Úloha sociálneho pracovníka v zariadení pre seniorov: Komplexný sprievodca

Sociálny pracovník v zariadení pre seniorov zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní kvalitnej a dôstojnej starostlivosti o starších občanov. Jeho prítomnosť a aktivity sú nenahraditeľné a presahujú rámec bežnej starostlivosti. Disponuje širokým spektrom znalostí a zručností z oblasti sociálnej prevencie, intervencie, riadenia sociálnych klientov a procesov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o úlohe sociálneho pracovníka v zariadení pre seniorov, jeho kvalifikačných predpokladoch, osobnostných vlastnostiach a konkrétnych činnostiach.

Kto je sociálny pracovník?

Sociálny pracovník je samostatný odborný pracovník, ktorý disponuje rozsiahlymi znalosťami a zručnosťami v oblasti sociálnej prevencie a intervencie, ako aj v riadení sociálnych klientov a procesov. V rámci výkonu svojej samostatnej odbornej činnosti vykonáva sociálnu prevenciu a intervenciu s jednotlivcami, skupinami a komunitami. Sociálny pracovník erudovane aplikuje široký arzenál metód a techník sociálnej práce v oblasti sociálnej prevencie, sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie a krízovej intervencie. Po zaškolení môže vykonávať aj sociálnu posudkovú činnosť.

Sociálny pracovník úzko spolupracuje s asistentom sociálnej práce a koordinuje procesy vyhľadávania a motivovania klientov, posudzuje ich životnú situáciu, určuje mieru ohrozenia dieťaťa a jeho rodiny, riadi prijímacie a adaptačné procesy klientov do rôznych sociálnych programov a podieľa sa na zabezpečovaní komplexnej starostlivosti.

Legislatívny rámec sociálnej práce

Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:

• Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
• Zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

V zmysle zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách § 84 ods. V zmysle zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci § 7 ods. 2 písm. b sa pri povolení na výkon samostatnej praxe vyžaduje 3 ročná prax „žiadateľ o povolenie vykonával sociálnu prácu v praxi najmenej tri roky“.

Prečítajte si tiež: Dnešná rola kníh

Vzdelávanie a odborná príprava

Vzdelanie sociálneho pracovníka je interdisciplinárne, čo znamená, že vychádza z poznatkov rôznych vedných odborov. Získané vedomosti a zručnosti umožňujú sociálnemu pracovníkovi efektívne vykonávať svoju prácu a poskytovať kvalitnú starostlivosť klientom.

Medzi kľúčové oblasti vzdelávania patria:

• Teoretické základy sociálnej práce: Teórie sociálnej práce, postavenie sociálnej práce v kontexte iných vedných odborov; sociálno-filozofické a etické základy sociálnej práce; sociologické základy sociálnej práce; psychologické základy sociálnej práce; právne základy sociálnej práce; ekonomické základy sociálnej práce a základné znalosti z odboru štatistiky, demografie, potrebné pre uskutočňovanie úloh sociálnej práce; sociálno-pedagogické a sociálno-andragogické základy sociálnej práce; politologické základy sociálnej práce a i.
• Aplikovaná sociálna politika: Aplikovaná sociálna politika, teória a prax, objekty a subjekty sociálnej politiky, modely sociálnej politiky, nástroje sociálnej politiky, sociálna politika na medzinárodnej úrovni, typológie a funkcie sociálneho štátu, vplyv demografického vývoja na sociálnu politiku, typy rodinnej politiky a motivačné nástroje populačnej politiky; zdravotná politika v legislatívnom ukotvení (choroba, invalidita, pracovná neschopnosť, kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia), riešenie chudoby v legislatíve (hmotná núdza, životné minimum); aktuálne trendy sociálnej politiky vo vzdelávaní (inteligenčný rast, potreba duálneho vzdelávania); politika zamestnanosti a politika trhu práce (aktívne a pasívne nástroje v riešení nezamestnanosti); komunálna sociálna politika; financovanie sociálnej politiky, mimovládny sektor a jeho funkcie v systéme sociálnej politiky; participácia a účasť v sociálnej politike (sociálne partnerstvo, tripartizmus, kolektívne vyjednávanie a kolektívne zmluvy).
• Cieľové skupiny sociálnej práce: Cieľové skupiny výkonu sociálnej práce a špecifiká sociálnej práce s cieľovými skupinami, špecifiká cieľových skupín sociálnej práce - rodiny s deťmi, zanedbávané, týrané a zneužívané deti; týraní a zneužívaní dospelí ľudia; opustené deti, dysfunkčné rodiny; deti a mladí ľudia s poruchami správania, s delikventným správaním, páchajúcei trestnú činnosť; ľudia, ktorí sa stali obeťami trestného činu; nezamestnaní ľudia; ľudia bez domova; utečenci a migranti, ľudia odlišnej kultúrnej príslušnosti; osoby pracujúce v pouličnom sexbiznise; ľudia po výkone trestu odňatia slobody; nízkopríjmové skupiny obyvateľstva resp. chudobní ľudia; ľudia s obmedzenou schopnosťou samostatne fungovať; opustení ľudia; osoby z marginalizovaných komunít resp. etnických minorít; umierajúci ľudia a ich rodiny, ľudia, ktorí stratili svojich blízkych v dôsledku úmrtia, ľudia s rôznymi zdravotnými problémami (v stave po ťažkom úraze, s ťažkým zdravotným postihnutím, s rôznymi psychiatrickými diagnózami, trpiaci látkovou i nelátkovou závislosťou a s ďalšími zdravotnými problémami, ktoré sú ovplyvnené, príp. ktoré ovplyvňujú ich sociálne fungovanie) a i.
• Metódy sociálnej práce: Hlavné prístupy v sociálnej práci; životná situácia a sociálne fungovanie; základné princípy sociálnej práce; metódy sociálnej práce s jednotlivcom, rodinou, skupinou a komunitou; metódy používané vo všetkých spoločensko-vedných disciplínach - analýza, syntéza, indukcia, dedukcia, ďalej diagnostické metódy, metódy hodnotenia a ďalšie.
• Supervízia v sociálnej práci: Cieľ a zameranie supervízie v sociálnej práci, typy supervízie, formy supervízie, štruktúra supervízie, techniky používané pri supervízii.
• Výskum v sociálnej práci: Potreba a využitie výskumu v praxi sociálnej práce, výskum vs. prieskum, prax založená na dôkazoch, základné typy výskumov v sociálnej práci, výskumný projekt, výskumný problém (súčasný stav poznania problému, teoretické východiská skúmanej problematiky), metodológia výskumu, výskumné otázky (hlavná, čiastkové), výskumná stratégia, hypotézy, výskumná vzorka (objekt výskumu, výber respondentov), metódy zberu výskumných dát, validita a reliabilita metód získavania údajov, časový harmonogram výskumu, metódy analýzy výskumných dát, štatistické spracovanie výskumných dát, zobrazovacie techniky výskumných dát, interpretácia údajov, závery výskumu a návrhy opatrení, zostavenie záverečnej správy z výskumu, etika vo výskumnej práci.
• Manažment v sociálnej práci: Charakteristika, podstata a význam manažmentu v sociálnej práci, strategické plánovanie, manažérske rozhodovanie, vedenie ľudí, bežné riadenie verzus projektové riadenie, základy projektovej práce.
• Inklúzia: Úvod do problematiky inklúzie, ľudsko-právny prístup, medzinárodné právne akty a právne akty záväzné pre našu republiku v oblasti inklúzie; individuálne plánovanie, budovanie podporných sietí, sieťovanie a multidisciplinárna spolupráca; princípy zmocňovania; možnosti sociálneho pracovníka pri tvorení inkluzívneho prostredia.

Osobnostné predpoklady a kľúčové vlastnosti

Okrem odborných vedomostí a zručností sú pre úspešný výkon funkcie sociálneho pracovníka nevyhnutné aj určité osobnostné predpoklady a vlastnosti:

• Humánnosť a úcta k životu: Sociálny pracovník by mal prejavovať úctu k životu a mať humánny prístup ku každému klientovi.
• Empatia: Schopnosť vcítiť sa do situácie klienta a porozumieť jeho pocitom je kľúčová pre efektívnu komunikáciu a pomoc. Empatické chápanie situácie, v ktorej sa klient ocitol, umožňuje sociálnemu pracovníkovi zvoliť optimálnu formu komunikácie a mieru pomoci. Dôležité je rozlišovať medzi empatiou a súcitom. Sociálne cítenie nie je súcit.
• Morálna integrita a zásadovosť: Sociálny pracovník by mal byť čestný, spravodlivý a dodržiavať etické princípy sociálnej práce. Súčasťou osobnostnej výbavy sociálneho pracovníka by mala byť tiež zásadovosť a morálna integrita, založená na predpoklade, že sociálny pracovník akceptuje všeobecné zásady kladené na túto profesiu, ako napr. zásada rovnosti klientov, zásada sociálnej solidarity, požiadavka diskrétnosti a pod.
• Iniciatívnosť a dynamickosť: Sociálny pracovník by mal byť aktívny, tvorivý a schopný hľadať nové riešenia problémov klientov. Bez iniciatívy by sociálny pracovník nemohol pracovať v oblasti prevencie a tiež by vo svojich konkrétnych praktických činnostiach nehľadal ani nové metodické postupy. V osobnostnej výbave by nemali chýbať iniciatíva a dynamickosť.
• Zmysel pre humor a životný optimizmus: Schopnosť udržať si pozitívny prístup aj v náročných situáciách je dôležitá pre zvládanie stresu a udržanie dobrej nálady. Osobitý význam pre prax má požiadavka na zmysel pre humor a životný optimizmus. Životný optimizmus znamená, že sociálny pracovník aj napriek reálnemu vnímaniu situácie má dostatok viery v potenciál klienta a v jeho možnosť pozitívnej zmeny. Keď spomíname životný optimizmus a zmysel pre humor, v žiadnom prípade nemáme na mysli zľahčovanie situácie klienta, či jeho zosmiešňovanie. Zmysel pre humor má byť nápomocný sociálnemu pracovníkovi pri zvládaní každodennej rutiny. Sociálny pracovník má vedieť túto vlastnosť používať v smere k sebe samému. Vlastnosť ako zmysel pre humor má pomôcť prekonávať životné a pracovné problémy, udržať si dobrú náladu a vieru, že aj tie najťažšie problémy sú riešiteľné.
• Schopnosť sebareflexie: Sociálny pracovník by mal byť schopný kriticky hodnotiť svoju prácu a neustále sa zlepšovať.
• Trpezlivosť a vytrvalosť: Práca s ľuďmi si vyžaduje trpezlivosť a schopnosť prekonávať prekážky.
• Schopnosť pracovať v tíme: Sociálny pracovník by mal byť schopný efektívne spolupracovať s ostatnými odborníkmi a členmi tímu. Neustále bude pracovať s ľuďmi, ktorí sa sústreďujú na spoločné dielo, t.j., že sociálny pracovník bude spolupracovať s produktívnymi členmi skupiny, ktorí maximálne prispievajú k realizácii cieľa.

Dôležitosť komunikácie

Efektívna komunikácia je základným kameňom práce sociálneho pracovníka. Medzi dôležité komunikačné zručnosti patria:

• Jasné a zrozumiteľné vyjadrovanie: Jazyk sociálneho pracovníka. Jazyk ako hlavný komunikačný prostriedok medzi sociálnym pracovníkom a klientom má byť zrozumiteľný. Pri výbere jazykových prostriedkov by mal sociálny pracovník prihliadať na úroveň jazykovej kultúry klienta. Sociálny pracovník nemôže prejavovať svoju profesionalitu používaním cudzích slov, a tým vytvárať prekážky vo vzťahu medzi ním a klientom. Jeho vyjadrovanie musí byť vecné, jasné a prispôsobené stavu klienta.
• Aktívne počúvanie: Schopnosť pozorne počúvať a porozumieť potrebám a pocitom klienta.
• Empatická komunikácia: Prejavovanie porozumenia a podpory klientovi.
• Asertívna komunikácia: Schopnosť vyjadriť svoje názory a potreby bez agresivity a pasivity.
• Znalosť verbálnej a nonverbálnej stránky komunikácie: Ako jedna zo základných požiadaviek na výkon tejto profesie je znalosť verbálnej a nonverbálnej stránky komunikácie.

Podľa Pavlovičovej (2008) komunikácia v rámci práce s klientom je iba jednou, aj keď veľmi dôležitou dimenziou. Okrem komunikácie sem zaraďuje aj interakciu a percepciu. Interakcia je vzájomné pôsobenie, organizovanie spoločnej činnosti, spolu práca, kooperácia, prípadne obojstranná pomoc alebo ochota k nej. Percepcia zahrňuje zase vzájomné vnímanie, poznávanie a pochopenie účastníkov vzťahu. Čím bohatšie je poznanie seba samého, tým bohatšie je poznanie iných a naopak.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho pracovníka so seniormi

Činnosti sociálneho pracovníka v zariadeniach pre seniorov

Úloha sociálneho pracovníka v zariadení pre seniorov je rozsiahla a zahŕňa množstvo činností, zameraných na zabezpečenie komplexnej starostlivosti o seniorov.

• Sociálne poradenstvo: Poskytovanie informácií, rád a pomoci seniorom a ich rodinám v oblasti sociálnych služieb, právnych nárokov, zdravotnej starostlivosti, finančnej pomoci a ďalších oblastí života. Poskytovanie krízovej intervencie, sociálneho poradenstva a podpory zameranej na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie. Už pred nástupom občana do zariadenia získava a spracúva informácie o jeho sociálnej situácii, zdravotných ťažkostiach, rodinných pomeroch a spoločne s občanom sa snaží nájsť čo najlepšie riešenie jeho situácie. Hmotnú a sociálnu núdzu seniora je možné riešiť sociálnym poradenstvom, sociálnoprávnou ochranou, sociálnymi službami, dávkami a príspevkami v hmotnej núdzi a sociálnymi službami a príspevkami na kompenzáciu.
• Sociálna diagnostika: Identifikácia individuálnych potrieb, schopností, záujmov a problémov seniorov s cieľom vytvoriť individuálny plán starostlivosti a podpory. Analyzovanie individuálnych alebo skupinových potrieb klientov sociálnej starostlivosti.
• Individuálna a skupinová práca: Realizácia individuálnych rozhovorov, terapeutických sedení a skupinových aktivít zameraných na rozvoj sociálnych zručností, podporu sebestačnosti, aktivizáciu a zlepšenie kvality života seniorov. Individuálna práca s obyvateľmi je založená na individuálnom prístupe práce s každým obyvateľom. Prostredníctvom sociálnej diagnostiky a rediagnostiky sociálny pracovník zisťuje individuálne schopnosti, možnosti, potreby a záujmy každého obyvateľa a na základe týchto informácií stanovuje individuálny plán rozvoja osobnosti obyvateľa. Vždy berie ohľad na jeho zdravotný stav, sociálne a intelektové možnosti. Skupinová práca s obyvateľmi udržiava ich vzájomnú súdržnosť, podporuje schopnosť kooperácie, vzájomnej komunikácie a tolerancie rozdielnosti. Zároveň rozvíja ich tvorivé myslenie a zmysluplne napĺňa voľný čas.
• Podpora sebestačnosti a aktivizácia: Podporuje seniorov v sebestačnosti, udržiava a podporuje ich telesné, duševné a sociálne zdravie, zmierňuje utrpenie a zabezpečuje im dôstojný život.
• Pomoc pri adaptácii: Uľahčovanie adaptácie seniorov na nové prostredie a podmienky života v zariadení, prekonávanie pocitu osamelosti, izolácie a straty. Sociálna práca je dôležitá najmä v období adaptácie, kedy si obyvateľ zvyká na nové prostredie, nových ľudí, vtedy sa mu pomáha prekonať pocit vylúčenia z aktívneho života, pocit nepotrebnosti, straty zmyslu života. Sociálny pracovník plánuje príchod klienta do inštitúcie, zabezpečuje stretávanie klienta s rodinou, návštevy, nákupy, socioterapiu, kontakt s inštitúciami, s úradom sociálnych vecí a rodiny, dohliada na dodržiavanie etických práv, vypracúvava adaptačný a predadaptačný plán.
• Organizovanie kultúrnych a spoločenských aktivít: Príprava a realizácia kultúrnych, spoločenských, športových a iných aktivít, ktoré prispievajú k aktivizácii, socializácii a zlepšeniu kvality života seniorov. Podieľa sa na organizovaní kultúrno - spoločenských akcií pre obyvateľov. Práca sociálneho pracovníka je zameraná na to, ako poskytnúť kvalitnú starostlivosť o človeka po všetkých stránkach, o rozvoj osobnosti, potrieb a hodnôt pre ľudí, ktorí žijú v tomto zariadení. Snaží sa odvádzať pozornosť seniorov od melanchólie a skepsy prostredníctvom rôznych aktivít, ako sú spoločenské a športové hry, vedomostné súťaže, hádanky a tanečné zábavy.
  • Sezónne aktivity: aktivity spojené s aktuálnym ročným obdobím a so sviatkami (plesy, veľkonočné a fašiangové zábavy, vianočné posedenia, novoročné zábavy).
  • Tvorivé a kreatívne aktivity: kreslenie, vystrihovanie, vytváranie rôznych vecí - priestor na sebavyjadrenie a pocit zadosťučinenia.
  • Spoločenské hry a zábava: hranie hier, počúvanie hudby, sledovanie filmov, vedomostné kvízy.
  • Menšie výlety: prechádzky, posedenia na zmrzline, káve, obede, výlety na zaujímavé miesta v okolí.
  • Stretávanie detí so seniormi: spolupráca s centrami voľného času, spoločné aktivity detí a seniorov.
  • Aktivity s prvkami terapie: aktivity zamerané na počúvanie hudby a hranie na hudobných nástrojoch (aktivita s prvkami muzikoterapie, tanečné terapie), kreslenie na papier, vystrihovanie a tvorenie predmetov (aktivity s prvkami arteterapie), jednoduché práce na záhradke, varenie, upratovanie, šitie (aktivity s prvkami ergoterapie), použitie terapeutických pomôcok, aromaterapia, terapia sandplay, či prechádzanie predmetov z minulosti klientov a rozprávanie sa o nich (reminiscenčné aktivity). V niektorých zariadeniach pre seniorov sú dokonca zriadené špeciálne relaxačné miestnosti, kde prebiehajú relaxácie, meditácie, čí ľahšie fyzické cvičenia, ktoré im zabezpečujú vnútorný pokoj a uvoľnenie.
  • Animoterapia: pozitívne účinky na duševné a fyzické zdravie seniora, zabezpečenie vhodného zvieraťa do zariadenia (akváriové ryby, papagája, králika, škrečka, či dokonca mačku).
• Podpora aktívneho života: Podpora seniorov v udržiavaní aktívneho životného štýlu, rozvíjaní záujmov a koníčkov, zapájaní sa do spoločenského života a udržiavaní kontaktov s rodinou a priateľmi. Snaží sa odvádzať pozornosť seniorov od melanchólie a skepsy prostredníctvom rôznych aktivít, ako sú spoločenské a športové hry, vedomostné súťaže, hádanky a tanečné zábavy.
• Vedenie dokumentácie: Zaznamenávanie informácií o klientoch, ich potrebách, problémoch a poskytovanej starostlivosti. Vedenie sociálnej dokumentácie klientov. Vedenie sociálnej dokumentácie klientov, zaznamenávanie sociálnych intervencií.
• Spolupráca s rodinou a komunitou: Udržiavanie kontaktu s rodinou seniora, zapájanie rodiny do procesu starostlivosti a spolupráca s komunitou pri zabezpečovaní potrieb seniorov. Ako napr.: zdravotníctvo, školstvo a pod.
• Posudzovanie životnej situácie klientov: Posudzuje životnú situáciu klientov, dokáže určiť mieru ohrozenia dieťaťa a jeho rodiny.
• Riadenie procesov: Riadi prijímacie a adaptačné procesy klientov do rôznych sociálnych programov a podieľa sa na zabezpečovaní poskytovania komplexnej starostlivosti.

Osobitosti sociálnej práce so seniormi

Sociálna práca so seniormi si vyžaduje špecifický prístup zohľadňujúci ich individuálne potreby a životné situácie. Starnutie prináša so sebou zmeny v oblasti fyzického a psychického zdravia, sociálnych vzťahov a ekonomickej situácie. Sociálny pracovník musí byť pripravený na tieto zmeny reagovať a poskytnúť seniorom adekvátnu podporu.

• Sociálny rozmer starnutia: Odchod do dôchodku, zmena spoločenského postavenia, syndróm prázdneho hniezda, strata životného partnera, závislosť na cudzej pomoci.
• Potreby starých ľudí: stravovanie, hygiena, bezpečnosť, zdravotnícka starostlivosť.
• Rizikové skupiny starých ľudí: Osoby nad 80 rokov veku, staré osoby v jednočlenných domácnostiach, osamelé alebo ovdovené staré ženy, starí ľudia žijúci v ústavoch, bezdetní starí ľudia, staré páry, kde jeden je ťažko chorý, starí ľudia so zdravotnými problémami, starí ľudia s minimálnym príjmom.
• Sociálne dôsledky choroby pre starého človeka: Starý človek potrebuje vždy sociálnu pomoc. Komunikácia môže byť narušená zo sociálnych príčin, vývojom kognitívnych porúch (sluch, zrak), demencia, stráca sa schopnosť zapamätať si, čo druhý hovorí.
• Zlé zaobchádzanie so starými ľuďmi: pasívne (nedostáva potrebné lieky, zanedbávaný po spoločenskej stránke) a aktívne (psychické alebo fyzické násilie, finančné vydieranie, zlosť a vyhrážanie sa, časté zranenie, dekubity a pod.).
• Starostlivosť o seniorov by mala byť v štyroch oblastiach: individuálnej, sociálnej, zdravotnej a hmotnej.
• Zariadenia pre dôchodcov: Domov sociálnych služieb, Zariadenie opatrovateľskej služby, Zariadenie pre seniorov.

Agresivita u seniorov a úloha sociálneho pracovníka

Agresivita sa môže vyskytovať u seniorov v zariadeniach sociálnych služieb. Je dôležité, aby sociálny pracovník vedel identifikovať príčiny agresivity a efektívne s ňou pracovať.

• Príčiny agresivity: Sociálne zmeny, frustrácia, osamelosť, zdravotné problémy, nespokojnosť s podmienkami bývania, prílišná kontrola.
• Prevencia agresivity: Zabezpečenie aktívneho života, kontakt s blízkymi, pravidelná ventilácia negatívnych emócií, aktivity a terapie.
• Reakcia na agresívne správanie: Pokúsiť sa zabrániť konfliktu, zachovať pokoj, nevyvíjať protichodnú silu, identifikovať neverbálne prejavy, upokojiť klienta, privolať si na pomoc kolegu.

Etické aspekty sociálnej práce

Etika a jej princípy sú pre sociálneho pracovníka prirodzenou nevyhnutnosťou. Sociálna práca sa neustále dostáva do každej oblasti života človeka. Deklarácia etických princípov sociálnej práce predkladá deväť základných etických zásad, a to brániť a podnecovať nezávislosť konania klienta, obraňovať jeho rovnoprávnosť, ktorá spočíva v oslobodení od represií a podradných životných podmienok, zabraňovať akémukoľvek spôsobu diskriminácie, rešpektovať ľudské práva a demokraciu, zaručovať ochranu a integritu klienta, pracovať s klientom za jeho aktívnej spoluúčasti, dávať možnosť jeho sebaurčeniu, teda dobrovoľnosti v rozhodovaní, odmietanie akéhokoľvek násilia, pracovať s osobnou zodpovednosťou aj bez etických princípov (Tokárová et al., 1997).

Model etického kódexu sociálneho pracovníka by mal zohľadňovať tieto princípy a normy:

Prečítajte si tiež: Prínos pre Jednotu dôchodcov

• Profesionálne vedomosti, zručnosti a skúsenosti používať v prospech všetkých členov obce a komunity.
• Profesionálnu zodpovednosť uprednostňovať pred osobnými záujmami, uplatňovať ju pri dodržiavaní štandardnej úrovne služieb, zároveň uplatňovať jednotu emocionálneho nasadenia, ale i potrebnú mieru citového odstupu, aby sociálny pracovník mohol efektívne riešiť problém a vykonávať intervencie.
• Sociálny pracovník by mal vnímať vlastnú nedokonalosť vo svojej práci a snažil sa o zlepšenie stavu. Uskutočňovať sebareflexiu nedostatkov, hľadať cesty na ich prekonanie, v prípade nezdaru požiadať o výmenu plnenia úloh konkrétneho prípadu.
• Uplatňovať zmysel pre tímovosť a spoluprácu, ak práca a intervencie jednotlivca nestačia.
• Vážiť si klientov, rešpektovať ich osobnosť, chrániť dôstojnosť a práva, porozumieť im, nenanucovať vlastné hodnotenie, ponechať klientovi možnosť sebaurčenia, možnosť zúčastňovať sa na rozhodovaní a stanovení služieb, nepripustiť nijaké násilie a diskrimináciu.
• V správaní voči klientom a komunikácii s nimi byť taktní, slušný, zdvorilý, vytvárať vzťah plný dôvery, a tým vytvárať pocit istoty a bezpečia. Prejavovať o klientov trvalý záujem.
• Dodržiavať zásadu diskrétnosti, dôvernosti informácií o klientoch.

tags: #úloha #sociálneho #pracovníka #v #zariadení #pre