
Aktivačný príspevok je jednou z foriem pomoci v hmotnej núdzi, ktorú poskytuje štát občanom Slovenskej republiky. Cieľom tohto príspevku je motivovať a podporovať osoby v hmotnej núdzi pri ich snahe o získanie alebo udržanie zamestnania, prípadne pri zvyšovaní ich kvalifikácie a zručností potrebných pre uplatnenie sa na trhu práce. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach nároku na aktivačný príspevok, jeho výške, a ďalších dôležitých aspektoch.
Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a títo členovia si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť príjem prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov. V takýchto situáciách štát poskytuje pomoc v hmotnej núdzi, ktorá má zabezpečiť základné životné podmienky. Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.
Nárok na pomoc v hmotnej núdzi má domácnosť, ktorej príjem nedosahuje sumy životného minima a členovia si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť príjem prácou, majetkom alebo uplatnením nárokov. Je však potrebné zdôrazniť, že stav hmotnej núdze automaticky neznamená nárok na pomoc v plnej výške životného minima. Pomoc sa poskytuje len do výšky nárokov stanovených v zákone.
Štát poskytuje pomoc v hmotnej núdzi vo viacerých formách:
Suma pomoci sa určí spočítaním výšky dávky a príspevkov, na ktoré má domácnosť nárok, a od tejto sumy sa odpočíta príjem členov domácnosti.
Prečítajte si tiež: Rekvalifikácia: Cesta k lepšiemu zamestnaniu
Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Je to príspevok, ktorý má motivovať osoby v hmotnej núdzi k aktivite a k zlepšeniu ich postavenia na trhu práce.
Nárok na aktivačný príspevok má člen domácnosti, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a zároveň spĺňa jednu z nasledujúcich podmienok:
Výška aktivačného príspevku je stanovená na 88,40 eura mesačne pre člena domácnosti, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je plnoletý a vykonáva aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme alebo sa zúčastňuje v rámci realizácie aktívnych opatrení na trhu práce na projektoch a programoch, ktoré svojim obsahom zodpovedajú aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec alebo formou služieb vo verejnom záujme.
Od 1. septembra 2025 sa aktivačný príspevok poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi. Konkrétne sumy a podmienky pre jednotlivé úrovne aktivácie budú stanovené neskôr.
Aktivačný príspevok nepatrí členovi domácnosti, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poskytuje sa mu príspevok na vykonávanie absolventskej praxe.
Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa
Nárok na aktivačný príspevok môže vzniknúť na člena domácnosti až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí aktivačného príspevku z dôvodu jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu alebo z dôvodu, že príjemca nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť a úrad zistil, že člen domácnosti nevykonával aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.
Aktivačný príspevok z dôvodu vykonávania menších obecných služieb je možné poberať najviac 18 mesiacov.
Od júla 2014 platí povinnosť „odpracovať“ si dávku, spravidla prácou pre obec a samosprávny kraj (menšie služby) alebo dobrovoľníckou činnosťou. Dávka sa znižuje o 84,90 € za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je zamestnaný na aspoň 32 hodín mesačne alebo nevykonáva aspoň 32 hodín mesačne menšie služby či dobrovoľnícku činnosť. Táto povinnosť sa nevzťahuje na osoby, ktoré nemôžu pracovať pre objektívne dôvody (vek, invalidita, ŤZP, starostlivosť o dieťa), ani na tých, ktorým nebola ponúknutá možnosť vykonávať menšie obecné služby alebo dobrovoľnícku činnosť.
Ak je člen domácnosti v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, mesačný rozsah menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác sa určí ako rozdiel medzi 32 hodinami a rozsahom dohodnutým v tomto právnom vzťahu.
Okrem aktivačného príspevku existujú aj ďalšie príspevky a dávky, ktoré môžu osoby v hmotnej núdzi poberať:
Prečítajte si tiež: Príspevok od ÚPSVaR
Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou.
Ochranný príspevok sa poskytuje v sume 86,80 € mesačne, ak ide o člena domácnosti, ktorý:
Ochranný príspevok nepatrí, ak ide o člena domácnosti, ktorému patrí aktivačný príspevok.
Príspevok na bývanie slúži na čiastočnú úhradu nákladov na bývanie v byte alebo dome, ktorého vlastníkom alebo nájomcom je niektorý z členov domácnosti, alebo na úhradu nákladov na bývanie v niektorom zo zariadení sociálnych služieb.
Výška príspevku závisí od počtu členov domácnosti:
Príspevok na nezaopatrené dieťa sa poskytuje vo výške 23,70 € mesačne na každé nezaopatrené dieťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku. Príspevok sa poskytuje počas školského roka aj školských prázdnin.
Jednorazová dávka je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorí sú v hmotnej núdzi. Poskytuje sa najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb.Dávku možno priznať do výšky preukázaných skutočných výdavkov, najviac do výšky 806,64 € (trojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu).
Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje pre členov domácnosti až po posúdení ich príjmu, majetku, možnosti pracovať a uplatniť si nároky. Osoba, ktorá podá žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi (žiadateľ), je zástupcom členov domácnosti a po rozhodnutí úradu je aj príjemcom pomoci.
Žiadosť o jednorazovú dávku sa podáva na obecnom úrade v mieste trvalého bydliska.
Príjemca pomoci v hmotnej núdzi má určité povinnosti, napríklad:
Dôležitou súčasťou systému pomoci v hmotnej núdzi je aj pravidelná valorizácia, ktorá zabezpečuje, že dávky a príspevky sa prispôsobujú rastúcim životným nákladom.
Životné minimum je zákonom stanovená suma, ktorú štát uznáva ako minimálny mesačný príjem nevyhnutný na základné životné potreby človeka. Slúži ako výpočtový základ pre viacero dávok, ktoré od neho priamo alebo nepriamo závisia. Každý rok sa k 1. júlu upravuje podľa vývoja cien tovarov a služieb - inak povedané, štát týmto spôsobom reaguje na stúpajúcu infláciu a zvyšovanie nákladov na život.
Napríklad, v roku 2025 sa životné minimum zvyšuje o 3,7 %, čo je nárast, ktorý výraznejšie prekonáva minuloročné zvýšenie na úrovni 1,9 %. Po novom bude životné minimum pre jednu plnoletú osobu predstavovať sumu 284,14 eura, čo je nárast oproti predchádzajúcej sume 273,99 eura.
Od 1. apríla 2023 nadobudla účinnosť novela zákona číslo 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Kľúčovou zmenou je vypustenie paragrafu 12 odsek 3, písmeno b, body 5 a 6 z predmetného zákona, čo bude v praxi znamenať ukončenie jedného zo spôsobov, akým štát vypláca aktivačný príspevok nezamestnaným za vykonávanie aktivačných prác.
Už od prvého apríla sa rozbehol projekt Podpora udržania pracovných návykov, pomocou ktorého bude nezamestnaný poberajúci dávku v hmotnej núdzi vykonávať aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec, alebo pre samosprávny kraj, najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 20 hodín týždenne. K dávke v hmotnej núdzi mu bude vyplatený aktivačný príspevok vo výške 75,70 €.