Dôsledky uznania dlhu jedným z manželov

Vstup do manželstva prináša so sebou aj vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), ktoré upravuje Občiansky zákonník. Tento špecifický druh spoluvlastníctva vzniká výlučne medzi manželmi a ani jeden z nich nemá svoj majetkový podiel. BSM zahŕňa všetok majetok, ktorý manželia nadobudnú po uzavretí manželstva počas jeho trvania, až do jeho prípadného zániku. Majetok nadobudnutý pred manželstvom patrí do výhradného vlastníctva každého z manželov a do BSM neprechádza.

Právne úkony týkajúce sa spoločných vecí

Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí sa považujú tie, pri ktorých dochádza k dispozícii s predmetom BSM alebo k výkonu jeho správy. Predmetom BSM môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda veci v právnom zmysle. Pohľadávky a záväzky (dlhy) sa nepovažujú za predmet vlastníctva, a teda ani BSM, pretože sa riadia všeobecným právnym režimom záväzkových vzťahov.

Súdna prax nepovažuje za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí napríklad zmluvu o pôžičke uzavretú len jedným z manželov, ručiteľský záväzok jedného z manželov alebo zmluvu o výpožičke uzavretú len jedným z manželov. Tieto závery sú stále použiteľné pri nezmenenej právnej úprave predmetu BSM. Rovnaký záver platí aj pre zmluvu o pristúpení k dlhu uzavretú len jedným z manželov. Hoci ide o rozdielne právne inštitúty, z hľadiska ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka je pre ne charakteristické, že sa priamo netýkajú predmetu BSM, teda spoločných vecí, preto je aplikácia tohto ustanovenia v súvislosti s nimi vylúčená.

Zmluva o pôžičke a BSM

Ak si jeden z manželov požičiava peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, je zo zmluvy zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju uzavrel. Samotný záväzok jedného z manželov sa tak netransformuje na spoločný záväzok obidvoch manželov vo vzťahu k veriteľovi. Na platnosť zmluvy o pôžičke uzavretej len jedným z manželov nie je potrebný súhlas druhého manžela, keďže sa netýka spoločných vecí (peňažné prostriedky sa ešte len nadobúdajú a stávajú sa spoločnou vecou).

§ 145 Občianskeho zákonníka

Ustanovenie § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov, t.j. na právne úkony, ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom BSM. Vo vzťahu k tretím osobám zakladá aktívnu alebo pasívnu solidaritu manželov z platných právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí. Tento dôsledok nastáva bez ohľadu na to, či právny úkon týkajúci sa spoločných vecí urobil jeden z manželov alebo obaja manželia spoločne, a či išlo o bežnú vec (záležitosť) alebo o inú než bežnú vec.

Prečítajte si tiež: Premlčaný dlh a manželia

Na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov (teda úkonu, pri ktorom manželia nevystupujú spoločne ako účastníci), sa vyžaduje súhlas druhého manžela, ak ide o inú než bežnú záležitosť. Nedostatok tohto súhlasu má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a Občianskeho zákonníka). To znamená, že právny úkon, ktorý nemožno považovať za vybavovanie bežnej záležitosti, uskutočnený iba jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela, sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti.

Základnou podmienkou aplikácie ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na konkrétny prípad je existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Ak táto podmienka nie je splnená, úvahy o tom, či v konkrétnych okolnostiach išlo o bežnú alebo nie bežnú záležitosť a teda či k právnemu úkonu bol alebo nebol potrebný súhlas druhého manžela, sú bezpredmetné.

§ 147 Občianskeho zákonníka

Počas trvania manželstva môže nastať situácia, kedy sa jeden z manželov stane dlžníkom. Tento záväzok sám o sebe nespadá do BSM a druhý z manželov nie je dlžníkom. Napriek tomu však môže byť pohľadávka uspokojená z majetku patriaceho do BSM, viď ustanovenie § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V praxi to znamená, že aj keď práva a povinnosti zo záväzku znáša iba manžel, ktorý do záväzku vstúpil, v prípade, že dôjde k výkonu rozhodnutia, môže byť pohľadávka uspokojená aj z majetku patriaceho do BSM a druhý manžel je povinný strpieť výkon rozhodnutia napriek tomu, že v záväzku nefiguruje ako dlžník.

Pri výkone rozhodnutia, resp. exekúcii, môže exekútor nariadiť zrážky zo mzdy. V prípade manželov a BSM však nemôže siahnuť na výplatu druhého z manželov priamo zrážkou zo mzdy a to z dôvodu, že mzda sa stáva predmetom BSM až jej vyplatením, napr. momentom, ako je pripísaná na účet druhého manžela.

Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok

Zrušenie BSM a jeho vplyv na exekúciu

Ak dlh vznikol pred uzavretím manželstva, je možné ho vymáhať iba z majetku, ktorý patrí dlžníkovi. Iná situácia by nastala, keby dlh vznikol počas trvania manželstva.

Manžel sa však môže vyhnúť splácaniu dlhu, ak nie je uvedený ako spoludlžník na platobnom rozkaze. Podmienkou je, aby zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). Súd na návrh zruší BSM v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.

Po zániku BSM je potrebné túto skutočnosť oznámiť exekútorovi.

Uznanie dlhu a viacerí dlžníci

K platnosti právneho úkonu uznania dlhu je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akej dlh uznáva. Ak viacerí dlžníci majú voči veriteľovi niekoľko dlhov a teda uznávajú viac dlhov, musí byť nepochybne určené, ktoré jednotlivé dlhy jednotliví dlžníci, čo do dôvodu a výšky uznávajú a sľubujú zaplatiť.

Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti

tags: #uznanie #dlhu #jedným #z #manželov #dôsledky