
Príchod nového člena rodiny je vždy jedinečný proces, hlboko prepojený s prežívaním matky. Príprava na dojčenie začína už v tehotenstve, prostredníctvom prirodzených zmien v tele ženy. Tento proces sa nijako nelíši u detí s Downovým syndrómom, hoci ich štart do života môže byť vnímaný ako znevýhodnený. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na dojčenie detí s Downovým syndrómom, pričom sa zameriava na špecifiká, výzvy a prínosy tohto intímneho spojenia.
Poradenská prax ukazuje, že témy spojené s narodením dieťaťa s Downovým syndrómom sa môžu stať "Bermudským trojuholníkom", kde sa dá ľahko stratiť v spleti informácií a emócií. Príchod dieťaťa s Downovým syndrómom môže spôsobiť príval vĺn nezodpovedaných otázok a zahmliť dovtedy jasnú mapu života. Zdolávanie takýchto vĺn je náročné bez pomoci.
Práca v Centre včasnej intervencie zdôrazňuje dôležitosť slova "včas". Po pôrode prebiehajú u matky aj dieťaťa významné zmeny v mozgu. Dieťa inštinktívne hľadá napojenie na matku, zatiaľ čo matka hľadá zmysel svojho konania prostredníctvom kontaktu s dieťaťom. Pri bábätkách so špeciálnymi potrebami je podpora týchto prirodzených procesov o to dôležitejšia, pretože niektoré zdravotné postupy môžu mať negatívny vplyv na ich realizáciu.
Každý človek reaguje na ťažkosti inak, pričom miera stresu sa zvyšuje s mierou ťažkostí. Najúčinnejším spôsobom, ako znížiť stres a prijať ponúkanú pomoc, je ľudský kontakt. Pri individuálnych stretnutiach s matkami je dôležité zistiť, čo prežívajú, ako uvažujú o dojčení, čo už skúšali a aký je ich cieľ. Až potom je vhodné ponúkať poradenské riešenia a overiť si, či im matka rozumie a či má dostatok energie a ochoty ich prijať. Dôležité je zostať v partnerskom poradenskom kontakte, pretože okolnosti sa pri dojčení neustále menia.
Dojčenie je pre matku aj dieťa biologicky prirodzené a nie je vhodné vnímať ho cez diagnózu Downovho syndrómu. Mamičky si často kladú príliš veľké nároky a majú pochybnosti o svojich schopnostiach. Výroky matiek majú v pozadí spoločné otázky: Som dosť dobrá? Kompetentná? Schopná? Mám na to? Tieto otázky sú z psychologického hľadiska vážne, ale z biologického hľadiska nezmyselné. Do procesu materstva zasahujú stresové faktory, ktoré zanechávajú stopy na materskom prežívaní a sebavedomí.
Prečítajte si tiež: Rekvalifikácia: Cesta k lepšiemu zamestnaniu
Mozog matky reaguje na dotyk hormonálne, čím sa pripútava k dieťaťu. Na vytvorenie materského centra v mozgu treba čas, priestor a trpezlivosť okolia aj samotnej matky. Ak je obdobie po pôrode pre rodinu krízové, na vytváranie rodičovských kompetencií bude potrebné dvakrát dlhšie obdobie. Je dôležité poskytnúť matke (rodičom) sprevádzanie na rozvoj rodičovských kompetencií a trpezlivo prijímať "alarmy" zraneného rodičovstva. Rodičovstvo je najlepšia pôda, na ktorej dieťa môže rásť a rozvíjať sa. Nedostatok rodičovskej sebadôvery môže viesť k závislosti od rád lekárov, terapeutov a internetových poradní, čo dlhodobo spôsobuje zneistenie a strach, že matka robí chybu alebo nerobí pre svoje dieťa dosť.
To, čo sa odohráva v náručí matky pri kontakte "koža na kožu", je veľmi efektívny proces pre stabilizáciu srdcového rytmu, teploty, dýchania, spánku, trávenia atď. Dieťa sa tiež vyzbrojí správnymi baktériami, ktoré sú motorom pre imunitný systém v tráviacej sústave. Súčasťou starostlivosti v náručí sú aj prsia. Pri dotykoch sa uvoľňuje hormón oxytocín, ktorý sa nazýva aj vzťahový hormón. Okrem iného sa vylučuje aj pri uvoľňovaní mlieka z prsníkov, kedy by sa mala matka snažiť sústrediť celú svoju pozornosť na dieťa. Po takej skúsenosti je matka posilnená hormónom dopamín, ktorý ju disponuje na novú ochotu skúšať to znovu a znovu.
Profesor Newman, odborník na dojčenie, poznamenal, že hormonálny okruh medzi matkou a dieťaťom je návykový, podobne ako závislosť od zdravej drogy. Aj mozog dieťaťa sa potrebuje naladiť na matku. Mechanizmy na prežitie sú nachystané už počas vnútromaternicového vývoja a aktivujú sa prítomnosťou matky a dotykmi. Dieťa je pripravené prijímať signály na prežitie a nasmerovať svoju energiu na zdroj prežitia, ktorým je matka.
Napojenie na prsník pomáha dieťatku "uspoKOJIŤ" sa. Dojčenie nie je len jedlo, ale aj prísun mlieka ako výživy. Pre túto sladkú odmenu je dieťa ochotné používať prsník ako svoje uspokojenie. Deti sa neprisávajú iba z dôvodu hladu, ale aj preto, že ešte nevedia rozlišovať svoje potreby. Každý podnet vyhodnotený ako "nie je mi dobre" vedie dieťa k potrebe napojiť sa a uspokojiť sa. Dieťa chce napojenie - vzťah, ktorý je najlepším podhubím pre psychomotorický vývin a základom zdravého koreňa osobnosti.
Zloženie materského mlieka je pre ľudské mláďa ideálne. Mlieko je nachystané v prsníkoch už počas tehotenstva a má pre dieťa výnimočnú hodnotu. Neustále sa mení a prispôsobuje potrebám dieťaťa. Najskôr býva husté a obsahuje málo vody, ale koncentrované bielkoviny, cukry, obranné látky a látky, ktoré štartujú činnosť tráviacej sústavy. Ak nie je možné dojčenie, mamička by si mala najneskôr 6 h po pôrode odstrekovať mlieko (kolostrum) a podávať ho dieťaťu. Neexistuje nič také ako "štandardné materské mlieko", jeho skladba sa mení v individuálnych zložkách počas týždňov a mesiacov a aj od večera do rána a od rána do večera.
Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa
Materské mlieko je pre dieťa voňavé a príťažlivé, hlavne keď tečie z prsníka dobrým prúdom. Mlieko sa tvorí hlavne na základe aktivity na prsníku. Bradavka odošle signál do mozgu matky, kde zazvoní objednávkový zvonček na hormón prolaktín. Čím viac objednávok, tým viac prolaktínu, teda tým viac mlieka. Výroba mlieka nie je naplánovaná na zásoby, ale na odbyt. Pre prsníky je dobré, ak sa často vyprázdňujú. Ak sa dieťa z nejakého dôvodu neprisáva na prsník, je potrebné, aby prebrala iniciatívu mamička odstrekovaním alebo odsávaním. Existujú spôsoby dokrmovania pri dojčení, keď treba preklenúť nedostatočnú tvorbu materského mlieka.
Jedna z vecí, ktorá ovplyvňuje úspešnosť dojčenia, je príprava mamičky (rodičov) v tehotenstve. V tehotenstve sú mamičky prístupnejšie novým poznatkom a sú ochotnejšie dozvedať sa nové veci. Citlivé obdobie po pôrode nie je príliš vhodné na rozsiahle vzdelávanie, preto by mala byť podpora a poradenstvo po pôrode veľmi jednoduché a adresné. Aj čiastočná tvorba materského mlieka je vzácnosť. Hovorí sa, že "matka dojčí hlavou".
Pri deťoch s Downovým syndrómom je obzvlášť vhodné podporovať dojčenie v záujme podpory vývoja. Je to podobné, ako keby ste dodávali dieťatku špeciálne terapeutické bonusy zdarma. Väčšina vývinových procesov sa najskôr deje neviditeľne - v skrytosti. Prežitá skúsenosť dieťatka rozvetví neurónové spojenia. Pre kvalitu činnosti mozgu je dôležitý dostatok podnetov a čas na ich prerastanie do neuronóvej siete.
Bábätko sa učí dojčeniu dojčením. Proces učenia vo všeobecnosti prebieha najlepšie v komforte. V poradenstve treba brať do úvahy nielen limity dieťatka a mamičky, ale aj okolnosti v rodine. Stres prináša negatívne limity.
Prečítajte si tiež: Príspevok od ÚPSVaR
tags: #upsvar #topolcany #výživné #kalkulačka