vlastník má sídlo alebo bydlisko na území Slovenskej republiky.

V kontexte slovenského právneho systému teda súkromné tuzemské vlastníctvo predstavuje vlastníctvo majetku, ktoré patrí fyzickej osobe s trvalým pobytom na Slovensku alebo právnickej osobe so sídlom na Slovensku. Táto osoba má právo majetok držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním podľa vlastnej vôle, avšak v medziach zákona.

Prečítajte si tiež: Služby a možnosti pre seniorov v Senci

Zákon o dani z príjmov a jeho vplyv na vlastníctvo

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorý vstúpil do platnosti 1. januára 2004, zaviedol princíp tzv. rovnej dane, čo znamená zdaňovanie všetkých druhov príjmov (ziskov) právnických osôb a fyzických osôb jednou lineárnou sadzbou. Tento zákon má významný vplyv na vlastníctvo, pretože upravuje zdaňovanie príjmov, ktoré plynú z vlastníctva majetku.

Princíp rovnej dane a spravodlivosť zdanenia

Princíp rovnej dane sa prejavuje aj v systéme zdanenia, a to tak, že sa zisky zdaňujú iba raz. S účinnosťou od 1. januára 2004 sa ponechali v zákone len dve nezdaniteľné časti základu dane, a to na daňovníka a na manželku (manžela) v sume zodpovedajúcej 19,2-násobku životného minima, platnej k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.

Daňový bonus a zrušenie zákona o rezervách a opravných položkách

Nezdaniteľná časť základu dane na vyživované dieťa sa nahradila systémom daňového bonusu, ktorého podstatou je zníženie dane o ustanovenú sumu na každé vyživované dieťa, resp. vyplatenie tejto sumy priamo zamestnávateľom alebo daňovým úradom. Zníženie výnimiek, ktoré tvoria rozdiel medzi účtovným hospodárskym výsledkom a základom dane tak, aby podnikateľské výdavky boli uznané za daňové výdavky bez limitov, resp. určených ďalších podmienok tak, ako je o nich účtované v nákladoch. Konkrétne, napr. racionalizáciou počtu predpisov vymedzujúcich daňové výdavky tým spôsobom, že v zákone sú priamo ustanovené podmienky uznania rezerv a opravných položiek do daňových výdavkov, ktoré do 31. decembra 2003 boli aj predmetom osobitného zákona o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov. Z uvedeného dôvodu sa ruší zákon č. 368/1999 Z. z. o rezervách a opravných položkách na zistenie základu dane z príjmov.

Lehota na podanie daňových priznaní

Zákon obsahuje aj komplexnú úpravu vzťahujúcu sa k lehotám podania daňových priznaní, ktorá do 31. decembra 2003 bola upravená v zákone SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.

Základné ustanovenia zákona o dani z príjmov

V prvej časti zákona sú obsiahnuté základné ustanovenia (§ 1 a § 2), ktoré ustanovujú predmet úpravy a základné pojmy. Zákon upravuje daň z príjmov fyzickej alebo právnickej osoby a spôsob platenia a vyberania dane. Daň z príjmov fyzickej alebo právnickej osoby sa delí na tri časti (daň fyzickej osoby v § 3 až § 11, daň právnickej osoby v § 12 až § 14 a spoločné ustanovenia platné pre daň fyzickej i právnickej osoby v § 15 až § 31). Obdobne spôsob platenia a vyberania dane sa delí na tri časti (fyzická osoba v § 32 až § 40, právnická osoba v § 41 a § 42, spoločné ustanovenia platné pre daň fyzickej i právnickej osoby v § 43 až § 50). Vodseku 1 je zavedená legislatívna skratka „daň“ pre daň z príjmov fyzickej osoby, ale aj pre daň z príjmov právnickej osoby, je to v závislosti od toho, kde sa tento pojem použije. Ak výraz „daň“ je použitý napr. v druhej časti zákona, táto sa vzťahuje len na daň z príjmov fyzickej osoby. Výraz „daň“ použitý v tretej časti zákona sa vzťahuje zasa len na daň z príjmov právnickej osoby.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad opatrovania seniorov

Prioritná doložka nadradenosti medzinárodnej zmluvy

Vodseku 2 je ustanovená zákonná prioritná doložka nadradenosti medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná nad vnútroštátnym daňovým predpisom. Nejde teda len o zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku, ale aj o iné zmluvy spĺňajúce vyššie uvedené podmienky. Takými zmluvami sú zmluvy uzatvorené v zmysle Viedenského dohovoru o zmluvnom práve (vyhláška MZV č. 15/1998 Z. z.), ktoré boli schválené, ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom (pred ratifikáciou schválená NR SR, alebo aby o nej NR SR rozhodla, že má prednosť pred zákonmi; ratifikovaná prezidentom Slovenskej republiky, alebo splnomocnenou osobou; patričným spôsobom vyhlásená v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.V súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, medzinárodné zmluvy spadajúce pod čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (t. j. prezidentské zmluvy), ktoré si vyžadujú pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, musia byť vyhlásené v Zbierke zákonov Slovenskej republike uverejnením ich plného znenia. Uzavretie medzinárodných zmlúv, ktoré pred ratifikáciou nevyžadujú súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, musí byť oznámené v Zbierke zákonov v súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 1/1993 Z.

Základné pojmy definované v zákone o dani z príjmov

Toto ustanovenie upravuje základné pojmy na účely tohto zákona, používané vo viacerých jeho ustanoveniach. Ide o pojmy daňovník, daňovník s obmedzenou a neobmedzenou daňovou povinnosťou, predmet dane, zdaniteľný príjem, daňový výdavok, základ dane a daňová strata, zdaňovacie obdobie, obchodný majetok, závislé osoby, finančný prenájom a platiteľ dane.

Daňovník

V zákone č. 366/1999 Z. z. Daňovníkom dane z príjmov je každá fyzická osoba a právnická osoba. Aj keď je daňovníkom dane z príjmov každá fyzická osoba, daňová povinnosť alebo povinnosť podania daňového priznania sa nevzťahuje na každú fyzickú osobu. Na účely zdanenia daňou z príjmov právnickej osoby je definovaný daňovník ako právnická osoba, a to bez ohľadu na skutočnosť, či dosahuje alebo nedosahuje príjem, ktorý je predmetom dane podľa zákona. Zákon priamo pri definícii daňovníka v písmenách d) a e) zohľadňuje aj rozsah daňovej povinnosti, pričom túto delí na neobmedzenú (všetky príjmy) a obmedzenú (vybrané príjmy). Na rozdiel od zákona č. 366/1999 Z. z., zákon v podstate namiesto pojmov daňovník s bydliskom či sídlom na území Slovenskej republiky a mimo územia Slovenskej republiky, zaviedol v nadväznosti na rozsah zdanenia príjmov týchto daňovníkov nové pojmy. Daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou je právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia; miestom skutočného vedenia je miesto, kde sa prijímajú riadiace a obchodné rozhodnutia štatutárnych orgánov a dozorných orgánov právnickej osoby, aj ak adresa tohto miesta nie je zapísaná v obchodnom registri. Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou je právnická osoba, ktorá nemá na území Slovenskej republiky ani sídlo ani miesto skutočného vedenia, avšak dosahuje príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky. Daňovníkmi dane z príjmov právnických osôb sú teda právnické osoby so sídlom na území Slovenskej republiky, ale aj právnické osoby so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, ak majú príjmy zo zdroja na území Slovenskej republiky. Právnickou osobou sa však nerozumie napr. združenie osôb (fyzických či právnických) vytvorené zmluvou o združení podľa § 829 až § 842 Občianskeho zákonníka, ktoré nemajú právnu spôsobilosť na práva a povinnosti a nestávajú sa právnickou osobou. iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Z uvedeného vyplýva, že jednou zo základných zásad zdaňovania príjmov je princíp, podľa ktorého sú daňovníci zdaňovaní na základe koncepcie neobmedzenej daňovej povinnosti a obmedzenej daňovej povinnosti. Neobmedzená daňová povinnosť predstavuje zdanenie, resp. predmet dane vymedzený celosvetovými príjmami zdanenými na území Slovenskej republiky, zatiaľ čo obmedzená daňová povinnosť predstavuje zdanenie daňovníkov, ktorí nemajú na území SR neobmedzenú daňovú povinnosť len z príjmov, ktoré majú zdroj na území Slovenskej republiky, pričom u týchto daňovníkov môžu medzinárodné zmluvy rozsah zdaniteľných príjmov modifikovať.

Závislé osoby

Pojem závislých osôb je vymedzený v písmenách n), o), p) a r). Závislými osobami sú ekonomicky, personálne alebo inak prepojené osoby, alebo osoby blízke podľa § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka. Ide o vzťah tuzemských fyzických osôb alebo právnických osôb k zahraničným fyzickým osobám alebo právnickým osobám, keď ide o „zahraničné závislé osoby“, alebo o vzťah tuzemských fyzických osôb alebo právnických osôb k iným tuzemským fyzickým osobám alebo právnickým osobám, kedy ide o „tuzemské závislé osoby“. Ekonomickým alebo personálnym prepojením je účasť jednej osoby na majetku, kontrole alebo vedení druhej osoby, ako aj vzťah medzi „sesterskými spoločnosťami“, ktoré sú pod spoločnou kontrolou alebo vedením tretej osoby (fyzickej alebo právnickej), alebo v ktorých má táto tretia osoba majetkový podiel. Ide o obojsmerný vzťah. Závislou osobou je teda napr. materská spoločnosť, ktorá má vklad v dcérskej spoločnosti a rovnako aj dcérska spoločnosť, v ktorej má táto materská spoločnosť vklad. Do úvahy sa berie viac ako 25 % priamy alebo nepriamy podiel na základnom imaní alebo na hlasovacích právach druhej osoby. Nepriamy podiel sa vypočíta súčinom stotín priamych podielov (t. j. PRÍKLAD č. Spoločnosť A má 51 % priamy podiel na spoločnosti B a súčasne spoločnosť B má 51 % priamy podiel na spoločnosti C, spoločnosť A má v spoločnosti C nepriamy podiel vo výške 26 %, t. j. Ustanovenie písmena o) definuje aj tzv. nepriamy odvodený podiel, ktorý sa vypočíta súčtom nepriamych podielov. Nepriamy odvodený podiel sa počíta vtedy, ak sa zisťuje výška majetkovej účasti jednej spoločnosti na inej spoločnosti, ktorá je sprostredkovaná cez niekoľko vetiev reťazcov dcérskych spoločností. Ak takto vypočítaná výška nepriameho odvodeného podielu presahuje 50 %, všetky spoločnosti sa považujú za prepojené, bez ohľadu na skutočnú výšku ich podielu. Rovnako aj majetkové podiely a hlasovacie práva v rukách blízkych osôb v zmysle § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka sa zohľadňujú pri určení výšky podielu. Účasť na riadení alebo kontrole znamená napr. účasť v predstavenstve a dozornej rade v tejto spoločnosti. Riaditeľ alebo konateľ spoločnosti, ako osoba oprávnená zastupovať spoločnosť sa považuje za osobu zúčastňujúcu sa na riadení a kontrole. Iným prepojením je vzťah osôb, ktoré síce nespĺňajú vyššie uvedené požiadavky, ale vytvorili obchodný vzťah výlučne len za účelom skreslenia základu dane.

Daňovník členského štátu Európskej únie a účelové sporenie

S účinnosťou od 1. januára 2005 sa dopĺňajú zákonom č. 659/2004 Z. z. základné pojmy o písmeno t), a to konkrétne o definíciu tzv. daňovníka členského štátu Európskej únie. Zámerom tejto definície priamo v ustanovení § 2 zákona je využitie uvedených pojmov v ďalších ustanoveniach zákona. Týmto daňovníkom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá podlieha neobmedzenej daňovej povinnosti na území členského štátu Európskej únie (okrem SR). Rovnako sa rozširujú od 1. januára 2005 zákonom č. 659/2004 Z. z. základné pojmy aj o definíciu „účelové sporenie“. Tento pojem je definovaný v písmene u). Toto doplnenie má väzbu na zmenu vykonanú v § 11, a to na rozšírenie nezdaniteľných častí základu dane o nové položky. Ide o vkladanie finančných prostriedkov do banky alebo platenie poistného na životné poistenie alebo investovanie finančných prostriedkov prostredníctvom spoločnosti poskytujúcej investičné služby alebo služby v oblasti kolektívneho investovania. Spoločnosť však musí byť oprávnená podľa osobitného predpisu takúto službu poskytovať. Fyzická osoba si bude takéto prostriedky ukladať na zabezpečenie príjmu, najmenej počas obdobia 10 rokov, ktoré jej budú plynúť po dovŕšení 55 rokov života, t. j. len pri splnení tejto podmienky si bude môcť odpočítať od základu dane novú nezdaniteľnú časť základu dane, resp.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o seniorov Žilina

Predmet dane

Predmetom dane podľa odseku 1 sú všetky príjmy fyzickej osoby s výnimkou príjmov vylúčených z predmetu dane. Príjmy uvedené v odseku 1 sú rozdelené podľa jednotlivých druhov, ktoré sú bližšie špecifikované v § 5 až § 8, čo zodpovedá potrebe rešpektovať rozdiely pri zisťovaní základu dane a pri vyberaní dane u týchto daňovníkov. Je preto nevyhnutné, aby si daňovník vedel správne zaradiť svoje príjmy čím predíde nesprávnemu vyčísleniu základu dane a dane. Ide teda o príjmy zo závislej činnosti podľa § 5, príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6, príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 a o ostatné príjmy podľa § 8.

Príjmy vylúčené z predmetu dane

Z predmetu dane sú vylúčené podľa odseku 2 písm. a) prijaté náhrady oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov, ale aj príjem získaný vydaním nehnuteľnosti alebo hnuteľnej veci podľa osobitných predpisov, napr. v rámci reštitúcií či mimosúdnych rehabilitáciách, príjmy získané dedením alebo darovaním (tieto už nepodliehajú zdaneniu ani majetkovou daňou, napr. daňou z dedičstva či darovania). Ak z takto nadobudnutého majetku plynú príjmy, tieto sú však predmetom dane, ako napr. príjem z prenájmu nehnuteľnosti nadobudnutej darovaním či dedením. Ak ide o prijaté dary poskytnuté v súvislosti s výkonom činnosti, z ktorých príjmy podliehajú zdaneniu ako príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 alebo príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti či prenájmu podľa § 6, tieto sú predmetom dane. Napr. zamestnávateľ poskytne zamestnancovi dar pri životnom jubileu alebo ak podnikateľ získa darom majetok, ktorý využíva pri svojom podnikaní, tieto plne podliehajú zdaneniu a považujú sa aj za príjmy podľa § 5 alebo podľa § 6. Na daňové účely sa v odseku 2 písm. a) zaviedla aj legislatívna skratka „nehnuteľnosť“, čím sa rozumie nehnuteľnosť, byt, nebytový priestor alebo ich časti. Ak teda v ďalších ustanoveniach zákona sa bude uvádzať len slovo „nehnuteľnosť“, môže ísť aj o byt, nebytový priestor alebo ich časti, napr.

Podiely na zisku a verejná správa

Od 1. januára 2004 sú podľa odseku 2 písm. c) vylúčené z predmetu dane podiely na zisku vyplácané po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo družstvom (podiely na zisku, o rozdelení ktorého rozhoduje najvyšší orgán obchodnej spoločnosti alebo družstva) alebo obdobnou právnickou osobou v zahraničí, taktiež vyrovnacie podiely, podiely na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva a podiel na výsledku podnikania vyplácaný po zdanení tichému spoločníkovi, pričom výnimku tvoria podiely na zisku spoločníka v. o. s. a komplementára komanditnej spol. Výnimka sa vzťahuje aj na podiely spoločníkov v. o. s. a komplementárov kom. spol. na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacie podiely pri zániku účasti spoločníka vo v. o. s. alebo pri zániku účasti komplementára v kom. spol. Tieto príjmy sa naďalej zdaňujú ako príjmy z podnikania a ak ide o spoločníka v. o. s. alebo komplementára kom. Podľa § 52 ods. 24 zákona sú vylúčené z predmetu dane až tie podiely na zisku, ktoré budú vyplácané zo zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti zákona, t. j. roka 2004, ďalej na vyrovnacie podiel… Pod týmto pojmom sa rozumejú nielen prostriedky rozpočtované v rozpočtoch subjektov verejnej správy, ale i všetky granty, tuzemské aj zahraničné, iné prostriedky zo zahraničia, darované prostriedky, tržby za výkony a pod. vrátane nových finančných nástrojov, s ktorými nakladajú alebo budú nakladať subjekty verejnej správy, napr. Na základe § 3 rozpočtových pravidiel verejnej správy subjektmi verejnej správy sú výlučne právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu (§ 19 až § 21 zákona č. 540/2001 Z. V súlade s § 19 až § 21 zákona č. 540/2001 Z. z. Štatistický úrad SR vedie rôzne registre, napr. V súlade s Klasifikáciou inštitucionálnych sektorov a subsektorov v Systéme národných účtov SR podľa Európskeho systému národných a regionálnych účtov 1995 (príloha č. 2 opatrenia Štatistického úradu SR z 8. decembra 2000 publikovaná v Zbierke zákonov pod. V územnej samospráve sa vykazujú obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie.

Prostriedky Európskej únie a predvstupové finančné nástroje

V súlade s § 2 písm. e) rozpočtových pravidiel verejnej správy prostriedkami Európskej únie sa rozumejú finančné prostriedky poskytnuté Slovenskej republike z rozpočtu Európskej únie, ktoré sa v Slovenskej republike poskytujú prostredníctvom platobného orgánu. V daných súvislostiach je potrebné rozlišovať prostriedky rozpočtu Európskej únie od prostriedkov Európskej únie, pretože prostriedky Európskej únie v súlade so zavedenou definíciou v § 2 písm. e) rozpočtových pravidiel verejnej správy sú podmnožinou prostriedkov poskytovaných z rozpočtu Európskej únie (ide len o časť prostriedkov poskytovaných v globále Slovenskej republike z rozpočtu Európskej únie). Ďalšou charakteristikou prostriedkov Európskej únie je to, že sú zaraďované do príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu (výnimkou sú niektoré prostriedky Európskej únie pre pôdohospodárstvo, t. j. Prostriedky Európskej únie v súlade s § 2 písm. príjmy zo štrukturálnych operácií, t. j. Tieto prostriedky sú povstupovými prostriedkami, t. j.

Pôdohospodárska platobná agentúra vo väzbe na prostriedky Európskej únie plní raz úlohu platobného orgánu (pre záručnú sekciu EAGGF, t. j. pre prostriedky Európskej únie pre pôdohospodárstvo) a raz vo väzbe na štrukturálne fondy úlohu platobnej jednotky, a to na základe§ 5 zákona č. 473/2003 Z. Pôdohospodárska platobná agentúra je rozpočtová organizácia zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva. Pôdohospodárska platobná agentúra je orgánom štátnej správy a zabezpečuje administratívne činnosti súvisiace s finančnými prostriedkami z fondov Európskej únie a s finančnými prostriedkami národnej podpory. Je súčasťou povstupových príjmov dočasne - roky /2005/2006, je súčasťou príjmov štátneho rozpočtu a môže sa ňou uhradiť akýkoľvek potrebný výdavok štátneho rozpočtu.

Inštitucionálne finančné riadenie štrukturálnych operácií

Inštitucionálne finančné riadenie štrukturálnych operácií, t. j. Do finančného riadenia sú zapojené i monitorovacie výbory, orgán vydávajúci prehlásenie o skončení pomoci zo štrukturálnych fondov, Útvar metodiky finančnej kontroly a vnútorného auditu Ministerstva financií SR, kontrolné útvary ministerstiev, resp. Finančné riadenie štrukturálnych fondov realizujú príslušné organizačné zložky nasledovných ministerstiev: MPSVR SR, MŠ SR, MH SR, MVRR SR, MP SR, MDPT SR, MŽP SR. Na financovaní projektov sa podieľa i nenávratná priama a nepriama pomoc a štátna pomoc, ktorá sa poskytuje v súlade so zákonom o štátnej pomoci č. 231/1999 Z. Priama forma pomoci predstavuje poskytnutie príspevkov štrukturálnych fondov z celkových oprávnených nákladov alebo celkových oprávnených verejných výdavkov projektu. Príspevok z národných verejných zdrojov môže byť poskytovaný zo zdrojov štátneho rozpočtu, zo zdrojov rozpočtu obcí alebo VÚC. Forma tejto pomoci je upravená rozpočtovými pravidlami verejnej správy a zákonom NR SR č. 231/1999 Z. z.

Predvstupové finančné nástroje

Prostriedky predvstupových finančných nástrojov, t. j. predvstupové prostriedky charakterizované ako prostriedky z rozpočtu Európskych spoločenstiev, poskytnuté Slovenskej republike na realizáciu spoločných programov Slovenskej republiky a Európskych spoločenstiev podľa medzinárodných zmlúv uzatvorených do 1. mája 2004, t. j. do dňa pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii, sa považujú za verejné prostriedky. V súčasnosti možno považovať uvedené prostriedky za dobiehajúce (predvstupové) finančné prostriedky - síce sa vyplácajú v súčasnosti (v prechodnom období 2004 až 2006), ale vyplácajú sa na základe záväzkov podpísaných pred pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únii (pred 1. 5. 2004). Predvstupové prostriedky sú verejnými prostriedkami, ale nie sú súčasťou systému. Aj keď sa poskytujú v povstupovom období, nie sú prostriedkami Európskej únie podľa § 2 písm. e) rozpočtových pravidiel verejnej správy. Vzťahuje sa na ne ustanovenie § 37 ods.

Poskytovanie predvstupových finančných nástrojov je viazané na spolufinancovanie z prostriedkov štátneho rozpočtu, čo je upravené v ustanovení § 37a ods. 2 rozpočtových pravidiel verejnej správy. Citované ustanovenie zabezpečuje jednotný postup pri hospodárení, používaní a poskytovaní prostriedkov štátneho rozpočtu určených na spolufinancovanie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie podľa medzinárodných zmlúv uzatvorených v predvstupovej etape, t. j. Z uvedeného vyplýva že pre financovanie spoločných projektov Slovenskej republiky a Európskej únie z predvstupových fondov a zo zdrojov štátneho rozpočtu sa uplatnia rovnaké postupy podľa zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov.

Odvody Slovenskej republiky do rozpočtu Európskej únie

Po pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, t. j. Odvody Slovenskej republiky do rozpočtu Európskej únie podľa bodu 1. 1. Clá a poľnohospodárske poplatky vyplývajú z použitia colnej legislatívy a Spoločnej poľnohospodárskej politiky pre dovoz z tretích krajín. Odvody z produkcie cukru za rok 2005 platia producenti cukru a slúžia na pokrytie výdavkov Európskych spoločenstiev v tomto odvetví. Odvody z produkcie cukru sa platia v kalendárnom roku, v ktorom končí obchodný rok (obchodný rok trvá od 1. júla do 30. júna), preto odvody z cukru za rok 2005 budú producenti cukru, izoglukózy a príp. inulínového sirupu platiť až v roku 2006. Tradičné vlastné zdroje sa realizujú znížením príjmov štátneho rozpočtu. Z uvedeného vyplýva, že členské štáty Európskej únie, ktoré vyberajú tradičné vlastné zdroje, na základe rozhodnutia Európskej komisie si ponechávajú určité percento ako kompenzáciu výdavkov spojených s ich výberom.

Pri stanovovaní výšky odvodu sa uplatňuje jednotná sadzba platná pre všetky členské štáty na harmonizované odhady základní DPH určené podľa pravidiel Európskych spoločenstiev. Ak odhad základne DPH je vyšší ako 50 % HNP členského štátu, základňa pre DPH sa rovná 50 % HNP tohto členského štátu, t. j. Využíva sa na krytie výdavkov v tom prípade, keď všetky ostatné zdroje financovania Európskych spoločenstiev nepostačujú na zabezpečenie výdavkov Európskych spoločenstiev. Určí sa uplatnením jednotnej sadzby na celkové množstvo HNP všetkých členských štátov. Na základe požiadavky Veľkej Británie bola redukovaná jej platba zo zdroja založeného na DPH a HNP. Ostatné vlastné zdroje sa realizujú zvýšením výdavkov štátneho rozpočtu. Odvody zo zdroja založeného na dani z pridanej hodnoty a zo zdroja založeného na hrubom národnom produkte sa realizujú zvýšením výdavkov štátneho rozpočtu. Rozpočtovými tokmi sú finančné toky ostatných zložiek vlastných zdrojov, t. j. vlastných zdrojov s výnimkou tradičných vlastných zdrojov. Finančné toky tradičných vlastných zdrojov (clo, poľnohospodárske poplatky a poplatky z produkcie cukru) sú mimorozpočtovými tokmi. Legislatívne je spôsob odvodu povinnej časti (75 %) tradičných vlastných zdrojov do rozpočtu Európskych spoločenstiev ustanovený v § 20 ods.

#

tags: #sukromne #tuzemske #vlastnictvo #definicia