Typy zmlúv o finančnom sprostredkovaní: Prehľad a rozdiely

Finančné sprostredkovanie je komplexná oblasť, v ktorej sa využívajú rôzne typy zmlúv. Tento článok poskytuje prehľad najbežnejších zmlúv o finančnom sprostredkovaní, ich charakteristík a rozdielov, s cieľom uľahčiť orientáciu v tejto problematike pre širokú verejnosť.

Mandátna zmluva: Flexibilita a obchodnoprávny vzťah

Mandátna zmluva predstavuje obchodnoprávny vzťah, ktorý je upravený v Obchodnom zákonníku. V kontexte finančného sprostredkovania sa často využíva pre svoju flexibilitu a odlišný prístup k odvodom a daniam.

Základné charakteristiky mandátnej zmluvy

Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka sa mandátnou zmluvou mandatár zaväzuje, že za odplatu zariadi pre mandanta určitú obchodnú záležitosť. Mandátna zmluva je záväzok vykonať určitú činnosť pre mandanta (zamestnávateľa), pričom mandant je povinný zaplatiť mandatárovi (zamestnancovi) odplatu. Na platnosť zmluvy je postačujúce, aby sa zmluvné strany dohodli na tom, že mandatárovi patrí za uskutočnenie obchodnej záležitosti v mene mandanta odplata. Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Ani v týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant. Mandatár sa však za istých podmienok môže odchýliť od pokynov mandanta.

Dôležité je zdôrazniť, že osoba pracujúca na základe mandátnej zmluvy nemá status zamestnanca podľa Zákonníka práce. To má významné dôsledky v praktickom živote zamestnávateľa.

Rozdiely medzi mandátnou zmluvou a pracovnou zmluvou

• Nároky a povinnosti: Osobe s mandátnou zmluvou nie je možné poskytovať stravné lístky alebo finančný príspevok na stravovanie. Taktiež nezodpovedá za škodu podľa Zákonníka práce a nemá nárok na dovolenku.
• Odvody a dane: Pri mandátnej zmluve nevzniká zamestnávateľovi povinnosť platiť odvody do poisťovní a zrážať preddavky na daň z príjmu.
• Náhrada škody: V prípade vzniku škody na majetku zamestnávateľa nie je pri vymáhaní náhrady škody od osoby s mandátnou zmluvou obmedzený štvornásobkom priemernej mzdy, ako je to v prípade zamestnanca.
• Príkazy a pokyny: Pri vytváraní mandátnych vzťahov je žiadúce si v mandátnej zmluve dohodnúť, kto je oprávnený dávať mandatárovi v mene mandanta (zamestnávateľa) pokyny. Ak však mandant nesplní pokyn určeného vedúceho, aj keď bude oprávnený v mene mandanta ho uložiť, nepôjde o porušenie pracovnej disciplíny.

Príklad fungovania mandátnej zmluvy

Fyzická osoba uzatvorila mandátnu zmluvu s podnikateľským subjektom, ktorej obsahom je dohoda na zastupovaní podnikateľa pri dohadovaní obchodných vzťahov s dodávateľmi. Ako odplata bola dojednaná suma 500 €/mesiac. Mandatár dostane odplatu vo výške uvedenej v zmluve a musí ju ako príjem zahrnúť do daňového priznania spolu s ostatnými príjmami.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Dôležitosť odbornej starostlivosti

Pojem „odborná starostlivosť“ je potrebné chápať v kontexte konkrétneho prípadu právneho vzťahu založeného mandátnou zmluvou. Pre výklad pojmu „odborná starostlivosť“ je potrebné identifikovať „bežnú starostlivosť“ pri zariadení predmetnej obchodnej záležitosti, ktorá na naplnenie zákonného rámca statusu mandatára nebude postačujúca, pretože zo zákona sa od mandatára vyžaduje viac ako bežná starostlivosť pri vybavení dojednanej záležitosti.

Zmluva o sprostredkovaní: Vyhľadávanie obchodných príležitostí

Zmluva o sprostredkovaní je upravená v § 642 Obchodného zákonníka. Sprostredkovateľ sa ňou zaväzuje, že bude pre záujemcu vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou.

Výhody zmluvy o sprostredkovaní

Uzavretie zmluvy o sprostredkovaní je pre podnikateľa výhodné najmä v prípade, keď nemá dostatok času na vyhľadávanie nových obchodných partnerov, resp. zákazníkov pre odbyt svojich tovarov či služieb. Zmluva o sprostredkovaní je zmluvou odplatnou, a preto je vhodné, aby sa zmluvné strany na odmene pre sprostredkovateľa dohodli priamo v zmluve. Pre sprostredkovateľa je významné aj určenie vzniku nároku na odmenu, ktorý môže vzniknúť napríklad už len zoznámením záujemcu s treťou osobou alebo až v prípade, ak sa sprostredkúvaný obchod reálne uzavrie.

Rámcová zmluva: Dlhodobá spolupráca a zjednodušenie obchodu

Rámcovú zmluvu priamo v Obchodnom zákonníku upravenú nenájdeme. Najčastejšie však pôjde o tzv. nepomenovanú zmluvu uzavretú podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Samotná rámcová zmluva určuje len základný okruh (rámec) práv a povinností zmluvných strán, pričom práve na jej základe podnikatelia následne uzatvárajú opakovane ďalšie zmluvy, prípadne len objednávky, ktoré špecifikujú jej predmet detailnejšie (napr. počet kusov, hmotnosť, doba dodania a pod.). Veľmi často býva rámcová zmluva pomenovaná aj ako zmluva o obchodnej spolupráci, prípadne špecifickejšie ako napríklad rámcová kúpna zmluva.

Význam a výhody rámcovej zmluvy

V praxi sa rámcové zmluvy uzavierajú najčastejšie medzi obchodníkmi, ktorí spolu dlhodobo a opakovane obchodujú. Uzavretie rámcovej zmluvy medzi takýmito obchodníkmi im umožňuje nielen zjednodušiť, ale aj urýchliť realizáciu ich obchodu, nakoľko nie je potrebné na každý podobný obchod opätovne uzavierať podobné zmluvy, v ktorých by sa opakovane museli koncipovať práva a povinnosti zmluvných strán. Do určitej miery môžeme rámcovú zmluvu prirovnať k všeobecným obchodným podmienkam, keďže jej význam spočíva v uľahčení a zjednodušení procesu uzatvárania obchodu medzi podnikateľmi. Rámcová zmluva sa väčšinou používa v spojení s ďalšou čiastkovou zmluvou, resp. objednávkou, v ktorej sú uvedené niektoré ďalšie náležitosti zmluvného vzťahu ako napríklad množstvo tovaru, cena tovaru či miesto a čas dodania. Tieto jednotlivé čiastkové zmluvy, ktoré sa viažu ku konkrétnej rámcovej zmluve, môžu byť následne označené číslom prípadne iným znakom. Povinnosť uzavrieť čiastkovú zmluvu však nie je podstatnou náležitosťou rámcovej zmluvy. Povinnosť uzavrieť následné čiastkové zmluvy môže byť stanovená v zmluve napríklad v podobe doložky o minimálnom odbere alebo naopak nemusí byť v rámcovej zmluve riešená vôbec. Potom je uzavieranie čiastkových zmlúv ponechané až na ďalších rozhodnutiach zmluvných strán.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Príjmy z činnosti finančných sprostredkovateľov a ich zdaňovanie

Príjmy z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou, sa zaraďujú podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. Medzi tieto príjmy patria:

• príjmy z činnosti sprostredkovateľov poistenia podľa zákona č. 186/2009 Z. z.
• príjmy z činnosti sprostredkovateľov doplnkového dôchodkového sporenia podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení zákona č. 747/2004 Z. z.
• príjmy z činnosti sprostredkovateľov podľa zákona č. 5/2004 Z. z.
• príjmy z činnosti sprostredkovateľov stavebného sporenia podľa zákona č. 310/1992 Zb.
• príjmy z činnosti podľa zákona č. 566/2001 Z. z.

Možnosti uplatnenia výdavkov

Daňovník, ktorý vykonáva činnosť finančného sprostredkovania na základe písomnej zmluvy s finančnou inštitúciou a je vedený v registri NBS, zaradí príjmy z takto vykonávanej činnosti medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov. Ak daňovník nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty, alebo je platiteľom dane z pridanej hodnoty len časť zdaňovacieho obdobia, môže sa rozhodnúť uplatniť výdavky percentom z príjmov a to vo výške 60 % z úhrnu príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a 2 zákona, najviac do výšky 20 000 € ročne.

Daňová evidencia

Daňovník, ktorý pri príjmoch z výkonu činnosti sprostredkovateľa poistenia (§ 6 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov) uplatňuje preukázateľne vynaložené daňové výdavky, sa môže rozhodnúť viesť počas celého zdaňovacieho obdobia daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov. Počas uplatňovania preukázateľných daňových výdavkov v rozsahu daňovej evidencie, daňovník nie je účtovnou jednotkou (napr. nemá povinnosť zostaviť účtovnú závierku, vyhotoviť účtovné výkazy). Ak sa daňovník rozhodne viesť daňovú evidenciu, vedie ju počas celého zdaňovacieho obdobia. Nemôže dôjsť k situácii, že by časť zdaňovacieho obdobia viedol účtovníctvo a časť zdaňovacieho obdobia viedol daňovú evidenciu.

Ktorá zmluva je najvýhodnejšia?

Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď. Je na zvážení podnikateľa či plánuje s obchodným partnerom obchodovať. Voľba závisí od konkrétnych potrieb a cieľov podnikateľa. Mandátna zmluva ponúka flexibilitu a odlišný prístup k odvodom a daniam, zmluva o sprostredkovaní je vhodná pre vyhľadávanie nových obchodných príležitostí a rámcová zmluva zjednodušuje dlhodobú spoluprácu.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

tags: #typy #zmlúv #o #finančnom #sprostredkovaní