Nárok na dôchodok vo Švajčiarsku: Podmienky a prehľad systému

Švajčiarsky dôchodkový systém je komplexný a pozostáva z niekoľkých pilierov, ktoré zabezpečujú finančnú stabilitu v starobe. Tento článok poskytuje podrobný prehľad o podmienkach nároku na dôchodok, jednotlivých pilieroch systému a ďalších aspektoch, ktoré súvisia so zabezpečením seniorov vo Švajčiarsku.

Dôchodkový systém vo Švajčiarsku: Tri piliere zabezpečenia

Švajčiarsky dôchodkový systém sa tradične skladá z troch pilierov:

  1. AHV/AVS (I. pilier): Základný štátny dôchodok, ktorý je povinný pre všetkých zamestnancov a zamestnávateľov.
  2. BVG (II. pilier): Povinné dôchodkové poistenie pre zamestnancov, ktoré je financované zamestnávateľom a zamestnancom.
  3. Súkromné sporenie (III. pilier): Dobrovoľné sporenie na dôchodok, ktoré si môže každý občan zabezpečiť individuálne.

AHV/AVS (I. pilier): Základný štátny dôchodok

AHV (Alters- und Hinterlassenenversicherung) alebo AVS (Assurance-vieillesse et survivants) je všeobecné a povinné národné poistenie pre všetky osoby, ktoré žijú alebo pracujú vo Švajčiarsku. Slúži ako starobné a pozostalostné poistenie a tvorí základ švajčiarskeho poistného systému. Na Slovensku ho môžeme prirovnať k sociálnemu poisteniu.

Príspevky na AHV sú rozdelené medzi zamestnanca a zamestnávateľa rovnakým percentuálnym pomerom. Od 1. januára 2020 je to 4,35 % z hrubej mzdy pre každého, čo znamená, že celková výška odvodov do AHV predstavuje 8,7 %. Súčasťou AHV je aj IV (Invalidenversicherung), ktorý je najdôležitejším pilierom poskytovania invalidného poistenia vo Švajčiarsku.

Vo Švajčiarsku je bežný dôchodkový vek mužov 65 rokov a žien 64 rokov. Minimálny dôchodok z AHV/IV predstavuje 1 185 CHF/mesiac a maximálny dôchodok 2 370 CHF/mesiac.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca: Čo je zakázané prenášať cez švajčiarske hranice

BVG (II. pilier): Zamestnanecký dôchodok

BVG (Berufliche Vorsorge) je povinné dôchodkové poistenie pre zamestnancov. Od 25. roku života zamestnávateľ spolu so zamestnancom odvádza peniaze do tzv. druhého piliera, ktoré sa zhromažďujú na mene zamestnanca v dôchodkovom fonde.

Ak zamestnanec opúšťa Švajčiarsko, má možnosť výberu prostriedkov z BVG za určitých podmienok:

  • Odchod mimo EÚ: Môže si vybrať celú sumu.
  • Odchod do krajiny EÚ: Môže si vybrať iba časť, a druhú časť si musí nechať na dôchodkovom účte vo Švajčiarsku. Peniaze ostanú na tzv. dôchodkovom účte vo Švajčiarsku a dostane ich až po dovŕšení dôchodkového veku.

Ak zamestnanec zarábal vo Švajčiarsku viac ako 84 600 CHF ročne, tak všetko nad túto sumu sa ukladalo ako dobrovoľné sporenie.

Ďalšie dôležité odvody zo mzdy vo Švajčiarsku

Okrem príspevkov na dôchodkové poistenie existujú aj ďalšie odvody, ktoré súvisia s výplatnou páskou vo Švajčiarsku. Medzi ne patria:

  • Poistenie proti úrazu: Zamestnanci, ktorí pracujú u švajčiarskeho zamestnávateľa minimálne 8 hodín týždenne, sú zo strany zamestnávateľa poistení pre prípad pracovného aj mimopracovného úrazu. Zamestnanci, ktorí pracujú menej ako 8 hodín týždenne, nie sú poistení pre prípad mimopracovného úrazu (úrazy vzniknuté vo voľnom čase).
  • KTG (Krankentaggeldversicherung): Nepovinné denné nemocenské poistenie, ktoré chráni zamestnávateľa pred finančnými následkami v prípade práceneschopnosti zamestnanca z dôvodu choroby. Príspevok na poistné je zvyčajne rozdelený rovnakým dielom medzi zamestnávateľa a zamestnanca. Avšak príspevok zamestnanca nesmie presiahnuť 50 % z celkovej výšky. Percentuálna výška sa odvíja v závislosti od pracovnej a poistnej zmluvy, nie je stanovená fixne.
  • Abzug Arbeitsbewilligung: Položka za vydanie pobytového povolenia. Nemusí sa vyskytovať pri všetkých zamestnávateľoch (agentúrach). Túto položku môže zamestnanec uhradiť aj priamo na "Gemeinde" (obecnom, resp. mestskom úrade).
  • Miete für Unterkunft: Položka za platbu ubytovania. Podobne ako pri predošlej položke ani túto nemusí odvádzať zamestnávateľ.

Starostlivosť o seniorov vo Švajčiarsku

Vo Švajčiarsku funguje odlišný systém podpory seniorov ako v iných krajinách. Seniori si prispievajú do Švajčiarskeho zdravotného poistenia počas celého ich života, pričom v starobe poberajú príspevky na krytie nákladov na dlhodobú starostlivosť v sociálnych zariadeniach vo výške 20 % a 31 % nákladov na ambulantnú starostlivosť. Na druhej strane toto poistenie nekryje náklady na služby, ako je pobyt v domovoch so zdravotnou službou, domácu pomoc a službu donášku jedla do domu.

Prečítajte si tiež: Mzdy a životné náklady vo Švajčiarsku

Starostlivosť o seniorov sa odohráva v rôznych typoch zariadení, ktorými sú domovy sociálnych služieb, rezidencie pre seniorov, denné stacionáre a vo veľkej miere domácnosti seniorov. Profesionálna starostlivosť zahŕňa ambulantnú starostlivosť, poradenstvo, osobnú starostlivosť, voľné aktivity, kurzy (ošetrovateľstvo), vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj špecifické služby (domáca starostlivosť, pomoc pri osobnej hygiene a služby donášky jedla do domu). Príspevky na takéto sociálne služby poskytuje federálne poistenie seniorov a pozostalých príslušníkov (AHV), ktoré je jadrom systému zabezpečenia v starobe. Príspevky pre seniorov v zdravotných zariadeniach sú niekoľko krát vyššie ako u seniorov, ktorým je poskytovaná starostlivosť u nich doma.

Opatrovanie seniorov vo Švajčiarsku

Opatrovateľ môže pracovať v domácnostiach opatrovaných seniorov, ako aj v sociálnych zariadeniach. Najčastejším spôsobom, ako si nájsť prácu opatrovateľa, je, že uchádzač o zamestnanie sa stáva zamestnancom švajčiarskej agentúry (napr. Spitex, Pro Senectute, Švajčiarsky červený kríž a pod.), ktorá ho posiela do domácností konkrétnych seniorov. Ďalší typ pracovnoprávneho vzťahu môže existovať medzi opatrovateľom a sociálnym zariadením pre seniorov a v neposlednom rade medzi opatrovateľom, ktorý pracuje na živnosť a opatrovaným, príp. jeho rodinou, na dohodu. Takto ponúkaná starostlivosť v prostredí domova je väčšinou platená seniormi, prípadne ich rodinami, alebo je len z časti krytá zdravotným poistením.

Treba mať na pamäti, že existuje rozdiel medzi ošetrovateľom a opatrovateľom. Ošetrovateľ vykonáva ambulantnú starostlivosť, pričom opatrovateľ pomáha zdravotne postihnutému pri hygiene, prezliekaní, stravovaní a pod.

Pracovné pozície pre opatrovateľov sú prevažne v nemecky hovoriacej časti Švajčiarska, preto je tu nevyhnutná komunikatívna znalosť nemeckého jazyka. Na túto prácu je potrebné mať zdravotnícke vzdelanie alebo opatrovateľský kurz, pretože opatrovateľ vykonáva pomoc pri osobnej hygiene, podávaní stravy, pomoc s prezliekaním, tiež vykonáva domáce práce ako varenie, nakupovanie, upratovanie, podávanie liekov a v neposlednom rade robí spoločnosť opatrovanému seniorovi. Vo väčšine prípadov opatrovatelia bývajú v spoločnej domácnosti so seniormi, kde im je poskytnuté aj stravovanie. Mzda za prácu sa pohybuje v závislosti od stavu pacienta a od jeho rodiny. V tomto sektore sú skôr uprednostňované ženy vo veku od 30 do 60 rokov s predchádzajúcimi skúsenosťami s opatrovaním, či už detí alebo starších ľudí.

Platové podmienky pre opatrovateľky vo Švajčiarsku

V prípade domácej starostlivosti zarába opatrovateľka minimálnu mzdu. Hodnota tejto mzdy bola určená na základe tzv. Univerzálnej pracovnej zmluvy. Jej podmienky vzájomne stanovila Únia odborárov a Zväz firiem Zu Hause leben. Podmienky boli následne predstavené verejnosti v Berne a vstúpili do platnosti od 1. januára 2015. Táto zmluva však platí iba pre súkromnú činnosť a nevzťahuje sa na neziskové spoločnosti, ktoré poskytujú nemedicínsku starostlivosť a opateru. Tým sa myslia neziskové nemocnice, ale i agentúry, ktoré rovnako poskytujú takúto starostlivosť.

Prečítajte si tiež: Systém invalidného dôchodku vo Švajčiarsku

Na základe vzájomnej dohody oboch spomínaných strán, musia opatrovateľky zarábať na hodinu minimálnu mzdu, ktorá predstavuje 22 CHF na hodinu. Podmienky, ktoré boli stanovené v rámci univerzálnej pracovnej zmluvy sú doslova míľnikom v rámci opatrovania a prinášajú pozitívnu zmenu. Avšak do rámca týchto podmienok a teda aj minimálnej mzdy nespadajú opatrovatelia a opatrovateľky, ktorí pracujú privátne v domácnostiach, to sa negatívne odzrkadľuje práve na ich minimálnej mzde, ktorá na hodinu predstavuje približne 18,55 CHF.

V zmluve je zároveň obsiahnutý aj 13. plat, ktorý je dôležitý ako náhrada práve v rámci obdobia dovolenky, ale je to aj odškodnenie za cestu do práce. Pričom ak je opatrovateľka plne zamestnaná, tak týždenne odpracuje 42 hodín.

Obaja zmluvní partneri tejto univerzálnej pracovnej zmluvy sa snažili presadiť na Sekretariáte hospodárstva túto pracovnú zmluvu, aby jej podmienky boli záväzné pre celé Švajčiarsko. Napokon platí vo všetkých nemecky hovoriacich kantónoch.

Skúsenosti zlepšujú platové podmienky. V prípade opatrovania zlepšujú platové podmienky dve kritéria: vzdelanie v danom odbore alebo doterajšie pracovné skúsenosti pri opatrovaní. V prípade, že má opatrovateľ dvojročné vzdelanie ohľadom opatrovania alebo štvorročné skúsenosti, musí byť jeho hodinová mzda prinajmenšom 25 CHF. Daná mzda stúpa v prípade, že má človek ukončené celé vzdelanie v odbore, vtedy zarobí 27,50 CHF na hodinu, pričom vo Švajčiarsku musí byť akceptované aj vzdelanie, ktoré sa uskutočnilo v zahraničí.

tags: #švajčiarsko #nárok #na #dôchodok #podmienky