
V živote sa občas ocitneme v situáciách, na ktoré sa nedá vopred pripraviť. Jednou z nich je predvolanie orgánom činným v trestnom konaní, aby sme svedčili o okolnostiach, ktoré nám sú známe o spáchanom trestnom čine. Tento článok sa zameriava na povinnosti a práva svedka v trestnom konaní, s osobitným dôrazom na jeho ochranu.
Pri výpovedi platí tzv. všeobecná povinnosť svedčiť. To znamená, že každý je povinný dostaviť sa na predvolanie pred orgán činný v trestnom konaní a vypovedať o tom, čo mu je známe o spáchanom trestnom čine, resp. o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie. Predvolanie svedka sa uskutočňuje spravidla písomne, vo výnimočných prípadoch aj telefonicky.
V prípade, ak sa svedok bez dostatočného ospravedlnenia (napr. choroba, plánovaná dovolenka, pracovná cesta) nedostaví, môže byť predvedený políciou.
Po dostavení sa pred vyšetrovateľa, vyšetrovateľ overí totožnosť svedka a zapíše jeho údaje (vyžiada si aj telefonický kontakt) do Zápisnice o výsluchu svedka, zistí jeho pomer k obvinenému, k veci a ku stranám. Po zistení totožnosti svedka a poučení svedka vyšetrovateľ pristúpi k výsluchu svedka. Samotný výsluch pozostáva z dvoch časti.
V prvej časti sa svedkovi poskytne priestor, aby sám, svojimi vlastnými slovami opísal, čo mu je známe o vyšetrovanom skutku a prípadne, aby opísal ako skutok prebiehal, ak mal možnosť jeho priebeh sledovať vlastnými zmyslami a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutočnosti. Svedka možno vypočúvať len do miery nevyhnutnej pre trestné konanie. Môžu sa mu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo na objasnenie neúplností, nejasností alebo rozporov.
Prečítajte si tiež: Pád a vzostup Stefana Nagyho
Pri výsluchu platí, že je zakázané svedkovi klásť sugestívne otázky (otázky navádzajúce ako odpovedať) a kapciózne (klamlivé, viacvýznamové otázky). Otázky samozrejme nesmú neodôvodnene zasahovať do súkromia vypočúvaného s výnimkou zisťovania pohnútky obvineného. Výpoveď svedka sa do zápisnice spravidla zapisuje pokiaľ možno doslovne podľa diktátu svedka.
Po ukončení výsluchu vyšetrovateľ prečíta svedkovi zápisnicu, prípadne mu ju dá prečítať. Ak má svedok námietky, alebo chce vykonať opravu v zápisnici jeho návrhy a námietky sa prejednajú a zahrnú do zápisnice.
Svedok má niekoľko dôležitých práv, ktoré mu zabezpečujú spravodlivý proces a ochranu.
Najvýznamnejším právom svedka je odoprieť výpoveď. Toto právo má príbuzný obvineného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Svedok je tiež oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému v priamom rade, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi, manželovi alebo druhovi, alebo iným osobám v rodinnom alebo obdobnom pomere, ktorých ujmu by právom pociťoval ako vlastnú ujmu. Otázne je posudzovanie cudzej ujmy ako vlastnej. Tu sa prikláňam k názoru, že by malo ísť o osobu, ktorej trestné stíhanie by spôsobilo ujmu samotnému svedkovi. Môže ísť napríklad o osobu, ktorá je závislá na osobe obvineného ako poskytovateľovi živobytia.
Svedok má samozrejme právo na tlmočníka a má tiež právo, aby počas výsluchu nahliadol do svojich poznámok. Túto možnosť je vhodné využiť v prípade, ak to svedkovi má pomôcť vypovedať súvisle. Svedok má právo aj na tzv. svedočné t.j. na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy za prácu alebo iného preukázateľného ušlého príjmu. Nevyhnutnými nákladmi sa rozumejú náklady na dopravu, prípadne aj ubytovanie a pod. Nárok na svedočné si treba uplatniť u orgánu, ktorý výsluch vykonal a to najneskôr do troch dní. Dôležité je upozorniť, že výšku svedočného určí ten, kto svedka predvolal alebo predseda senátu.
Prečítajte si tiež: Všetko o Potvrdení o Daňovej Rezidencii
Významným právom, v praxi možno nie tak často využívaným je právo svedka požiadať prokurátora alebo súd, aby bol informovaný o tom, že obvinený bol prepustený z väzby alebo z nej ušiel alebo ak odsúdený bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody alebo z neho ušiel.
Ako svedok nemôže vypovedať o okolnostiach, ktoré tvoria utajovanú skutočnosť alebo keby svedok svojou výpoveďou porušil zákonom alebo medzinárodnou zmluvou uloženú alebo uznanú povinnosť mlčanlivosti. Tento zákaz však neplatí absolútne, totiž orgán, ktorý zaviazal svedka mlčanlivosťou ho môže od tejto mlčanlivosti oslobodiť.
Svedok okrem základnej povinnosti dostaviť sa pred orgán činný v trestnom konaní a súd a vypovedať, je povinný zúčastniť sa aj na iných úkonoch trestného konania ako je napr. konfrontácia, rekognícia a pod.
Dôvod prečo sa zúčastňovať výpovede ako svedok v sprievode advokáta je prozaický. Aj vyšetrovatelia sú len ľudia - ľudia s rôznymi povahami. Je to ako v bežnom živote. Občas natrafíte na slušného človeka, s ktorým sa porozprávate, odpoviete na položené otázky a rozlúčite sa. Žiaľ, môže sa stať, že natrafíte na niekoho, kto na Vás bude „tlačiť", prípadne Vás usmerňovať vo Vašich odpovediach. Nezabúdajme, že vyšetrovateľ vykonáva svoju prácu a vie, ako ju vykonávať a možno aj nechtiac poviete niečo čo by mohlo privodiť trestné stíhanie Vám alebo Vám blízkej osobe.
Možnosť advokáta zúčastniť sa výpovede klienta (ako svedka) neupravuje žiadne ustanovenie Trestného poriadku. Svedok má právo ako každý občan v zmysle Ústavy SR na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania a preto má aj pravo radiť sa o výkone tohto práva so svojim advokátom. Túto skutočnosť potvrdil aj Ústavný súd SR (I. ÚS 248/07). Advokát však nemôže zasahovať do výpovede, okrem prípadu ak by odpoveď na otázku mohla svedkovi privodiť trestné stíhanie. V praxi to môže vyzerať napríklad tak, že po ukončení výsluchu a čítaní zápisnice sa svedok poradí so svojim advokátom, ktorú časť výpovede nezahrnúť (resp. zmeniť).
Prečítajte si tiež: Osobnosti a ich životné udalosti
Jednou z priorít spoločnosti je predchádzanie páchaniu trestnej činnosti. Mnohá trestná činnosť sa vyvinula do závažnejších foriem ako cezhraničný organizovaný zločin, medzinárodný terorizmus, radikalizmus či extrémizmus, a preto je v praxi často veľmi náročné nielen odhaliť, ale aj preukázať takéto skutky v súdnom konaní. Takáto často vysoko sofistikovaná forma kriminality vo viacerých prípadoch neposkytuje iný priestor pre jej dokazovanie, ako len vo forme svedeckej výpovede. Osoba svedčiaca proti takýmto nebezpečným formám trestnej činnosti je odôvodnene vystavená zvýšenému riziku ohrozenia života a zdravia, a to aj členov jej rodiny.
Rezort vnútra preto považoval za nevyhnutné prijať právnu úpravu zohľadňujúcu tieto skutočnosti, a svoje snahy pretavil do návrhu zákona o ochrane svedka a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Tento zákon momentálne predložilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky do medzirezortného pripomienkového konania, ktoré bolo ukončené 20. Návrh zákona má za úlohu zefektívniť, skvalitniť a harmonizovať legislatívu ochrany svedka, ako aj osôb, ktoré sú v tom istom postavení napríklad z dôvodu príbuzenského vzťahu so svedkom. Reformuje poskytovanie ochrany a pomoci ohrozenému a chránenému svedkovi, ktorá sa zabezpečuje prostredníctvom realizácie opatrení programu ochrany počas celého trestného konania, ako aj po jeho skončení, zvyšuje bezpečnosť svedkov svedčiacich o najzávažnejších trestných činoch, ktorí spĺňajú prísne zákonné podmienky poskytovania ochrany a pomoci v programe ochrany a zjednodušuje administratívny, ako aj schvaľovací proces realizácie programu ochrany.
Ochrana svedka podľa návrhu zákona predstavuje najvyšší stupeň ochrany, ktorý sa uplatňuje vo výnimočných prípadoch, ak svedkom hrozí ujma na zdraví alebo iné vážne nebezpečenstvo a bezpečnosť ohrozeného alebo chráneného svedka alebo jeho blízkych osôb nebude možné zabezpečiť inými adekvátnymi a efektívnymi prostriedkami a opatreniami. V zmysle tohto zákona je ohrozeným svedkom svedok, ktorý v trestnom konaní o obzvlášť závažnom zločine, zločine spáchanom organizovanou skupinou, zločineckou skupinou, teroristickou skupinou alebo extrémistickou skupinou, trestnom čine spáchanom z osobitného motívu podľa § 140 písm. e) Trestného zákona alebo o trestnom čine terorizmu poskytol takú svedeckú výpoveď alebo iný dôkaz o páchateľovi alebo okolnosti tohto trestného činu, na základe čoho u neho vzniká dôvodná obava ohrozenia jeho života alebo zdravia. V prípade, ak ohrozený svedok začne vykonávať program ochrany, stáva sa z neho chránený svedok.
O návrhu na začatie programu ochrany a návrhu na ukončenie programu ochrany rozhoduje komisia. Komisia sa skladá z piatich členov, z ktorých jeden je predsedom komisie. Predsedu komisie, jedného člena a ich náhradníkov vymenúva a odvoláva minister vnútra Slovenskej republiky z príslušníkov Policajného zboru. Dvoch členov a ich náhradníkov vymenúva a odvoláva minister spravodlivosti Slovenskej republiky zo zamestnancov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky s praxou v oblasti súdnictva a väzenstva. V prípade, ak komisia rozhodne o vykonávaní programu ochrany, policajný útvar určí ohrozenému svedkovi podmienky a spôsob vykonávania programu ochrany, a bezodkladne oboznámi ohrozeného svedka s programom ochrany. Súčasťou programu ochrany môže byť aj zmena totožnosti chráneného svedka. Na vykonávanie programu ochrany je potrebný písomný súhlas ohrozeného svedka s programom ochrany, ktorý si od ohrozeného svedka vyžiada policajný útvar. Chránený svedok je povinný dodržiavať program ochrany a množstvo iných povinností vyplývajúcich z tohto zákona. Chránený svedok môže obdržať od policajného zboru pravidelný mesačný finančný príspevok do výšky priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca alebo návratný finančný príspevok na vysporiadanie finančných záväzkov z minulosti. Program ochrany je možné vykonávať aj počas výkonu väzby alebo výkonu odňatia trestu slobody, pričom sa na takúto osobu vzťahujú osobitné predpisy o jeho umiestnení v zariadení výkonu.
Tento zákon predstavuje poskytovanie a zabezpečovanie maximálnej možnej ochrany ohrozenému svedkovi, u ktorého je predpoklad, že bude významnou mierou prispievať svojou výpoveďou k usvedčovaniu najnebezpečnejších páchateľov trestnej činnosti. Samotné základné ustanovenia obsahujú odsek 4, ktorý nedefinuje program ochrany svedka ako nárok. To znamená, že je na uvážení orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu, či takýto návrh vypracujú. Táto samotná skutočnosť môže vznášať neistotu do samotného svedka, u ktorého bude predpoklad, že bude pochádzať z kriminálnych štruktúr rôznych skupín a nemá teda veľkú dôveru v samotné orgány justície. Koncipovanie tohto inštitútu ako právneho nároku, o ktorom bude rozhodovať kompetentný orgán napr. v podobe sudcu, a ktoré si môže uplatniť prostredníctvom svojho obhajcu, by bolo prijateľnejšie pre zabezpečenie dostatočnej dôvery medzi svedkom z kriminálneho prostredia a vyšetrovacími orgánmi, ktorý svojim svedectvom ohrozuje svoj život a životy svojich blízkych.
Ako rozporné sa javí tiež ustanovenie § 8 písm. e), ktoré v zmysle povinností chráneného svedka takejto osobe ukladá povinnosť plniť voči fyzickým osobám a právnickým osobám záväzky, ktoré mu vznikli pred začatím programu ochrany a ktoré nebude uhrádzať štát. To znamená, že takáto osoba svedka aj v prípade zmeny identity a prostredia je povinná udržiavať kontakt s osobami zo svojej minulosti, ktoré môžu ohroziť novú identitu a pobyt chráneného svedka, a to či už úmyselne alebo neúmyselne. Nie je celkom zrejmé, čo v prípadoch, ak má takýto svedok záväzky voči osobám z prostredia kriminálnej skupiny, alebo voči osobám, vďaka ktorým ho môžu kriminálne skupiny stotožniť a odhaliť tak jeho novú identitu či pobyt. Samotný inštitút ochrany teda nedáva veľký zmysel pri tomto ustanovení, a to o to viac, že písm. g) a h) toho istého ustanovenia prikazuje svedkovi neudržiavať a nenadväzovať styky s osobami z kriminálneho prostredia a to akýmkoľvek spôsobom a nevyvíjať činnosť, ktorá by mohla ohroziť jeho bezpečnosť alebo narušiť program ochrany. Tieto ustanovenia sa pritom vzájomne vylučujú bez toho, aby bol určený postup v prípade ich kolízie. Samotné porušenie povinností ochrany svedka je pritom dôvod na zrušenie programu ochrany.
Problematika svedka sa netýka len trestného konania, ale aj priestupkového konania. Priestupkové konanie sa riadi zákonom č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a zákonom o správnom konaní.
V priestupkovom konaní je dôležité objasnenie priestupku. Dôvodom záujmu sú najmä cestné priestupky, ktoré patria medzi najčastejšie postihované.
Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania. (nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014).
Osoba, ktorá je v konkrétnom súdnom konaní v postavení právneho zástupcu účastníka konania (tým viac, ak je týmto právnym zástupcom advokát), nemôže byť zároveň vypočúvaná aj ako svedok, pretože takáto konštelácia sa javí ako inkompatibilná. (uznesenie Ústavného súdu SR z 19. januára 2017, sp. zn. II. ÚS 761/2016).