Súkromné vlastníctvo v Marxovej definícii

Karl Marx, nemecký filozof, ekonóm, sociológ a politik, ktorého učenie sa stalo základom socialistických a komunistických ideológií, sa vo svojich prácach zaoberal aj problematikou súkromného vlastníctva. Jeho analýza súkromného vlastníctva je neoddeliteľnou súčasťou jeho kritiky kapitalizmu a jeho teórie spoločenského vývoja.

Marxov pohľad na človeka a prácu

Marx sa orientoval na filozofiu človeka a za jeho základnú vlastnosť pokladal prácu ako produktívnu činnosť. V nej človek spredmetňuje svoje bytostné sily, pretvára prostredie okolo seba, či už sociálne alebo prírodné. Človek je svojou prirodzenosťou činná, jednajúca bytosť, ktorá je nútená pracovať a to v spoločenskej spolupráci s inými. Až touto prácou vytvára svoj „svet“ a nakoniec i sám seba.

Súkromné vlastníctvo ako príčina odcudzenia

Súkromné vlastníctvo je podľa Marxa príčinou vzniku tried a odcudzuje človeku produkt jeho práce a prácu samotnú. To sa prejavuje v postavení moderného proletára. Odcudzením práce chápe Marx nadvládu ľudských výrobkov nad človekom, ktoré voči nemu vystupujú ako cudzie sily.

Akt odcudzenia praktickej ľudskej činnosti, prácu, poňal z dvoch stránok:

1. Vzťah robotníka k produktu práce ako k cudziemu predmetu, ktorý nad ním vládne. Tento vzťah je zároveň vzťahom k vonkajšiemu zmyslovému svetu, k prírodným predmetom ako k cudziemu, nepriateľskému svetu. Produkt, ktorý si dotyčný človek vyrobí, je pre neho cudzí, pretože ho vlastne nevyrobil pre seba, produkt má nad ním moc.
2. Človeku sa odcudzuje aj druhová podstata. Ak robotník nevlastní výrobné prostriedky, zostáva mu len veľmi malý priestor na rozvoj vlastných schopností; ak nechce stratiť prostriedky na život, musí robiť v ohraničenej sfére činnosti. Odcudzil sa sebe a v človeku ostala jediná schopnosť - schopnosť pracovať.

Človeku sa odcudzuje sám človek, pretože proces zvecnenia ľudských vzťahov vedie k nedôvere medzi jednotlivcami; ľudské vzťahy sú odstupňované podľa úžitku, aký dokážu priniesť. Keď človek stojí zoči-voči sebe samému, stojí voči nemu druhý človek. To, čo platí o vzťahu človeka k jeho práci, k produktu jeho práce a k nemu samému, platí aj o vzťahu človeka k druhému človeku, k práci a predmetu práce druhého človeka.

Prečítajte si tiež: Služby a možnosti pre seniorov v Senci

Prekonanie odcudzenia zrušením súkromného vlastníctva

Odcudzenie možno prekonať len zrušením súkromného vlastníctva, komunistickou premenou spoločnosti.

Vplyv vzrastu kapitálu na osud robotníckej triedy

Marx analyzoval vplyv vzrastu kapitálu na osud robotníckej triedy, pričom poukázal na dva dôležité aspekty:

1. Zloženie kapitálu: Marx rozlišoval medzi hodnotovým zložením kapitálu a technickým zložením kapitálu, medzi ktorými existuje úzky vzájomný vzťah. Hodnotové zloženie kapitálu je určené jeho technickým zložením.
2. Vzťah medzi ponukou a dopytom práce: Marx tvrdil, že ak vzrast kapitálu podmienený hromadením výrobných síl a deľbou práce spôsobí, že dopyt po práci predstihne jej ponuku, môže dôjsť k zvýšeniu miezd.

Centralizácia kapitálu

S akumuláciou kapitálu viac alebo menej vzrastá aj počet kapitalistov. Centralizácia kapitálu je priťahovanie, ktoré mení spoločenský kapitál na kapitály jednotlivých kapitalistov, premena mnohých malých kapitálov na niekoľko veľkých. Konkurencia a úver sú dve najmocnejšie páky centralizácie. Akumulácia zväčšuje materiál na centralizáciu, t. j. kapitálu.

Teória nadhodnoty

Nadhodnotou nazýva Marx prírastok prvotnej hodnoty peňazí v ich obehu. Tým sa menia peniaze na kapitál ako zvláštny historický pomer. Nadhodnota nemôže vzniknúť z jednoduchého obratu tovaru. Aby mohol nadobudnúť nadhodnotu, musí majiteľ peňazí nájsť na trhu taký tovar, ktorého úžitková hodnota by mala zvláštnu vlastnosť: vlastnosť zdroja hodnoty. Taký tovar je pracovná sila.

Marxova filozofia dejín

Filozofia dejín tvorí základný rámec teórie Karla Marxa. Často je označovaná ako deterministická. Základný pilier tejto filozofie je Hegelova dialektika. To spočíva v pozorovaní vývoja ideí ako stáleho konfliktu a antitetií, tie ústia v syntézu, ktorá konflikt posúva o krok ďalej. Touto myšlienkovou koncepciou Marx vnáša do dejín princíp večného konfliktu. Základnou vlastnosťou rádu je konflikt rôznych tried. V okamžiku, kedy sa vyhrotí až do krajnosti, dôjde k revolučnému pretvoreniu celej spoločnosti. Konflikt ostáva, akurát dostáva inú podobu. Tak bol v stredoveku konflikt medzi buržoáziou a šľachtou, nahradený moderným konfliktom proletariátu a buržoázie. Podľa Marxa je jediným a nevyhnutelným rozuzleným tohto večného konfliktu nastolenie komunistickej spoločnosti. Jej hlavným pilierom je zrušenie súkromného vlastníctva, ktoré je práve príčinou nekonečného konfliktu.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad opatrovania seniorov

Dialektický materializmus

Marx použil Heglovu dialektiku, zasadil ju však do materialistického rámca. Podstatou, z ktorej vychádzajú zmeny, je u Marxa matéria (hmota). Táto filozofia dostala označenie dialektický materializmus. Marx zastával názor, že každú spoločnosť s výnimkou beztriednej spoločnosti možno z analytického hľadiska rozdeliť na dva subsystémy: výrobné sily a výrobne vzťahy.

Teória pracovnej hodnoty

Pri rozpracovaní svojej teórie relatívnych cien Marx v podstate využil Ricardovu teóriu hodnoty. Keďže ceny jednotlivých tovarov vyjadrujú určité kvantitatívne vzťahy medzi tovarmi, podľa Marxa to znamená, že všetky tovary musia mať určitý kvantitatívne merateľný spoločný prvok. Za tento prvok považoval prácu a dospel k záveru, že relatívne ceny tovarov určuje množstvo času nevyhnutné na výrobu tovaru.

Kritika kapitalizmu

Najvýznamnejšou zložkou Marxovho diela je jeho kritika kapitalizmu. Jeho analýze hybných síl vývoja tohto systému však chýba technický aparát teoretickej analýzy. Vysoká miera zovšeobecnenia súčasne vytvorila priestor pre rôzne protichodné vysvetlenia jeho teórie. Na druhej strane však nie je možné nepostrehnúť, že sa týmto zovšeobecnením nájdeme víziu kapitalizmu ako dynamického, meniaceho sa spoločenského systému.

Vplyv Marxových myšlienok

Na Marxove myšlienky nadväzovalo množstvo mysliteľov. Vzhľadom k jeho vplyvu i tí, ktorí s ním úplne nesúhlasili sa s ním vyrovnávajú kriticky. Medzi najväčších Marxových kritikov patria Max Weber, Raymond Aron, Karl Raimund Popper a liberálni myslitelia. Marxovo myslenie našlo nové uplatnenie napríklad v teóriách mysliteľov takzvanej frankfurtskej školy (Erich Fromm, Jürgen Habermas, Karl Grünberg, Theodor Adorno, Max Horkheimer, Herbert Marcuse).

Marxistická filozofia

Marxistická filozofia je založená na dialektickom materializme a historickom materializme.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o seniorov Žilina

Základné princípy dialektického materializmu

• Svet je hmotný, existuje nezávisle od ľudského vedomia.
• Hmota je základom všetkého bytia - myšlienky a vedomie sú produktom hmotného sveta.
• Svet sa neustále vyvíja, a to prostredníctvom dialektiky - teda boja protikladov.
• Vývoj neprebieha náhodne, ale zákonite, podľa objektívnych zákonov prírody a spoločnosti.

Zákony dialektiky podľa Marxa a Engelsa

• Zákon jednoty a boja protikladov - každý jav obsahuje vnútorné protiklady (napr. chudoba a bohatstvo, práca a kapitál), ktoré vedú k pohybu a vývoju.
• Zákon prechodu kvantitatívnych zmien na kvalitatívne - dlhodobé malé zmeny (kvantitatívne) spôsobujú náhle zmeny kvality - revolúcie, prevraty, nové systémy.
• Zákon negácie negácie - vývoj prebieha v cykloch, kde nové formy prekonávajú staré, no zároveň zachovávajú ich jadro.

Historický materializmus

Historický materializmus vysvetľuje dejiny ľudskej spoločnosti ako proces vývoja výrobných síl a výrobných vzťahov.

• Bytie určuje vedomie - teda materiálne podmienky života (ekonomika, výroba, vlastníctvo) formujú myslenie, morálku a kultúru ľudí.
• Dejiny sú dejiny triednych bojov - spoločnosť sa vyvíja cez konflikty medzi triedami.

Hodnotenie marxizmu

• Pozitívne stránky: poukázala na sociálnu nerovnosť a vykorisťovanie, zdôraznila úlohu práce a hospodárstva v dejinách, podporovala myšlienku rovnosti a spravodlivosti.
• Negatívne dôsledky: neskoršie politické interpretácie marxizmu (najmä v totalitných režimoch) často zneužívali jeho idey na udržanie moci a potlačenie slobody, násilné revolúcie a diktatúry.

tags: #sukromne #vlastnictvo #marx #definicia