
Pohľadávky a záväzky sú dve strany tej istej mince. Vznikajú, zanikajú a neustále sa menia. Sú neoddeliteľnou súčasťou každodenného obchodného a občianskeho života, vyplývajú z právnych úkonov, zmlúv a ďalších skutočností uvedených v Občianskom zákonníku, ktorý v ôsmej časti upravuje záväzkové právo.
Záväzkový právny vzťah je právny pomer, z ktorého pre jednu stranu (dlžníka) vyplýva povinnosť voči druhej strane (veriteľovi) niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť. Samotné slovo "záväzok" v sebe zahŕňa pohľadávku veriteľa a zároveň povinnosť dlžníka. Záväzkový právny vzťah môže byť dvojstranný alebo viacstranný. Vznik, priebeh a zánik pohľadávok a záväzkov sú priamo ovplyvnené charakterom právnych úkonov, uzavretých zmlúv a iných skutočností, ktoré podmieňujú, menia a ovplyvňujú ich existenciu.
Vývoj obchodno-záväzkových vzťahov môže byť ovplyvnený zmenami v osobe veriteľa alebo dlžníka. Zmena v osobe veriteľa je známa ako postúpenie pohľadávok, upravené v Občianskom zákonníku v ustanoveniach § 524 -- 530. Tento článok sa zameriava na zmenu v osobe dlžníka, ktorá je upravená v § 531 -- 532 Občianskeho zákonníka pod pojmom prevzatie dlhu.
Prevzatie dlhu, známe aj ako intercesia, znamená vstup tretej osoby (preberateľa) do existujúceho záväzkového právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom. Dôvod vzniku pôvodného záväzkového vzťahu nie je pritom rozhodujúci. Bežná je aj situácia, keď na strane veriteľov alebo dlžníkov vystupuje viacero subjektov, a to bez ohľadu na dohodnutý spôsob plnenia.
K prevzatiu dlhu nemôže dôjsť v prípadoch, ktoré by boli v rozpore s právnou úpravou, súdnym rozhodnutím, dohodou účastníkov alebo samotným obsahom záväzku. Existujú dva základné spôsoby prevzatia dlhu:
Prečítajte si tiež: Ťažká astma a invalidný dôchodok
V prvom prípade dochádza u pôvodného dlžníka k zániku záväzku. V druhom prípade nový dlžník preberá dlh vedľa pôvodného dlžníka. Záväzok zaniká splnením jedným z dlžníkov, pričom nejde o solidárnosť plnenia záväzku voči veriteľovi.
Aplikácia ustanovení o prevzatí dlhu je náročná, pretože rozmanitosť hospodárskych situácií v účtovníctve je rozsiahla. Účtovný hospodársky výsledok za bežné obdobie je predmetom daňovej analýzy pre účely výpočtu základu dane z príjmov. Pre správny výpočet základu dane z príjmov je podstatný režim daňovníka v reálnom čase.
Všeobecný algoritmus pri riešení problematiky prevzatia dlhu vychádza z princípu spokojnosti a vôle zúčastnených strán, aby dôvody vedúce k prevzatiu dlhu a zmeny v osobe dlžníka naplnili úlohu a očakávania, ktoré týmto právnym úkonom boli sledované a dohodnuté. Dôležitý je aj plánovaný daňový dopad na zúčastnené strany.
V tejto etape je dôležité presne definovať dôvody vedúce k prevzatiu dlhu, či už do pozície prebratia dlhu dlžníka vedľa neho, alebo do pozície preberateľa dlhu namiesto dlžníka. Podstatnou udalosťou sa stáva skutočnosť, ktorá podnietila vznik zmeny v osobe dlžníka. Môže byť založená na dobrých vzťahoch pôvodného dlžníka a nastupujúceho dlžníka. Pôvodné plnenie bolo poskytnuté dlžníkovi, pričom záväzok vznikol z jeho obsahu. Vznik záväzku predstavuje pre dlžníka zvýšenie majetku. Pre pozíciu preberateľa záväzku bude prevzatie dlhu predstavovať len peňažné plnenie. Táto hospodárska situácia je pre hodnotenie a ďalšie posudzovanie aspektov aplikácie prevzatia dlhu podstatná a rozhodujúca rovnako pre obidve zúčastnené strany v tom, že má priamy dopad na dane z príjmov a daň z pridanej hodnoty (DPH).
Spoločnosť A obstarala pracovné stroje a zariadenia za obstarávaciu cenu 5 mil. Sk na úver. Po dvoch rokoch používania konateľ predal tieto pracovné stroje a zariadenia za polovičnú cenu (2,5 mil. bez DPH) s tým, že spoločnosť B ako nadobúdateľ podľa kúpnej zmluvy nezaplatí záväzok z kúpnej ceny predávajúcemu, ale splatí úver za spoločnosť A, t. j. stane sa preberateľom záväzku voči bankovému subjektu.
Prečítajte si tiež: Sprievodca žiadosťou o dôchodok z mladosti
Podľa § 29 ods. 4 zákona o daniach z príjmov, ak preberateľ záväzku daň nezaplatil predávajúcemu (prevzal záväzok doplatiť úver banke), DPH je súčasťou obstarávacej ceny strojov a zariadení a do nákladov spoločnosti B bude zahrnutá len vo forme odpisov po dobu odpisovania v zmysle § 26 -- 32 zákona o daniach z príjmov. Toto riešenie má negatívny dopad na peňažný tok, lebo preberateľ platí záväzok peniazmi, pričom náklady vo forme odpisov sú nepeňažné.
Základ dane z príjmov ovplyvňujú odpisy, ktoré patria do kategórie nepeňažných nákladov. Prihliada sa na skutočnosť, že daňovník má možnosť si uplatniť daňové odpisy podľa zákona o daniach z príjmov a zároveň povinnosť uplatniť účtovné odpisy, ktoré ukladá zákon o účtovníctve. Bez ohľadu na daňové alebo účtovné odpisy, výška odpisov je závislá od obstarávacej ceny, zaradenia do odpisovej skupiny a od metódy odpisovania.
V tomto prípade bude obstarávacia cena preberateľa 2,5 mil. bez dane a DPH vo výške 23 % je 0,575 mil. Sk, spolu 3,075 mil. Sk. Vstupná cena strojov a zariadení pre účely odpisovania bez ohľadu na daňové alebo účtovné je 3,075 mil. Sk.
Právne úkony dlžníka v likvidácii vykonáva likvidátor v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Jeho právomoci sú delegované v zmluve s likvidovanou spoločnosťou, t. j. s dlžníkom. Likvidátor môže postupovať len v súlade s § 72 Obchodného zákonníka, kde pri výkone svojej funkcie plní záväzky spoločnosti, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s nevybavenými obchodmi.
Likvidátor môže uzavrieť zmluvu s preberateľom o prevzatí dlhu, ak má na tento právny úkon splnomocnenie z titulu jeho menovania do funkcie a postavenia v likvidovanej spoločnosti. V procese likvidácie nie je možné zvyšovať záväzky o prevzatie nových záväzkov v súvislosti s likvidáciou aktívnych zložiek majetku. Likvidátor môže byť len v pozícii dlžníka, od ktorého preberateľ môže prevziať záväzok alebo sa stať dlžníkom popri ňom.
Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok policajtov na Slovensku
Spoločnosť v likvidácii je v mimoriadnom režime, či už vo vzťahu k vykazovaniu majetku, oceňovaniu a vedeniu účtovníctva, alebo k daňovému systému.
Spoločnosť A vstupuje do likvidácie. V súpise aktív je na účte 022 -- stroje, prístroje a zariadenia zaúčtovaný obstaraný pracovný stroj a zariadenie v obstarávacej výške 5 mil. Sk formou bankového úveru. Zaradenie do druhej odpisovej skupiny, oprávky k dátumu vstupu spoločnosti do likvidácie boli vo výške 2 255 tis. Ročný odpis: 915 tis. Sk, polovica ročného odpisu 457 tis. Sk.
Výšku oprávok ovplyvní skutočnosť, že pokiaľ spoločnosť vstupuje do likvidácie, môže si ku dňu vstupu zúčtovať polovicu z ročného odpisu do daňových výdavkov podľa § 26 ods. 11 ods. a, bod 3. Druhú polovicu odpisu spoločnosť odpíše do daňových výdavkov v okamihu jeho predaja v likvidácii. Zostatková hodnota stroja a zariadenia ku dňu vstupu do likvidácie je 2 745 tis. Sk. Po zúčtovaní polovice ročného odpisu bude zostatková cena znížená o uplatnený polovičný odpis t. j. 2 745 -- 457 = 2 288 tis. Sk.
Poskytnutý úver bol vo výške 5 mil. Sk s dobou splatnosti na 5 rokov, ročné splátky vo výške 1 mil. Sk. Zostatok úveru ku dňu vstupu do likvidácie 3 mil. Sk. Na základe zmluvy o prevzatí dlhu s preberateľom na zostatok úveru 3 mil. Sk sa postupuje nasledovne:
Odpis záväzku po zaplatení je oslobodený od dane z príjmov v zmysle § 19 ods. ods. 1 písm. f zákona o daniach z príjmov len pri pomernom vysporiadaní záväzkov úpadcu v podmienkach vyrovnania podľa zákona č. 328/1991 Zb. znení neskorších noviel, nie v režime konkurzu! Z tohto dôvodu je výnos z prevzatého záväzku zúčtovaný a zdaňovaný ako príjem z predmetu dane t. j. § 18 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z.
Táto transakcia z hľadiska peňažných tokov je nepeňažná pre dlžníka t. j. spoločnosť A v likvidácii, ktorá síce odstúpila svoj majetok (stroj), nezískala peniaze predajom, a výsledok z prevzatia záväzku je ten, že nemá ani záväzok. Zaujímavejší výsledok by bol v prípade, keby spoločnosť A uplatnila pri prevzatí záväzku trhovú stroja, t. j.
Preberateľ bude v rovnakom postavení a v daňovom priereze ako príklade v bode a). Nadobudnutie majetku (stroj a zariadenie) bude u neho zúčtované na účte 022 -- stroje, prístroje a zariadenia vo výške obstarania t. j. 3 000 tis. Sk .Táto cena nie je pre preberateľa na úrovni zostatkovej ceny, v ktorej bol odúčtovaný u dlžníka. Táto cena je reálna ku potrebe ďalšieho využitia stroja a zariadení a ku porovnateľnej cene na trhu.
Proces konkurzu a vyrovnania je špecifická forma tzv. generálnej exekúcie, kde za dlžníka (úpadcu) koná právne úkony a rozhoduje v obchodných veciach na základe menovania konkurzného a vyrovnacieho súdu správca konkurznej podstaty alebo vyrovnací správca. Cieľom konkurzu a vyrovnania je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov speňažením konkurznej podstaty podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní.
Vypracovanie súpisu majetkovej podstaty (aktív) tvorí samostatný okruh činnosti správcu podstaty, ktorá bude určená pre účely jej speňažovania podľa zostaveného plánu a jeho schválenia schôdzou konkurzných veriteľov. Súbežne so zisťovaním majetkovej podstaty samostatne prebieha prihlasovanie veriteľov úpadcu na súde, voči ktorým je úpadca v pozícii dlžníka.
Reálna výška záväzkov úpadcu je zistená na základe zoznamu prihlášok pohľadávok veriteľov vypracovaných správcom konkurznej podstaty, pričom ich účinky voči veriteľom čo sa týka uznania ich výšky, pravosti a poradia pri ich uspokojovaní, sú účinné na základe rozhodnutia súdu.
Spôsoby a pravidlá uspokojovania veriteľov sú v zákone o konkurze a vyrovnaní taxatívne vymedzené v § 31 a 32, ktoré na základe výsledkov speňaženia konkurznej podstaty predkladá súdu správca konkurznej podstaty do rozvrhového konania. Výnimočné postavenie v uspokojovaní veriteľov majú tzv. oddelení veritelia, ktorí majú svoje pohľadávky kryté záložným právom.
V procese prihlasovania pohľadávok do prieskumného pojednávania nastávajú prípady, kedy veritelia za účelom získania štatútu oddeleného veriteľa spájajú pohľadávky veriteľov ich postúpením. Postúpením pohľadávok vzniká zmena v osobe veriteľa, pričom nie je potrebný súhlas dlžníka (úpadcu).
Majetok (konkurzná podstata) stroj a zariadenie v zostatkovej cene 1 831 tis. Záväzky dlžníka (zostatok úveru) 3 000 tis. Predajom stroja získa výnos správca konkurznej podstaty 1 500 tis. Náklady na správu predstavujú čiastku 500 tis. Odmena správcu podstaty je 360 tis. Pre uspokojovanie veriteľov zostáva 640 tis.
Aplikácia zákona o daniach z príjmov v režime konkurzu príjmy plynúce zo speňaženia konkurznej podstaty definuje do kategórie príjmov oslobodených od dane z príjmov právnických osôb. Metodika výpočtu daňového základu výdavky súvisiace s príjmami oslobodenými od dane z príjmov zaraďuje do nedaňových výdavkov.
(podľa § 19 ods. 1 písm. g a § 25 ods. 1 písm. účtovný výsledok -- 1 191 tis. príjem oslobodený od dane z príjmu -- 1 500 tis. nedaňový výdavok + 860 tis. zostatková cena + 1 831 tis.
Záver: Po skončení konkurzu úpadca vykázal v účtovníctve stratu z predaja vo výške 1 221 tis. Sk. Tento hospodársky účtovný výsledok po uplatnení položiek na úpravu základu dane podľa § 19 ods. 1 písm. g a s prihliadnutím na § 25 ods. 1 písm. i, zákona o daniach z príjmov je v princípe ten, že na oslobodené príjmy sa vzťahujú nedaňové výdavky .V našom prípade daňový výsledok po úprave účtovného výsledku na výsledok daňový predstavuje nulový hospodársky výsledok, ktorý bude uvedený aj v daňovom priznaní, ktoré daňovník je povinný podať do 30 dní od skončenia konkurzu.
Ku dňu skončenia konkurzu úpadca zostavuje mimoriadnu účtovnú závierku, ktorú tvorí výkaz ziskov a strát, súvaha a príloha (zákon č. 563/1991 Zb. o účtovníctve, § 17 ods. 19 ods. 1. V súvahe úpadcu zostáva neuhradený záväzok na účte 461 -- bankové úvery vo výške 2 360 tis.
Aký má dosah predaj stroja a zariadení na skutočnosť, že úpadca je platiteľom DPH? Mimoriadny režim konkurzu a taktiež vyrovnania má vplyv na zdaniteľné plnenie úpadcu tým, že vyhlásením konkurzu nezaniká jeho registrácia za platiteľa DPH, ale upravuje sa zdaňovacie obdobie platiteľa DPH (úpadcu) tak, že dňom vyhlásenia konkurzu alebo vyrovnania začína plynúť mimoriadne zdaňovacie obdobie, ktoré je mesačné. Správca konkurzn…
Obchodný zákonník definuje záväzky, pojmu pohľadávka sa nevenuje. Možno ale povedať, že vznikom záväzku u dlžníka zároveň vzniká pohľadávka u veriteľa. Pre veriteľa je pohľadávka súčasťou jeho majetku, t. j. v účtovnej závierke sa vykazuje ako položka majetku.
Pohľadávka vzniká ako dôsledok vzniku záväzku. V zmysle § 2 opatrenia MF SR č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov (ďalej len postupy účtovania PÚ) a v zmysle § 2 opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 v znení neskorších predpisov (ďalej aj postupy účtovania JÚ) je preto dňom uskutočnenia účtovného prípadu o. i. Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. menovitou hodnotou [§ 25 ods. 1 písm. obstarávacou cenou [§ 25 ods. 1 písm.
Spoločnosť A dodala spoločnosti B dňa 15. 6. 2010 tovar v hodnote 1 000 €. Na základe splnenia dodávky tovaru vznikla dňa 15. 6. 2010 spoločnosti A pohľadávka 1 000 €.
Spoločnosť C dodala spoločnosti D dňa 20. 6. 2010 tovar v hodnote 1 000 €. Na základe splnenia dodávky tovaru vznikla dňa 20. 6. 2010 spoločnosti C pohľadávka 1 000 €. V účtovníctve spoločnosti C bude táto pohľadávka účtovaná v hodnote 1 000 €, pričom ide o menovitú hodnotu pohľadávky. Spoločnosť C túto pohľadávku o rok dňa 10. 6. podľa § 24 ods. 1: ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu podľa § 25 (t. j. podľa § 24 ods. referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň, ktorým je rozhodný deň, ku ktorému sa preberá majetok a záväzky od zahraničnej zanikajúcej právnickej osoby (len v prípade zlúčenia spoločností).
Slovenská účtovná jednotka A dodala českej účtovnej jednotke B dňa 15. 6. 2010 tovar, pričom sa dohodli na cene 5 000 Kč. Na základe splnenia dodávky tovaru vznikla dňa 15. 6. 2010 pohľadávka 5 000 Kč. k 15. 6. 2010 v hodnote 5 000 Kč a zároveň v hodnote 194,70 €, pričom ide o ocenenie kurzom ECB vyhláseným dňa 14. 6. 2010, t. j. ku dňu zostavenia účtovnej závierky (napríklad pri účtovnom období, ktorým je kalendárny rok, k 31. 12. 2010), ak bude pohľadávka k tomuto dátumu existovať (dlžník ju neuhradí). Predpokladajme kurz Kč vyhlásený ECB dňa 31. 12. 2010 v hodnote 25,521, potom pohľadávka k 31. 12. bude ocenená v hodnote 5 000 Kč a zároveň v hodnote 195,92 €. Rozdiel 1,22 € (195,92 - 194,70) je kurzovým rozdielom, kurzovým ziskom, o ktorý hodnota pohľadávky k 31. 12. oproti jej hodnote k 15. 6. stúpla.
Účtovanie pohľadávok v sústave jednoduchého účtovníctva upravujú postupy účtovania JÚ v ustanoveniach v § 14. ods. ods. ods. ods. ods. ods. 8 až 11 sa upravuje účtovanie o postúpení pohľadávok. Pre účtovanie o pohľadávkach je určená samostatná účtovná kniha, kniha pohľadávok (§ 5 postupov účtovania pre JÚ), ktorá je spolu s peňažným denníkom, knihou záväzkov a pomocnými knihami povinne vedenou účtovnou knihou v sústave jednoduchého účtovníctva (§ 15 ods. 1 ZoÚ). V knihe pohľadávok sa účtuje o pohľadávkach ku dňu uskutočnenia účtovného prípadu (§ 2 postupov účtovania pre JÚ), napr. o ich vzniku (deň splnenia dodávky) alebo ich obstaraní.
Podnikateľ Milý dodal za dohodnutú cenu 1 300 € podnikateľovi Múdremu dňa 15. 8. 2010 tovar, ktorý nakúpil za 1 100 €. Na základe splnenia dodávky pánom Milým vznikol podnikateľovi Múdremu záväzok (zaplatiť 1 300 € za prevzatý tovar) a podnikateľovi Milému pohľadávka v rovnakej výške. Pán Milý vyhotovil faktúru za dodaný tovar a dňa 20. 8. 15. 8. 15. 8. 20. 8.
Podnikateľ Pekný postúpil (predal) za dohodnutú cenu 1 500 € podnikateľovi Novému dňa 17. 9. 2010 pohľadávku voči pani Červenej za dodanie tovaru. Pohľadávka má menovitú hodnotu 1 700 €. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky vznikol podnikateľovi Novému záväzok (zaplatiť 1 500 € za kúpenú pohľadávku) a podnikateľovi Peknému pohľadávka v rovnakej výške. Pán Pekný vyhotovil faktúru za dodanú pohľadávku a dňa 24. 9. 2010 bolo za pohľadávku zaplatené v plnej výške. Pohľadávka bola pánom Novým inkasovaná od pani Červenej vo výške 1 700 € dňa 30. 9. 17. 9. 17. 9. 24. 9. 31. 12. 17. 9. 24. 9. 30. 10. 31. 12.
Kurzové rozdiely vznikajúce pri úhrade dlhodobého majetku nakupovaného v cudzej mene (§ 10 ods. kurzové rozdiely vznikajúce pri finančnom prenájme, ak ide o prenájom v cudzej mene (§ 17 ods.
V sústave jednoduchého účtovníctva často dochádza k nesprávnemu účtovaniu pohľadávok v cudzej mene. Ako sme už spomínali, pohľadávky v cudzej mene je účtovná jednotka povinná účtovať v cudzej mene a zároveň v mene euro.
Pohľadávka 12 000 Kč pri jej vzniku bola ocenená v kurze ECB, a to 25,681 Kč/€. Pri inkase však kurz klesol na úroveň 25,722 Kč/€. V sústave jednoduchého účtovníctva vplyv na rozdiel príjmov a výdavkov zabezpečí samotný princíp účtovania na základe pohybu finančných prostriedkov a o kurzovom rozdiele ku dňu inkasa sa neúčtuje.
Ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, sa majetok a záväzky v cudzej mene prepočítajú kurzom ECB vyhláseným v tento deň. Pohľadávky v cudzej mene sa prepočítajú kurzom ECB, prepočítaná hodnota sa vpíše do knihy pohľadávok a z knihy pohľadávok sa v tomto ocenení pohľadávky vykazujú v účtovnej závierke, vo výkaze o majetku a záväzkoch. O rozdieloch z tohto ocenenia sa iným spôsobom v jednoduchom účtovníctve neúčtuje. Kurzové rozdiely, ktoré sa účtujú v zmysle postupov účtovania JÚ ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, ako posledné položky pred vyčíslením súčtov príjmov a výdavkov, sú kurzové rozdiely z prepočtu cudzej meny vo valutovej pokladnici a prostriedkov na devízovom účte kurzom ECB.
V sústave podvojného účtovníctva sa pohľadávky účtujú v účtovej triede 3 - Zúčtovacie vzťahy. Na rozdiel od účtovania záväzkov, u ktorých sú krátkodobé záväzky účtované v účtovej triede 3 a dlhodobé záväzky účtované v účtovej triede 4, pohľadávky krátkodobé (s dobou splatnosti do 1 roka) i pohľadávky dlhodobé (s dobou splatnosti viac ako jeden rok) sa účtujú v účtovej triede 3. V príspevku sa budeme zaoberať pohľadávkami z obchodného styku.
Povinnosť používania analytických účtov aj z titulu členenia podľa položiek účtovnej závierky, t. j. splatnosť (členenie na pohľadávky do lehoty splatnosti, po lehote splatnosti) - časť F písm. zabezpečenie pohľadávok (zabezpečenie záložným právom alebo inou formou zabezpečenia) - časť F písm. obmedzenie nakladania s pohľadávkami (pohľadávky, na ktoré sa zriadilo záložné právo, a pohľadávky, s ktorými má účtovná jednotka obmedzené právo nakladania s nimi) - časť F písm.
Účtovná jednotka C vytvárala algoritmus pre stanovenie analytických účtov (AÚ) k syntetickým účtom (SÚ) pohľadávok z obchodného styku v súlade s ustanoveniami postupov účtovania.
U pohľadávok v cudzej mene vznikajú kurzové rozdiely, pričom kurzovým rozdielom sa rozumie rozdiel v kurze cudzej meny pri inkase pohľadávky oproti kurzu cudzej meny pri vzniku pohľadávky. Ak však pohľadávka v cudzej mene trvá ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, prepočíta sa kurzom ECB vyhláseným v tento deň.
#
tags: #uznanie #nepenazneho #zavazku #definicia