
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právach zamestnancov na pracovné voľno v súvislosti s návštevou lekára, sprevádzaním rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia a iných situáciách, ako aj o povinnostiach uchádzačov o zamestnanie voči úradu práce. Článok sa opiera o Zákonník práce a ďalšie relevantné právne predpisy, pričom sa snaží poskytnúť zrozumiteľné informácie pre širokú verejnosť.
Zamestnanec má právo čerpať platené voľno (pracovné voľno s náhradou mzdy) na návštevu zdravotníckeho zariadenia v rozsahu najviac siedmich dní v kalendárnom roku. Jeden deň pracovného voľna zodpovedá priemernej dĺžke pracovnej zmeny podľa ustanoveného týždenného pracovného času. Rovnako je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi platené pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie v rozsahu sedem dní za rok. Ak zamestnanec potrebuje ďalšie pracovné voľno, aby mohol sprevádzať rodinného príslušníka, zamestnávateľ mu ho môže (a nemusí) poskytnúť, ale už ako neplatené voľno (bez náhrady mzdy).
Sprevádzať je možné manžela, dieťa (vlastné alebo zverené do starostlivosti súdom), rodiča, súrodenca, manžela súrodenca, rodiča manžela, súrodenca manžela, prarodiča, prarodiča manžela, vnuka a osobu, ktorá žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti. Zamestnávateľ nesmie od zamestnanca požadovať informácie o jeho rodinných pomeroch, preto si ani nemôže overovať, či sprevádzaná osoba skutočne je príbuzným zamestnanca (napríklad pri rozdielnych priezviskách).
Sprevádzanie sa preukazuje potvrdením od zdravotníckeho zariadenia. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov. Zdravotnícke zariadenie by preto nemalo vystaviť potvrdenie pre zamestnávateľa viac ako jednému človeku.
Tieto pravidlá sa vzťahujú iba na pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy. Nárok na poskytnutie pracovného voľna z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka nemajú ľudia pracujúci na dohodu ani samostatne zárobkovo činné osoby. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno na ošetrovanie člena rodiny. Ide o neplatené pracovné voľno (bez náhrady mzdy).
Prečítajte si tiež: Rekvalifikácia: Cesta k lepšiemu zamestnaniu
Počas ošetrovania možno poberať dávku zo Sociálnej poisťovne, ktorá sa nazýva ošetrovné, ak si zdravotný stav blízkeho príbuzného podľa potvrdenia jeho ošetrujúceho lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou. Blízkym príbuzným je choré dieťa (aj dospelé), manžel/manželka, rodič a svokor/svokra (rodič manžela/manželky). Zákon o sociálnom poistení, ktorý ošetrovné upravuje, hovorí výslovne o manželovi a manželke, ošetrovné preto nie je možné poberať pri ošetrovaní chorého druha alebo družky (prípadne inej osoby žijúcej v spoločnej domácnosti) a ich rodičov. Rovnako nie je možné poberať ošetrovné pri ošetrovaní súrodencov.
Ošetrovné patrí medzi dávky nemocenského poistenia, čo znamená, že poberať ho môže iba osoba, ktorá je nemocensky poistená (je zamestnancom, SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenou osobou) alebo začala ošetrovať príbuzného počas tzv. ochrannej lehoty siedmych dní po zániku nemocenského poistenia (napríklad počas siedmich dní od skončenia pracovného pomeru). Na to, aby dobrovoľne nemocensky poistená osoba mohla mať nárok na ošetrovné, musí byť poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom potreby ošetrovania.
Ošetrovné priznáva a vypláca pobočka Sociálnej poisťovne podľa trvalého bydliska žiadateľa na základe žiadosti o ošetrovné (I. a II. diel), ktorú vystaví lekár chorého. Zamestnanec I. a II. diel žiadosti predloží svojmu zamestnávateľovi na potvrdenie a potom ju odovzdá Sociálnej poisťovni. Samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba odovzdajú I. a II. diel žiadosti o ošetrovné pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta ich trvalého bydliska.
Výška ošetrovného je 55 % z denného vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda, vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého odvádza nemocenské do Sociálnej poisťovne, a vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Výška ošetrovného je rovnaká za všetky dni, za ktoré sa poberá. Ošetrovné sa poskytuje za najviac desať kalendárnych (nie pracovných) dní.
Úrad práce vás nemôže vyradiť z evidencie uchádzačov o zamestnanie za akékoľvek pochybenie pri plnení vašich povinností. Vyškrtnutím sa trestá najmä tzv. nespolupráca s úradom.
Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa
Dopúšťate sa jej, ak:
Úrad práce niektoré vymenované prípady nespolupráce nepotrestá vyradením z evidencie, pokiaľ sú za nimi vážne dôvody. Týmito sa rozumejú nasledujúce skutočnosti:
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“).
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.
Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem.
Prečítajte si tiež: Príspevok od ÚPSVaR
Od 01.09.2025, s cieľom motivovať členov domácnosti zamestnať sa a zotrvať v zamestnaní došlo k zmenám pri posudzovaní príjmu. Zvýhodnené započítavanie príjmov podľa bodov 1-3 sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.
Sumy dávky a vyššie uvedených príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31.
Za účelom sprostredkovania vhodného zamestnania je člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“. Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti, ak nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo odmietol nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, alebo nedostavil sa na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov. Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Pri opakovanom porušení povinností súvisiacich so sprostredkovaním vhodného zamestnania úradom sa dávka zníži za každého plnoletého člena domácnosti až na 3 kalendárne mesiace. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.
Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, napr. sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. došlo k nesplneniu oznamovacej povinnosti o začatí alebo skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti. Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok sa od 01.09.2025 poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.
Pomoc v hmotnej núdzi je poskytovaná v peňažnej forme, vecnej alebo kombinovanej forme, osobitný príspevok sa poskytuje v peňažnej forme. Poskytujú sa v hotovosti na adresu na území Slovenskej republiky alebo poukázaním na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky na území Slovenskej republiky. Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.
Pri úmrtí a pohrebe blízkej osoby máte podľa § 141 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe a na ďalší deň, ak obstarávate pohreb. Zákonník práce neurčuje, že deň na obstaranie pohrebu musí byť čerpaný bezprostredne pred pohrebom - musí však byť v primeranej časovej súvislosti s touto udalosťou (t. j. nie o týždeň neskôr).
Zákon nepozná opatrovateľské voľno pre zamestnanca. Podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, materskej dovolenky, otcovskej dovolenky a rodičovskej dovolenky, karantény, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu, osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu a počas obdobia, kedy sa osoba, ktorá sa inak stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku dieťaťa alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku dieťaťa, ak ide o dieťa s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabzpečiť mimo pracovného času zamestnanca. Zákon teda pripúšťa pracovné voľno zamestnancovi ale bez náhrady mzdy ale neupravuje jeho dĺžku. Dĺžka pracovného voľna závisí od potreby ošetrovania chorého člena rodiny. Poskytnutím pracovného voľna sa pracovný pomer zamestnancovi neskončí, takže po skončení ošetrovania sa vráti do práce. Zamestnanec môže zamestnávateľa požiadať aj o pracovné voľno s náhradou mzdy podľa § 141 ods. 3 písm. c) ZP.
Nie, 10 dní platí pri zdravotne postihnutom dieťati.Podľa § 141 ods. 2 písm. Uvedené neznamená, že Váš zamestávateľ Vám nemôže pracovné voľno poskytnúť aj na takéto sprevádzanie rodiča. Zákonník práce pripúšta aj takúto možnosť v § 141 ods. 3 písm.
Počas výpovednej doby, ak nastúpite na ošetrovanie člena rodiny (OČR), sa pracovný pomer v zásade nezastaví, ale skončí sa podľa plánu, ak sa vydala výpoveď pred začiatkom ochrannej doby. Čas strávený na OČR sa teda nepočíta ako ochranná doba. Po skončení výpovednej doby a ak OČR stále trvá, nie je potrebné sa hlásiť na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), pretože sa stále považujete za osobu, ktorá vykonáva činnosti spojené so starostlivosťou o člena rodiny. Akonáhle OČR skončí, mali by ste sa však na ÚPSVaR registrovať ako nezamestnaný, ak nemáte iné zamestnanie.
V prípade opatrovania matky môžete zvážiť podanie žiadosti o príspevok na opatrovanie.
Sprevádzanie sa môže týkať iba rodinného príslušníka daného zamestnanca. Kto, sa na účely uplatnenia ustanovení Zákonníka práce, považuje za rodinného príslušníka, definuje v § 40 ods. Podľa § 40 ods.
Pohreb síce nebude v noci, ale zamestnanec má pred nočnou zmenou nárok na odpočinok. Podľa § 98 ods. 1 Zákonníka práce, "Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. Podľa § 141 ods. 2 písm. Podľa § 123 ods.
Vo Vami uvedenom prípade paltí ust. § 141 ods. 2 písm. Keďže išlo o pohreb starej matky vašej manželky, nie je poterbné, aby táto osoba - stará matka Vašej manželky žila spolu s vami v jednej domácnosti. Uvedené - jedna domácnosť sa týka iných osôb než je uvedené v citovanom zákonnom ustanovení /napr.
Ako zamstnaenc máte právo na pracovné voľno s náhradou mzdy aj na sprevádzanie rodinného príslušníka v zmysle ust. § 141 Zákonníka práce, čo je Vám známe. Podstatné vo vašom prípade je, či predmetné vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Ak spĺňate uvedené kritéria resp. Vaša švagriná, vy musíte zamestnávateľoiv predložiť potvrdenie od zdrav. zariadenia, že ste uvedenú osobu sprevádzali na vyšetrenie alebo ošetrenie, čo vyplýva z ust. § 144 ods. V zmysle ust. § 40 ods.
Keďže váš pracovný pomer trval aj k 1.1.2024 a ktorý ukončujete k 30.6.2024, nie je právne možné, aby zamestnávateľ z tohot dôvodu krátil počet dní v súvislosti s prekážkami v práci na strane zamestnanca. Ku kráteniu počtu dní by mohlo dôjsť len v prípade /možnosť na strane zamestnávateľa/ ak by pracovný pomer vznikol v priebehu kalendárneho roka, tu by následne platilo ust. Podstatné je pre vás ustanovenie § 141 Zákonníka práce a to v tom smere, či vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovnej doby. Ďakej je podstané ust. (1) Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. (2) Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ustanovenie prvej vety a druhej vety neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje iný spôsob preukazovania a potvrdzovania prekážky v práci.
Uchádzač o zamestnanie je povinný do ôsmich kalendárnych dní písomne oznámiť úradu každú zmenu oproti predchádzajúcemu zápisu v evidencii uchádzačov o zamestnanie (napr. ak uchádzač o zamestnanie je chorý a nemôže sa dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu - osobne, telefonicky, poštou … Uchádzač o zamestnanie je povinný na účel sprostredkovania vhodného zamestnania alebo účasti v programoch odborného poradenstva a programoch aktívnych opatrení na trhu práce byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní odo dňa vyzvania úradom. Formu vyzvania si uchádzač o zamestnanie dohodne s úradom. Uchádzač o zamestnanie, ktorý si chce hľadať zamestnanie v členskom štáte EÚ a súčasne si chce zachovať nárok na dávku v nezamestnanosti, je povinný oznámiť úradu dátum svojho odchodu do členského štátu EÚ. Zamestnanec úradu poučí uchádzača o zamestnanie, že v prípade jeho nezaradenia do služieb zamestnanosti v členskom štáte EÚ, je povinný najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa jeho odchodu začať plniť povinnosti úradu.
tags: #upsvar #ospravedlnenie #u #lekara #tlačivo