
Hmotná núdza predstavuje závažný problém pre mnohých občanov a ich rodiny. Je dôležité porozumieť, ako systém pomoci v hmotnej núdzi funguje, kto je považovaný za spoločne posudzovanú osobu a aké sú podmienky pre získanie tejto pomoci. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad tejto problematiky so zameraním na činnosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).
Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem občana a spoločne posudzovaných osôb nedosahuje životné minimum. Tento stav má priamy dopad na schopnosť jednotlivcov a rodín zabezpečiť si základné životné potreby, ako sú strava, bývanie, ošatenie a zdravotná starostlivosť.
Pojem "spoločne posudzovaná osoba" je kľúčový pre určenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Spoločne posudzované osoby sú osoby, ktoré žijú s žiadateľom v spoločnej domácnosti a sú s ním ekonomicky prepojené. To znamená, že ich príjmy a majetok sa berú do úvahy pri posudzovaní nároku na pomoc. Medzi spoločne posudzované osoby patria najčastejšie:
Je dôležité poznamenať, že definícia spoločne posudzovanej osoby sa môže líšiť v závislosti od konkrétnej situácie a platnej legislatívy. ÚPSVaR je kompetentný poskytnúť presné informácie a usmernenia v konkrétnych prípadoch.
Pre získanie pomoci v hmotnej núdzi je potrebné splniť niekoľko podmienok, ktoré stanovuje zákon.
Prečítajte si tiež: Rekvalifikácia: Cesta k lepšiemu zamestnaniu
Príjem žiadateľa a spoločne posudzovaných osôb nesmie dosahovať životné minimum. Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a spoločne posudzovaných osôb nedosahuje životné minimum.
Žiadateľ musí preukázať snahu o zabezpečenie príjmu vlastným pričinením. Za vlastné pričinenie zabezpečenia príjmu alebo zvýšenia príjmu sa považuje najmä vlastná práca, užívanie vlastného majetku a uplatnenie zákonných nárokov.
Žiadateľ musí aktívne spolupracovať s ÚPSVaR pri hľadaní zamestnania a riešení svojej situácie.
Za vlastné pričinenie zabezpečenia príjmu alebo zvýšenia príjmu sa považuje najmä vlastná práca, užívanie vlastného majetku a uplatnenie zákonných nárokov. V praxi to znamená, že žiadateľ by mal aktívne hľadať zamestnanie, využívať svoj majetok na získanie príjmu (napríklad prenajímaním nehnuteľnosti) a uplatňovať si všetky zákonné nároky, na ktoré má nárok. Zákonnými nárokmi rozumieme najmä výživné (okrem výživného na rozvedeného manžela/manželku), dávku v nezamestnanosti, dôchodkové dávky, opakované štátne sociálne dávky a iné podľa § 9 zákona č. 599/2003 Z.z. Je dôležité, aby žiadateľ o pomoc v hmotnej núdzi aktívne uplatňoval tieto nároky, pretože sú považované za súčasť jeho snahy o zlepšenie svojej finančnej situácie.
Proces žiadosti o pomoc v hmotnej núdzi začína na ÚPSVaR. Žiadateľ musí vyplniť príslušný formulár a predložiť potrebné doklady, ktoré preukazujú jeho príjmovú situáciu, majetok a snahu o zabezpečenie príjmu. Medzi tieto doklady patria najmä:
Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa
Po predložení žiadosti ÚPSVaR posúdi nárok žiadateľa a v prípade splnenia podmienok mu prizná pomoc v hmotnej núdzi. Výška pomoci závisí od príjmovej situácie žiadateľa a jeho rodiny, ako aj od výšky životného minima.
Výška pomoci v hmotnej núdzi sa stanovuje individuálne, na základe posúdenia príjmovej situácie žiadateľa a jeho rodiny. Poberateľ pomoci v hmotnej núdzi má určité povinnosti, ktoré musí dodržiavať. Medzi najdôležitejšie patria:
Nedodržiavanie týchto povinností môže viesť k zníženiu alebo odňatiu pomoci v hmotnej núdzi.
Okrem pomoci v hmotnej núdzi existujú aj ďalšie možnosti, ako si zlepšiť finančnú situáciu. Medzi najčastejšie patria:
Dotáciu na podporu výchovy k stravovacím návykom dieťaťa možno poskytnúť na zabezpečenie obeda a iného jedla dieťaťu v materskej škole (MŠ), v základnej škole (ZŠ) a v strednej škole (SŠ). Cieľom poskytnutia dotácie na stravu je najmä podpora výchovy detí k zdravým stravovacím návykom, ako aj finančné odbremenenie rodičov detí od platenia úhrady za stravu. Právne vzťahy pri poskytovaní dotácií upravuje zákon č. 544/2010 Z. z.
Prečítajte si tiež: Príspevok od ÚPSVaR
Podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona o dotáciách na dieťa, ktoré navštevuje posledný ročník MŠ, základnú školu, strednú školu (prvý až štvrtý ročník osemročného vzdelávacieho programu v SŠ alebo prvý ročník päťročného vzdelávacieho programu v SŠ po prijatí na vzdelávanie v SŠ z ôsmeho ročníka ZŠ), ak rodič dieťaťa alebo fyzická osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti rozhodnutím súdu (ďalej spolu len „rodič dieťaťa“), písomne požiada žiadateľa o dotáciu (ďalej len „zriaďovateľ školy“) prostredníctvom zariadenia školského stravovania, aby podal žiadosť o poskytnutie dotácie na stravu na toto dieťa. Dotáciu na stravu je možné poskytnúť aj na deti v zariadení predprimárneho vzdelávania, ktoré je vedené v registri zariadení predprimárneho vzdelávania podľa §161l ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z.
V prípade detí navštevujúcich posledný ročník MŠ, základnú školu alebo strednú školu (prvý až štvrtý ročník osemročného vzdelávacieho programu alebo prvý ročník päťročného vzdelávacieho programu po prijatí na vzdelávanie v SŠ z ôsmeho ročníka ZŠ) je dotáciu na stravu možné poskytnúť len za splnenia zákonnej podmienky, ktorou je, že rodič dieťaťa o dotáciu požiada. Je na rozhodnutí zriaďovateľa školy, akú formu prejavenia záujmu o poskytnutie dotácie zo strany rodiča použije (v zápisnom lístku na stravovanie alebo na samostatnom tlačive (napr. návratka), pričom môže ísť o písomnú alebo elektronickú formu, napr. prostredníctvom Edupage), avšak zriaďovateľ školy musí mať jednoznačne preukázané, že rodič dieťaťa podľa § 4 ods. 3 písm. a) zákona o dotáciách požiadal o poskytnutie dotácie na stravu. Rodič dieťaťa žiada o poskytnutie dotácie na stravu každoročne, pred začiatkom nového školského roka. O spôsobe prejavenia záujmu o poskytnutie dotácie, ako aj o termíne do kedy je potrebné tento záujem prejaviť, aby zriaďovateľ školy mohol požiadať o poskytnutie preddavku dotácie na dieťa, rodičov informuje zariadenie školského stravovania alebo zriaďovateľ školy. Ak rodič nevyjadrí záujem v termíne stanovenom zriaďovateľom, dotáciu na dieťa nebude možné poskytnúť, až kým v priebehu školského polroka o dotáciu na stravu rodič zriaďovateľa školy nepožiada.
Ak zriaďovateľ nevie zabezpečiť diétne jedlo dieťaťu, u ktorého si zdravotný stav podľa posúdenia ošetrujúceho lekára (lekára špecialistu alebo lekára so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria) vyžaduje osobitné stravovanie, zaradí dieťa do zoznamu stravníkov a v zmysle § 4 ods. 11 zákona o dotáciách poskytnutú dotáciu na stravu vyplatí rodičovi, ktorý diétnu stravu pripraví doma a dieťa si diétnu stravu prinesie na konzumáciu v rámci obeda do školy. Uvedené prispieva k zdravým stravovacím návykom dieťaťa, nakoľko pri donáške diétneho jedla do školy zamestnanci zariadenia školského stravovania zabezpečia manipuláciu a vydávanie jedla dieťaťu (jeho skladovanie, ohrievanie, servírovanie a pod.) v súlade s príslušnými predpismi a dieťa diétnu stravu skonzumuje v čase obeda, v kolektíve ostatných detí.
Podľa § 4 ods. zriaďovateľ MŠ, ZŠ alebo SŠ (napr. v odôvodnených prípadoch MŠ, ZŠ alebo SŠ na základe písomnej dohody so zriaďovateľom MŠ, ZŠ alebo SŠ alebo s obcou (dohoda obsahuje dôvod, pre ktorý zriaďovateľ nemôže žiadať o dotáciu a zároveň súhlas, že žiadateľom bude škola). Ide o prípady, ak nie je možné požiadať o dotáciu zo strany zriaďovateľa, napr. zriaďovateľ nespĺňa podmienky podľa § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. O dotáciu na stravu môže požiadať aj súkromná alebo cirkevná škola, za splnenia podmienky, že je právnickou osobou, ktorá je zaradená v sieti škôl a školských zariadení SR a ktorá má oprávnenie uskutočňovať vzdelávanie podľa školského zákona. V prípade SŠ sú oprávnenými žiadateľmi na poskytnutie dotácie len SŠ s osemročným vzdelávacím programom (napr. gymnázium, konzervatórium) alebo s päťročným vzdelávacím programom (napr. Žiadosť o dotáciu na stravu podáva žiadateľ na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“), v ktorého územnom obvode má sídlo žiadateľ dotácie s výnimkou občianskeho združenia.
Žiadosť sa skladá z 3 častí: časť A - identifikácia žiadateľa, časť B - identifikácia MŠ, ZŠ alebo SŠ, časť C - Čestné vyhlásenie štatutárneho zástupcu žiadateľa. zoznamy detí, na ktoré žiadateľ žiada poskytnutie dotácie na stravu, s uvedením ich mena, priezviska, rodného čísla a adresy pobytu, pričom žiadateľ uvádza deti na zoznamoch podľa stupňa vzdelávania v závislosti od toho, z akého titulu sú deti oprávnené na poskytnutie dotácie (napr. mladšie deti v HN/ŽM v MŠ, okrem detí v poslednom ročníku MŠ; deti, pri ktorých rodič požiadal o poskytnutie dotácie na stravu). Deti z Ukrajiny sa uvádzajú na samostatných zoznamoch oprávnených detí podľa stupňa vzdelávania. Za správnosť údajov uvedených v zozname detí zodpovedá žiadateľ a v tejto súvislosti uchováva podklady, ktoré preukazujú, že dieťa je oprávnené na poskytnutie dotácie (potvrdenia, že ide o mladšie dieťa v MŠ v ŽM/HN, žiadosť rodiča o poskytnutie dotácie na stravu). Za určenie oprávneného dieťaťa z pohľadu navštevovania príslušného ročníka SŠ a príslušného vzdelávacieho programu SŠ, ako aj splnenia zákonnej podmienky, že v prípade prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu ide o dieťa, ktoré bolo prijaté z ôsmeho ročníka ZŠ, zodpovedá žiadateľ o dotáciu na stravu. písomná dohoda so zriaďovateľom podľa § 4 ods. 4 písm.
V prípade nových školských zariadení, ktoré ešte nežiadali o poskytnutie dotácie - žiadateľ predkladá zriaďovaciu listinu, rozhodnutie MŠVVaM SR o zaradení školy do siete škôl a školských zariadení SR a pridelenie kódu (EDUID) školy podľa centrálneho registra škôl, školských zariadení, elokovaných pracovísk a zriaďovateľov. V prípade SŠ žiadateľ predkladá aj doklad, ktorý potvrdzuje, že ide o SŠ s osemročným alebo päťročným vzdelávacím programom (rozhodnutie MŠVVaM SR o zaradení osemročného alebo päťročného bilingválneho vzdelávacieho programu do siete príslušnej SŠ).
Ak bude žiadosť o poskytnutie dotácie podaná do 10. do 25. januára na obdobie od 1. januára do 31. do 25. augusta na obdobie od 1. septembra do 31. Ak nebude žiadosť o poskytnutie dotácie podaná do 10. do 10. dňa kalendárneho mesiaca, dotáciu úrad poskytne do 25. dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola žiadosť podaná, na obdobie od 1. dňa v mesiaci podania žiadosti do 31. augusta alebo do 31.decembra, ak bola žiadosť podaná po 31. júli (napr. žiadosť podaná 8.2., dotácia sa poskytne do 25.2. na obdobie od 1.2. po 10. dni kalendárneho mesiaca, dotáciu úrad poskytne do 25. dňa kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola žiadosť podaná na obdobie od 1. dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola podaná žiadosť do 31.augusta alebo do 31.decembra ak bola žiadosť podaná po 31. júli (napr. žiadosť podaná 19.2., dotácia sa poskytne do 25.3., na obdobie od 1.3.
Úrad písomne oznamuje žiadateľovi schválenie poskytnutia dotácie a jej sumu alebo neschválenie poskytnutia tejto dotácie. Oznámenie o schválení dotácie obsahuje aj informácie o povinnostiach zriaďovateľa počas poskytovania dotácie na stravu, ktoré sú zverejnené aj na webovom sídle ústredia (napr. Dotácia na stravu sa poskytuje preddavkovo do 25. januára na obdobie od 1. januára do 31. augusta a do 25. augusta na obdobie od 1. septembra do 31. decembra, ak bola žiadosť o poskytnutie dotácie podaná do 10. januára príslušného rozpočtového roka. V súvislosti s poskytnutím preddavku dotácie na stravu na obdobie od 1. septembra do 31. do 15. júla príslušného rozpočtového roka počet odstravovaných detí za obdobie od 1. januára do 30. do 10.
Žiadateľ o dotáciu na stravu má v prípade zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich pre výpočet sumy dotácie na stravu (najmä zmena počtu detí oprávnených na dotáciu na stravu) povinnosť túto zmenu úradu oznámiť vždy do konca toho mesiaca, v ktorom k zmene došlo. V prípade, že túto zmenu nahlási, bude môcť žiadateľ zahrnúť do zúčtovania dotácie aj takéto dieťa, resp. deti, ktoré neboli uvedené v zozname oprávnených detí pri podávaní žiadosti, resp. pri predložení jeho aktualizácie v termíne do 10. Ak na základe oznámenia zmien v počte detí oprávnených na poskytnutie dotácie na stravu z titulu dieťaťa v HN dôjde k naplneniu podmienky poskytovania dotácie na stravu na všetky deti v MŠ (okrem posledného ročníka) z dôvodu, že najmenej 50 % detí v MŠ (okrem posledného ročníka) je v HN, môže úrad poskytnúť žiadateľovi doplatok sumy dotácie na stravu. Doplatok dotácie na stravu sa v takomto prípade poskytne do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola zmena úradu oznámená, na obdobie odo dňa zmeny do 31. augusta alebo do 31. decembra.
Poskytnutú dotáciu na stravu za predchádzajúci rozpočtový rok je žiadateľ povinný zúčtovať najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Podľa § 8a bod 7 zákona o rozpočtových pravidlách sa nevyčerpané prostriedky (nevyčerpaná dotácia) za prijímateľa nevracajú, ak ich suma nepresiahne 5 eur. V zmysle § 4 ods. 6 zákona o dotáciách sa dotácia na stravu poskytuje paušálne vo vyššie uvedených sumách, a to aj v prípade ak zariadenie školského stravovania pripraví stravu v nižšej sume. Dotácia na stravu je určená prioritne na zabezpečenie obeda a ak zariadenie školského stravovania pripraví stravu v nižšej sume ako je výška dotácie, uvedený rozdiel by mal byť prioritne použitý na skvalitnenie jedla, rozšírenie jedla o doplnkové jedlo (napr. ovocie k obedu, desiata). S cieľom skvalitnenia kultúry stravovania v zariadení školského stravovania, môže byť následne tento rozdiel použitý aj na úhradu ďalších nákladov spojených s prípravou a poskytovaním stravy deťom a zabezpečením prevádzky zariadenia školského stravovania.
Dotáciu na podporu výchovy k plneniu školských povinností dieťaťa podľa § 4 ods. individuálne na dieťa, ktoré navštevuje ZŠ alebo posledný ročník MŠ, ak ide o dieťa v HN alebo o dieťa v ŽM. Školskými potrebami sú napr. Podľa § 4 ods. zriaďovateľ MŠ alebo ZŠ, (napr. Žiadosť o dotáciu na podporu výchovy k plneniu školských povinností podáva žiadateľ na úrade, v ktorého územnom obvode má sídlo žiadateľ o dotáciu s výnimkou občianskeho združenia. Žiadosť o dotáciu predkladá žiadateľ v termíne od 1. januára do 10. januára príslušného rozpočtového roka. Novú žiadosť v prípade nového žiadateľa môže žiadateľ predložiť úradu od 1. septembra do 10. zoznamy detí, na ktoré žiadateľ žiada poskytnutie dotácie s uvedením ich mena, priezviska, rodného čísla a adresy pobytu. V závislosti od toho, z akého titulu sú deti oprávnené na poskytnutie dotácie, žiadateľ k žiadosti predkladá zoznam detí podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o dotáciách alebo zoznam detí podľa § 4 ods. 1 písm.
Dotáciu na podporu výchovy k plneniu školských povinností je možné poskytnúť žiadateľovi v dvoch častiach, a to do 25. februára a do 25. Poskytnutú dotáciu na školské potreby za predchádzajúci rozpočtový rok je žiadateľ povinný zúčtovať najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. V súvislosti so zúčtovaním dotácie žiadateľ úradu predkladá doklady preukazujúce využitie dotácie (napr. faktúry, príjmové doklady, objednávky k zakúpeniu učebníc, pracovných zošitov, písacích potrieb a pod., z ktorých sú zrejmé počty detí, resp. Podľa § 8a bod 7 zákona o rozpočtových pravidlách sa nevyčerpané prostriedky (nevyčerpaná dotácia) za prijímateľa nevracajú, ak ich suma nepresiahne 5 eur. Žiadosť o posúdenie príjmu = Formulár na posúdenie príjmu, podáva člen domácnosti (rodič dieťaťa), ktorej príjem má byť posúdený, na úrade, kde má domácnosť trvalý pobyt alebo kde sa zdržiava. ak je žiadosť neúplná (chýba doklad napr. Poučenie a informácie k posúdeniu príjmu sú súčasťou Formulára na posúdenie príjmu (v prípade dieťaťa z Ukrajiny je tlačivo k dispozícii v ukrajinskom jazyku).
Rodiny v hmotnej núdzi či s nízkymi príjmami dostanú od štátu aj tento rok príspevok na školské potreby. Úrady práce poskytnú dotáciu vo výške 33,20 eura na dieťa, pričom žiadosti je potrebné podať do 10. Rodiny v nepriaznivej sociálnej situácii môžu aj tento rok počítať s podporou štátu pri nákupe školských potrieb. O príspevok žiadajú zriaďovatelia materských a základných škôl, a to prostredníctvom príslušných úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Noví žiadatelia, ktorí o dotáciu nežiadali už na začiatku kalendárneho roka, musia podať žiadosť v termíne od 1. do 10. Podporu môžu získať deti, ktoré navštevujú základnú školu alebo posledný ročník materskej školy, ak pochádzajú z domácností poberajúcich dávky v hmotnej núdzi alebo z domácností s príjmom najviac vo výške životného minima. Výška dotácie je stanovená na 33,20 eura na dieťa a školský rok. Poskytuje sa v dvoch častiach - vo februári a v septembri. Vo februári 2025 úrady práce rozdelili bezmála 394-tisíc eur medzi viac ako 23 700 detí. Podľa ÚPSVaR majú tieto prostriedky pomôcť rodinám zabezpečiť nevyhnutné školské pomôcky, ako sú zošity, písacie potreby či učebnice.
Od 01.09.2025 došlo k legislatívnym zmenám pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, ktoré sú označované aj ako „Práca namiesto dávok“, s ktorými sa môžete bližšie oboznámiť v informácii k zmenám pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi. Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“).
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Ak je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to, že má vždy nárok na poskytnutie pomoci v hmotnej núdzi, pretože pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.
Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa na účely tohto zákona započítavajú príjmy členov domácnosti. Príjem na účely tohto zákona je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa na účely zákona nepovažujú za príjem.
Zvýhodnené započítavanie príjmov sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025. Sumy dávky a vyššie uvedených príspevkov platné k 31. decembru kalendárneho roka sa upravujú každoročne, k 1. januáru kalendárneho roka koeficientom, ktorým boli k 1. júlu predchádzajúceho kalendárneho roka upravené sumy životného minima. Sumy dávky a príspevkov ustanovuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktorého úplné znenie sa vyhlasuje v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31.
Za účelom sprostredkovania vhodného zamestnania je člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“. Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý:
Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom.
Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, napr. sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby, ktorej stupeň odkázanosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. došlo k nesplneniu oznamovacej povinnosti o začatí alebo skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti.
Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok sa od 01.09.2025 poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.
#