Dobrovoľné nemocenské poistenie SZČO: Náklady a daňové aspekty

Tento článok sa zameriava na daňové hľadisko dobrovoľného nemocenského poistenia pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) v slovenskom daňovom systéme. Mnohí daňovníci, ktorí vykonávajú podnikateľskú činnosť, sa stretávajú s otázkou, či je možné zahrnúť dobrovoľné nemocenské poistenie do daňových výdavkov.

Daňové výdavky SZČO a sociálne poistenie

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, vedie daňovú evidenciu alebo uplatňuje paušálne výdavky, resp. z výsledku hospodárenia zisteného v sústave podvojného účtovníctva. Zákon o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z. upravuje, čo sa považuje za daňový výdavok.

V zmysle § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov sa za daňové výdavky považuje poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie v súlade so zákonom o zdravotnom poistení a zákonom o sociálnom poistení platené daňovníkom s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Dobrovoľné sociálne poistenie a daňové hľadisko

Za daňové výdavky sa považujú aj výdavky na dobrovoľné sociálne poistenie vrátane dobrovoľného poistného na poistenie v nezamestnanosti platené daňovníkom s príjmami podľa § 6 zákona o dani z príjmov ako dobrovoľne poistenej osoby, pretože aj dobrovoľne poistená osoba je povinná platiť poistné v súlade so zákonom o sociálnom poistení.

Príklad z praxe

Manželka (SZČO) platila po celý rok 2010 sociálne aj zdravotné poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu. Od júna 2010 sa navyše nemocensky pripoistila a platí nemocenské poistenie z maxima (kvôli plánovanej materskej dovolenke).

Prečítajte si tiež: Doplnkové dôchodkové sporenie a SZČO

Podmienky pre odpočítanie poistného

Ako poistné a príspevky, ktoré je daňovník povinný platiť a ktoré si môže uplatniť ako daňové výdavky, sa rozumie aj poistné a príspevky, ktoré platí ako dobrovoľný platiteľ poistného do Sociálnej poisťovne, resp. zdravotnej poisťovne. Ide však len o dobrovoľne platené poistné z príjmov, z ktorých je povinnosť takéto poistné platiť. Príklad: Ak by daňovník dosahoval len príjmy z prenájmu nehnuteľnosti a platil by si dobrovoľne poistné, nie je toto možné odpočítať si od príjmov z prenájmu (platenie poistného sa vzťahuje len na príjmy podľa § 5, § 6 ods. 1 a 2 ZDP).

Vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu

V súlade s § 146 zákona o sociálnom poistení je Sociálna poisťovňa v ustanovenej lehote povinná vrátiť poistné, ktoré povinne poistená fyzická osoba zaplatila bez právneho dôvodu. Právo na vrátenie poistného sa premlčí do desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba poistného bez právneho dôvodu zúčtovaná na účet Sociálnej poisťovne.

Postup v prípade vrátenia poistného

Ak poistné zaplatené bez právneho dôvodu Sociálna poisťovňa, resp. zdravotná poisťovňa vráti daňovníkovi v rovnakom účtovnom období, ako daňovník uvedené sumy na účet Sociálnej poisťovne, resp. zdravotnej poisťovne uhradil, potom daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva o sumu vráteného poistného zníži výdavky zahrnované do základu dane z príjmov v členení „poistné a príspevky“, a to v rámci uzávierkových účtovných operácií.

Ak k vráteniu súm poistného zaplateného bez právneho dôvodu dôjde až v nasledujúcom účtovnom období, daňovník neúčtuje tieto sumy ako zníženie výdavkov zahrnovaných do základu dane z príjmov v členení „poistné a príspevky“. V tomto prípade poistné zaplatené bez právneho dôvodu, o ktoré si daňovník v predchádzajúcom zdaňovacom období znížil základ dane, vrátené daňovníkovi je jeho zdaniteľným príjmom, ktorý zahrnie do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom vrátenú sumu poistného prijal. Obdobný postup uplatní aj daňovník, ktorý uplatňuje preukázateľné daňové výdavky a vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods.

Dobrovoľné poistenie: Možnosti a obmedzenia

Ak nie ste povinne poistení a chcete sa zabezpečiť v prípade neočakávaných situácií, môžete sa rozhodnúť pre dobrovoľné sociálne poistenie. Sociálne poistenie je povinné verejnoprávne poistenie, vďaka ktorému sú občania prostredníctvom platenia odvodov a poberania dávok zabezpečení pred rizikovými životnými situáciami.

Prečítajte si tiež: Zárobok a predčasný dôchodok

Kto sa môže dobrovoľne poistiť?

• Nezamestnaný (napr. študent)
• SZČO, ktorej hrubý príjem nepresiahol stanovenú hranicu a nevznikla jej povinnosť platby povinného poistenia.
• Policajtka/policajt alebo profesionálna vojačka/vojak, ktorí sú súčasne nemocensky zabezpečení podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

Kto sa nemôže dobrovoľne poistiť?

• Povinne nemocensky poistený (zamestnanec, SZČO, ktorej príjem presiahol stanovenú hranicu a musí si platiť povinné poistenie).
• Osoba s priznaným starobným, či predčasným starobným dôchodkom, invalidným dôchodkom s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (t. j. odo dňa vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku).
• Poberateľ akéhokoľvek invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku (t. j. čerpáte rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu.)

Druhy dobrovoľného poistenia

Môžete si vybrať jeden samostatný druh poistenia, alebo viaceré poistenia v rámci piatich balíkov, ktoré ponúka Sociálna poisťovňa. Medzi druhy dobrovoľného poistenia patrí:

• Dobrovoľné nemocenské poistenie
• Dobrovoľné dôchodkové poistenie
• Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti

Praktické aspekty dobrovoľného poistenia

Ak sa chce fyzická osoba dobrovoľne poistiť, musí dovŕšiť vek 16 rokov a mať trvalý pobyt alebo povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt na území SR (vrátane osôb s trvalým pobytom na území iného členského štátu EÚ, štátu EHP, Švajčiarska alebo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska).

Ako sa prihlásiť a odhlásiť z dobrovoľného poistenia

Prihlásenie sa na dobrovoľné poistenie sa realizuje prostredníctvom prihlášky. Dobrovoľné poistenie zaniká napr. pri nezaplatení poisteného dva po sebe nasledujúce mesiace, atď.

Vymeriavací základ a sadzba poistenia

Výška poistného je závislá od vymeriavacieho základu a sadzby poistenia. Vymeriavací základ sa každý rok 1. januára mení. Jeho výšku zverejňuje na svojom webovom sídle Sociálna poisťovňa (vychádza z priemernej hrubej mzdy v hospodárstve SR, zisťuje ju Štatistický úrad SR). Sledovať jeho výšku potrebujete najmä vtedy, ak platíte poistné z minimálneho základu, aby ste pri jeho zvýšení neplatili príliš málo. Ak potrebujete zmeniť platobný príkaz, ktorý ste si nastavili v banke, musíte tak urobiť do 8.

Príklady z praxe

Príklad 1: Živnostníčka si platí dobrovoľné poistenie. Jej mesačný vymeriavací základ je 1 300 eur. Vypočíta si ho ako 45,2 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov (t. j. z roku 2022). Priemerná mzda bola 1 430 eur. Živnostníčka si vypočítala, že minimálny mesačný vymeriavací základ pre rok 2024 je 646,36 eur. Keďže jej vypočítaný mesačný vymeriavací základ je vyšší, môže v roku 2024 platiť poistné.

Prečítajte si tiež: SZČO a invalidný dôchodok: Čo potrebujete vedieť

Príklad 2: Pán Ján je zamestnaný a zároveň platí odvody ako živnostník z vymeriavacieho základu 700 eur. Chce sa dobrovoľne poistiť. Jeho maximálny vymeriavací základ je 1 300 eur. Pán Ján si pred podaním prihlášky na dobrovoľné poistenie musí od maximálneho vymeriavacieho základu odrátať ten, z ktorého už poistné zaplatil ako zamestnanec, tzn. (1 300 eur - 700 eur).

Zmeny v minimálnych a maximálnych vymeriavacích základoch od roku 2025

Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby (DPO) budú od roku 2025 platiť nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie. Informáciu zo Sociálnej poisťovne o novej výške poistného dostanú SZČO, ktorých sa to týka, v priebehu januára 2025 listom alebo do elektronickej schránky, ak ju majú aktivovanú. Poistné v novej výške za mesiac január následne po prvý raz zaplatia do 10. februára 2025. Nové minimálne poistné pre SZČO bude vo výške 237,02 €, maximálne dosiahne 5 214,49 €. Minimálny a maximálny vymeriavací základ na sociálne poistenie pre SZČO a DPO sa od 1. januára 2025 mení.

Minimálne poistné pre povinne poistenú SZČO od 1. januára 2025 bude predstavovať 237,02 €. Maximálne poistné pre povinne poistenú SZČO bude vo výške 5 214,49 €. Minimálne poistné pre DPO, ktorá je dobrovoľne poistená dôchodkovo, nemocensky a v nezamestnanosti, bude od 1. januára 2025 predstavovať sumu, ktorá zodpovedá kombinácii poistení.

Porovnanie odvodov živnostníka v rokoch 2024 a 2025

Nasledujúca tabuľka porovnáva mesačné odvody živnostníka v roku 2024 a 2025, a to pre začínajúceho živnostníka (v 1. roku podnikania) a živnostníka, ktorý podniká dlhšie ako 1 rok.

• Začínajúci živnostník (1. rok podnikania): Neplatí povinné poistné a príspevky na sociálne poistenie.
• Živnostník podnikajúci dlhšie ako 1 rok: Platí 33,15 % z vymeriavacieho základu, minimálne 237,02 € v roku 2025.

V roku 2025 je hranica príjmu pre posúdenie povinnosti úhrady odvodov do Sociálnej poisťovne suma 8580 eur za rok 2024.

Príklad: Povinnosť platenia odvodov od 1.7.2025

Živnostenské oprávnenie vzniklo 1.1.2024. Takýto začínajúci živnostník bude prvýkrát podávať daňové priznanie na daň z príjmu v lehote do 31.3.2025. Pre rok 2025 je minimálny vymeriavací základ pre platenie poistného do Sociálnej poisťovne vo výške 715 Eur. Pre porovnanie, v roku 2024 bol minimálny vymeriavací základ pre platenie poistného do Sociálnej poisťovne vo výške 652 Eur.

Okrem situácie, že živnostník podniká prvý rok, nevznikne živnostníkovi v roku 2025 povinnosť úhrady odvodov do Sociálnej poisťovne aj v prípade, ak živnostník dosiahol za rok 2024 príjmy (bez odpočítania výdavkov) maximálne 8 580 Eur.

Príklad: Martin a jeho príjmy v roku 2024

Živnostník Martin dosiahol v roku 2024 celkom príjem z podnikania vo výške 10.000 eur. V roku 2024 preukázateľne zaplatil aj odvody do zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne vo výške 880 eur. V daňovom priznaní k dani z príjmu za rok 2024 a podanom v roku 2025 vykázal základ dane vo výške 3000 eur. Keďže príjem Martina dosiahol v roku 2025 viac ako je hranica pre neplatenie odvodov (8 580 eur), vzniká mu povinnosť platenia odvodov do Sociálnej poisťovne od 1.7.2025 vo výške 33,15% z jeho vymeriavacieho základu. Keďže mesačný vymeriavaci základ živnostníka Martina je nižší ako je minimálny vymeriavaci základ pre rok 2025 (715 eur), vznikne Martinovi povinnosť platiť odvody vypočítané z minimálneho vymeriavacieho základu.

Zdravotné poistenie živnostníka v roku 2025

Živnostník v roku 2025 platí preddavky na zdravotné poistenie vo výške 15 % z vymeriavacieho základu (v prípade zdravotného postihnutia 7,50 % z vymeriavacieho základu) a to do ôsmeho dňa po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca. Povinnosť platiť odvody do zdravotnej poisťovne vzniká živnostníkovi odo dňa, kedy sa stal samostatne zárobkovo činnou osobu. Existujú aj výnimky, kedy nemusí živnostník platiť odvody do zdravotnej poisťovne (preddavky) hneď od začiatku podnikania. K takejto situácií dochádza ak je súčasne popri podnikaní študentom, či na materskej, dôchodku, alebo je súčasne zamestnanec a živnostník. Rovnaký minimálny vymeriavací základ ako pri sociálnom poistení platí aj pre zdravotné poistenie, t.j. pre rok 2025 je vo výške 715 Eur.

Optimalizácia odvodov prechodom na s.r.o.

Častokrát živnostníci zvažujú prechod na s.r.o. z dôvodu optimalizácie odvodov. Niet sa čomu čudovať, keďže pri s.r.o. je viacero možností, ako ušetriť na platení odvodov. Najčastejší prípad optimalizácie je taký, že do zdravotnej poisťovne platíte len minimálny preddavok a do Sociálnej poisťovne sa neplatí žiaden odvod.

Kalkulačky Sociálnej poisťovne pre výpočet poistného

Sociálna poisťovňa v súvislosti so zmenou minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu od 1. januára 2024 pripravila nové kalkulačky na výpočet poistného pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby. Kalkulačky sú zverejnené na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Záujemcom poslúžia pre informatívny výpočet poistného za obdobie od 1. januára 2024.

Použitie kalkulačiek je jednoduché: SZČO si v kalkulačke najprv zadá príjem z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti, následne aj čiastkový základ dane a zaplatené poistné (na povinné verejné zdravotné poistenie, na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie i do rezervného fondu solidarity). Takto si vypočíta vymeriavací základ a tiež jednotlivé sumy poistného. Ide o poistné na nemocenské, starobné, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Dobrovoľne poistená osoba si v kalkulačke najprv určí svoj typ dobrovoľne poistenej osoby (pomôcku s popisom nájde pri kalkulačke), zadá svoj vymeriavací základ a kalkulačka jej informatívne vypočíta jednotlivé druhy poistného a ich súčet.

tags: #szco #dobrovolne #nemocenske #poistenie #naklady #danovy