Trestnoprávne následky krivej výpovede: Definícia a dôsledky

Trestné právo je pilierom ochrany spoločnosti, ústavného zriadenia, práv a záujmov občanov a právnických osôb. Používa prostriedky ako hrozbu trestom, ukladanie trestu, výkon trestu a ochranné opatrenia na dosiahnutie represívneho a preventívneho pôsobenia. Kľúčovú úlohu v tomto systéme zohráva aj postihovanie krivej výpovede, ktorá narúša princípy spravodlivosti a ohrozuje riadny priebeh trestného konania.

Úvod do trestného práva a jeho účelu

Trestné právo Slovenskej republiky má za cieľ chrániť spoločnosť a ústavné zariadenie Slovenskej republiky, práva a oprávnené záujmy občanov a právnických osôb. Trestné právo represívne pôsobí na konkrétneho páchateľa a preventívne pôsobí na možného páchateľa trestného činu. Na dosiahnutie svojho účelu používa hrozbu trestom, ukladanie trestu, výkon trestu a ochranné opatrenia. Základným prameňom slovenského trestného práva sú Trestný zákon (trestné právo hmotné) a zákon o trestnom konaní súdnom - Trestný poriadok (trestné právo procesné).

Trestný zákon sa člení na všeobecnú a osobitnú časť. Vo všeobecnej časti sa vymedzujú všeobecné základy trestnej zodpovednosti a pôsobnosti zákona, sú v nej ustanovené druhy trestov a ochranných opatrení a prípady zániku trestnosti a trestu a obsahuje tiež osobitné ustanovenia o trestnom postihu mladistvých (15-18 rokov). V osobitnej časti trestného zákona sa uvádzajú trestné činy podľa druhu chránených záujmov. Sú to trestné činy: proti republike, hospodárske, proti poriadku vo verejných veciach, hrubo narúšajúce občianske spolužitie, proti rodine a mládeži, proti životu a zdraviu, proti slobode a ľudskej dôstojnosti, proti majetku, proti ľudskosti, proti brannosti a civilnej službe, vojenské.

Základy trestnej zodpovednosti

Základom trestnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu je materiálna a formálna podmienka. Materiálnou podmienkou trestného činu je jeho nebezpečenosť pre spoločnosť - ohrozuje spoločnosť, ústavné zriadenie SR, práva a oprávnené záujmy občanov a PO. Stupeň nebezpečnosti je daný vekom, osobou páchateľa (recidivista), spôsobom spáchania trestného činu, dôsledkom činu a pod. Formálnou podmienkou trestného činu je naplnenie znakov trestného činu (jeho skutkovej podstaty). Každú skutkovú podstatu charakterizujú tieto skupiny znakov - objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka trestného činu.

Objektom trestného činu sú právom chránené spoločenské vzťahy, záujmy, proti ktorým je čin namierený (hmotný predmet útoku - predmet, proti ktorému útok smeruje, napr. vec pri krádeži). Objektívna stránka zahŕňa vlastné konanie, spôsob konania, následok, príčiny trestného činu a vzťah medzi konaním a následkami. Konaním rozumieme tak aktívne, ako aj omisívne konanie (opomenutie, zdržanie sa činnosti) založené na prejave ľudskej vôle. Subjektom môže byť len FO, ktorá v čase spáchania činu dosiahla vek 15 rokov a bola príčetná. Subjektívna stránka zahŕňa vnútorné znaky, ktoré sa týkajú psychiky páchateľa (zavinenie, stupeň zavinenia, pohnútky, motivácia). Zavinenie je vnútorný, psychický stav páchateľa k porušeniu (ohrozeniu) chráneného záujmu a k jeho následkom. Je podmienené poznaním (intelekt. zložka zavinenia) činu a vôľou spáchať trestný čin.

Prečítajte si tiež: Práva a povinnosti počas práceneschopnosti

Krivá výpoveď a krivá prísaha (§ 346 Trestného zákona)

Krivá výpoveď a krivá prísaha sú trestné činy proti spravodlivosti, ktoré spočívajú v úmyselnom uvádzaní nepravdivých informácií pred orgánmi činnými v trestnom konaní alebo súdom. Tieto činy narúšajú dôveryhodnosť súdneho konania a môžu viesť k nespravodlivým rozhodnutiam.

Definícia a znaky krivej výpovede

Podľa § 346 Trestného zákona, krivej výpovede sa dopustí ten, kto ako svedok, znalec alebo tlmočník v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo kto takú okolnosť zamlčí.

Znaky skutkovej podstaty trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy:

• Subjekt: Svedok, znalec alebo tlmočník.
• Objektívna stránka: Uvedenie nepravdy alebo zamlčanie okolnosti.
• Okolnosť: Musí mať podstatný význam pre rozhodnutie.
• Subjektívna stránka: Úmyselné konanie.

Trestnoprávne následky krivej výpovede

Trestný zákon stanovuje za krivú výpoveď a krivú prísahu trest odňatia slobody až na tri roky. V prípade, že je krivá výpoveď spôsobená úmyslom zvýhodniť páchateľa trestného činu, môže byť uložený trest odňatia slobody až na päť rokov. Ak je krivá výpoveď spôsobená v konaní o obzvlášť závažnom zločine, môže byť uložený trest odňatia slobody až na osem rokov.

Princíp zákazu donucovania k sebaobviňovaniu (nemo tenetur)

Dôležitým aspektom pri posudzovaní trestnoprávnej zodpovednosti za krivú výpoveď je princíp zákazu donucovania k sebaobviňovaniu (nemo tenetur se ipsum accusare). Tento princíp zaručuje, že nikto nemôže byť nútený svedčiť proti sebe alebo priznať vinu. Výslovné zakotvenie tohto princípu nachádzame v čl. 14 ods. 3 písmeno g/ Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ktorý stanovuje ako jednu z minimálnych záruk pre každého obvineného z trestného činu, že nesmie byť nútený svedčiť proti sebe alebo priznať vinu.

Prečítajte si tiež: Invalidita, úraz a PN

Európsky súd pre ľudské práva uznáva tento princíp ako súčasť konceptu spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. ESĽP sa aplikáciou princípu nemo tenetur zaoberal vo viacerých rozhodnutiach, pričom túto zásadu skúmal z rôznych aspektov. Z týchto rozhodnutí, okrem iného, vyplýva, že princíp nemo tenetur chráni podozrivého aj pred nútením k poskytnutiu listinných dôkazov proti sebe samému v administratívnom konaní a následným použitím takýchto dokumentov v rámci trestného konania.

Podľa čl. 40 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.): „Obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto práva ho nemožno nijakým spôsobom pozbaviť.“ Princíp nemo tenetur je zakotvený aj v našom trestnoprocesnom kódexe, keď § 121 ods.

Aplikácia princípu nemo tenetur v praxi

V praxi sa často stáva, že osoby podozrivé z hospodárskej trestnej činnosti sa snažia zbaviť dôkazov, napríklad fiktívnym oznámením o krádeži účtovných dokladov. V takýchto prípadoch je dôležité rozlišovať, či sa osoba snaží vyhnúť trestnému stíhaniu za pôvodný trestný čin, alebo či sa dopúšťa nového trestného činu krivej výpovede.

Ak je napr. štatutárny orgán daňového subjektu vypočúvaný ako svedok k daňovej trestnej činnosti, z ktorej je podozrivý, hrozba sankciou pre trestný čin krivej výpovede by bola v rozpore so zásadou nemo tenetur. Je potrebné si uvedomiť, že osoba nerozhoduje o procesnom postavení, v ktorom bude vypočúvaná. Aj z tohto dôvodu by nebolo spravodlivé vnucovať povinnosť vypovedať pravdu podozrivému, len z dôvodu, že bol vypočúvaný v procesnom postavení svedka.

V prípade, ak osoba nepravdivo oznamuje krádež vlastných účtovných dokladov, nikoho konkrétneho z jeho spáchania neobviňuje. V prípade, ak je takáto krivá výpoveď motivovaná snahou zatajiť dôkazy alebo znemožniť prístup orgánov činných v trestnom konaní ku nim, za splnenia ďalších zákonných podmienok prichádza do úvahy aj trestné stíhanie pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona.

Prečítajte si tiež: Úloha Sociálnej poisťovne pri úrazoch

Zákonné tresty

Za spáchané trestné činy môže súd uložiť:

• trest odňatia slobody
• trest zákazu činnosti - na 1 až 10 rokov (mladiství na 1 až 5 rokov), činnosť zakázaná, zvyčajne činnosť v zamestnaní (vo výkone zamestnania, funkcie alebo povolania)
• peňažný trest - vo výmere od 5 000 do 5 000 000 Sk (mimoriadne i pod dolnú hranicu, minimálne 2 000 Sk), týka sa hlavne nezákonného obohacovania sa (páchateľ trestnou činnosťou získal neoprávnený majetkový prospech), môže byť uložený samostatne alebo v spojení s iným druhom trestu, náhradným trestom pri jeho nedobytnosti je trest odňatia slobody až na 5 rokov
• trest prepadnutia veci - ktorá bola použitá alebo získaná pri trestnom čine, vec musí patriť páchateľovi, vlastníkom sa stáva štát
• trest prepadnutia majetku - postihuje celý majetok odsúdeného (prípadne časť, ktorú určí súd), nevzťahuje sa na veci nevyhnutné na uspokojenie životných potrieb odsúdeného (osôb, ktoré odsúdený vyživuje)
• trest straty čestných titulov a vyznamenaní - odsúdený stráca vyznamenania, čestné uznania, vedecké a umelecké hodnosti, nejde o samostatný trest
• trest straty vojenskej hodnosti - odsúdenému sa znižuje vojenská hodnosť na hodnosť vojaka, vedľajší trest - nie je samostatný
• trest zákazu pobytu - odsúdený sa nesmie zdržiavať na istom mieste (nevzťahuje sa na jeho bydlisko) v rozmedzí 1 až 5 rokov, začína plynúť až po návrate z výkonu trestu
• trest vyhostenia z územia republiky - vzťahuje sa na cudzincov (aj mladistvých), nie však na občanov SR a utečencov so štatútom utečenca
• výnimočný trest (mimoriadne vysoký stupeň nebezpečnosti): trest odňatia slobody na 15 až 25 rokov, trest odňatia slobody na doživotie

Súd prihliada na:

• stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť
• záruky občianskych združení
• u spolupáchateľov aj na mieru konania každého z nich
• poľahčujúce a priťažujúce okolnosti
• započítanie väzby a trestu

tags: #trestnopravne #nasledky #kriva #vypoved #definicia