Uviazaný Pacient: Komplexný Pohľad na Starostlivosť v Stredoveku a Súčasnosti

Medicína, ako ju poznáme dnes, neexistovala v stredoveku v takej podobe, v akej ju poznáme dnes, alebo bola len na začiatku svojho vývoja. V staroveku ľudia vysvetľovali choroby ako trest od boha a táto myšlienka bola hlboko zakorenená v ich mysliach po celé storočia až do stredoveku. Viaceré staroveké štáty, od Číny, Egypta, Indie až po Mezopotámiu, sa snažili porozumieť medicíne. Základy medicíny ako vednej disciplíny položil grécky vzdelanec a lekár Hippokrates, ktorý rázne odmietal liečenie mágiou a poverami. Tento článok sa zameriava na historický kontext starostlivosti o pacientov, najmä v stredoveku, a na porovnanie s modernými prístupmi.

Medicína v Stredoveku: Medzi vierou a poverami

Stredoveký svet a jeho dejiny, ako aj rozvoj prírodných vied, úzko súviseli s kresťanským náboženstvom. Cirkev zasahovala do takmer všetkých aspektov života, od umenia až po vedu. Podobne ako starovekí ľudia verili, že choroba je trestom bohov za neposlušnosť, aj v tomto prípade cirkev presadzovala myšlienku božieho trestu za hriechy ľudstva. Naproti tomu, pomoc chorému predstavovala spôsob vykúpenia duše. Preto sa v tomto období stretávame s tým, že starostlivosť o chorých preberajú do svojich rúk mnísi a kláštory.

Životné podmienky a zdravie v stredoveku

Stredovek príliš neprial zdraviu a pohodovému životnému štýlu. Priemerná dĺžka života počas vrcholného a neskorého stredoveku bola 30 až 35 rokov. Dojčenská úmrtnosť bola vysoká, v priemere jedno z piatich detí sa nedožilo dospelosti a veľa žien zomrelo pri pôrode. Obyvateľstvo zomieralo na úplne bežné ochorenia. Stredoveký Európan žil často v nevyhovujúcich podmienkach, v špine, vlhku, obýval studené múry hradov. Takéto miestnosti boli zle vetrané, navyše sa vo vzduchu udržiavali výpary z dymu, sviečok či olejových lámp. Keďže prísun vody bol napríklad na hrad veľmi komplikovaný, jeho obyvatelia pili znečistenú vodu zo splaškov, z dažďa, jedli pokazené mäso plné baktérií a parazitov.

U poddaných nebola situácia o nič lepšia, ak nie ešte horšia. Steny a strechy boli zamorené škodcami, podlahy bahnité, posteľná bielizeň špinavá, nedostatočné skladovanie potravín a veľa ďalších faktorov. Ničím výnimočným nebolo ani spoločné zdieľanie miestností so zvieratami. V mestách boli navyše všadeprítomné potkany, myši a rôzny hmyz. Lekári nemali ani potuchy, že tieto faktory môžu spôsobovať choroby, to znamená, že nepoznali metódy liečby ani účinnú prevenciu. Nerozumeli tomu, prečo sa choroby šíria z človeka na človeka a lekári a liečitelia používali liečbu založenú predovšetkým na poverách.

Najrozšírenejšie choroby stredoveku

Ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev boli v minulosti náchylní na akékoľvek choroby, najmä v zime, kedy bolo ovocie nedostupné, trápila ich neúroda a hladomor. Najobávanejšou chorobou minulosti bol mor, ktorý sa objavil na istý čas, vyhubil značný počet ľudí a vzápätí na to zmizol, aby sa vo vlnách neskôr stále vracal. Popri moru však v stredoveku zúrili viaceré choroby, ktorých sa ľudia obávali. Podobne rozšírenou bola aj lepra alebo malomocenstvo. Aj táto choroba bola spôsobená baktériou, ale nebola taká nákazlivá ako mor. Liečitelia ani lekári sa nevedeli dlho zhodnúť, čo chorobu spôsobuje. Jedni sa prikláňali k názoru, že ide o nerovnováhu telesných štiav, iní verili, že sa prenáša dotykom alebo pohlavným stykom s nakazeným. Viacero lekárov sa snažilo chorobu liečiť a uľaviť pacientom od sprevádzajúcich ťažkostí. Liečitelia predpisovali bylinné odvary a rôzne oleje na potieranie celého tela. Lekári samozrejme púšťali žilou, snažiac sa telo zbaviť zlých štiav. Istá mníška odporúčala na lepru odvar z bielych ľalií zmiešaný s nečistotami z mraveniska.

Prečítajte si tiež: Práceneschopnosť a invalidný dôchodok

Ženy a materstvo v stredoveku

Mať deti bolo v minulosti najdôležitejšou úlohou ženy. Tie sa zväčša vydávali a mali deti ešte v mladom veku - zvyčajne 13 až 14 rokov. Tehotenstvo a pôrod boli dôvodmi na radosť, ale aj strach a obavy. Vynosiť a porodiť dieťa bolo pre ženu v stredoveku veľkým medicínskym rizikom a to hneď z niekoľkých dôvodov. Ženy rodili veľmi mladé a fyzicky ešte nepripravené na ťažké pôrody. Bola u nich vyššia pravdepodobnosť predčasných pôrodov alebo popôrodných úmrtí. Ak žena prežila tieto prvé roky pôrodov a ťarchavosti, prichádzala na rad ďalšia kategória. Stávalo sa, že ak žena rodila často s malými časovými odstupmi, vtedy dochádzalo veľakrát k úmrtiam. V stredoveku sa pramálo vedelo o zdravej výžive a vitamínoch. Vyvážená strava akú poznáme dnes, bola neznámy pojem a navyše chudobné ženy si nemohli dovoliť ani stravu rovnajúcu sa strave šľachtičien. Opakované tehotenstvá si vyžadovali zvýšený príjem vitamínov a ich nedostatok zhoršoval priebeh, následkom čoho bývali ženy viac choré a fyzicky vyčerpané. Pravdou však ostáva, že mnohodetnosť bola najviac populárna v kruhoch šľachty, ktorá si takpovediac, mohla dovoliť veľa detí. Navyše deti v aristokratických rodinách predstavovali pokračovateľov rodu. Naproti tomu mešťania a chudobné obyvateľstvo malo deti pomenej.

Ženy dúfali, že ich pôrod bude ľahký a modlili sa za zdravie svoje, aj svojho dieťaťa. Používali aj iné spôsoby, napríklad rôzne bylinky, masti, zaklínadlá i odporúčania. Niektorí lekári sa prikláňali k viacerým metódam ale i poverám. Našli sa takí, ktorí neodporúčali kúpať sa počas prvého týždňa tehotenstva, pretože by mohlo dôjsť k zmene štruktúry tela alebo krvného tlaku a následne k potratu. Žena nemala jesť ryby, ani rybie hlavy, pretože sa verilo, že dieťa mohlo byť poznačené. Odporúčalo sa jesť teplé a zdravé jedlá, aby sa narodilo mocné dieťa. Varovali pred ovocím. Stredovekí lekári zakazovali napríklad pohlavný styk počas tehotenstva nakoľko sa verilo, že necudné myšlienky ženy, môžu vážne poškodiť plod.

Bylinkárky a liečiteľky

Aj v minulosti sa vyskytli opačné príklady žien, ktoré chceli otehotneniu zabrániť, v iných prípadoch vyvolať spontánny potrat. Liečby založené na rastlinách ako bola šalvia, ruža alebo sivá mäta, dokázali vyvolať potrat formou nápoja. Ak si predstavujeme, že liečiť mohla iba obyčajná žena na vidieku, máme sčasti veľmi mylnú predstavu. Vychýrenými bylinkárkami a liečiteľkami boli v období neskorého stredoveku a raného novoveku vysokopostavené šľachtičné. Často to bolo spôsobené prítomnosťou aspoň jedného lekára na vlastnom dvore. Od neho sa pani domu učila ako sa starať o chorých, ako ošetrovať rany alebo čo použiť pri liečení rôznych chorôb a neduhov. Nepochybne medzi šľachtou nájdeme aj viacero mužských mien, ktorí sa podobne ako ženy zaoberali liečením chorôb. Bolo ich však výrazne menej ako u opačného pohlavia. Šľachtičné si svoje poznatky zbierali, mohli ich zapisovať a vytvárať tak receptáre liečiv, ktoré sa potom dedili z generácie na generáciu. A o tom, že to boli naozaj šikovné liečiteľky svedčí aj korešpondencia a pramene.

Obyvateľstvo Uhorska sa v priebehu stredoveku a neskôr novoveku začalo viac koncentrovať na vidiek. Vtedajší lekári nemali toľko možností presúvať sa z miesta na miesto a navyše za krátky čas. Remeslu bylín a liečiteľstva sa teda učili ženy vyššieho, ale aj nižšieho postavenia. V dedinách a na vidieku liečili bylinkári, liečiteľky a pôrodné babice. Keďže chudobný ľud si lekára v konečnom dôsledku ani nemohol dovoliť, spoliehal sa na silu mastí, odvarov, bylín a častokrát aj na povery a mágiu.

Bylinná liečba v stredoveku: Poznanie, ktoré pretrváva

Mnohé z liečebných postupov zdedených z generácie na generáciu poznáme dodnes a dokonca ich aj používame. Tak napríklad rebríček obyčajný sa používal na hojenie rán a štípancov. Bol vynikajúcim prostriedkom, pretože spomaľoval krvácanie, zmierňoval bolesť a horúčky. Mäta bola podobne ako rebríček tiež úspešná pri ošetrovaní rán alebo tiež pri uhryznutí jedovatým hmyzom alebo hadom. Mokré listy mäty zmierňovali bolesť, chladili štípance a mali antiseptické účinky. Zaujímavé bolo vkladanie ľanových semien do očí, aby sa odstránili cudzie telesá. Ľanové semená namočené vo vode zmenili konzistenciu na mierne lepkavú, tá priťahovala dráždivé látky a pomáhala tak pri výplachu cudzieho predmetu z oka. Takmer každá choroba bola liečená bylinami, psychické poruchy nevynímajúc. Tie bylinkárky liečili rôznymi amuletmi. Proti šialenstvu odporúčali iskerník v amulete uviazaný okolo krku. Na nespavosť bola vhodná konzumácia žihľavy zmiešanej do vaječného bielku.

Prečítajte si tiež: Onkologickí pacienti a dôchodok

Kontroverzné metódy liečby

Z dnešného pohľadu by sa nám mohlo zdať, že liečebné postupy, ktoré sa využívali v stredoveku boli mimoriadne čudné. Niektoré naopak prekvapivo účinné. Postupom storočí sa ukázalo, že väčšina rastlín a bylín má naozaj liečivé účinky. V konečnom dôsledku bolo to účinnejšie ako lekárske púšťanie žilou, lámanie kostí či prerezávanie končatín. Paradoxne na druhej strane bolo púšťanie žilou najpoužívanejšou metódou stredovekej medicíny. Medzi najčastejšie ochorenia samozrejme patrili tie, ktoré poznáme aj dnes - ťažkosti so žalúdkom, migréna, bolesti hlavy, chrbtice a veľa ďalších. Aj naši predkovia sa bolesti chceli čím skôr zbaviť. Na žalúdočné ťažkosti, epilepsiu a kŕče napríklad používali bylinný elixír. Mal sa piť a pozostával z takých ingrediencií ako sladké drievko, fenikel, šalvia, vŕba, ruža, zázvor, mandragora, červená živica, nazývaná aj dračia krv a tri druhy korenia. Účinky týchto bylín sú známe aj dnes. Sladké drievko priaznivo pôsobí na priedušky a pľúca. Používalo sa na liečbu kašľa ale i bronchitídy. Šalvia zasa umožňovala lepší prietok krvi v mozgu a jeho okysličovanie. Malé množstvá mandragory pôsobili priaznivo na nespavosť, dračia krv resp. červená živica mala antiseptické, antivírusové a antibiotické účinky.

Na popáleniny alebo obareniny sa používal sliz zo slimáka. Doboví liečitelia radi používali slimačí sliz na popáleniny, aby tak obmedzili vznik pľuzgierov. Okrem antiseptických, antibiotických a protivírusových látok obsahoval sliz aj kolagén a elastín, látky potrebné na obnovu pokožky. Na očný jačmeň bola najúčinnejšia cibuľa alebo pór a cesnak. Rovnaké množstvo vína a býčej žlče sa zmiešalo so všetkými vyššie spomenutými prísadami. Takto sa zmes nechala odstáť deväť dní v mosadznej miske, potom sa precedila cez plátno a každý večer sa prikladala na oko ku koreňu rias. Recept pochádza zo starého Anglicka a údajne bol naozaj účinný. Cibuľa, cesnak a býčia žlč mali výborné antibiotické vlastnosti. Víno obsahovalo kyselinu salicylovú, tá deväť dní reagovala s mosadzou a získala tak antibakteriálne vlastnosti. Aj stredovekého pacienta dokázala potrápiť migréna. V takom prípade niektorí doktori a liečitelia odporúčali zobrať jačmeň, hrsť betoniky lekárskej, železníka a spolu všetko uvariť. Takúto zmes nechať vychladnúť, zabaliť ju do plátna a prikladať na hlavu. Na zmiernenie koliky sa používal aníz a kmín v spojení s bielym vínom. Toto spojenie sa nechalo odstáť tri dni a tri noci. Po tomto úkone sa mal vytiahnuť a položiť na drevenú dosku a nechať deväť dní vysušiť. Zmes bolo po deviatich dňoch potrebné dať do hlinenej misky, osušiť ešte ohňom a rozdrviť na prášok. Aníz aj kmín pôsobili proti nadúvaniu. Byliny kôpru a feniklu mali veľmi podobné účinky. V 20. storočí sa detská kolika liečila liekmi s obsahom kôpru.

Bolesť hlavy bola najčastejšou príčinou, prečo sa ľudia utiekali k liečiteľom či lekárom. Poznali viacero spôsobov, ktoré účinkovali na bolesti. Vieme o jednom z nich: reďkovka, biskupský olej, cesnak, palina, helénium (trvalka). Takúto zmes rozdrvíš, na masle ju uvaríš s lastovičníkom a červenou žihľavou. Zmes var v mosadznom hrnci kým nemá tmavočervenú farbu. Potom ju prepasíruj cez plátno.

Extrémne praktiky

Zo zoznamu liečebných postupov nemôžeme vynechať ani tie, ktoré sa používali, no dnes sú ich účinky nanajvýš diskutabilné. Aj dobový človek mohol trpieť ťažkou infekciou hrdla (angína). Receptár znel jasne: Vezmi tučnú mačku, stiahni ju z kože a vytiahni z nej vnútornosti. Vezmi tuk ježka a tuk medveďa, senovku grécku, šťavu z medovky a panenský vosk. To všetko podrv a mačku tým napchaj ako hus. Celú ju upraž, pozbieraj masť a pomaž ňou chorého.

Dna bola choroba mocných. Trpeli ňou králi, princovia i vojvodovia. Kedysi si ju zamieňali s reumatizmom, dnes už ale vieme, čo ju spôsobovalo. Nadmerné prejedanie sa a pitie alkoholu bolo živnou pôdou pre rozširujúcu sa dnu. Ale aj na to mali naši predkovia recept, a nie hocijaký. Znel jednoducho: Vezmi sovu, zabi ju, vyber jej vnútornosti. Vlož ju do pece a upeč ju. Zober tuk z kanca, s masťou z upečenej sovy a pomaž nimi dnu.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok u onkologických pacientov

Mačky, sovy a podobné zvery neboli ničím výnimočným pri príprave rôznych elixírov, mastí či liečiv. Populárnou bola napríklad aj supia medicína. Jednotlivé časti supa pri správnej príprave mali vraj magické a liečivé účinky. Napríklad mozog supa sa používal na liečenie migrény a iných bolestí hlavy. Oči zasa vyriešili očné problémy. Srdce zabalené do kože vlka alebo leva malo údajne uzdraviť ľudí, ktorých posadol démon. Keď lekár používal časti supa, mal podľa vtedajších zvyklostí pritom odriekať zaklínadlo. Stretávame sa s tým, že išlo vlastne o kresťanské modlitby. To len dokazuje, ako bola medicína, náboženstvo a povery úzko prepojené. Supy neboli jediné zvieratá, ktorým bola pripisovaná magická či liečiteľská moc. Vo veľkom sa využívalo rozdrvené hnojivo na prášok, dážďovky ako hlavné prísady.

Súčasná Medicína a Starostlivosť o Pacienta

Postupom času sa medicínska veda posunula smerom dopredu, aj vďaka významným lekárom, ktorých štúdie sa šírili novou metódou kníhtlače. Dnes medicína disponuje rozsiahlymi znalosťami, modernými technológiami a sofistikovanými liečebnými postupmi. Starostlivosť o pacienta sa zameriava na komplexný prístup, ktorý zahŕňa prevenciu, diagnostiku, liečbu a rehabilitáciu.

Rozdiely medzi stredovekou a modernou medicínou

Hlavné rozdiely medzi stredovekou a modernou medicínou:

• Znalosti a pochopenie: Moderná medicína je založená na vedeckých poznatkoch a dôkazoch, zatiaľ čo stredoveká medicína sa opierala o poverách a náboženské presvedčenia.
• Technológie a vybavenie: Moderná medicína disponuje širokou škálou diagnostických a terapeutických zariadení, ktoré v stredoveku neexistovali.
• Špecializácia: Moderná medicína je vysoko špecializovaná, s lekármi zameranými na konkrétne oblasti medicíny.
• Dostupnosť: Moderná zdravotná starostlivosť je teoreticky dostupná pre všetkých, zatiaľ čo v stredoveku bola dostupná len pre niektoré vrstvy obyvateľstva.

Aspekty starostlivosti o pacienta v 21. storočí

Starostlivosť o pacienta v 21. storočí zahŕňa:

• Holistický prístup: Zameriava sa na celého človeka, nielen na jeho chorobu.
• Individualizovaná liečba: Liečba je prispôsobená individuálnym potrebám pacienta.
• Pacientska participácia: Pacient je aktívnym účastníkom rozhodovania o svojej liečbe.
• Dôraz na prevenciu: Prevencia chorôb je kľúčovou súčasťou zdravotnej starostlivosti.
• Využívanie technológií: Moderné technológie, ako napríklad telemedicína, zlepšujú dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti.

Príklad súčasnej starostlivosti: Životná dráha Petra Mazúra

Životná dráha Petra Mazúra (52) je nerozlučne spätá s medicínou. Odborník na otorinolaryngológiu (ORL) a bývalý primár ORL oddelenia žilinskej nemocnice sa pred piatimi rokmi osamostatnil a dnes prevádzkuje vlastnú prax. S manželkou vychovali dve deti a dnes sa už tešia z jednoročného vnúčika.

Dôvody pre zavedenie súkromnej praxe:

• Nespokojnosť s diktátom poisťovní ohľadom liečebných postupov.
• Snaha poskytovať nadštandardnú starostlivosť s prívetivým prístupom.

Princípy poskytovania zdravotnej starostlivosti:

• Žiadne zmluvy s poisťovňami, priama závislosť od pacienta.
• Poskytovanie nadštandardu, ktorý by mal byť štandardom (prívetivé jednanie, nečakanie u lekára).
• Objednávanie pacientov dopredu.
• Snaha o minimalizáciu stretávania sa pacientov v čakárni.

Prednosti zdravotníckeho zariadenia:

• Ambulantná aj operačná časť s vybavením na všetky potrebné vyšetrenia.
• Jednodňová zdravotná starostlivosť (chirurgia).
• Efektívna metóda z ekonomického aj psychologického hľadiska (rýchle zotavenie v domácom prostredí).
• Dostupnosť lekára pre pacienta kedykoľvek (aj v noci alebo cez víkend).

Kontroverzie a výzvy v súčasnom zdravotníctve

Súčasné zdravotníctvo čelí rôznym výzvam a kontroverziám, ako napríklad:

• Dostupnosť zdravotnej starostlivosti: Napriek teoretickej dostupnosti, existujú bariéry v prístupe k zdravotnej starostlivosti, ako napríklad dlhé čakacie doby a finančné obmedzenia.
• Financovanie zdravotníctva: Nedostatok finančných zdrojov a neefektívne využívanie existujúcich zdrojov.
• Kvalita zdravotnej starostlivosti: Rozdiely v kvalite zdravotnej starostlivosti medzi rôznymi poskytovateľmi.
• Etické otázky: Etické dilemy spojené s modernými medicínskymi technológiami a postupmi.
• Manipulácia a dezinformácie: Šírenie dezinformácií o zdravotnej starostlivosti a pandémiách.

Príklad manipulácie: Kríza spôsobená COVID-19

Niektorí politici tvrdia, že od II. svetovej vojny nebola taká ťažká kríza ako je tá dnešná pandémia, a to je klamstvo. Skôr im ide o to, aby pod pláštikom boja s pandémiou uskutočnili zmeny, ktoré by im za normálnej situácie neprešli. Manipulácia občanov dosahuje neuveriteľné parametre, v TV spravodajstve je TOP téma boj s pandémiou a šírenie depresie poukazovaním na to ako svet pandémiu nezvláda. Po krátkom poľavení a otáľaní vlády, pandémia udrela tak silno, že dnes máme situáciu v počte pozitívne testovaných, hospitalizovaných a aj obetí zo dňa na deň horšiu. Obetovali sme Vianoce a Nový rok v tvrdšom lockdowne a začalo sa s očkovaním, ktoré však bude skutočne masové až v priebehu jari a dovtedy to musíme nejako prežiť. Žiaľ dnes za jediný deň evidujeme viac prípadov, ako za obdobie marec - august 2020.

Kontroverzné prípady: Generál Lučanský

Medzi väznenými bez možnosti vypovedať, bez práva na návštevy rodiny, bez práva na prijatie balíka a telefonovanie s rodinou, boli aj bývalí prezidenti PZ SR Gašpar a Lučanský. Generál Lučanský bol zadržaný 3 decembra 2020 a umiestnený do ústavu na výkon väzby v Prešove. 9 decembra došlo k mimoriadnej udalosti, podľa zverejnenej výpovede príslušníkov ZVJS mal obvinený Lučanský v noci vlastnou nešikovnosťou spadnúť a o rám kovovej postele sa zraniť na pravom oku, lekárske ošetrenie mal ráno odmietnuť, ale po cvičení sa mu to zhoršilo a požiadal o ošetrenie. Podľa tvrdenia členov vlády (Kolíková, Mikulec) išlo o prasknutú žilku v oku a odretý nadočnicový oblúk. Takéto klamlivé informácie boli šírené aj 5 dní po incidente! Objavili sa však aj iné informácie, ktoré sa postupne nabaľovali ako snehová guľa. Vraj zranené oko bolo mimo očnej jamky a nadočnicový oblúk bol zlomený, došlo ku krvácaniu do mozgu a celé to bolo spôsobené v bitke bachárov s obvineným alebo to bol dôsledok pokusu o samovraždu! Že zranenie nebolo banálne, ale vážne dokazuje fakt, že bol zranený prevezený do UVN SNP v Ružomberku, kde sa podrobil operácii, ktorá mala trvať až 11 hodín, podľa ministra Naďa iba 90 minút a vo výsledku obvinenému výrazne zlepšila zrak! V lekárskej správe uniknutej z UVN SNP sa píše o tom, že pacient mal pravé oko vpáčené hlboko do dutiny smerom k nosnej prepážke, zlomený nadočnicový oblúk a viaceré hematómy. Na záchranu zraku pacienta bol potrebný operačný výkon v úplnej anestézii, laparoskopicky sa dostať cez nosnú prepážku do predmetnej dutiny za vpáčené oko a pneumaticky vytláčať oko do správnej polohy.

Podľa názoru blogera, také zranenie si nemohol spôsobiť obvinený ML sám, lebo: chlap jeho fyzickej konštrukcie, ktorého sú plné dvere, nepadne po zakopnutí o prezuvku tak rýchlo, aby si nestačil reflexne chrániť rukami hlavu, najmä tvár. To je reflex, ktorý funguje u každého zdravého človeka, navyše kto pozná kovovú posteľ s dvomi lôžkami nad sebou vie, že vhodné miesto na popisované zranenie je vo výške 2 metre (nohy horného lôžka). Záver je taký, že pravda o incidente sa buď úmyselne prekrúca alebo sa stal ešte jeden incident, pri ktorom bol obvinený ML napadnutý obuškom alebo kopnutý do tváre. V cele je tak málo miesta, že ML ovládajúci bojové umenia by sa v stoje ubránil aj bojovníkovi MMA, preto k útoku na tvár mohlo dôjsť až po jeho spacifikovaní obuškom, paralizérom, kaserom. Už teraz je známe, že kamerové záznamy z chodieb ústavu majú hodinové výpadky práve v inkriminovaných časoch!!!

Pacient sa doliečoval vo väzenskej nemocnici v Trenčíne, odkiaľ bol prevezený späť do Prešova. Podľa záznamu z výpovede príslušníka ZVJS bola aj v kritickom dni 29 decembra vykonávaná zvýšená kontrola obvineného ML v intervale 30 min., naposledy o 16:30 kedy nebolo nič zistené. O 16:39 bolo na celových dverách otvorené výdajné okienko a ML vyzvaný, aby si prevzal večerné jedlo, ale nereagoval, cez okienko videli príslušníci iba jeho nohy na posteli, lebo v lepšom výhľade im bránila stienka oddeľujúca sociálne zariadenie. Keď sa ML neohlásil ani na dôraznejšie výzvy otvorili celu a uvideli obvineného ML ležať na bruchu, pričom mal hlavu nadvihnutú tým, že okolo krku mal uviazaný rukáv teplákovej bundy upevnenej pod horným lôžkom. Uvoľnili mu krk, položili na znak a začali oživovať, použili aj prenosný defibrilátor, ale obnoviť životné funkcie sa podarilo až privolanej RZP, ktorá dorazila cca po 20 minútach. ML bol prevezený do nemocnice v Prešove, umiestnený na ARO, bola mu poskytnutá dostupná lekárska starostlivosť, ale zotrval v kóme. Po 23 hodinách pacient umiera.

Podľa názoru blogera, ak by obvinený ML chcel ukončiť život obesením, urobil by to poriadne. Ešte som nepočul o tom, že by sa niekto vešal ležiac na bruchu! Tak sa možno iba pridusiť a ak dusenie bude trvať dlho, tak riskuje trvalé poškodenie mozgu a dlhodobé trápenie v kóme. Navyše podľa znalcov, teplákovina je mäkký a pomerne pružný materiál, ktorý nevytvorí na krku dostatočný tlak na úplné zastavenie dychu. Alebo išlo o tzv. demonštračný pokus, čomu nasvedčuje aj zvolený interval pred výdajom stravy. Vlastne pri samoväzbe by nemala byť v cele poschodová posteľ! Každopádne táto mimoriadna udalosť poukázala na praktické vykonávanie spravodlivosti OČTK v súbehu s praktickou realizáciou v NÚ a ÚVV MS SR.

tags: #uviazany #pacient #starostlivost